Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/134/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: Blackside, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, organizační složka Blackside, a.s. - odštepný závod zahraniční právnické osoby, Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 05 649 137, zastúpeného: AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 05 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: D. H., nar. XX.X.XXXX, A. XX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 50.841,76 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49.838,40 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 21,90 % ročne zo sumy 42.000,-- Kč od 14.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 49.838,40 Kč od 14.10.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti 3,36 Kč z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 96%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Raiffeisenbank, a. s., Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 49 240 901) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.03.2015 čiastočne späťvzatou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 50.838,40 Kč, spolu so zmluvným úrokom 21,90 % ročne zo sumy 42.000,-- Kč od 14.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 50.838,40 Kč od 14.10.2014 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 09.09.2008 uzatvoril Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej mu zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Ďalej dňa 6.3.2012 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s., a produktové podmienky pre úvery vo forme prčerpania na bežnom účte Raiffeisenbank, a.s.. Podľa Zmluvy o povolenom debete poskytol žalovanému peňažné prostriedky do výšky povoleného debetu v sume 21.000,-- Kč. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal čerpať povolený debet priebežne, avšak neprekročiť dohodnutú výšku. Vzhľadom na to že žalovaný porušil povinnosti zo Zmluvy o povolenom debete bol právny pôvodný žalobcu oprávnený jednostranne a s okamžitou účinnosťou zrušiť povolený debet a už vyčerpanú čiastku povoleného debetu vyhlásiť za okamžite splatnú. Dlžná čiastka bola ku dňu okamžitej splatnosti vyčíslená na 50.841,76 Kč. Žalovaný bol listom zo dňa 01.10.2014 vyzvaný k okamžitej úhrade tejto pohľadávky. Doručenie nastalo dňa 13.10.2014.

Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny 42.000,-- Kč, dlhu na zmluvných úrokoch 6.080,40 Kč, dlhu na úrokoch z omeškania 3,36 Kč a dlhu na poplatkoch vo výške 2.578,-- Kč. Žalobca podaním zo dňa 21.06.2016 zobral žalobu v časti dlhu na úrokoch z omeškania 3,36 Kč späť a to pred prvým pojednávaním vo veci samej.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 40C/134/2015-40 zo dňa 07.05.2015, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 06.07.2015 z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému.

4. Po začatí konania došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky, pričom právnym nástupcom sa stal žalobca o čom súd rozhodol uznesením č.k. 40C/73/2016-117 zo dňa 30.06.2017 právoplatným 08.08.2017.

5. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 03.11.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Zostal v konaní nečinný.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, hoci naň bola riadne a včas predvolaný a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Zmluvou o poskytovaní bankových služieb, Zmluvou o povolenom debete na bežnom účte, Všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffeisenbank a.s., Produktovými podmienkami pre úvery vo forme prečerpania na bežnom účte Raiffeisenbank, a.s., Prehlásením o okamžitej splatnosti a výzvou na zaplatenie dlhu, Mimoriadnym výpisom z účtu, prehľadom pohľadávky po splatnosti, iné dôkazy strany nenavrhli, a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Spoločnosť Raiffeisenbank a.s. ako banka so žalovaným ako klientom dňa 09.09.2008 uzatvorila Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej žalovanému zriadila a viedla bežný účet. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. Dňa 05.03.2012 uzavreli Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte reg. č. XXXX/ XXXXXXXXX/PD, keď sa banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo forme možnosti prečerpania na bežnom účte a to do maximálne celkovej výšky stanovenej v čl. II. zmluvy. Klient sa zaviazal vrátiť banke prostriedky poskytnuté formou povoleného debetu a uhradiť jej úroky z poskytnutého povoleného debetu a poplatky. Podľa čl. II. číslo bežného účtu je XXXXXXXXXX/XXX, maximálna výške povoleného debetu 21.000,-- Kč, výška úrokovej sadzby 21,90% p.a., výška úroku z omeškania 7% p.a., výška ročnej percentuálnej sadzby nákladov na úver 37,12% p.a., celková čiastka splatná klientom podľa zmluvy 25.270,46 Kč. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky pre povolený debet na bežnom účte Raiffeisenbank a.s. účinné od 1.3.2012. Listom zo dňa 01.10.2014 banka vyhlásila okamžitú splatnosť a vyzvala žalovaného k uhradeniu dlhu vo výške 50.841,76 Kč. Z mimoriadneho výpisu z účtu ako aj z prehľadu pohľadávky po splatnosti vyplýva, že žalovaný dlží na nesplatenej istine úveru sumu 42.000,-- Kč, ďalej na zmluvných úrokoch do zosplatnenia je 6.080,40 Kč pozostávajúci zo sumy 781,20 Kč so vznikom 31.1.2014, 705,60 Kč so vznikom 28.2.2014, 781,20 Kč so vznikom 31.03.2014, 781,20 Kč so vznikom 31.05.2014, 750,-- Kč so vznikom 30.06.2014, 762,60 Kč so vznikom 01.07.2014, 762,60 Kč so vznikom 31.08.2014. Ďalej dlží na poplatkoch za obdobie od 31.1.2014 do 31.08.014 sumu 2.758,--Kč.

8. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

10. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo

b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

11. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

12. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, (ďalej len „Obch. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 501 ods. 1 Obch. zák., veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa § 503 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

16. Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 1 nariadenia 142/1994 Zb., výška úrokov z omeškania zodpovedná výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšený o osem percentuálnych bodov.

19. Podľa III. Záverečných ustanovení bodu 20.1 Všeobecných obchodných podmienok, právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia poriadkom Českej republiky, ak nie je dohodnuté inak.

20. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb, Zmluvy o povolenom debete na bežnému účtu, vrátane všeobecných obchodných podmienok ako jej súčasti bolo dohodnuté

ako rozhodné hmotné právo české (III. 20.1 Všeobecných obchodných podmienok). Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu z hľadiska konkrétnych podmienok dojednaných v nimi uzavretej zmluve dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku neposkytuje žalovanému ako spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava českého práva. Súd preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval podľa účastníkmi zvoleného platného českého hmotného práva.

25. Právomoc súdov Slovenskej republiky je daná v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 44/2001.

26. Žalovaný nárok žalobcu nepoprel, neuplatnil si žiadne prostriedky procesnej obrany a súd mal jednoznačne v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 09.09.2008 Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb v súlade § 708 a nasl. českého zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného odo dňa 09.09.2008 bežný účet. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že oprávnené osoby budú používať v bankovom styku elektronický podpis, ktorého formy sú popísané v obchodných podmienkach a že elektronický podpis bude banka akceptovať aj pri uzatváraní zmlúv pre poskytovanie iných bankových produktov a pri podpise dodatkov k tejto zmluve. Na to uzavreli Zmluvu o povolenom debete na bežnom účte podľa § 497 a nasl. českého zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v spojení s českým zák. č. 145/2010 Zb. o spotrebiteľskom úvere podpísanú obidvoma zmluvnými stranami elektronickými podpismi dňa 05.03.2012, zmysle ktorej sa banka zaviazala umožniť odporcovi čerpať peňažné prostriedky vo forme povoleného debetu až do maximálnej výšky 21.000,-- Kč.

27. Nakoľko žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu povolené prečerpanie účtu riadne a včas nesplácal, ten pristúpil k zosplatneniu celého záväzku a to k piatemu dňu od odoslania listu zo dňa 01.10.2014 t.j. k 13.10.2014 a žalovaného vyzval na bezodkladnú úhradu dlhu vo výške 50.841,76 Kč. Preto súd priznal žalobcovi nárok na istinu z úveru 42.000,-- Kč, ďalej mu priznal vyčíslený zmluvný úrok za obdobie od januára až augusta 2014 vo celkovej výške 6.080,-- Kč. Žalobca si uplatňoval poplatky do zosplatnenia celkom 2.758,-- Kč pozostávajúce poplatkov za aktívne vedenie účtu po 129,-- Kč za január a február 2014, z poplatkov za neaktívne využívanie účtu po 250,-- Kč za marec až august 2014 a poplatky za 2. a 3. výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky po 500,-- Kč. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal doručenie 2. a 3. výzvy, súd mu nárok na poplatok - dva krát po 500,-- Kč nepriznal a v tejto časti žalobu spolu s úrokom z omeškania zamietol. Na zaplatenie zvyšných poplatkov súd žalovaného zaviazal. Súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 42.000,-- Kč od 14.11.2011 do zaplatenia, ktorý bol medzi nimi dohodnutý v Zmluve o povolenom debete na bežnom účte. Ďalej mu priznal aj ním uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 50.838,40 Kč od 14.10.2014 do zaplatenia podľa § 517 českého zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s českým nariadením vlády č. 142/1994 Zb.., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka Českej republiky.

28. Žalovaný pred otvorením pojednávania zobral žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 3,36 Kč späť, preto súd za použitia § 144 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovaného so spätvzatím nebol potrebný, nakoľko nešlo o prípady § 146 ods. 1 a 2 C.s.p.

29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 50.838,40 Kč a súd mu priznal 49.838,40 Kč, čomu zodpovedá úspech 98% a neúspech 2% (zamietnutie nároku 1.000,--Kč). Pomer úspechu žalobcu predstavuje 96% a v tejto výške v súlade s citovanými ustanoveniami C.s.p. mu súd priznal nárok na náhradu. O výške

trov konania súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).