Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-14Pc/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou v právnej veci navrhovateľky: F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. prechodne bytom Y. (oprávnená, plnoleté dieťa), proti otcovi navrhovateľky: P. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. (povinný z vyživovacej povinnosti), o zvýšenie výživného k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Otec navrhovateľky j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 120 € mesačne s účinnosťou od 10.05.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Zameškané výživné za obdobie od 10.05.2021 do 30.04.2022 vo výške 632,32 € súd p o v o ľ u j e otcovi navrhovateľky splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. -30 zo dňa 27.04.2007, v časti určenia výživného na Dominiku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom dourčeným súdu dňa 10.05.2021 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia boli rozvedení v r. 2010, ona bola zverená do osobnej starostlivosti matky a bolo určené výživné na jej osobu vo výške 66 €. S otcom sa nevidela 5 rokov, nie je s ním v žiadnom kontakte. Býva s matkou a 3 súrodencami v rodinnom dome. Navštevuje 3. ročník SOŠ, v rámci ktorej má pravidelné výdavky, napr. poplatok na stužkovú, na školské potreby, učebnice, stravu, oblečenie, hygienu, uniformu na prax, zakupovanie potravín na prax, cestovné do školy a pod. Vzhľadom k tomu, že určená výška výživného je nedostatočná, žiada o zvýšenie výživného.

3. Otec navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril, súdu doložil len potvrdenie o svojom príjme, vyčíslil výdavky a doložil ďalšie listiny. K návrhu sa vyjadril mailom, ktorého súčasťou bola príloha, v ktorej uviedol, že s navrhovanou výškou výživného nesúhlasí a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. 4. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 04.04.2022 sa nedostavil otec navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Za danej situácie súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

6. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

9. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. -30 zo dňa 27.04.2007, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, vtedy mal. F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu dcéry sumou 2.000 Sk (66 €) mesačne. Okrem Dominiky bolo určené výživné k ďalším dvom deťom pochádzajúcim z manželstva.

12. V tom čase bola Dominika ešte maloletá vo veku necelých 5 rokov, teda bola v predškolskom veku, bola zdravá a boli u nej len bežné výdavky dieťaťa jej veku.

13. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 4.400 Sk a prídavok na deti v sume 1.620 Sk.

14. Otec pracoval ako živnostník, pričom v r. 2005 mal príjem z podnikania 386.480 Sk, výdavky 124.972 Sk a základ dane predstavoval sumu 261.508 Sk. Súd vychádzal z mesačného príjmu otca vo výške 21.792 Sk, t. j. 723 €. Otec platil manželke manželské výživné v sume 5.000 Sk mesačne a mal aj vyživovaciu povinnosť k dvojičkám, ktoré v tom čase mali 2 roky, a to po 2.000 Sk mesačne.

15. Pre posúdenie predpokladov pre zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť zistené, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť i výšku výživného. Zmena pomerov sa musí týkať tých skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je

iba závažnejšia/podstatná zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zmene výživného pre plnoleté dieťa len na návrh oprávneného alebo povinného. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. V návrhu na zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť uvedené, od akého dňa sa má platiť zmenené výživné a tomuto dňu musí predchádzať moment zmeny pomerov. Už v čase rozhodovania musí byť zmena pomerov evidentná oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom, lebo len tak je splnená základná obligatórna podmienka na zmenu výživného.

16. Súd konštatuje, že od poslednej úpravy výživného voči navrhovateľke v roku 2007 došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane navrhovateľky zmena pomerov spočíva predovšetkým v tom, že v roku 2007, teda v čase určovania výživného bola škôlkarka vo veku necelých 5 rokov, po základnej škole nastúpila na strednú školu, a to na 3-ročný odbor čašník - servírka, pričom v súčasnosti je študentka 2. ročníka nadstavby denného štúdia v odbore spoločné stravovanie, a teda má nepochybne zvýšené výdavky spojené so štúdiom na vyššom stupni, ale aj celkovým rastom. Navrhovateľka sa dennou formou pripravuje na budúce povolanie, a preto stále nie je schopná sa sama živiť. Výdavky má na stravu a hygienu 150 €, oblečenie 20 €, cestovné 26 €, nakoľko dochádza do školy autobusom. Za školské pomôcky to bolo 300 € jednorázovo. Bolo to v čase, keď ešte bola na prvých 3 rokoch štúdia, pretože tam sa vyžadovalo aj oblečenie na prax, tzn. sukňa a blúzka, takže musela toto zakupovať. Aktuálne tie školské pomôcky sú hlavne zošity, obaly, taška, peračník. Bude mať ďalej výdavky na stužkovú, toto ešte nevie uviesť v presnej sume, celkovo by to malo stáť 300 € na žiaka. Výdavok na animátorský kurz predstavoval 30 € a ZRPŠ sa platilo 25 €. Ďalšie výdavky sú vreckové 50 € mesačne, športové oblečenie 10 € mesačne a voľnočasové aktivity 20 € mesačne. V škole sa učí anglický jazyk, s čím súvisí výdavok na zakupovanie učebnice, toto nevie uviesť presne, mohlo ísť o sumu 20-25 € na začiatku školského roka.

17. Výdavky navrhovateľky súd ustálil vo výške cca 240 € mesačne, ako výdavok neuznal vreckové, ktoré je istým spôsobom jej príjem (je to výdavok jej matky). Výdavky na školu (t. j. školské pomôcky, poplatky za ZRPŠ, animátorský kurz či učebnicu školského jazyka) súd považuje za dôvodné vo výške cca 15 € mesačne, keďže v nadstavbovom štúdiu už nemá výdavky na oblečenie na prax. Výdavok na stužkovú súd neuznal, nakoľko tento ešte nevznikol, pričom súd musí vychádzať zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania súdu, nemôže prihliadať k výdavkom, ktoré vzniknú až v budúcnosti.

18. Keďže navrhovateľka je študentkou stredoškolského štúdia a nemá príjem, podieľa sa na jej výžive aj matka, ktorá jej zabezpečuje bývanie a uhrádza jej ďalšie bežné výdavky.

19. Na strane dieťaťa teda k zmene pomerov dochádza nielen rastom veku, ale i nástupom do vyššieho stupňa školy, teda z predškolského zariadenia na strednú školu. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávnenej.

20. Na strane otca navrhovateľky tiež došlo k zmene pomerov v tom smere, že v porovnaní s rokom 2007, kedy súd vychádzal pri určovaní výživného z jeho zárobku vo výške 723 € mesačne, medzičasom došlo k zníženiu jeho príjmu, ktorý v r. 2021 predstavoval v priemere 622 € mesačne.

21. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. R. nar. XX.XX.XXXX.. Odbudla mu však súdom určená vyživovacia povinnosť k manželke (matke navrhovateľky), nakoľko ich manželstvo bolo rozvedené.

22. Otec žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a mal. Lenkou. Výdavky má na úvery a pôžičky, ktoré spláca v sume 350 € a 200 € mesačne, splátku dlhu daňovému úradu v sume 50 € a exekučné zrážky v sume 69 €. Výživné na jeho 5 detí predstavuje sumu 330 €. T. j. výdavky vyčíslil v sume 999 €, a to ešte bez výdavkov na posledné mal. dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti, bez svojich výdavkov na stravu, ošatenie a pod. Keďže výdavky otca celkom zjavne prevyšujú jeho príjmy, potom sa súdu javí ako vysoko pravdepodobné, že otec dostáva časť mzdy vyplácanú na ruku. Aj počas pokusov doručiť mu návrh bolo zo strany polície priamo od otca zistené, že pracuje v zahraničí a do bydliska chodí len na víkendy. Je málo pravdepodobné, že by pracoval za 622 € mesačne v zahraničí.

23. Súd vyhľadal na internete pracovné ponuky na pozíciu vodič, nakoľko otec uviedol prax na takejto pozícii, pričom finančné ohodnotenie bolo v rozmedzí od 800 € do 2.480 €.

24. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hoci má aktuálne otec zamestnanie, v ktorom dosahuje príjem, keby vynaložil patričné úsilie, dokázal by si podľa názoru súdu zabezpečiť prácu, v ktorej by mal vyšší príjem. Otec je v produktívnom veku, má pracovné skúsenosťami v žiadanom odbore, nakoľko súd našiel dostatok pracovných ponúk. Otec má 6 vyživovacích povinností k svojim dcéram, už len z tohto hľadiska musí vynaložiť zvýšené úsilie, aby dokázal riadne zabezpečiť ich výživu. Ak sa mu v čase posledného rozhodovania súdu (čo bolo pred 15 rokmi) darilo ako živnostníkovi lepšie ako v súčasnosti, môže zvážiť aj možnosť obnovenia živnosti.

27. Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem aspoň v sume 1.300 € - 1.500 € v čistom. Uvedenému zodpovedajú aj voľné pracovné pozície vodičov, ktoré sú dostupné na internete.

28. Otec nad rámec určeného výživného navrhovateľke neprispieva, na sviatky jej nenapíše, 5 rokov spolu nie sú v kontakte. Prednedávnom jej písal nepríjemné správy, bolo to asi po tom, čo sa dozvedel, že podala návrh na zvýšenie výživného.

29. Súd po vyhodnotení zistených skutočností dospel k záveru, že je dôvod zvýšiť výživné otca voči navrhovateľke, a to prihliadajúc predovšetkým na odôvodnené zvýšené potreby navrhovateľky primerane k aktuálnym možnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky a so zohľadnením toho, že otec sa o navrhovateľku nezaujíma.

30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nastala zmena pomerov na strane navrhovateľky, ktorá študuje na strednej škole a zmena pomerov nastala aj u otca, ktorému sa zvýšil príjem, nakoľko súd vychádza nie zo skutočného príjmu, ale z potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať. Rovnako súd prihliadol aj na skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Lenka a odbudla mu vyživovacia povinnosť k teraz už bývalej manželke. Vzhľadom k potenciálnemu príjmu otca, ktorý by mohol byť vo výške 1.300 € až 1.500 € mesačne a pri 6 vyživovacích povinnostiach, by rozsah jeho celkovej vyživovacej povinnosti mohol byť vo výške 429 € až 495 € (cca 33 % z príjmu) na všetky deti.

31. Táto zmena pomerov či už na strane otca, alebo na strane navrhovateľky odôvodňuje zvýšenie výživného. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 120 € mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným nárokom navrhovateľky. Ak rovnakou sumou prispeje aj matka plnoletého dieťaťa, tak plnoleté dieťa bude mať pokryté a zabezpečené svoje oprávnené výdavky.

32. Keďže návrhu navrhovateľky nebolo vyhovené v plnom rozsahu, vo zvyšnej časti ho súd zamietol.

33. Otec je povinný uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred, v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám navrhovateľky.

34. Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia zvýšeného výživného bol stanovený od 10.05.2021, t. j. od podania návrhu, prihliadnuc ku skutočnosti, že otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval, za zročné obdobie od 10.05.2021 do 30.04.2022 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom v sume 632,32 €, čo predstavuje rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným 66 € a zvýšeným výživným 120 €, a to za uplynulé obdobie 11 mesiacov (11 x 54 € = 594 €) a alikvotná čiastka za mesiac 05/2021 v sume 38,32 €. Tento nedoplatok bude otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50 € za podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozsudku

36. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

37. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.