Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/167/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, AK so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: ANVEST, s.r.o., so sídlom Martinská Dolina 3393/70, Nitra, IČO: 47 224 428, zastúpený advokátom: Mgr. Patrik Štefkeje, AK so sídlom Školská 3, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27. apríla 2018 č.k. 14C/239/2016-93 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že u k l a d á žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu K. okres K., obec K., kat. úz. K. ako byt č. XX vo vchode I. č. XX na X. p., nachádzajúci sa v bytovom dome - XX b.j. I. XX, XX, XX so súpisným č. XXXX postavený na parc. č. 8266, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6027/175937 a ukladá žalovanému, aby strpel prítomnosť žalobcu v uvedenej nehnuteľnosti za účelom jej pokojného užívania a bývania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že problémy s jeho zotrvaním v byte č. XX nastali v septembri 2016. Vtedy ho začali navštevovať neznámi muži, ktorí ho urážali, vyhrážali sa mu, obťažovali jeho a susedov, vytvárali na neho nátlak, aby sa z bytu vysťahoval. Dňa 23.12.2016 bol v byte č. XX odpojený plyn a neskôr bola opakovane zalepená zámka na dverách. Od decembra 2016 žalobca v byte č. XX už nebýva. V januári 2017 mu bol odhlásený trvalý pobyt z bytu č. XX. Uvedené skutočnosti teda nastali pred približne rokom a pol pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca sa z uvedených dôvodov, ako aj zdravotných, z bytu v decembri 2016 odsťahoval. Súd má za to, že dané dôvody nie sú dostatočné na preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.03.2018, avšak poukazuje na to, že tento stav trvá už od septembra 2016 (t.j. cca 19 mesiacov). Súd má za to, že ak by situácia bola natoľko neúnosná, došlo by k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu bezprostredne po tom, ako sa uvedené veci začali diať, a nie až s odstupom takmer 19 mesiacov. Žalobca ďalej uvádza, že sa mu vyhrážajú neznámi muži, niekto mu poškodil istič v rozvodnej skrini, v okolí bytu č. XX a bytového domu sa pohybujú rôzne žalovanému neznáme osoby, ktoré sa mu vyhrážajú, pokrikujú po ňom a urážajú ho. Nielen, že žalobca nevie označiť, o ktoré konkrétne osoby sa jedná, žalobcom uvádzaná

spojitosť týchto osôb so žalovaným nie je vôbec istá, a z návrhu je zrejmé, že žalobca túto spojitosť len predpokladá. Súd preto nemôže považovať dané zásahy zo strany neznámych osôb za zásahy zo strany žalovaného, keďže tieto skutočnosti a identita osôb, prípadne ich motivácia k danému konaniu voči žalovanému, nemá súd za preukázanú, a už vôbec nie za osvedčenú. Zákaz nakladania s bytom č. XX vlastníkovi bytu nie je podľa súdu v tomto prípade vôbec opodstatnený, nakoľko žalobca vôbec neuviedol, že by sa žalovaný pokúšal s bytom č. XX nakladať (predať, darovať, zaťažiť záložným právom atď.), a teda nemožno mu takúto činnosť zakázať, keď ju podľa všetkého žalovaný neuskutočňuje a teda v tomto smere nehrozí žalobcovi žiadna ujma. Charakter konania, ktoré smeruje voči žalobcovi zo strany neznámych osôb nesúvisí s nakladaním s bytom č. XX, ale týka sa užívacieho práva k bytu č. XX. Žalobca však v súčasnosti nemá k bytu žiadne reálne užívacie právo, a jeho zotrvávanie v byte č. XX bez platnej nájomnej zmluvy, či bez súhlasu vlastníka bytu, je v podstate neoprávnené. Z vyššie uvedených dôvod súd nemôže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia zákazu žalovanému nakladať s bytom č. XX vyhovieť, nakoľko nie sú naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť úpravy daných pomerov a naliehavá potreba zákroku zo strany súdu.

4. Ďalej sa žalobca svojím návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby strpel prítomnosť žalobcu v byte č. XX za účelom jeho pokojného užívania a bývania. Súdna prax pre vydanie neodkladného opatrenia vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Ak by mal žalobca v byte bývať, a teda by bolo vyhovené návrhu v časti, aby žalovaný strpel prítomnosť žalobcu v byte č. XX za účelom jeho pokojného užívania a bývania, súd je toho názoru, že uvedené by bolo významným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného a ujma žalovaného by bola neprimeraná výhode, ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získal žalobca (ak by súd rozhodol, že žalovaný má povinnosť strpieť žalobcu vo svojom byte). Táto výhoda žalobcu by bola neprimeraná aj z toho dôvodu, že žalobca v byte už dlhšie nebýva (od decembra 2016), pričom sám sa dobrovoľne z bytu č. XX odsťahoval k rodičom. Žalovaný je totiž toho času vlastníkom bytu č. XX, tak ako vyplýva aj z katastra nehnuteľností, pričom všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe a čiastočne sa opakujúce sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne nadobudnutia bytu a „jeho neoprávneného odobratia“ a neplatnosti zmlúv, budú predmetom dokazovania vo veci samej. Z obsahu spisu a z vyjadrení oboch strán je zrejmé, že si tieto vo všetkých tvrdeniach odporujú, tvrdenia jednej strany sú vždy druhou stranou popreté a preto nemôže mať súd tvrdenia žalobcu o tom, že kúpna aj nájomná zmluva je neplatná pre rozpor vôle s prejavom, za osvedčené a preto tieto tvrdenia (o neplatnosti zmlúv) nemôže súd za daných okolností pre rozhodovanie o neodkladnom opatrení zohľadniť. Okrem uvedeného, aj tá skutočnosť, že žalobca v byte č. XX už dlhšie nebýva a v súčasnosti býva u rodičov, je pre súd dôvodom, pre ktorý nevidí v danej veci potrebu neodkladnej úpravy pomerov a urgentného zásahu zo strany súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia. Žalobca súdu predložil fotografiu poškodeného elektrického spínača, z ktorej nie je zrejmé, či sa jedná o spínač patriaci k predmetnému bytu č. XX. Ďalej oznámenie o prerušení distribúcie elektriny zo dňa 22.01.2018 a email, ktorý žalobca zasielal na zákaznícku linku SPP, a.s. Z týchto podkladov vyplýva, že bola na adrese I. XX prerušená distribúcia elektriny a že žalobca vo forme emailu komunikoval s SPP, a.s. ohľadne prerušenej dodávky plynu. Nakoľko žalobca nemá v súčasnosti žiadne právo k bytu, má súd za to, že nemožno žiadnym spôsobom zasahovať do práv vlastníka bytu č. XX (žalovaného), a prikázať mu, aby v byte č. XX mal zapojený plyn či elektrinu. Súd nemá skutočnosti uvádzané žalobcom za osvedčené a ďalej má za to, že nie sú naplnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť úpravy daných pomerov a naliehavá potreba zákroku zo strany súdu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v druhom navrhovanom výroku.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní namietal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z predpokladu, podľa ktorého nemožno nariadiť neodkladné opatrenie v prípade, ak sa toho žalobca nedomáhal bezprostredne po vzniku dôvodov na jeho nariadenie. Totiž za situácie, kedy treba bezodkladne upraviť pomery, ako to vyžaduje ustanovenie § 325 ods. 1 nemožno považovať len tú, kedy došlo k vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ale aj kedykoľvek, kedy tento stav trvá. Odvolateľ ďalej uviedol, že jeho

zdravotný a psychický stav v čase začatia porušovania jeho užívacieho práva nebol taký, aby jeho prioritou bolo obrátenie sa na súd, hoci by to bezpochyby mohla byť vhodná cesta, až keď sa tieto zdravotné a psychické a existenčné problémy vyriešili, začal uvažovať aj nad možnosťou súdneho domáhania sa svojich práv prostredníctvom neodkladného opatrenia a hlavne počas jeho zdravotných problémov v byte dlhšiu dobu ani nebýval, nakoľko býval u svoje rodiny. Poukázal na doktrinálny výklad ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, kde sa uvádza, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (Števček M., Ficová S. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár, Praha, C. H. Beck, 2016, s. 1093). Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že je vecou úvahy zdravého rozumu, že v prípade kedy ho chce žalovaný dostať z jeho bytu preč a zároveň sa v tom istom čase začnú diať voči nemu a jeho obydliu rôzne kroky zo strany neznámych (podľa všetkého najatých) osôb „znepríjemňujúcich“ mu bývanie, tak tieto je potrebné vyhodnotiť ako zjavne súvisiace a nie ako uviedol súd prvej inštancie v odseku 15 rozhodnutia, ,,že žalobca neuviedol, že by sa žalovaný pokúšal s bytom č. XX nakladať a preto mu nemožno takú činnosť zakázať“, avšak v bode 13 predmetného rozhodnutia súd konštatuje, ,,že z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu vyplýva, že neznámi muži vytvárali na neho nátlak, aby sa z bytu vysťahoval“. Ďalej odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde súd konštatuje a zjavne prejudiciálne vyvodzuje záver o merite veci, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to bez toho, aby vypočul žalobcu, resp. aj ďalších svedkov a vykonal ním navrhované dôkazy. Odvolateľ taktiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, v ktorých sa okrem iného konštatuje, že pokiaľ by žalovaný nemal v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie vo vzťahu k nim bez právneho významu a pokiaľ taký úmysel mal, potom jeho nariadenie je dôvodné. Taktiež odvolateľ namietal, že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil skutočnosť, že žalobca dobrovoľne odišiel z predmetného bytu, ktorý považuje vlastnícky za svoj a preto aj podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keď žalobca podrobne opísal, ako mu bol znepríjemňovaný život nielen cudzími osobami, ale tiež tým, že žalovaný výslovne svojou činnosťou zapríčinil obmedzenie dodávok plynu, elektriny. Taktiež poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.11.2017 na poslednej strane vo štvrtom odseku, kde uvádza, ,, že žalobca podal účelovo túto žalobu a do času rozhodnutia o tejto právnej veci býva v uvedenej nehnuteľnosti zadarmo v rozpore so základnými morálnymi zásadami“, z čoho jasne vyplýva, že žalovaný do skončenia súdneho konania toleruje bývanie žalobcu v predmetnom byte a preto nemožno uvažovať o nejakej nevýhode, nakoľko s tým žalovaný výslovne podľa svojho vyjadrenia ráta a nebráni sa tomu. V otázke spôsobenia neprimeranej výhody v prípade nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že v prípade určovacej žaloby je daná zvýšená dôvodnosť nariaďovania neodkladných opatrení, pričom nemožno jeho nariadenie považovať za súdom prvej inštancie deklarovanú nevýhodu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/355/2010. Je toho názoru, že dostatočne a riadne osvedčil splnenie všetkých podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci .

6.Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.1 C.s.p.)oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm.d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu možno priznať úspech, z dôvodu ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. (§ 388 C.s.p.) zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Predmetom konania vo veci vedenej pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 14 C 239/2016 je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym

odborom Okresného úradu K., okres K., obec K., kat. úz. K. ako byt č. XX vo vchode (adresa) I. č. XX na X.p., nachádzajúci sa v bytovom dome - XX b.j. I. XX, XX, XX, so súpisným číslom XXXX postavený na parc. č. 8266, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6027/175937.

9. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odvíja od samotnej žaloby vo veci samej, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k spornému bytu. Ako predávajúci uzavrel dňa 01.02.2016 so žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu č. 1/2016, na základe ktorej previedol na žalovaného vlastníctvo k bytu č. XX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu. Vôľou žalobcu, však nebol úmysel previesť trvalo vlastnícke právo k bytu č. XX na žalovaného, ale išlo výlučne len o zabezpečenie záväzku žalobcu vrátiť žalovanému finančné prostriedky vo výške 42.000,- Eur, ktoré žalovaný ako kupujúci formálne titulom kúpnej ceny za byt vyplatil, s tým, že po vrátení predmetnej sumy navýšenej o určitú sumu, žalovaný žalobcovi prevedie byt späť do vlastníctva. Na tento účel, teda na zazmluvnenie vrátenia finančných prostriedkov, ako aj na zaistenie možnosti obývať byt, žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu na byt č. 2/2016. Žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovaný poskytne žalobcovi pôžičku vo výške 42.000,- Eur, a ten mu ju bude mesačnými splátkami vo výške 840,- Eur splácať, pričom žalovaný žalobcovi vráti byt po uhradení 60-tich splátok, teda po celkovej úhrade sumy 50.400,- Eur. Žalobcovi sa nedarilo riadne splácať záväzok voči žalovanému, na základe čoho začal žalovaný začiatkom augusta 2016 žiadať od žalobcu, aby sa z bytu vysťahoval a za týmto účelom navštívili žalobcu aj nejakí dvaja muži, ktorí tvrdili, že sú noví vlastníci bytu. V pravidelných intervaloch neznámi muži žalovaného urážali, vyhrážali sa mu, obťažovali jeho a susedov, vytvárali na neho nátlak, aby sa z bytu vysťahoval. Dňa 23.12.2016 bol v byte č. XX odpojený plyn, nakoľko niekto sfalšoval podpis žalobcu na dokumentoch pre odhlásenie plynu. Od decembra 2016 žalobca v tomto byte č. XX už nebýva, nakoľko nezvládal vyhrážky a nátlak zo strany žalovaného a zároveň bol po ťažkej operácii srdca a infarkte, preto z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu išiel bývať k rodičom. Do bytu č. XX chodieval len pre poštu a osobné veci, ktoré potreboval a vždy ako sa snažil byt odomknúť, tak v zámke bolo lepidlo. Z tohto dôvodu musel kontaktovať asistenčnú kľúčovú službu, ktorá mu jeho byt otvorila, ale zároveň musela vymeniť zámok. V januári 2017 mu bol odhlásený trvalý pobyt z bytu č. XX, čo žalovaný zistil, až keď išiel voliť. V tomto čase je v byte opäť odhlásený plyn (uvedené nezapríčinil žalobca) a odobraté boli z bytu aj hodiny, boli vyhodené poistky a je ulomený úchyt na spínači aby žalobca nemohol znovu nahodiť poistky. Byt je preto momentálne bez plynu, elektriny, v byte je vlhko a zima čím sa byt znehodnocuje. Na základe uvedených skutočností má žalobca dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a taktiež o byt č. XX. S prihliadnutím na jeho podlomené zdravie chce žalobca nehnuteľnosť pokojne užívať bez toho, aby sa musel báť toho, či ho niekto fyzicky nenapadne či už v byte alebo pred vstupom do bytu, alebo či niekto nepoškodí prívod elektrickej energie prípadne plynu do bytu. Žalobca sa z týchto dôvodov domáha neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko negatívne správanie voči osobe žalobcu sa stupňuje, má strach o svoje zdravie a tiež o byt č. XX, o ktorý bol podvodným správaním obratý.

11. V zmysle § 325 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

12. V zmysle § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

13. Podľa ust. § 325 ods.2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 328 ods.1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),

nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle § 329 ods.1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle § 330 ods.1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami sa môže uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

19. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu.

20. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. § 325 ods.2 písm. c) a d) C.s.p. vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci).

21. V prejednávanej veci je odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobným návrhom uplatneného nároku žalobcu a teda, že žalobca je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo (uzavretie kúpnej zmluvy dňa 1.2.2016 žalobcom, u ktorého však nebol úmysel previesť trvalo vlastnícke právo k bytu č. XX na žalovaného, ale išlo o zabezpečenie záväzku žalobcu vrátiť žalovanému finančné prostriedky vo výške 42.000,- Eur) bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, že predmetná kúpna zmluva, ktorou došlo k

spornému prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného, je neplatná, bude nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takéhoto žalobného návrhu s poukazom na vyššie uvedené, ale nie je v tomto štádiu dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobným návrhom je daný.

22. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uzavrel, že žalobca takúto nutnosť nepreukázal, nakoľko podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 28.03.2018, avšak v návrhu uvádza, že tento stav trvá už od septembra 2016 (t.j. cca 19 mesiacov) a preto má za to, že ak by situácia bola natoľko neúnosná, došlo by k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu bezprostredne po tom, ako sa uvedené veci začali diať, a nie až s odstupom takmer 19 mesiacov a taktiež súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom neosvedčil, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou alebo k ich zaťaženiu a samotné tvrdenie žalobcu o možnosti žalovaného nehnuteľnosti previesť nebolo pre osvedčenie nutnosti dočasnej úpravy pomerov postačujúce.

23. S týmto záverom súdu prvej inštancie, ktorý bol podstatou námietok žalobcu uvedených v odvolaní, sa však odvolací súd taktiež nestotožnil. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je daná bezprostredná vecná a obsahová súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a ohrozenými, či porušenými právami žalobcu, ktorých ochrany sa ním domáha. Žalobca tvrdí, že bol nútený odsťahovať sa z predmetného bytu z dôvodu, že žalovaný výslovne svojou činnosťou zapríčinil obmedzenie dodávok plynu, elektriny a taktiež jeho zdravotný a psychický stav v čase začatia porušovania jeho užívacieho práva nebol taký, aby jeho prioritou bolo obrátenie sa na súd a až keď sa tieto zdravotné a psychické a existenčné problémy vyriešili, začal uvažovať aj nad možnosťou súdneho domáhania sa svojich práv prostredníctvom neodkladného opatrenia.

24. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (Števček M., Ficová S. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár, Praha, C. H. Beck, 2016, s. 1093)

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie bola splnená aj podmienka existencie bezprostrednej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda bola splnená podmienka nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Ak súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľajú, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán sporu.

27. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Ak žalovaný nemá úmysel predmetnú nehnuteľnosť previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s ňou nakladať, zásah do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel túto nehnuteľnosť scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na

právach žalobcu, a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobcom môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny, keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu.

28. Pri rozhodovaní zobral odvolací súd do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy strany sporu v prospech ktorej sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy strany sporu, ktorej môže nariadenie neodkladného opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného opatrenia jeho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné, aby bol zachovaný okruh strán sporu; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu strán sporu v konaní by sa súdne konanie predĺžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj preventívny účinok.

29. Ďalej je odvolací súd toho názoru, že ak žalobca žiadal uložiť žalovanému, aby strpel prítomnosť žalobcu v uvedenej nehnuteľnosti za účelom jej pokojného užívania a bývania, sledoval tým efektívnu úpravu pomerov strán sporu do rozhodnutia vo veci samej ohľadne určenia vlastníckeho práva k predmetnému bytu po ukončení ktorého bude zrejmé, či žalobcovi bude patriť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Naviac je potrebné zdôrazniť, že i keď obsah neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. d/ zásadným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckych práv žalovaného, v konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vedúca k takémuto výnimočnému procesnému rozhodnutiu nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.

30. Podľa nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10. 7. 2001: Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je oprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99). Takouto normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 31. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ , nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. 32. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

33. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne vymenováva, t. j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd

iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. vo viacerých článkoch používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).

34. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96, PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti“.

35. Zásah teda musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť. Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s odvolaním sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci podstatný rozdiel. Tým viac nemôže tomu tak byť v danej veci, v ktorej má posudzovaný zásah do základných práv garantovaných týmito článkami spoločný skutkový základ. Ústavný súd preto pri posudzovaní jeho ústavnosti s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci nerozlišoval medzi jednotlivými článkami. Nakoniec treba dodať, že aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

36. Odvolací súd v nadväznosti i na popísané skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcu nariadením neodkladného opatrenia tak ako ho žiadal žalobca. Zastáva názor, že žalobca v konaní osvedčil potrebu neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Niet totiž pochýb o tom, že medzi stranami sporu existujú právne vzťahy súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou, tieto si vyžadujú bezodkladnú úpravu a potrebu ich riešenia okamžitým zásahom súdu. Odvolací súd zastáva názor, že v konaní bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia, keď predmetná nehnuteľnosť - byt slúžil a stále slúži (žalobca má tam stále osobné veci) žalobcovi na bývanie, z ktorého dôvodu požíva zvýšenú ochranu.

37. Odvolací súd tak považoval za preukázaný dôvod na obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. Uložená povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností žalobcom je prejavom prednosti ochrany ústavných práv na ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR. Nejedná sa o neoprávnený zásah, za ktorý by bolo možné považovať také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže je možné skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

39. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.).

40. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posl. veta zák.č. 755/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).