Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-302-2016.pdf
PDF · 103.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/302/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Podzemní stavby KOSPER, a.s., Ječná 505/2, Nové Město, 120 00 Praha 2, IČO: 26 726 963, Česká republika, Podzemní stavby KOSPER, a.s. organizačná zložka, Mlynská 1214/2, Smižany 053 11, IČO: 35 555 441, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka Zimná 59, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 31 959 181, proti žalovanému: FR1 a. s., Ďumbierska 3, Bratislava-Nové Mesto 831 01, IČO: 48 097 365, zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, Hrnčárikova 7/B, Partizánske 958 01, o zaplatenie 97.945,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 97.945,-- eur spolu s 9,05% p.a. úrokom z omeškania od 21.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 97.945,-- eur s príslušenstvom titulom neuhradenej časti ceny diela. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o dielo zo dňa 20.08.2015 sa zmluvné strany dohodli na úhrade ceny diela postupne, za skutočne vykonané práce a dodané materiály na základe čiastkových faktúr a konečnej faktúry, ktoré žalobca vystaví a pošle žalovanému. Za mesiac november 2015 vystavil žalobca súpis vykonaných prác a požadoval úhradu v sume 179.950,-- eur (bez DPH), súpis dňa 01.12.2015 potvrdil žalovaný. Žalobca vystavil faktúru č. 7151104 z ktorej žalovaný uhradil dňa 22.12.2015 sumu 100.000,-- eur.
2) Žalovaný nespochybnil existenciu záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy o dielo. Prílohou každej čiastkovej faktúry má byť súpis prác podpísaný oprávnenou osobou žalovaného, ktorým je technický dozor, prílohu faktúry č. 7151104 nepodpísal technický dozor, nebola vystavená v súlade so zmluvou. Vykonanie čiastočnej platby v rozsahu 100.000,-- eur v prospech účtu bolo investorom spoločnosťou ReSpect s.r.o., aby nedošlo ku škode na strane investora z dôvodu nedodržania termínov realizovaných jednotlivých etáp diela. Žalovanému tým, že žalobca bol v omeškaní splnením vznikli nároky :
- suma 107. 871,41 eur bez DPH - náklady na odstránenie odstrániteľných vád tretím subjektom spoločnosťou ASSYX, spol. s.r.o.,
- suma 19.416,85 eur bez DPH - nárok na uplatnenie režijných nákladov v zmysle bodu 9.9 zmluvy o dielo.
- suma 4.800,-- eur - regresný nárok na náhradu škody spôsobenej vlastníkom susedných nehnuteľností,
- suma 20.000,-- eur - poníženie celkovej hodnoty diela v dôsledku neodstrániteľnej vady, spočívajúce v menšej výmere stavby o 16 m2
- suma 1.890,-- eur bez DPH - náklady na aktualizáciu projekčných prác spoločnosti Statik s.r.o. ,
- suma 283,50 eur bez DPH - nárok na uplatnenie režijných nákladov v zmysle bodu 9.9 zmluvy o dielo,
- suma 80.500,-- eur - nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 500,-- eur za celkovo 161 dní omeškania.
Uplatnený nárok považuje za neopodstatnený, ničím nepreukázaný, navrhol žalobu zamietnuť.
3) Žalobca v replike tvrdil, že pokiaľ žalovaný namieta, že súpis vykonaných prác, ktorý tvorí prílohu k faktúre č. 7151104, ktorá je predmetom tohto konania, nepodpísal ich technický dozor, ale iná osoba, mal faktúru s uvedením nedostatkom vrátiť v súlade so zmluvou o dielo. Vykonanú čiastočnú úhradu 100.000,-- eur realizoval žalovaný, vyplýva to z výpisu z účtu. Ak by tvrdenie žalovaného o vykonanej úhrade investorom bolo pravdivé, úhrada bola realizovaná po dohode so žalovaným, faktúru žalobca doručoval žalovanému. Vykonanie čiastočnej platby treba považovať v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za uznanie záväzku. Celkovo žalobca eviduje voči žalovanému z titulu zmluvy o dielo pohľadávku po splatnosti vo výške 474.158,25 eur (po zohľadnení úhrady 100.000,-- eur). Dielo, ktoré realizoval žalobca - statické zaistenie stavebnej jamy má iba dočasnú funkciu, počas obdobia kedy existuje stavebná jama. Výstavbou podzemnej časti budúcej stavby funkcia diela zaniká. Podľa bodu XX. bod 20.3 Zmluvy o dielo „záručná doba na zhotovené dielo poskytne zhotoviteľ po dobu funkčnosti diela - t. j. do zhotovenia konštrukcie zo železového betónu v úrovní + /- 0.00, najdlhšie však 12 mesiacov. Jedná sa o dočasnú konštrukciu“. Dielo už stratilo svoju funkčnosť, keďže realizácia podzemnej časti stavby bola dokončená. Žalovaný funkciu diela využil, v súčasnosti už nepotrebuje, snaží sa oddialiť alebo celkom vyhnúť zaplateniu ceny diela.
4) V duplike žalovaný potvrdil, že úhrada 100.000,-- eur bola zaplatená z účtu žalovaného ako objednávateľa diela. Vystavená faktúra neobsahovala všetky dohodnuté náležitosti, žalovaný sa chcel vyhnúť, aby do času odstránenia rozporov došlo k pozastaveniu prác na diele zo strany žalobcu. Vykonanie čiastočnej úhrady nemožno považovať za uznanie záväzku. Nároky, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení nie sú len domnelé nároky, reálne existujú a žalovaný po ich finálnom vyčíslení si bude ich uplatňovať voči žalobcovi a to vzájomnou žalobou.
5) Žalobca v žalobe a v replike predložil listinné dôkazy - Zmluvu o dielo z 20.08.2015, faktúru č. 7151104, súpis vykonaných prác, výpis z peňažného ústavu, výzvu na prevzatie diela, návrh na dohodu o urovnaní. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
6) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a v duplike označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - príkaz na úhradu, odpoveď na výzvu na prevzatie diela zo dňa 18.08.2016, návrh zmluvy o vzájomnom urovnaní, zápis o odovzdaní a prevzatí diela z 26.04.2016. Iné dôkazy žalovaný nenavrhol.
Rozhodné právo
7) Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
8) Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť
9) Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
10) Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
11) Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
12) Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
13) Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
14) Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
15) Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
16) Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
17) Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
18) Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
19) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20) Podľa § 771d Obchodného zákonníka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2. https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z- omeskania/Uvod.aspx
Právne posúdenie
21) Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o dielo v súlade s ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 20.08.2015. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na úhradu výkonov vyúčtovaných faktúrou č. 7151104, vo výške 197.945,-- eur, po odpočítaní čiastočnej platby 100.000,-- eur. Daňovým dokladom žalobca vyúčtoval práce podľa súpisu vykonaných prác, ktoré v mene žalovaného dňa 01.12.2015 podpísal J.. P.. A. K.. Medzi stranami sporu bolo sporné, či J.. P.. A. K. bol oprávnený v mene žalovaného podpísať súpis vykonaných prác, či vykonaním čiastočnej úhrady došlo k uznaniu záväzku.
22) V prvom rade je potrebné uviesť, že v rámci zásady zmluvnej voľnosti majú zmluvné strany právo si dohodnúť cenu za vykonanie diela, v rámci toho aj jej platobné podmienky. Toto právo vyplýva najmä z ustanovení zmluvy o dielo, upravená §§ 536 až 565. Jediným kogentným ustanovením je § 536. Z tohto ustanovenia vyplýva základná povinnosť zhotoviteľa vykonať určité dielo a povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V kontexte s uvedeným je potom relevantné ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo až jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Na tento moment sa potom viaže zákonná povinnosť objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie. Toto má následne význam pre dojednanie o cene za dielo, resp. o jej splatnosti. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Na základe uvedeného ustanovenia je teda povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu viazanú na riadne ukončenie diela a na jeho odovzdanie objednávateľovi. Toto ustanovenie už nemá kogentný charakter, a preto umožňuje, aby sa zmluvné strany odchýlili od tohto pravidla a dohodli si vzájomne iné podmienky splatnosti. Vyplýva to z ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Obchodný zákonník teda uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Účastníci si môžu dohodnúť iný časový okamih, ktorým vzniká nárok zhotoviteľa na zaplatenie celej ceny za dielo, ako aj spôsob jej zaplatenia (po častiach, preddavkovo, po určitej dobe odovzdania diela .....), t.j. aj po čase splnenia povinnosti vykonať dielo.
23) Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky sp. zn. 23Cdo 2664/2010 zo dňa 25.10.2010, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, ak si strany dohodli, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu vykonaných prác odsúhlasený objednávateľom, a taký súpis nebol predložený, nenastala splatnosť pohľadávky. V súdenom prípade ide o iné skutkové okolnosti. Žalobca k faktúre predložil súpis vykonaných prác, ktoré v mene objednávateľa podpísal pán A. K., osoba v záhlaví zmluvy určená ako osoba zodpovedná za komunikáciu. Žalovaný tvrdil, že pán K.Ý. nebol technicky dozor, preto nebol oprávnený podpísať súpis vykonaných prác. V zmluve o dielo nie je menovite uvedený technický dozor. Žalovaný neuviedol, kto v rozhodnom období ( mesiac november ) bol technický dozor. V čl. VII. v bode 7.1. až 7.3. mali upravený postup pri vystavovaní čiastkových faktúr a konečnej faktúry. Čiastkovú faktúru zhotoviteľ mal predložiť technickému dozoru objednávateľa na kontrolu. Technický dozor objednávateľa v lehote piatich pracovných dní skontroluje a písomne schváli formou podpisu na súpise. V prípade, ak súpis bude obsahovať nezrovnalosti, je oprávnený objednávateľ vrátiť súpis na prepracovanie podľa vytknutých nezrovnalostí. Zhotoviteľ predložil súpis vykonaných prác objednávateľovi dňa 01.11.2015, objednávateľ súpis vrátil podpísaný dňa 01.12.2015. Dňa 22.12.2015 objednávateľ - žalovaný uhradil z fakturovanej sumy 100.000,-- eur, pričom uviedol variabilný symbol, číslo faktúry. V článku 7.4. Zmluvy zhotoviteľ je oprávnený vystaviť čiastkové faktúry na základe technickým dozorom objednávateľa schváleného súpisu, ktorý bude tvoriť prílohu faktúry. Podľa bodu 7.5 Zmluvy v prípade, že doručená faktúra nebude obsahovať náležitosti stanovené touto zmluvou alebo zákonom, bude obsahovať iné nezrovnalosti, je objednávateľ oprávnený vrátiť ju zhotoviteľovi na prepracovanie. Objednávateľ nenamietal v zmysle čl. 7.5. zmluvy, že súpis vykonaných prác nie je podpísaný oprávnenou osobou (ktorá osoba to mala byť v čase realizácie prác neuviedol), nepostupoval podľa čl. 7.5. Zmluvy a vykonal čiastočnú úhradu. A. K. v zmluve o dielo je menovaný za osobu zodpovednú za komunikáciu. Súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na upravený postup v čl. VII Zmluvy a následné úkony žalovaného, ktorý vrátil žalobcovi podpísaný odovzdávajúci a preberací protokol (po mesiaci), následne po vystavení faktúry vykonal jej čiastočnú úhradu (uvedením variabilného čísla faktúry) žalobca o prekročení rozsahu poverenia nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. Žalovaný nenavrhol vykonať dôkaz o vedomosti žalobcu o prekročení poverenia pána K..
24) K použitiu ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, súd uvádza, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak objednávateľ pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady zvolí nárok na odstránenie vád. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené sú: preukázanie existencie vád, ich včasná reklamácia, to, že zhotoviteľ za ne zodpovedá, že vady neboli doposiaľ odstránené. Ide o prípad, keď si objednávateľ primárne nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád. Ide teda o právo objednávateľa jednostranným úkonom zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady zhotoviteľa tým, že zadrží časť ceny diela (právo nezaplatiť časť ceny), ktoré
sa v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady prostredníctvom zľavy z ceny diela. Z uvedeného, ust. § 439 ods. 4 OBZ nemožno na daný prípad aplikovať, nebola preukázaná nepochybným a jednoznačným spôsobom existencia vád, ani ich včasná reklamácia. Žalobca ani netvrdil, že žiadal o opravu, odstránenie vád, respektíve vady vytkol.
25) Žalobcovi nesvedčilo právo na zadržanie časti ceny v zmysle ustanovenia § 439 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka. V rozhodnutiach sp.zn 32 Cdo 694/2015, 23 Cdo 3945/2016 NS Českej republiky (rovnaká právna úprava), jasne uviedol, že pokiaľ vady neboli náležite vytknuté a uplatnené práva zo zodpovednosti za vady, nemohol sa proti vadám „brániť“ ani postupom podľa § 439 ods. 2, 4 Obchodného zákonníka. V konaní žalovaný nepreukázal, že nastali okolnosti v zmysle citovaných ustanovení. Žalobca nebol oprávnený zadržať časť ceny diela pre prípadnú náhradu škody, bol v omeškaní s úhradou splatnej faktúry v súlade so zmluvnými dojednaniami.
26) Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Pokiaľ teda dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie ale nemusí byť uznaním záväzku vždy. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Dlžník nie je povinný oznámiť veriteľovi v časovej súvislosti s čiastkovými platbami, že ide len o čiastkové platby a že nemieni zvyšok dlhu doplatiť, ak už predtým dal jasne najavo, že zvyšok dlhu neuznáva a z okolností pred úhradou dlhu veriteľovi, rokovaní (uplatnenie chýb diela, hoci nie podľa zákona a včas, návrh na vybavenie veci zľavou z ceny diela a požiadavka na zaplatenie nákladov vynaložených na opravu, respektíve dokončenie diela iným subjektom) muselo byť veriteľovi jasné, že dlžník nemieni uhradiť celkovú cenu diela. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. apríla 2011, č. k. 23 Cdo 1336/2010-141). Žalovaný v konaní netvrdil, že takéto okolnosti v priebehu výstavby diela nastali.
27) Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
28) Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. §151 a §153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
29) Žalovaný v konaní spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, pohľadávka ktorá je predmetom sporu mal žalobca postúpiť na A.. V. S., Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2018. Z dodatku č.1 k Zmluve je zrejmé, že predmetom postúpenia je nárok z fakt. č. 7160404, ktorá nie je predmetom tohto konania.
30) V konaní žalovaný nepreukázal, že nastali okolnosti z ktorých by žalobca predpokladal neuhradenie zvyšku splatnej faktúry, že bol splnený zákonný dôvod ustanovenia § 439 ods. 2,4 Obchodného zákonníka. Žalovaný len všeobecne vo vyjadrení bod 2) rozsudku uviedol, že mu vznikol nárok voči žalobcovi. Z vykonaného dokazovania súd považuje žalobu za dôvodnú a preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť 97.945,-- eur spolu s 9,05% úrokom z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 771d cit. zákona. Doba omeškania je určená nasledujúci deň po dobe splatnosti daňového dokladu.
31) Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo92/2011 ).
32) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.