Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/487/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: MIDAN, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Škultétyho 4720/2A, IČO: 45 645 167, zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728 proti žalovaným: 1/J. Y., X.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX H., 2/H.. J. Y.Á., X.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX H., 3/V. Y., X.. XX.XX.XXXX, Š.U. XXXX/X, XXX XX H., 4/J.. K. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. L., G. 10, 5/H.. G. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. L., V. X, 6/H.. F. L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, W. XXXX, K., žalovaní v 1/ až 6/rade zastúpení JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, 7/A.. K. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. XXX, 8/K. L., X. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, W. XXXX, K., zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária Tomášikova 4, Bratislava, o náhradu škody vo výške 10.950 eur takto

rozhodol:

I. Súd žalobu voči žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/rade z a m i e t a.

II. Žalovaný v 8/rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,05 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 02.02.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému v 8/rade z a m i e t a .

IV. Žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Súd žalovanému v 8/rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

VI. Súd priznáva štátu voči žalovanému v 8/rade nárok na náhradu trov štátu v plnej výške, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu MG INVEST DEVELOPMENT,s.r.o., sa podanou žalobou domáhal proti pôvodne žalovaným v 1/ až 9/ rade náhrady škody z nezákonného výrubu stromov na pozemkoch resp. v lesoch patriacich žalobcovi. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností - lesných pozemkov v k.ú. X. zapísaných na LV č. XXX parc. č. XXXX/X, kde sa nachádza jednotka priestorového rozdelenia lesa ďalej len JPRL) 1103c00. Ďalej je výlučným vlastníkom lesných pozemkov v k.ú. X. zapísaných na LV XXX parc.č. XXXX/X, kde sa nachádza JPRL 1102a00, pričom do 23.3.2011 bol podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov zapísaných na LV XXX iba v 1/2-ici. Do 23.3.2011 boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na LV XXX k.ú X. žalobca v 1/2-ici, pôvodne žalovaný v 1/rade v 1/8-ine, pôvodne žalovaný v 2/ rade v 1/8-ine, pôvodne žalovaný v 3/ rade v 1/8 a pôvodne žalovaný v 4/ rade v 1/8 ine. Pôvodne žalovaní v 1/ až 4/ rade Kúpnou zmluvou zo dňa 5.10.2010 previedli svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXX k.ú X. na žalobcu. Na parc. č. XXXX/X C. XXXX/8 je lesný porast a je pre ne spracovaný Lesný hospodársky plán (ďalej LHP) označovaný ako program starostlivosti o lesy. Pôvodne žalovaný v 8/rade A.. K. E. organizoval a usmerňoval hospodárenie v lese a na lesných pozemkoch patriacich pôvodne žalovaný v 1/ až 7/ rade, ktoré susedia s nehnuteľnosťami, ktoré sú vlastníctvom žalobcu. Od 20.11.2010 do 1.2.2011 došlo k výrubu stromov na parc.č. XXXX/X v JPRL 1103c00 v rozsahu 50 m na šírku a 50 m na výšku t.j. na ploche 0,25 ha a na parc. XXXX/X v JRPL 1102a00 na ploche o výmere 0,95 ha, ktorej vlastníkom bol žalobca v čase nezákonného výrubu v 1/2- ine. Na oboch parcelách došlo k nezákonnému výrubu stromov na základe ich nesprávneho označenia v teréne, pričom výrub kontroloval a zodpovedal zaň pôvodne žalovaný v 8/ rade. Na podnet žalobcu bolo vo veci začaté trestné stíhanie pred Obvodným oddelením PZ Topoľčany pod číslom ORP-279/ TO-TO-2011, kde bolo zistené, že došlo k nezákonnému výrubu stromov na lesných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čím žalobcovi vznikla priama škoda v hodnote nezákonne vyťaženého dreva, nepriama škoda za stratu na produkcii, za predčasné odlesnenie, environmentálna ujma a obmedzenie ďalšieho využitia - t.j. bezlesie na 10 rokov a škoda následná náklady za zalesňovanie holiny do 2 rokov, najneskôr do 5 rokov od zalesnenia zabezpečenie novozaloženého porastu a výchovné (výsledky, prerezávky a prvé VU ťažby - 50 rokov) Žalobca priamu škodu vyčíslil sumou 4.950,00 eur a nepriamu a následnú sumou 6.000,00 eur, t.j. spolu sumou 10.950,00 eur a žiadal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaný v 1/ až 9/ rade na jej náhradu.

2. Súd rozsudkom č.k. 5C/487/2012 - 300 zo dňa 16.02.2015 žalobu pôvodného žalobcu proti pôvodným žalovaným v 1/ až 9/ rade zamietol a tohto zaviazal na náhradu trov konania a trov štátu.

3. Rozhodnutie súd vo veci samej odôvodnil. § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, § 34 ods. 2, 3, § 39 ods. 7 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zák. č. 117/2010, § 3 ods. 1, 2 vyhl. Ministerstva pôdohospodárstva č. 232/2006 Z. z. a konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 10. 950 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody vzniknutej z dôvodu nesprávneho označenia lesných dielcov v teréne a výrubu stromov v čase od 20. 11. 2010 do 01. 02. 2011 na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. X. vo vlastníctve žalobcu a na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX, v tom čase vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 1/2-ice, za ktorú škodu podľa žalobcu zodpovedajú žalovaní spoločne a nerozdielne. Žalobca tvrdil, že škoda vznikla porušením povinností vyplývajúcich zo Zákona o lesoch a to povinnosti zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a hospodáriť v lese tak, aby neohrozili lesy iných vlastníkov. Žalovaných v 1. až 4. rade žaloval ako podielových spoluvlastníkov parc. č. XXXX/X, žalovaných v 5. až 7. rade ako vlastníkov susediacich parciel, žalovaného v 8. rade ako odborného lesného hospodára a žalovaného v 9. rade ako obhospodarovateľa lesa. Celková škoda 10.950 eur pozostávala z priamej škody spočívajúcej v hodnote nezákonne vyťaženého dreva 4.950 eur, nepriamej škody za stratu za produkciu za predčasné odlesnenie, enviromentálnu ujmu a obmedzenie ďalšieho využitia, t. j. bezlesie na 10 rokov a následnej škody spočívajúcej v nákladoch za zalesňovanie holiny do 2 rokov, najneskôr do 5 rokov od zalesnenia v sume 6.000 eur. Zodpovednosť žalovaných v 1. až 7. rade žalobca vyvodzoval z § 420 ods. 2 OZ, pretože si objednali služby lesného hospodára a zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili mandantovi. Z opatrnosti žaloval aj žalovaného v 8. rade ako lesného hospodára, ktorý zodpovedá podľa Zákona o lesoch za svoju činnosť a žalovaného v 9. rade, ktorý bol objednávateľom výrubu, keďže zároveň zastupoval záujmy žalovaných, podpisoval zmluvu so žalovaným v 8. rade. Súd z rozhodnutia Správy katastra Topoľčany, č. vkladu Y. XXXX/XX z 23. 03. 2011 mal preukázaný vklad vlastníckeho práva v kat. úz. X., parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 142222 m2 a parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 107846 m2 pre žalobcu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovanými v 1. až 4. rade. Uznesením OO PZ Topoľčany ČVS: ORP 279/TO-TO-2011 zo dňa 22. 06. 2011 bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktorého sa mal dopustil páchateľ tým, že od 20. 11. 2010 do 01. 02. 2011 v kat. úz. X., na parc. č. XXXX/X C. XXXX/X v časti zvanej P. Ž. spílil najmenej 200 m3 stromov druhu dub a tým spôsobil poškodeného spoločnosti MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. škodu vo výške 4.800 eur, pretože skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Dňa 01. 08. 2010 uzatvorili žalovaní v 8. a 9. rade dohodu o výkone funkcie odborného lesného hospodára. Zo súhlasu na ťažbu dreva č. 2/2011 zo 04. 12. 2010, platného do 31. 03. 2011, vyplýva, že vlastník (správca obhospodarovateľ, K. L. - žalovaný v 9. rade odbornému lesnému hospodárovi - žalovanému v 8. rade dal súhlas na ťažbu dreva v dielci 1102/AOU dorub, spôsob vyznačovania - zelene, drevín a DZ, počet kmeňov 2642, objem 1421 m3, plocha 5,98 ha. Dňa 29. 07. 2011 bola uzatvorená dohoda o odovzdaní nehnuteľností do priameho obhospodarovania v zmysle kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, ktorou nový vlastník - MG INVEST DEVELOPMENT,s.r.o., v zastúpení A.. G. H., odborný lesný hospodár a povinné osoby - pôvodní spoluvlastníci parcely vedenej v LV

č. XXX, žalovaní v1. až 4. rade, zastúpení žalovaným v 8. rade, odborným lesným hospodárom, odovzdali vlastníkovi všetky práva k nehnuteľnostiam s tým, že inštitút odborného lesného hospodára bude zabezpečovať a vykonávať A.. G. H.. Krajský lesný úrad v Nitre rozhodnutím z 01. 04. 2011, č. 2011/00081-4 zastavil konanie vo veci podozrenia z porušenia povinností odborného lesného hospodára A.. K. E., pretože nebolo preukázané porušenie povinností v zmysle § 48 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Znalec A.. A. D. v znaleckom posudku č. X/XXXX vyčíslil priamu škodu s poukazom na výsledky správneho konania sumou 2.595,15 eura a ďalej uviedol, že nepriamu škodu nemožno kvantifikovať, pretože nie je možné predpokladať výrazné finančné zhodnocovanie vo veku do 100 a viac rokov, pričom v súčasnosti sú porasty za rubne zrelé. Náklady na následnú škodu nevzniknú, pretože plocha je zalesnená po prirodzenom zmladení. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie žalovaných v 1. ž 9. rade, t. j. porušenie ich zákonnej alebo zmluvnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, preto nemohla byť ani splnená ďalšia podmienka pre vznik zodpovednosti, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. až 4. rade sú spoluvlastníkmi pozemkov, na pozemkoch nehospodária a nevykonávajú žiadnu činnosť, pričom žalobca nepreukázal, akú povinnosť mali porušiť a že zavinili škodu. Keďže boli spoluvlastníkmi parc. č. XXXX/X, vznikla by im rovnaká škoda ako žalobcovi, preto nie je zrejmé, prečo ich žaloval titulom náhrady škody. Žalovaní v 5. až 7. rade (omylom uvedené v 4. až 7. rade) pozemky získali dedením a spoluvlastnícke podiely k pozemkom previedli na ostatných spoluvlastníkov pred realizáciou výrubu, preto nie sú v spore pasívne legitimovaní. Žalovaný v 8. rade bol odborným lesným hospodárom a nebolo preukázané porušenie jeho povinností a to ani zákonných a ani vyplývajúcich z dohody o výkone funkcie odborného lesného hospodárstva z 01. 08. 2010. V tejto súvislosti poukázal na kontrolu vykonanú obvodným a krajským lesným úradom, ktorou žalovanému v 8. rade nebolo preukázané porušenie povinnosti v zmysle § 48 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Žalovaný v 8. rade bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 9. rade, vyznačil dreviny, ktoré sa mali vyrúbať a dal súhlas na výrub stromov obhospodarovateľovi a na pokyn žalovaného v 9. rade dával súhlas na realizáciu výrubu stromov E. H.. Ani konaním žalovaného v 9. rade súd prvej inštancie nemal preukázané porušenie povinností vyplývajúce zo Zákona o lesoch alebo z dohody o výkone funkcie. Pozemky žalovaných v l. až 4. rade obhospodaroval na základe plnej moci, na túto činnosť si najal žalovaného v 8. rade, odborného lesného hospodára. Mal za to, že problém vznikol tým, že žalobca ako vlastník pozemkov, ktorý je povinný zo zákona vyznačiť hranice, resp. poveriť tým svojho odborného lesného hospodára, si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný v 8. rade mal mapové podklady v poriadku. Poukázal na závery znalca A.. D. v znaleckom posudku, že obhospodarovateľ lesa, resp. vlastník je povinný priebežne udržiavať a preznačovať hranice dielcov aj pri obnove LHP, a ak je pri obnove LHP zmenená pôvodná hranica dielca, teda ak vzniká nová hranica, túto vyznačuje vyhotoviteľ LHP. V danej veci bol návrh LHP prejednaný so zástupcami obhospodarovateľov lesa - M. V., R..K..S.. - A.. H. S., A.. H., štatutárny zástupca 13. 11. 2009 a z návrhu mapy bolo zrejmé, že sú vytvorené aj nové dielce s novými hranicami a výsledkom prerokovania bol záznam - bez pripomienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že k výrubu na lesných pozemkoch žalobcu došlo, avšak žalobca, ako vlastník nevyznačil svoje hranice, resp. nepoveril tým svojho lesného odborného hospodára, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a teda si škodu zavinil sám. Výšku škody vyčíslil nesprávne, pretože podľa znalca A.. D. priama škoda za predpokladu, že vyťažené drevo, resp. finančný obnos, mu nebolo odovzdané, by bola 2595,15 eura a priama a nepriama škoda by mu nevznikla. Nakoľko posudok znalca A.. D. považoval za objektívny, návrh žalobcu a na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku preto zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Poukázal na vykonané dokazovanie, v ktorom bolo preukázané, že v čase od 20. 11. 2010 do 01. 02. 2011 došlo k nezákonnému výrubu stromov na parc. č. XXXX/X C. Č.. XXXX/ X. V čase výrubu bol výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X a podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXXX/X spolu so žalovanými v 1. až 4. rade. Dňa 23. 03. 2011 bol povolený vklad kúpnej zmluvy z 05. 10. 2010, ktorou žalovaní v 1. až 4. rade previedli na neho spoluvlastnícke podiely na parcele č. XXXX/X. Poukázal na ochranu vlastníckeho práva Ústavou a inými zákonmi. Ďalej uviedol, že na výrub stromov na svojej parcele nedal žiaden súhlas a o výrube nemal vedomosť. Pokiaľ ide o parcelu v podielovom spoluvlastníctve, v čase výrubu bola podpísaná kúpno-predajná zmluva, žalovaní 1. - 4. rade preto nemohli nezákonne vykonávať svoje spoluvlastnícke právo a preto je nepochopiteľný záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti. V trestnom spise bol konštatovaný

nezákonný výrub, všetky úrady, okrem súdu prvej inštancie, konštatovali porušenie zákona. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. až 7. rade sú vlastníkmi susediacich pozemkov, na ktorých sa začal nezákonný výrub, navyše žalovaní v 1. až 4. rade boli v čase výrubu podielovými spoluvlastníkmi parcely, preto zodpovedajú podľa § 420 ods. 2 za škodu napriek tomu, že si objednali službu lesného hospodára. Z opatrnosti žaloval aj lesného hospodára, žalovaného v 8. rade, keďže mu neboli známe ich vzájomné plnomocenstvá. Žalovaného v 9. rade žaloval v priebehu konania, keď v trestnom konaní priznal, že si objednal výrub stromov, celú vec riadil, dokonca prehlásil, že spôsobenú škodu uhradí, resp. vykoná opatrenia na jej kompenzáciu, čiže sa ani netajil zodpovednosťou za nezákonný výrub. Zastupoval žalovaných v 1. - 7. rade ako vlastníkov pozemkov patriacich do parc. č. XXXX/A odkiaľ začal nezákonný výrub a podpisoval aj zmluvu so žalovaným v 8. rade. K znaleckému posudku mal vážne výhrady, pričom priama škoda je zhodná s jeho výpočtom, až na stanovenie sortimentácie, teda zhodnotenie výťažnosti, keď znalec uvažuje len s 15 % guľatinou, pričom z jeho strany bolo uvažované s 30 % guľatinou. Nesúhlasil s tvrdením znalca, že les plní funkcie v plnom a neobmedzenom rozsahu vo všetkých vekových fázach svojho vývoja, teda aj v štádiu zabezpečujúceho sa mladého lesného porastu a aj v rubnom veku v plnej reprodukčnej sile. Zariadenie lesa vykonáva spoločnosť LHP SK, ktorej jedným zo spoločníkov a konateľov je aj znalec D., čo vyvoláva u neho pochybnosť o jeho nezaujatosti pri spracovaní znaleckého posudku, na čo sám poukázal. Nesúhlasil so závermi znalca o následnej škode, že nevzniknú náklady na zalesnenie, pretože následný porast nie je tvorený mladými jedincami zo semena na 100 %, pretože sú tu jedince vegetatívneho pôvodu z pňovej a koreňovej výmladnosti, ktoré bude vo výchove porastu potrebné následne tlmiť. Výšku škody konzultoval so súdnym znalcom A.. H. a pri určení škody vychádzal z jeho výpočtov. K záveru znalca, že odborný lesný hospodár sa vie orientovať v lesných vzorcoch aj bez vyznačenia hraníc dielcov, čo si vyžaduje zvýšenú pozornosť uviedol, že odborný lesný hospodár, žalovaný v 8. rade je dobre znalý miestneho terénu, a teda sa mal správne orientovať v lesných dielcoch aj bez vyznačených hraníc dielcov hlavne s poukazom na jeho dlhoročnú prax. V tejto súvislosti poukázal na § 39 ods. 7 písm. a/ zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch, že ak dôjde k zmene hraníc dielcov alebo kategórie lesa, vyznačenie hranice dielca zabezpečí pri vyhotovení programu starostlivosti o lesy vyhotovovateľ programu starostlivosti. Ním je právnická alebo fyzická osoba, s ktorou vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzatvoril zmluvu o vyhotovení programu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. Poukázal aj na oznámenie Lesného úradu Nitra z 21. 01. 2011, že medzi JPSL č. XXXX/C C. XXXX/A nebola vyznačená hranica, ide o nové dielce pri obnove LHP 2010 až 2019 neštátne lesy G.. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že bol povinný zabezpečiť preznačenie pôvodných hraníc vyhotovovateľ programu starostlivosti a s poukazom na skutočnosť, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená 11. 07. 2008 a v čase objednávania lesného hospodárskeho plánu žalovaní vedeli, že príde k zmene vlastníka časti pozemkov, mali vyhotovovateľovi programu starostlivosti oznámiť túto skutočnosť a on mal zabezpečiť preznačenie pôvodných lesných hraníc v súlade so Zákonom o lesoch.

5. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/76/2016 - 356 zo dňa 15.06.2016 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o., Škultétyho 2A/4720, Topoľčany, IČO: 36 715 824 vstúpila spoločnosť MIDAN, s.r.o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, Topoľčany, IČO: 45 645 167.

6. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8Co/76/2016 - 366 zo dňa 20.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby proti žalovaným v 5/ až 7/ rade potvrdil a v zostávajúcich napadnutých častiach rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom z hľadiska žalovaného nároku bolo potrebné, aby žalobca preukázal vznik a výšku škody. Táto otázka v konaní doposiaľ s konečnou platnosťou nebola vyriešená a z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, kto vyťažené drevo odniesol, pretože výpovede strán sporu a svedkov neboli jednoznačné a súd prvej inštancie v tomto smere závery neformuloval a preto bez právneho zhodnotenia zisteného skutkového stavu ani odvolací súd nemohol učiniť právne závery. A preto ak by súd prvej inštancie v ďalšom konaní dospel k záveru, že je daná zodpovednosť niektorého zo žalovaných za spôsobenú škodu, je potrebné posudzovať, či žalobcovi vznikla škoda a v akej výške, pretože len v prípade, že drevo žalobca neodniesol (alebo neponechal), je daný základ nároku na náhradu škody.

7. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. 5C/487/2012 - 420 zo dňa 18.05.2017 prerušil konania až do právoplatného skončenia konania o dedičstve po žalovanom v 1/ rade H.. E. Y., X.. XX.XX.XXXX, B. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, XXX XX H., vedenom na Okresnom súde Martin pod spisovou značkou 17D/709/2016.

8. Ďalším uznesením Okresný súd Topoľčany č.k. 5C/487/2012 - 435 zo dňa 11.08.2017 rozhodol, že v konaní namiesto žalovaného v 1/ rade MN.. E. Y., X.. XX.XX.XXXX, X. L. H., Š. X, B. G. XX.XX.XXXX pokračuje s jeho právnymi nástupcami - dedičmi 1/. J. Y., X.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX H., 2/ H.. J. Y., X.. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/X, XXX XX H., 3/ V. Y., X.. XX.XX.XXXX, Š.U. XXXX/X, XXX XX H..

9. Súd v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu dokazovanie doplnil výsluchom žalovaného v 7/ rade, vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaných v 1/ až 6/ rade a v 8/ rade a oboznámením sa s obsahom pripojených dokladov.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zodpovednosť žalovaných je daná, bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a je sporné iba kto vyťažené drevo odniesol, pripadne, či si ho niekto neponechal. Žalobca nemá vedomosť, kto predmetné drevo odniesol, ako ho speňažil. Ako bolo orgánmi činnými v trestnom konaní dokázané a zároveň aj samotný žalovaný v 8/ rade prehlásil, že spôsobenú škodu uhradí, teda je jasne dokázané, kto predmetným drevom disponoval, kto ho speňažil. Žalobca výrub nechcel, tento bol neoprávnený a preto žalobca žaloval náhradu škody a nie bezdôvodné obohatenie.

11. Práv. zástupca žalovaných v 1/ - 6/ rade a 8/ rade na pojednávaní uviedol, že žalobu považujú za nedôvodnú, pričom žalobca požadoval náhradu škody ako spoluvlastník pozemku, kde neboli splnené žalobné podmienky pre vznik zodpovednostného vzťahu z titulu náhrady škody.

12. Žalovaný v 7/ rade na pojednávaní uviedol, že on ťažbu realizoval na základe toho, ako mu hranice vyznačili vlastníci, najskôr jednal so žalovanou v 6/ rade pani L. a potom už len vo žalovaným v 8/ rade p. L., ktorý zabezpečoval všetky práce a to drevorubačov, výrub, predaj dreva a všetko okolo toho. Taktiež nemá vedomosť o tom, kto drevo odviezol. Ďalej uviedol, že je povinnosťou každého vlastníka, aby si chránil svoj majetok a preto si mal žalobca svoj majetok označiť, ohraničiť.

13. Súd po vykonanom dokazovaní v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zistil: Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. X. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/ X C. XXXX (do 23.3.2011 ) boli pôvodní žalovaní v 1/ až 4/rade, každý v podiele 1/8-ina a pôvodný žalobca v podiele 1/2 -ica. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. X. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parc.č. XXXX/X C. XXXX - lesné pozemky. Z výpisu z LV č. XXX pre kat.úz. X. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parc.č. XXXX/X - lesné pozemky. Z výpisu z LV č. XXX pre kat.úz. X. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/X,XXXX,XXXX/ X a parc.č. XXXXX - lesné pozemky boli pôvodní žalovaní v 1/ až 4/ rade každý v podiele 1/8 -ina a pôvodní žalovaní v 5/ až 7/ rade v podiele každý 1/6-ina. Z Rozhodnutia Správy katastra Topoľčany, číslo vkladu Y. zo dňa 23.3.2011 vyplýva, že bol povolený vklad vlastníckeho práva v kat. úz. X. - parc.č. XXXX/X-lesné pozemky o výmere 14222m2 a parc. č. XXXX- lesné pozemky -107.846m2 v prospech žalobcu na základe kúpenej zmluvy uzavretej medzi ním a pôvodnými žalovanými v 1/ až 4/rade. Z Uznesenia OO PZ v Topoľčanoch, ČVS:ORP-279/TO-TO-2011 zo dňa 22.6.2011 vyplýva, že bolo zastavené trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin krádeže, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že od 20.11.2010 do 1.2.2011 v k. úz. X. na parc.č. XXXX/X a XXXX/X v časti zvanej P. Ž. spílil najmenej 200m3 stromov druhu dub a týmto konaním spôsobili poškodenej spol. MG Invest Development s.r.o. škodu vo výške 4.800eur, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia toho uznesenia vyplýva, že žalovaný v 9/rade uviedol, že spôsobenú škodu uhradí resp. vykoná opatrenie na kompenzáciu vzniknutej škody, či už ponechaním drevnej hmoty A.. H. alebo predajom hmoty a následnom finančnom vyrovnaní. Z Dohody o výkone funkcie odborného lesného hospodára uzavretej medzi žalovaným v 7/rade a žalovaným v 8/rade dňa 1.8.2010 vyplýva, že predmetom dohody je odborné riadenie lesníckej činnosti pri dodržiavaní ustanovení zákona o lesoch, zabezpečovanie vyznačovania ťažby, vedenie evidencie a výkazov vyplývajúcich z funkcie a z príslušných zákonných ustanovení v lesnom hospodárstve L. a spol. v katastri obce X.. Odborný lesný hospodár je vo vzťahu k úradom zodpovedný za riadne vedenie evidencie a výkazov, vyznačovanie ťažby v súlade so zákonom a správny výkon lesníckych činností. Dohoda sa uzatvára na dobu trvania LHP, teda od 31.12.2019 a je platná dňom podpisu.

Zo súhlasu na ťažbu dreva číslo X/XXXX, dátum vydania 4.12.2010, platnosť do 31.3.2011 vyplýva, že vlastník (správca, obhospodarovateľ) K. L. odbornému lesnému hospodárovi A.. K. E. dal súhlas na ťažbu dreva v dielci XXXXA-S., dorub, spôsob vyznačenia - zelene, drevina DZ, počet kmeňov 2642 objem 1421m3, plocha 5,98ha, fyzická osoba E. H.. Zo správy Obvodného lesného úradu v Nitre, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva zo dňa 14.3.2013 vyplýva, že dňa 14.2.2011 dostali od MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. nahlásenie o nezákonnom výrube v lesnom dielci č. XXXXC na parc.č. XXXX/X v k.ú. X., oni vykonali terénnu ohliadku dňa 15.2.2011, bol vypočutý A.. K. E., po prešetrení bola vec postúpená na Krajský lesný úrad v Nitre (teraz Obvodný lesný úrad v Nitre) pre posúdenie činnosti odborného lesného hospodára. OLÚ v Nitre ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle §56 ods.1 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z. a §4 ods.1 vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. A.. K. E. vykonáva činnosť OLH pre obhospodarovanie lesa K. L.X. na základe dohody, ktorú OLÚ zaeviduje a nevydáva už špeciálne povolenie. Z Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti do priameho obhospodarovania nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti Y. XXXX/XX-XX/XX zo dňa 29.7.2011 medzi: nový vlastník (obhospodarovateľ) - MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. v zastúpení A.. G. H. - odborný lesný hospodár a povinné osoby: pôvodný vlastníci uvedení na LV č. XXX - pôvodní žalovaní v 1/ až 4/ rade, každý spoluvlastnícky podiel 1/8-ina a žalobca - podiel 1/2 -ica v zastúpení A.. K. E.- odborný lesný hospodár, predmet vydania - lesné pozemky vedené na LV č. XXX v k.ú. X. -parc.č. XXXX/X C. J..Č.. XXXX, spolu výmere 250068m2. Podľa čl. III, Dňom účinnosti tejto dohody preberá vlastník všetky práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I a bude vykonávať všetky hospodárske opatrenia a činnosti spojené s hospodárením v lese podľa platného LHP a so všeobecnými záväznými predpismi o obhospodarovaní lesov a právnymi normami. V čl. IV sa uvádza, že inštitút odborného lesného hospodára bude vykonávať a bude zabezpečovať všetky činnosti A.. G. H.Š.. Z čl. V vyplýva, že z mimo odovzdávaných nehnuteľností z vykonanej ťažby dreva omylom zo strany povinnej osoby v JPRL 1103c00, ktorá je celá a bola aj v čase výrubu v 100% vlastníctve MG INVEST DEVELOPMENT s.r.o., tržbu za vyťažené drevo v množstve 60m3. Z Rozhodnutia Krajského lesného úradu v Nitre zo dňa 1.4.2011, číslo 2011/00081-4 vyplýva, že Krajský lesný úrad v Nitre vo veci podozrenia z porušenia povinnosti odborného lesného hospodára A.. K. E., zisteného miestnou ohliadkou vykonanou Obvodným lesným úradom v Nitre v dielci XXXXC v obvode Lesného celku Neštátne lesy G. dňa 15.2.2011 podľa §30 ods.1 písm. h) zák. č. 71/1967Zb. o správnom konaní, konanie zastavuje. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Obvodný úrad v Nitre v dielci XXXXC eviduje ako obhospodarovateľa lesa MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. Topoľčany a ako OLH A.. G. H.. V spomínanom susednom dielci XXXXA eviduje ako obhospodarovateľa lesa na časti už spomínaný subjekt MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. Topoľčany a ako OLH A.. G. H. a na časti K. L. a ako OLH A.. K. E., ktorý tu vykonáva činnosť na základe osvedčenia číslo 19-OLH /96 vydaného Oblastným lesným úradom Nitra dňa 17.1.1996 a na základe živnostenského oprávnenia a dohody o výkone funkcie OLH uzatvorenej dňa 1.8.2010 medzi obhospodarovateľom lesa K. L. a A.. K. E.. Na základe zistených skutočnosti Krajský lesný úrad v Nitre skonštatoval, že A.. K. E. nebolo preukázané porušenie povinností OLH v zmysle §48 ods.2 Zák.č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z protokolu o odovzdaní odbornej správy na lesnom majetku MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. podľa 44,45,47 a 48 zák. o lesoch č. 326/2005 Z.z. zo dňa 29.7.2011 vyplýva, že účastníci protokolu: odborný lesný hospodár A.. G. H. (preberajúci) a odborný lesný hospodár A.. K. E. (odovzdávajúci), odborná správa na majetku: Neštátne lesy G., LHP - platnosť 2010-2019 , JPRL výmera 25 ha, pôvodný vlastník: rodina Y., L. C. Š. odovzdávajú odbornú správu lesov cestou odborného lesného hospodára A.. K.. E. novému vlastníkovi majetku MG INVEST DEVELOPMENT s.r.o. v zastúpení odborným lesným hospodárom A.. G.. H. v rozsahu uvedenom v dohode o odovzdaní majetku zo dňa 29.7.2011. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX súdneho znalca A.. A. D. vyplýva, že pokiaľ ide o priamu škodu, za predpokladu, že vyťažené drevo nebolo odovzdané žalobcovi resp. nebol mu odovzdaný ani finančný výnos z predaja tohto dreva, vznikla žalobcovi majetková ujma, ktorú možno považovať za priamu škodu

- pokiaľ ide o parc.č. XXXX/X v kat. úz. X. v sume 1.118,05eur a na parc.č. XXXX/X v kat. úz. X. v sume 1.477,10eur, spolu 2.595,15eur. Pokiaľ ide o nepriamu škodu, takto špecifikovanú stratu nemožno kvantifikovať, nakoľko u porastov duba zimného výmladkového pôvodu (existujúce porasty) nie je možné predpokladať ich výrazné finančné zhodnocovanie do veku 100 a viac rokov. Už v súčasnosti možno pokladať porasty za rubne zrelé, resp. pred dobou ich rubnej zrelosti. Dôkazom je určenie rubnej doby pre porasty v platnom LHP.

Následná škoda- náklady na zalesnenie do 2 rokov - náklady z tohto dôvodu nebudú žiadne, plocha je zalesnená po prirodzenom zmladení, -zabezpečenie novozaloženej kultúry ďalších 5 rokov po zalesnení

- v súčasnosti je plocha prakticky zabezpečená. Náklady na výchovné zásahy (výseky, prerezávky a prvé VU ťažby)- tieto náklady nemožno považovať za mimoriadne náklady, sú súčasťou riadneho hospodárenia v lese. Pri terajšej obnove lesa bol zjavne maximálne využitý potenciál porastu na obnovu, výsledkom je celoplošné zmladenie lesa. Odborný lesný hospodár sa vie orientovať v lesných dielcoch aj bez vyznačených hraníc, vyžaduje si to však zvýšenú pozornosť a dobrú znalosť miestneho terénu. Hranice lesných dielcov sa v prípade hospodárskych lesov a lesov osobitného určenia vyznačujú ma stromoch pásom bielej farby (20x5cm) vo výške 1,3-1,5m. Pri lesoch ochranných je tento pás červenej farby. Uvedené značky sa vyznačujú na lomových bodoch hraníc dielcov resp. na rovných líniách v dohľadnej vzdialenosti. Vlastnícke hranice sa spravidla v teréne vyznačujú drevenými kolíkmi resp. značkami na stromoch pri vytyčovaní hraníc. Takto vytýčená hranica však má iba dočasný charakter, je povinnosťou obhospodarovateľov (vlastníkov) túto hranicu v teréne stabilizovať. Vytyčovanie hraníc lesných dielcov v teréne- v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch §39 ods.7, hranica dielca sa v teréne vyznačuje farebným označením podľa kategórie lesa a jej označenie zabezpečuje obhospodarovateľ lesa. Ak pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu (PSL) dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa, označenie hranice dielca zabezpečí vyhotovovateľ plánu. Z uvedeného vyplýva, že obhospodarovateľ lesa je povinný priebežne udržiavať a preznačovať hranice dielcov. Aj pri obnove LHP, ktorá je vykonávaná s periodicitou 10 rokov, zabezpečuje preznačenie pôvodných starých hraníc dielcov obhospodarovateľ lesa (resp. vlastník). V prípade ak je pri obnove LHP zmenená pôvodná hranica dielca, teda vzniká nová hranica (napr. rozdelením dielca), takúto novú hranicu vyznačuje vyhotovovateľ LHP (PSL).

14. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

16. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. 17. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

18. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou

sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

19. V ustanovení odseku 2 § 420 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou. (Podľa pôvodného znenia § 421 to platilo len vo vzťahu pracovníka k organizácii.) Terajšie znenie odseku 2 je formulované oveľa širšie ako pôvodné znenie, pretože v odseku 2 sa ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru. Formulácia Občianskeho zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

23. Podielové spoluvlastníctvo teda predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb (fyzických, právnických aj štátu) k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. "ideálny" podiel na spoločnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. To však nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci.

24. Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho práva. Tvorí ho jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú takisto súčasťou obsahu vlastníckeho práva.

25. Podielovým spoluvlastníkom môže byť každá osoba, ktorá má právnu subjektivitu, t.j. osoba fyzická, právnická alebo štát. Aj po vzniku spoluvlastníctva zostávajú spoluvlastníci samostatnými právnymi subjektmi. V osobitných prípadoch spoluvlastníctva veci, ktorú so zreteľom na jej funkciu alebo osobitné vlastnosti nemožno rozdeliť, jeho subjektom môže byť len určitý okruh osôb. Takýto právny stav nastolil napríklad zákon č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého spoluvlastnícke právo spoločných častí a spoločných zariadení domu je viazané na vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru ako priestorovo reálne vymedzené časti budovy (tzv. kondominiálny princíp).

26. Predmetom spoluvlastníctva môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem takých vecí, ktoré podľa osobitného zákona môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Predmetom vlastníckeho práva sú veci a nie nejaké abstraktné veličiny. Podielové spoluvlastníctvo sa oveľa častejšie vyskytuje pri nehnuteľnostiach, či už ide o pozemky, alebo o stavby spojené so zemou pevným základom, než pri hnuteľných veciach. Nezáleží na tom, či ide o reálne deliteľnú vec, alebo nie. Táto otázka má význam až pri zrušení spoluvlastníctva, pretože od toho potom závisí, akým spôsobom sa spoluvlastníci medzi sebou vyporiadajú.

27. Medzi hnuteľnosti tvoriace predmet spoluvlastníctva, prirodzene, patria aj plody oddelené od veci, ktorá bola v spoluvlastníctve, pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodli inak alebo pokiaľ k nehnuteľnosti niekto nemá právo užívania, ktorého oprávňuje na privlastnenie si oddelených plodov.

28. Samostatným predmetom podielového spoluvlastníctva však nemôže byť súčasť veci, ani jej príslušenstvo, pokiaľ je spojené s hlavnou vecou.

29. Podielové spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže vzniknúť vlastníctvo, ak na strane nadobúdateľov vystupuje viac osôb alebo ak sa nadobúda iba podiel k veci, ktorá bola doteraz celá vo výlučnom vlastníctve jedinej osoby. To znamená, že môže vzniknúť zmluvou (napr. kúpnou, darovacou, o zhotovení stavby, rozhodnutím súdu atď.). 30. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch.

31. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej len "vyznačenie ťažby"), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto.

32. Podľa § 23 ods. 1, 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva.

33. Podľa § 24 ods. 1,2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je povinný a) pri sústreďovaní, preprave a uskladňovaní dreva zabrániť nadmernému poškodzovaniu pôdy, okolitých stromov, lesných ciest a vodných tokov; po ukončení činnosti vykonať opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie negatívnych dôsledkov poškodenia a na zabránenie ďalšieho poškodzovania, najmä vodnou eróziou, b) vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu, c) uplatňovať pri uvádzaní dreva na trh systém náležitej starostlivosti podľa osobitných predpisov. Obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodnených prípadoch oprávnený použiť cudzie pozemky na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom o výške a o spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe úhrady za používanie cudzích pozemkov rozhoduje súd.

34. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä d) zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29), e) vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov, f) prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, g) uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi, h) hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií podľa hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia, i) vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, j) vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, k) hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov,

l) plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa ( § 29).

35. Podľa § 34 ods.2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ten, kto spôsobí škodu na lesnom majetku (ďalej len „pôvodca škody“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

36. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára ( § 47).

37. Podľa § 39 ods.1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, na účely hospodárskej úpravy lesov sa lesné pozemky členia na jednotky priestorového rozdelenia, ktorými sú m) lesné oblasti a podoblasti, n) lesné celky, o) vlastnícke celky, p) dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny (ďalej len "porast") a etáže, q) ostatné lesné pozemky [ § 3 ods. 1 písm. c) a e)].

38. Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, dielec je základnou jednotkou na zisťovanie stavu lesa, plánovanie, evidenciu a kontrolu hospodárenia vytvorenou najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku s minimálnou výmerou 0,5 hektára. V dielci možno určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže. Porast je na účely zabezpečenia odborného hospodárenia v lesoch (§ 36) spoločnou vecou, ak sa nachádza na lesnom pozemku alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov alebo spoluvlastníkov; vytvára sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, alebo pri jeho zmene.

39. Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, hranica dielca sa v teréne vyznačuje farebným označením podľa kategórie lesa a jej označenie zabezpečuje obhospodarovateľ lesa. Ak dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa, označenie hranice dielca zabezpečí pri r) vyhotovení programu starostlivosti o lesy vyhotovovateľ programu starostlivosti (§ 42), s) zmene programu starostlivosti o lesy osoba, na ktorej podnet k zmene programu starostlivosti o lesy došlo.

40. Podľa § 40 ods. 1 až 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, program starostlivosti o lesy (ďalej len "program starostlivosti") je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. Súčasťami programu starostlivosti vyhotoveného pre lesný celok sú najmä t) všeobecná časť, u) opis porastov, v) plán hospodárskych opatrení, w) plochová tabuľka, x) prehľadové tabuľky, y) obrysová a porastová mapa. Súčasťou programu starostlivosti vyhotovenou vyhotovovateľom programu starostlivosti v spolupráci s obhospodarovateľom lesa a dotknutými orgánmi štátnej správy môže byť aj z) ťažbová mapa, aa) evidenčná časť programu starostlivosti, bb) prieskum a plán lesnej dopravnej siete, cc) prieskum a plán zahrádzania bystrín v lesoch, dd) plán lesníckotechnických meliorácií, ee) ekonomický prieskum, vrátane vyčíslenia dosahov osobitného režimu hospodárenia,

ff) ocenenie lesného majetku; podľa požiadaviek môže zahŕňať určenie všeobecnej a spoločenskej hodnoty vrátane hodnoty efektov mimoprodukčných funkcií lesa.

41. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, obhospodarovateľ lesa je povinný prostredníctvom odborného lesného hospodára zabezpečiť vedenie evidencie o realizácii plánovaných hospodárskych opatrení i o neplánovaných činnostiach a opatreniach vykonaných v lesoch, najmä o vykonanej ťažbe a pestovaní lesa (ďalej len "lesná hospodárska evidencia"). Vedenie evidencie podľa osobitných predpisov nie je tým dotknuté.

42. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, odborný lesný hospodár (ďalej len "hospodár") je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. k)].

43. Podľa § 48 ods.1,2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu. Hospodár je povinný gg) pripravovať podklady a spolupracovať pri vyhotovovaní a schvaľovaní programu starostlivosti a kontrole plnenia programu starostlivosti, hh) usmerňovať realizáciu programu starostlivosti a opatrení uložených na ochranu lesa, ii) dohliadať na vhodnosť reprodukčného materiálu na obnovu lesa, jj) kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, kk) viesť lesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov, ll) sledovať stav a vývoj škodlivých činiteľov v lesoch a v súčinnosti s obhospodarovateľom lesa predkladať o nich hlásenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej službe, mm) navrhovať preventívne opatrenia na ochranu lesov a predchádzanie vplyvu škodlivých činiteľov a dozerať na ich realizáciu vrátane opatrení podľa § 28 ods. 3, nn) navrhovať na uznanie semenné zdroje a zabezpečovať opatrenia na záchranu a reprodukciu genetických zdrojov hlavných lesných drevín, oo) navrhovať environmentálne priaznivé technológie pri činnostiach súvisiacich s hospodárením v lesoch, pp) upozorňovať obhospodarovateľa lesa a orgán štátnej správy lesného hospodárstva na každú činnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva, qq) zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby, rr) vykonávať odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ss) zúčastniť sa školenia, ktoré každoročne zabezpečí ministerstvo alebo na základe jeho poverenia vykoná právnická osoba zriadená ministerstvom; školenia sa musí zúčastniť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie päť rokov od zápisu do registra hospodárov alebo od posledného školenia, tt) oznamovať príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva každú zmenu skutočností uvedených v osvedčení o odbornej spôsobilostí najneskôr do 15 dní od vzniku zmeny, uu) zúčastňovať sa štátneho dozoru v lesoch (§ 62) a poskytovať súčinnosť zamestnancovi orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri štátnom dozore v lesoch, vv) poskytovať súčinnosť správcovi informačného systému (§ 45 ods. 4).

44. Podľa § 2 ods. 1, 2 vyhlášky 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom s priemerom najmenej päť centimetrov alebo čitateľnou ciachou vo výške 130 centimetrov od zeme na kmeni a na koreňovom nábehu. Pri úmyselnej ťažbe dreva hospodárskym spôsobom podrastovým sa pri zakladaní východísk obnovy lesa označia okrajové stromy nezmazateľným farebným šikmým pásom, širokým najmenej päť centimetrov, z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa vyznačia jednotlivé stromy určené na výrub, ak sa tieto stromy nevyznačia ciachou. Na vyznačenie úmyselnej ťažby dreva nemožno použiť červenú ani bielu farbu. Okrajové stromy sa do času rozširovania východísk obnovy lesa nerúbu. Vo fáze dorubu sa jednotlivé stromy určené na výrub nevyznačujú.

45. Podľa § 3 ods. 1, 2 vyhlášky 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, písomný súhlas na ťažbu dreva sa vydáva na tlačive uvedenom v prílohe č. 3; uchováva sa do konca platnosti programu starostlivosti. Súhlas podľa odseku 1 sa vydáva až po vyznačení stromov určených na výrub a po výpočte objemu dreva určeného na ťažbu podľa § 2 ods. 8 a 9.

46. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze.

47. Podľa § 5 ods. 1 veta prvá vyhlášky 232/2006 Z.z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, vyťažené drevo sa najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označí tak, aby na dopravnom prostriedku alebo jeho samostatnej časti bolo označené najmenej jednou ciachou alebo iným povoleným označením každého obhospodarovateľa lesa alebo nákupcu dreva, od ktorého prepravované drevo pochádza.

48. Z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vyplýva, že hospodárením v lesoch podľa § 2 písm. h/ cit. zák. je odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcie lesov. Odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom odborného lesného hospodára (§ 36 ods. 1). Odborný lesný hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48 (§ 47 ods. 1). Obhospodarovateľ lesa je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa, uzavrieť zmluvný vzťah na výkon činnosti podľa § 48 s vybraným hospodárom a ohlásiť do 15 dní vznik tejto skutočnosti príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (§ 47 ods. 7). Zákon o lesoch v niektorých ustanoveniach vymedzuje povinnosti len obhospodarovateľovi (napr. § 20 ods.2, 4, § 23 ods. 4, § 24) v niektorých vlastníkovi a správcovi (napr. § 25 ods. 5), v niektorých len obhospodarovateľovi (napr. § 28 ods. 1, 2,) a niekedy súčasne vlastníkovi, správcovi a obhospodarovateľovi ( § 29 ods. 4). Vychádzajúc z cit. ustanovení zákona O lesoch preto je možné konštatovať, že hospodárenie na lesných pozemkoch môže vykonávať sám vlastník, obhospodarovateľ alebo správca (§ 2 písm. q/). Obhospodarovateľom lesa môže byť právnická alebo fyzická osoba. Keďže podľa zákona hospodárenie v lesoch je odborná činnosť, je prirodzené, že vlastník, či už fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá odborné znalosti o hospodárení na lesných pozemkoch, vykonáva hospodárenie prostredníctvom obhospodarovateľa. Právny vzťah, na základe ktorého obhospodarovateľ vykonáva svoju funkciu zákon bližšie nerieši; vymenúva povinnosti obhospodarovateľa lesa pri ťažbe a preprave dreva v § 23, § 24, pri ochrane lesa v § 28, § 29 a pri iných činnostiach v § 31 a pri hospodárskej úprave lesov v § 7 cit. zákona. Žalovaní v 1.- 5. hospodárením na lesných pozemkoch poverili žalovaného v 7. rade, ktorého na túto činnosť splnomocnili a žalovaný v 8. rade následne uzatvoril so žalovaným v 7. rade, ako odborným lesným hospodárom, dňa 01. 08. 2010 dohodu o výkone funkcie odborného lesného hospodára podľa § 47 ods. 8 Zákona o lesoch.

49. V danej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným výrubom stromov na parc.č. XXXX/X Y. dielci XXXX/C a parc.č. XXXX/X v dielci XXXX/A v čase od 20.10.2010 do 01.02.2011. V tomto čase bol žalobca výlučným vlastníkom parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s pôvodnými žalovanými v 1/ až 4/rade, ktorí kúpnou zmluvou zo dňa 05.10.2010 previedli svoje vlastnícke právo na pôvodného žalobcu k čomu došlo povolením vkladu dňom 23.03.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodným vlastníkom parcely č. XXXX/ X boli pôvodní žalovaní v 1. až 4. rade, ktorí svoj podiel v rozsahu 1/2-ice previedli kúpnou zmluvou na žalobcu. Lesný dielec XXXX/A bol tvorený parc. č. XXXX/X, ktorá bola vlastníckym celkom pozostávajúcim z lesov vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov a mal jedného obhospodarovateľa, žalovaného v 8/rade, na základe splnomocnenia od pôvodných žalovaných v 1. až 4. rade. Odborným lesným hospodárom bol na základe dohody zo dňa 01. 08. 2010, uzatvorenej so žalovaným v 8/ rade, žalovaný v 7. rade a túto činnosť vykonával pre celý dielec 1102/A. Túto funkciu vykonával s vedomím právneho predchodcu žalobcu, čo dosvedčuje vyjadrenie A.. H. na pojednávaní dňa 10. 04. 2013 ako aj dohoda z 29. 07. 2011 uzatvorená so žalovaným v 7. rade, predmetom ktorej bolo odovzdanie nehnuteľností - parc. č. XXXX/X C. XXXX v kat. úz. X.F. do priameho obhospodarovania právneho predchodcu žalobcu ako nadobúdateľa, v ktorej za právneho predchodcu žalobcu, podielového spoluvlastníka pozemkov, ako odborného lesného hospodára označil žalovaného

v 7. rade s odôvodnením, že bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov a podľa Zákona o lesoch musí mať každý m2 odborného lesného hospodára. A.. H. vykonával funkciu odborného lesného hospodára na parc. č. XXXX/X. Žalovaný v 7. rade mal ako hospodár v zmysle § 48 ods. 2 písm. k/ povinnosť zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby dreva a vydať písomný súhlas na ťažbu dreva. Dňa 04. 12. 2010 vydal súhlas na ťažbu dreva č. 2/2010 v dielci 1102/A ako hospodár lesného celku Neštátne lesy G.. Z titulu funkcie odborného lesného hospodára označil stromy na výrub. Na lesoch tvoriacich vlastnícky celok mohol hospodáriť len jeden obhospodarovateľ lesa a tým bol v dielci XXXX/A žalovaný v 8. rade. Pokiaľ právny predchodca žalobcu nesúhlasil s hospodárením so spoločnou vecou a nedošlo k dohode spoluvlastníkov o hospodárení, mohol sa ako podielový spoluvlastník domáhať svojich práv na súde v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, čo však neučinil. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný v 7. rade bol odborným lesným hospodárom celého dielca XXXX/A, v obhospodarovaní žalovaného v 8. rade, ktorý mal povinnosť zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy (§ 36), bol preto oprávnený vydať súhlas na ťažbu dreva ( § 48 ods. 2 písm. k/) a výrubu stromov podľa lesného hospodárskeho plánu v dielci XXXX/A, ktorý zahŕňal aj stromy na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu a pôvodných žalovaných v 1. - 4. rade, a preto neboli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávnosť konania, ktorá spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Žalobca si prípadné nároky za vyťažené drevo mohol uplatňovať proti žalovaným v 1. - 5. rade z titulu práv spoluvlastníka napr. žalobou na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by na ich strane k obohateniu došlo, čo netvrdil a ani nežiadal. Preto súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

50. Parcela č. XXXX/X bola v čase výrubu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Podľa žalobcu k výrubu došlo z dôvodu, že žalovaný v 7/rade ako odborný lesný hospodár pri vyznačovaní stromov k ťažbe nevedel, že vyznačuje ťažbu aj na stromoch nachádzajúcich sa na pozemkoch v jeho vlastníctve, pretože hranica dielcov nebola riadne označená, pričom túto povinnosť mal žalovaný v 8. rade. Nakoľko žalovaný v 8. rade si túto povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov nesplnil, došlo k vyznačeniu stromov i na parcele, ktorá bola iba vo vlastníctva žalobcu. Výrubom stromov na predmetnej parcele a následným predajom vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.118,05 eur, ktorú jednoznačne zavinil žalovaný v 8. rade ako obhospodarovateľ, pričom jeho povinnosťou bolo zabezpečiť vyznačenie hranice dielcov určených pre výrub stromov. Povinnosť označiť hranicu dielca má podľa zákona obhospodarovateľ. Zákon neupravuje, ktorý z obhospodarovateľov v prípade spoločnej hranice dielca má povinnosť vyznačiť hranice. Iba v prípade, že dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, ukladá povinnosť zabezpečiť označiť hranice dielca vyhotovovateľovi programu starostlivosti (§ 39 ods. 7). V konaní nebolo preukázané, že by si vyťažené drevo z tento parcely odviezol žalobca, žalovaný v 8. rade uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom uviedol v trestnom konaní, že škodu za tento výrub uznáva a je ju ochotný uhradiť. Zodpovednosť žalovaného v 8/rade spočíva v porušení povinnosti vyplývajúce z citovaného zákona § 23 ods. 4, podľa ktorého vyťažené drevo je obhospodárovateľ lesa povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením. Z ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o lesoch vyplýva, že obhospodárovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 zákona je povinný zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho. Súd pri vyčíslovaní škody výrubu vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaný znalcom A.. A. D., znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva, odhad hodnoty lesa, v ktorom vyčíslil spôsobenú škodu na parc. č. XXXX/X v k.ú. X. vo výške 1.118,05 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovaným v 1/ až 6/rade zamietol ako nedôvodnú, vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 8/rade vykonal výrub stromov vo svojom mena a na svoj účet, teda nebolo preukázané, že by i žalovaní v 1/ - 5/rade ako vlastníci predmetných lesov mali z predaja nejaký zisk. Taktiež žalovaná v 6/rade vystupovala iba v prvotnom jednaní so žalovaným v 7/rade, čo sa týkalo iba označenie výrubu stromov, pričom neskôr už iba so žalovaným v 7/rade jednal žalovaný v 8/rade. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v 7/rade ako odborný lesný hospodár spôsobil škodu na majetku žalobcu, nebolo preukázané porušenie jeho povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 48 ods. 2 citovaného zákona, pričom však bolo preukázané, že žalovaný v 7/rade vyznačil výrub stromov i na parcele patriacej výlučne žalobcovi, avšak povinnosť vyznačiť hranicu dielca má a teda i mal obhospodarovateľ - žalovaný v 8/rade, ktorý takto neučinil. Z výpovede samotného žalovaného v 7/rade vyplýva, že žalovaný v 8/rade zabezpečoval všetky práce a

to drevorubačov, výrub, predaj dreva a všetko okolo neho. Preto súd vo vzťahu k žalovanému v 8/rade žalobe čiastočne vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol ako nedôvodnú.

51. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

52. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

53. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

55. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 citovaného Nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaný v 8/ rade dostal nasledujúci deň po dni, kedy škoda vznikla (01.02.2011) t.j. od 02.02.2011.

56. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku (CSP), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

58. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Vzhľadom na úspech žalovaných v 1/ - 7/ rade v konaní, súd žalovaným v 1/ - 7/ rade priznal náhradu trov konania v plnej výške. žalovaným v 1/ - 6/ rade trovy konania vznikli titulom odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

60. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspešnosti v konaní, ktorá môže byť úplná alebo čiastočná a v tom prípade sa vychádza z pomernej úspešnosti. V danej veci žalobca požadoval náhradu škody vo výške 10.950 eur, priznané mu bolo 1.118,05 eura a tak možno hovoriť o pomernej úspešnosti žalovaného v 8/rade, ktorému však súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúce v osobitosti danej veci, spôsobu vzniku škody a jej zavinenia, ktorej vyčíslenie súviselo so znaleckým dokazovaním. Preto súd žalovanému v 8/rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

61. Podľa § 470 ods.1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

62. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom

bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

63. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ustanovenia § 255 v spojení s ustanovením § 253 a § 470 CSP.

64. Trovy štátu sú spojené so znaleckým dokazovaním a vyplatením odmien znalcom za vypracovaný znalecký posudok, ktoré boli poukázané preddavkovo zo štátnych prostriedkov uzneseniami tunajšieho súdu zo dňa 03.07.2015 č.k. 5C/487/2012 - 258 vo výške 251,77 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).