Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_4C-126-2014.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Subarea
4C/126/2014
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: S., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou P. proti účastníkovi (bývalý manžel) : U., zastúpený advokátska kancelária Zahradnikova.SK, s.r.o., IČO: 50187309, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela za obdobie od 1.12.2014 do 30.06.2014 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka dňa 02.07.2014 podala na Okresný súd Žilina návrh, ktorým žiadala určiť príspevok na rozvedenú manželku sumou 200 € mesačne odo dňa podania návrhu. Na námietku účastníka, voči ktorému návrh smeroval bola vec dňa 10.09.2014 postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému súdu na konanie a rozhodnutie.
2. Súd rozhodol v merite veci Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.3.2016, č.k. 4C/126/2014-163 tak, že uložil bývalému manželovi povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 30 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2014 do 30.06.2016, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročný príspevok za obdobie od 1.12.2014 do 29.2.2016 v sume 450 € v mesačných splátkach vo výške 20 € spolu s bežným príspevkom na výživu počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh; zaviazal ho aj na zaplatenie súdneho poplatku v sume 34,20 € na účet prvoinštančného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie bývalý manžel z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak nepovažoval za zásadné posúdiť otázku, či zdravotný stav navrhovateľky napĺňa podmienku výnimočnosti a či nepriaznivosť tohto stavu zakladá nevyhnutnosť sústavnej opatery o jej osobu. Samotná neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť nie je totiž dôvodom pre predĺženie povinnosti prispievať na jeho výživu, ale musí existovať zároveň ďalší výnimočný dôvod, ktorým je objektívna skutočnosť zásadne ovplyvňujúca schopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť, pričom za takýto nemožno považovať samotný nepriaznivý zdravotný stav, pokiaľ tento nevyžaduje sústavnú opateru. V danom prípade vážnosť zdravotného stavu a existenciu potreby sústavnej opatery o navrhovateľku spochybňuje fakt, že v období od júla 2014 do septembra 2015 predstavoval jej priemerný mesačný príjem spolu s invalidným dôchodkom sumu 373,44 € a tiež, že si aktívne hľadá
prácu. Prvoinštančný súd podľa jeho názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko konštatoval, že boli splnené podmienky predĺženia obdobia priznania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela, hoci zákonom predpokladaná výnimočnosť daného prípadu nevyplývala zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu spoločného syna účastníkov konania, ktorého má v osobnej starostlivosti. Namietal tiež uloženie mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 34,20 € v dôsledku oslobodenia navrhovateľky od súdneho poplatku. Konanie o príspevok na výživu rozvedeného manžela totiž nepovažoval za také, v rámci ktorého je navrhovateľ oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch, pričom súd prvej inštancie neposúdil žiadosť navrhovateľky o oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138 O.s.p. Ani výšku súdneho poplatku nepovažoval za správne stanovenú, keď prvoinštančný súd použil sadzbu 6%, hoci mal použiť sadzbu 2%. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne.
4. Na odvolanie bývalého manžela Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom ako uviedol v odôvodnení, predmetom odvolacieho prieskumu (vychádzajúc z obsahu podaného odvolania) bol výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil bývalému manželovi povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu v sume 30 € mesačne s účinnosťou od 01.12.2014 do 30.06.2016, ďalej výrok, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť zročný príspevok za obdobie od 01.12.2014 do 29.02.2016 v sume 450 € v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným príspevkom na výživu a výrok, ktorým uložil bývalému manželovi zaplatiť súdny poplatok v sume 34,20 €.
5. Rozhodnutie v zamietajúcej časti, t.j. v časti o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela po 01.07.2016 nenapadol žiaden z účastníkov odvolaním a nadobudlo právoplatnosť 15.04.2016. Predmetom konania potom ostal iba uplatnený nárok navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela za obdobie od 01.12.2014 do 30.06.2016.
6. Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 18.06.2018 zobrala návrh v časti, ktorá ostala predmetom konania späť, a to z dôvodu, že nemá záujem o ďalšie konanie vzhľadom k nepriaznivému zdravotnému stavu.
7. Bývalý manžel podaním zo dňa 18.06.2018 súdu uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu a žiadal aby mu súd priznal voči navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Podľa § 395 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzala navrhovateľka návrh v časti, ktorá ostala predmetom konania späť potom, čo sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na postoj bývalého manžela k späťvzatiu návrhu, keď tento uviedol, že so späťvzatím súhlasí.
15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
17. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca, alebo ten kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
18. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Bývalý manžel požiadal, aby súd rozhodol o priznaní mu trov konania proti navrhovateľke.
22. Súd sa zaoberal návrhom na priznanie trov konania a dospel k záveru, že nie sú v danom prípade také okolnosti prípadu, s ohľadom ku ktorým by bolo spravodlivé priznať bývalému manželovi, proti ktorému bol podaný návrh, trovy konania.
23. Civilný mimosporový poriadok priznanie trov upravuje ako výnimku. Jednou výnimkou je možnosť priznať trovy v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať a druhou výnimkou je, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd má za to, že v danom konaní nakoľko ide o konanie o priznanie príspevku na rozvedeného manžela, nie je možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov konania určiť len to, že navrhovateľka bola v konaní v časti neúspešná a v časti zobrala návrh späť.
24. V zamietajúcej časti zákon jednoznačne ustanovuje že úspech a neúspech v konaní je dôvodom na priznanie trov v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to tiež len vtedy ak je to možné spravodlivo požadovať. Súd má za to, že v iných konaniach musí byť taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže sama o sebe byť len úspešnosť v konaní. Potom by nebolo možné logicky zdôvodniť, prečo sú v § 53 CMP uvedené len konania o určenie rodičovstva a konania o notárskych úschovách. S ohľadom na vyššie uvedené, teda absenciu takej okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému smeroval návrh, súd aplikoval na rozhodnutie o trovách § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. V časti uplatneného nároku o príspevok na výživu rozvedeného súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné priznať náhradu trov konania. Aj keď navrhovateľka zobrala návrh vo zvyšku späť, v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
26. Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca, alebo ten kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 CMP však súd môže náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. S ohľadom na to, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa, trpí W. a ide o trvalý stav, pre ktorý je invalidizovaná, navrhovateľka bola Uznesením č.k. 4C/126/2014-252 zo dňa 27.02.2018 oslobodená od súdnych poplatkov, súd nepovažoval s ohľadom na okolnosti prípadu (teda podľa názoru súdu aj
okolnosti spočívajúce v majetkových pomeroch účastníkov) spravodlivé uložiť jej náhradu trov konania bývalého manžela ani podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení konania možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a CSP).
Proti výroku tohto uznesenia o trovách konania možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. m CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).