Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-2-2017.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9C/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: J.. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX E., M. XXX/XX, zastúpená JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti žalovaným v 1/rade: P. M., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX C., v 2/rade: V. M., N.. XX.XX.XXXX, A. A.-N. V., K. XXX/XX, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1/rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 eur s 5,15% úrokom z omeškania ročne od 14.08.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 2/rade zamieta.
III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanej v 1/rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
IV. Súd žalovanému v 2/rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.01.2017 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/rade domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovaným v 1 /a 2/rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 20.000 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2014 do zaplatenia. Žalobu podala z dôvodu, že so žalovanou v 1/rade dňa 13.05.2014 podpísala zmluvu o pôžičke. Predmetom tejto zmluvy bola peňažná pôžička vo výške 20.000 eur. Túto finančnú čiastku žalovaná prevzala pri podpise zmluvy, čo potvrdila aj svojím podpisom, ktorý bol overený u poverenej pracovníčky Mesta C.Ľ.. Zmluvu o pôžičke podpísala a peniaze fyzicky prebrala len žalovaná v 1/rade. V tom čase však bola už vydatá za žalovaného v 2/rade, pôžička má teda charakter BSM, a preto žaluje aj žalovaného v 2/rade. Žalovaná sa zaviazala vrátiť požičanú sumu najneskôr do 3 mesiacov od podpisu zmluvy, teda do 13.08.2014. Túto svoju povinnosť si nesplnila.
2. Žalovaná v 1/rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nikdy od žalobkyne neprevzala hotovosť 20.000 eur, dotknutá zmluva mala byť len náhrada za zmluvu, podľa ktorej jej ešte v roku 2012 požičala 10.000 eur, z ktorých je viac ako polovica splatená a následne na to si vyrubila úroky. Táto zmluva bola vyslovene nevýhodná pre ňu, trvala na úrokoch cca 900 eur mesačne, čo jej istý čas dávala, no úplne ju zruinovala a nemala jej potom z čoho vrátiť ešte aj celú istinu 10.000 eur. Namietala podanie žaloby voči žalovanému v 2/rade, nakoľko žalobkyňa požičiavala jej peniaze, keď ešte bola prvýkrát vydatá a následne sa rozviedla a až potom znovu vydala. O celom tomto probléme terajší manžel nevedel. Vedel len o splátkach. Dotknutú zmluvu podpísala pod nátlakom psychickým, ale aj fyzickým, nakoľko žalobkyňa ju neustále atakovala, chodila k nej domov a vyhrážala sa jej. Súčasne pripojila pôvodnú zmluvu z roku 2012.
3. Žalovaný v 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v čase spáchania spoluúčasti na predmetnom spore žalovanú v 1/rade a ani žalobkyňu nepoznal. Predmetný dlh vznikol ešte pred sobášom so žalovanou v 1/rade, nebol pri zmluve, ani pri požičiavaní peňazí a počas manželstva si žalovaná v 1/rade žiadne peniaze nepožičiavala.
4. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 24.11.2017. Nakoľko sa nedostavili žalovaní v 1/ a 2/rade, ktorí doručenie nemali vykázané, bolo pojednávanie odročené na deň 28.02.2018 za účelom opätovného predvolania žalovaných. Žalovaní v 1 /a 2/rade tiež sa nedostavili na pojednávanie dňa 28.02.2018. Zásielky im boli doručované na adresy uvedené Registri obyvateľov SR, ktoré boli vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote, preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1/ a 2/rade.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná v 1/rade bola jej dlhšiu dobu kamarátka, čo trvalo viac rokov, keďže spolu robili vo finančnej oblasti. Od roku 2001 má kanceláriu na Pošte, takže žalovaná v 1/rade, keď niečo potrebovala, chodila za ňou. Intenzívnejšie začala chodiť od leta 2012 a snažila sa s ňou viac skamarátiť. V novembri 2012 jej hovorila, že odchádza od manžela, keď vtedy bola vydatá za Q. Y. a spomínala jej aj žalovaného v 2/rade. Začala jej rozprávať, že je spolumajiteľkou škôlky, že má rozostavaný dom v W. a že žalovaný v 2/rade má dom hneď v susedstve. Vtedy robila aj prekladateľstvo a tlmočníctvo. Bola spolumajiteľkou zdravotníckej predajne so svojou sestrou. Takže od novembra 2012 ju psychologicky spracovávala, že čo všetko vlastní a že nemá problém s peniazmi. Povedala jej, že by potrebovala finančné prostriedky požičať maximálne na polroka až rok. Od začiatku sa bavili o sume 19.720 eur, ktorú jej požičala. Uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 18.12.2012 s tým, že polovicu bude splácať mesačne po 810 eur a v decembri mala ešte vrátiť 10.000 eur v celosti. Túto sumu jej poskytla v plnej výške bez navýšenia o úroky. Žalovaná v 1/rade vedela, že disponuje s takouto čiastkou, lebo vtedy vyberala svojim deťom zo stavebného sporenia, čo sama aj dokladovala. Od januára do apríla 2013 jej uhrádzala splátky po 810 eur, uhradila sumu 3.240 eur, v máji jej splátku nedala a v júni jej dala 810 eur. Žalovaná si chcela zobrať spotrebný úver, ale na syna C. Y. vo výške 20.000 eur. Snažila sa jej úver vybaviť, bola daná žiadosť voči E. H. S. o 20.000 eur, čo neschválili. Potom skúsili v Č., čo bolo 22.07.2013, ale takisto úver nebol poskytnutý. Medzitým žalovaná prepísala firmu zdravotníckych pomôcok na synov C. P. R.. Takže jej syn nemal preukázaný príjem a úver bol zamietnutý. Začiatkom júla 2013 prišla, že potrebuje peniaze. Navrhla jej, keď nebola schopná splácať pôžičku, nech dom žalovaného v 2/rade prepíšu na ňu. S tým nesúhlasila, tvrdila jej, že sa nemusí báť, že to potrebuje len na mesiac. Pýtala od nej 1.550 eur, čo jej aj požičala, o čom doložila vo veci čestné prehlásenie o tejto pôžičke a jej výške, ktorú mala splatiť do mesiaca. Poskytnutiu došlo 04.07.2013, v tom istom mesiaci jej dala 450 eur a v júli 200 eur. Začiatkom augusta 2013 prišla, že potrebuje 1.600 eur, ktorú sumu jej požičala a bolo spísané čestné prehlásenie dňa 04.08.2013. Potom potrebovala peniaze na nájom, žiadala od nej 6.505 eur a 08.08.2013 jej túto sumu požičala a vtedy bola spísaná zmluva o pôžičke na 11.075 eur, v čom bola zahrnutá suma nezaplatených splátok z prvej pôžičky 1.550 eur, z augusta 6.505 eur, odpočítajúc splátky čo predstavovalo spolu 11.075 eur. Vtedy si zobrala žalobkyňa úver vo výške 2.900 eur od Č.. Dňa 11.09.2013 požičala žalovanej 2.000 eur. Zmluva bola spísaná na sumu 6.500 eur datovaná 11.09.2013 zohľadňujúc úhrady zo strany žalovanej. Dňa 30.10.2013 jej požičala 1.700 eur, zmluva o pôžičke bola podpísaná dňa 30.10.2013 na sumu 8.000 eur v čom boli zahrnuté predchádzajúce pôžičky 6.505 eur a 1.700 eur zohľadňujúc úhrady a tiež pôžička 2.000 eur. Šla za žalovanou v 1/rade ohľadne vrátenia pôžičky, táto jej povedala, že musí vydržať, že idú predávať dom žalovaného v 2/rade, chcela, aby z toľkých zmlúv spravili jednu, a preto bola spísaná dňa 13.05.2014 zmluva o pôžičke na sumu 20.000 eur. Od tohto dátumu jej žalovaná nič neuhradila.
6. Pojednávanie zo dňa 28.02.2018 bolo odročené na deň 25.04.2018 za účelom opätovného predvolania žalovaných v 1/ a 2/rade, aby sa tak moli vyjadriť k žalobe ako aj k výpovedi žalobkyne. Žalovaní v 1/ a 2/rade sa nedostavili, zásielky im boli doručené s termínom pojednávania a predvolaním na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, ktoré zásielky boli vrátené späť poštou. Preto bolo pojednávanie odročené na deň 20.06.2018 za účelom opätovného predvolania žalovaných v 1/ a 2/rade. Žalovaní sa nedostavili na pojednávanie dňa 20.06.2018, predvolania im boli doručované jednak cestou OO PZ Topoľčany ako i na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR a vychádzajúc z fikcie doručenia pojednával súd v neprítomnosti žalovaných v 1/ a 2/rade.
7. Právny zástupca žalobkyne na záver vo veci uviedol, že záväzkový právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a 2/rade bol preukázaný a to nielen zmluvou, ktorá dala dohromady všetky
dlžoby žalovaných. Žalovaná v 1/rade nikdy nepoprela, že by tieto peniaze od žalobkyne dostala. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že predmetná suma bola naakumulovaná na výšku, ktorá je uvedená v poslednej listine, ktorá bola podpísaná a potvrdila, že reálne tieto peniaze boli vyplatené. Časť týchto peňazí bola dokonca už potom, čo bola žalovaná v 1/rade vydatá za žalovaného v 2/ rade, ktorý bol do týchto pôžičiek z časti zainteresovaný. Dokonca mal žalovaný ručiť nejakým svojím majetkom. Pozitívne vie o tom, že žalovaní vedia o žalobe, že sa v priebehu konania zdržiavali na území mesta C., z čoho plynie jediný záver, že sa vyhýbajú svojim povinnostiam žalovanú sumu zaplatiť a to čo i len z časti.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s predloženými listinným dôkazmi najmä zmluvami o pôžičke, čestnými prehláseniami a ostatnými listinným dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 20.000 eur z dôvodu, že dňa 13.05.2014 podpísala ako veriteľ so žalovanou v 1/rade ako dlžníkom listinu označenú ako zmluva o pôžičke, v ktorej článku II sa uvádza predmet zmluvy, v ktorom sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku 20.000 eur na dobu 3 mesiace a dlžník sa zaväzuje vrátiť poskytnutú peňažnú pôžičku, za podmienok a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. V článku III dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky 20.000 eur. Z článku IV vyplýva, že dlžník je povinný splatiť dlh najneskôr 3 mesiace po podpise zmluvy do 13.08.2014. Zo zmluvy o pôžičke predloženou žalovanou v 1/rade spolu s jej písomným vyjadrením vo veci súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 18.12.2012 medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou v 1/rade ako dlžníkom. Z článku II vyplýva predmet zmluvy poskytnutie peňažnej pôžičky veriteľom vo výške 19.720 eur na dobu 12 mesiacov. Podľa článku IV dlžník sa zaväzuje vrátiť peňažnú pôžičku do 12 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Odo dňa podpisu zmluvy po dobu nasledujúcich 12 mesiacov sa zaviazal dlžník zaplatiť splátky mesačne 810 eur spolu za 12 mesiacov sumu 9.720 eur, po uplynutí 12 mesiacov dňa 17.12.2013 sa zaväzuje dlžník uhradiť splátku v sume 10.000 eur. Z predložených listinných dôkazov žalobkyňou súd zistil, že táto dňa 08.08.2013 uzatvorila s ČSOB, a.s. zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere do výšky úverového limitu 2.900 eur. Rovnakú zmluvu uzatvorila dňa 02.10.2013. Dňa 13.05.2014 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník s ČSOB, a.s. zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere s dohodnutým úverovým limitom 5.000 eur. Z čestného prehlásenia žalovanej v 1/rade zo dňa 04.07.2013 vyplýva, že táto prehlasuje, že žalobkyňa jej dňa 04.07.2013 požičala v hotovosti 1.550 eur na 1 mesiac s dátumom splatnosti 04.08.2013. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že dňa 08.08.2013 uzavrela žalobkyňa ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanej vo výške 11.075 eur na dobu 1 mesiaca a žalovaná sa zaviazala vrátiť pôžičku do 07.09.2013. Dňa 12.09.2013 uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke s uvedeným predmetom zmluvy sumu 6.500 eur, ktorú sa zaviazala žalovaná vrátiť do 10.10.2013. Dňa 25.10.2013 bola podpísaná rovnako zmluva o pôžičke s uvedeným predmetom zmluvy 8.000 eur na dobu 1 mesiaca do 30.11.2013.
9. Podľa § 657 OZ, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 43 OZ, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
11. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Náležitosti zmluvy o pôžičke nie sú predpísané, účastníci zmluvy sú povinní dbať o to, aby pri
úprave zmluvných vzťahov bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Do zmluvy sa preto uvedú všetky dojednania, ktoré obe strany považujú za dôležité a chránia ich záujmy, takže uvedú najmä výšku pôžičky, dobu trvania pôžičky, dojednanie výšky úroku a spôsob úročenia, spôsob vrátenia pôžičky s dohodnutým termínom vrátenia pôžičky.
14. Z rozhodovacej praxe vyplýva, že od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu, tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa na základe viacerých zmlúv o pôžičke či už písomných doložených v spise alebo ústnych potvrdzujúcich čestnými prehláseniami žalovanou v 1/rade tejto poskytla pôžičky a žalovanej v 1/rade voči žalobkyni vznikol tak dlh, ktorý bol uznaný v listine označenej ako zmluva o pôžičke zo dňa 13.05.2014, ktorú žalovaná v 1/rade riadne podpísala, čo potvrdzuje aj osvedčenie listiny pred Mestom C.. Táto listina označená ako zmluva o pôžičke z 13.05.2014 spĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 OZ, čím sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Žalovaná v 1/rade sa takto zaviazala splatiť pôžičku v celkovej výške 20.000 eur do 13.08.2014, ktorú povinnosť si nesplnila, pričom dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tejto výške bolo práve na strane žalovanej v 1/rade. Dôkazné bremeno neuniesla, aj keď v písomnom vyjadrení sa vyjadrila k žalobe. Dôkazy však o úhrade dlhu nepredložila žiadne, mala vedomosť doručením žaloby, že prebieha konanie v danej veci o žalobnom nároku žalobkyne, napriek tomu podľa súdu sa vyhýbala prevzatiu predvolaní na pojednávania, keď súd ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby umožnil žalovanej v 1/rade, ale i žalovanému v 2/rade sa vo veci vyjadriť, uviesť svoje skutkové tvrdenia a tiež dôkazy k tomu, viackrát pojednávania odročoval. Žalovaní sa pojednávaní nezúčastnili, žalovaná v 1/rade, ktorá mala vedomosť o tom, že prebieha konanie z doručenia žaloby sa o vec vôbec nezaujímala. Súd potom vychádzal zo skutkových zistení v priebehu konania a z dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobkyne bola podaná voči žalovanej v 1/rade dôvodne. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v odseku I.
16. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády citovaného vyššie, keď do omeškania sa žalovaná v 1/rade dostala nasledujúcim dňom po tom, ako mala splatiť dlh, ktorý mala uhradiť do 13.08.201.
17. Vo vzťahu k žalovanému v 2/rade súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný v 2/rade nebol v konaní pasívne legitimovaný. Samotná žalobkyňa vo veci uviedla, že pokiaľ poskytovala pôžičku a uzatvárala zmluvu o pôžičke, bolo to výlučne so žalovanou v 1/rade a pokiaľ žalovaného v 2/rade žalovala, žalovala ho ako manžela žalovanej v 1/rade, keď podľa žalobkyne pôžička má charakter BSM. Manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi obaja, avšak ak uzavrel za trvania manželstva bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela. Z takejto zmluvy je zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, pričom veriteľ podľa § 147 ods. 1 OZ môže v rámci exekúcie uspokojiť svoj nárok z majetku patriaceho do BSM. V konaní žalobkyňa nepreukázala žiadny právny vzťah medzi ňou a žalovaným v 2/rade, ktorý ani jednu z predložených listín nepodpisoval, preto voči nemu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Vzhľadom na úspech žalobkyne v konaní, súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré jej vznikli zaplateným súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
21. Súd žalovanému v 2/rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v konaní nevznikli. Vo veci sa nevyjadroval, nezúčastnil sa ani jedného pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).