Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-25-2018.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/185/2016-57 zo dňa 20.09.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2014 k spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 je neplatná. Priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov, výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 23.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- eur s počtom splátok 6 vo výške 134,- eur a celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 804,- eur. V ten istý deň uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Súd považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Poukázal na charakteristiku spotrebiteľského vzťahu s tým, že uviedol, že dôležitou skutočnosťou na vyhlásenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je tá skutočnosť, že bola uzavretá spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ chcel spotrebiteľ uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, musel zároveň podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Takýto právny úkon zo strany spotrebiteľa nebol uzavretý slobodne s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná. Navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah je vopred pripravený na predtlačenom tlačive s tým, že v konaní žalovaný nepreukázal, že by žalobcu náležite oboznámil so zabezpečovacím inštitútom - dohodou o zrážkach zo mzdy a o následkoch tohto inštitútu. Žalobca bez podrobnejšieho a pre neho zrozumiteľnejšieho výkladu obsah dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto dôvodom pre určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a tým odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že dohoda predstavuje samostatný dokument a je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, aby jeho pohľadávka bola splnená. Spĺňa náležitosti požadované zákonom. Žalovaný tvrdil, že žalobca mal možnosť súhlasiť/nesúhlasiť alebo odmietnuť/neodmietnuť dohodu . Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby išlo o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku, vrátane jej absolútnosť nemôže spočívať v tom, že žalovaný neupozornil na zníženú bdelosť spotrebiteľa. Trval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje túto skutočnosť aj existencia dodatku k zmluve o úvere v súvislosti, s ktorou bola dohoda uzavretá. Z tohto dôvodu žalovaný považoval dojednanú dohodu za platnú. Zároveň poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly. Jedná sa o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatný právny úkon, a preto s uplatnenými námietkami žalovaného nesúhlasila. Vo vzťahu k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu poukázala na to, že tento vyplýva priamo zo zákona (§ 53 Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to v snahe zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Zároveň poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého má spotrebiteľ právo domáhať sa ochrany v prípade porušenia práv a povinností ustanovených zákonom. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.
4. Žalovaný v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu s vyjadrením nesúhlasil. Uviedol, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je na samostatnej listine z čoho vyplýva, že došlo k jej individuálnemu dojednaniu, a preto z tohto dôvodu nie je ju možné považovať za neprijateľnú podmienku. Zotrval na svojich uplatnených námietkach v podanom odvolaní.
Právna zástupkyňa žalobcu v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu žalovaného, opätovne zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených v podanom vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznila, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci bola uzavretá na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Zdôraznila, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok o ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti nemôže byť na jeho ujmu. Žalovaný ničím nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
V záujme zachovania práva na spravodlivý proces bolo vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu v rámci odvolacej dupliky doručené žalovanému v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa, ako aj internetovej stránke dňa 12.06.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnená námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhodnotil, k akým skutkovým záverom dospel, na základe čoho následne uplatnený nárok správne právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.
8. Za nedôvodné odvolací súd považoval aj namietanie nedostatku naliehavého právneho záujmu. Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, a preto žalobca má právo domáhať sa ochrany porušenia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. V takýchto právnych vzťahoch sa naliehavý právny záujem predpokladá na základe osobitného právneho predpisu.
9. Vo vzťahu k uplatnenej námietke týkajúcej sa uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a jej individuálneho dojednania odvolací súd uvádza, že len samotná skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená na samostatnej listine, ale na vopred pripravenom tlačive s presným obsahom dohody nie je dokladom a dôkazom o tom, že by došlo k jej individuálnemu dojednaniu. Prijatie textu dohody o zrážkach zo mzdy v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy odkazuje, je len potvrdením toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. V tejto časti žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že nebola individuálne dojednaná. Vo vzťahu k dôvodu neplatnosti súd prvej inštancie poukázal na rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku vážnosti vôle žalobcu uzavrieť pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje realizáciou zrážok zo mzdy porušiť práva na ochranu majetku. Ak existuje čo len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vec C-30/12 Valéria Marcinová/ POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, a to výklad čl. 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Čl. 4 až 14 Smernice Rady 97/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov a iných právnych predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru sa majú vykladať vo svetle zásady efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom, alebo inej objektívnej inštitúcie, relevantné je ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, pričom z jej obsahu vyplýva, že spotrebiteľ by výkon zrážok zo mzdy zamestnávateľom nemohol zastaviť (č.l. 9 spisu).
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.