Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Csp/192/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto J. nad J., o zaplatenie 1.487,55 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.403,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.403,40 eur od 04.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžnej istiny vo výške 1.487,55 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 1.782,35 eur, zmluvného úroku vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.487,55 eur od 04.10.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.487,55 eur od 04.10.2017 do zaplatenia a bankových poplatkov vo výške 49,18 eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.06.2017 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako postupcom (ďalej len "právny predchodca žalobcu") a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca zo zmluvy - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu a Sadzobník poplatkov právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.500,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil predmetný úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 29.12.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2018. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 111 ods. 3 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), neospravedlnil svoju neúčasť, ani nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Nedostavili sa ani právny zástupca žalobcu a žalobca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali o konanie vo veci samej aj v ich neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní strán a doložených listín, a to: Zmluva o úvere - Dobrá pôžička zo dňa 27.01.2014 č.l. 5, obchodné podmienky pre úver - Dobrá pôžička č.l. 6-7, všeobecné obchodné podmienky č.l. 8-18, sadzobník poplatkov č.l. 19, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.06.2017 č.l. 20-23, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 24, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.12.2014 č.l. 25, podací hárok č. R č.l. 26-27, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.12.2014 č.l. 28 s doručenkou č.l. 29, listina označená ako "Aktuálny stav pohľadávky ku dňu 03.10.2017" č.l. 30, listina označená ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017" č.l. 31-32, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Dňa 27.01.2014 právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu označenú ako "Zmluva o úvere dobrá pôžička" č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72-och mesačných splátkach vo výške 48,30 eur aj s poistením počnúc dňom 25.02.2014 pri úrokovej sadzbe vo výške 29,90 % ročne (ďalej len "predmetná zmluva"). Dátum konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 25.01.2020. Splatnosť splátok bola stanovená k 25. dňu v mesiaci. RPMN bola v predmetnej zmluve uvedená vo výške 34,36 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 25,84 %. V predmetnej zmluve bola uvedená ako "celková čiastka úveru" suma 3.229,13 eur. Z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017" vyplýva čerpanie úveru dňa 27.01.2014 v celkovej sume 1.500,00 eur.

6. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.12.2014 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že ku dňu 08.12.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 405,86 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 360,00 eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistného vo výške 9,90 eur. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení predmetnej zmluvy a obchodných podmienok a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky. Upozornenie zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému na adresu uvedenú v predmetnej zmluve.

7. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu touto listinou žalovanému oznámil, že ku dňu 29.12.2014 sa stáva úverová pohľadávka z predmetnej zmluvy predčasne splatnou v celom rozsahu s uvedením dlžnej sumy v celkovej výške 1.876,75 eur. Žalobca zároveň vyzval žalovaného na úhradu uvedenej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému podľa doručenky dňa 14.01.2015.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.06.2017 Poštová banka, a. s., ako postupca postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy spoločnosti R Collectors s. r. o. (žalobcovi) ako postupníkovi, čo súd mal preukázané predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohy.

9. Z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017" vyplýva, že žalovaný od uzatvorenia zmluvy do poslednej úhrady dňa 31.03.2014 uhradil veriteľovi titulom predmetnej zmluvy celkovo sumu 96,60 eur.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.

31. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu je bankou, vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako

spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď dôjde k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade.

32. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. 33. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd v spore preukázanú. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listín, že došlo k platnému postúpeniu splatnej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu písomne uzatvorenou zmluvou o postúpení. V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 29.12.2014, čo žalovaný ani nenamietal a zároveň nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 osobitného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu ako banky na žalobcu.

34. V danom prípade súd zistil, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, nie je uvedená v súlade so zákonom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V zmluve je uvedená len výška schváleného úveru v sume 1.500,00 eur a "celková čiastka úveru" vo výške 3.229,13 eur. Pri počte mesačných splátok 72 a výške splátky 48,30 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť predstavuje sumu 3.477,60 eur, a teda nie sumu 3.229,13 eur, ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve, navyše klamlivým označením v predmetnej zmluve ako "celková čiastka úveru". Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver ako "základný súbor poistenia", avšak predmetná zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého, resp. uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia. Podľa názoru súdu sú v predmetnej zmluve na základe vyššie uvedeného nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej zmluve nebola správne uvedená zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco. Veriteľ zároveň neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

35. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení).

36. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.

37. Z uvedeného dôvodu, keďže sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 1.500,00 eur a sumou zaplatených splátok 96,60 eur, t. j. sumu 1.403,40 eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu 1.403,40 eur na výzvu žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu a ani doposiaľ neuhradil, zaviazal súd žalovaného na jej zaplatenie týmto rozhodnutím. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal zo žalobcom predložených listín, o ktorých nemal dôvod po vykonanom dokazovaní pochybovať, pričom žalovaný tieto nijakým spôsobom nerozporoval. V tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná, preto jej súd vyhovel.

38. Pokiaľ ide o nárok na zákonné úroky z omeškania, žalobca v petite žaloby žiadal priznať voči žalovanému úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.487,55 eur od 04.10.2017 do zaplatenia. Žalovaný bol po uplynutí lehoty vo výzve žalobcu na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, teda s vrátením poskytnutej sumy úveru, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení z dlžnej priznanej sumy za obdobie od 04.10.2017 do zaplatenia, teda za obdobie tak, ako to žiadal žalobca v petite žaloby. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol.

39. Súd v konečnom dôsledku žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti nedôvodne požadovanej istiny a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. V posudzovanom spore bol žalobca v konaní úspešný v časti priznanej istiny vo výške 1.403,40 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti (v prevyšujúcej časti istiny a úrokov z omeškania a v časti o zaplatenie úrokov a bankových poplatkov) bol žalobca v spotrebiteľskom spore neúspešný a žalovaný úspešný. Pri zohľadnení procesného úspechu, resp. neúspechu strán sporu, súd dospel k záveru, že prevažne úspešný bol žalovaný, ktorému by patril v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.