Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/155/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému O. P., F.. XX. Z. XXXX, XXX XX T. T., O. XX, o zaplatenie 1.122,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 157,42 Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 1. apríla 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „pôvodný žalobca“) žiadala uložiť žalovanému zaplatiť jej sumu 1.122,05 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke. Uznesením č. k. 10Csp/155/2017-41 zo dňa 15. januára 2018 pripustil súd zmenu subjektu z pôvodného žalobcu na žalobcu, ktorému bola po začatí konania postúpená uplatňovaná pohľadávka.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, obálkou, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky s poštovým podacím hárkom, pričom zistil nasledovné:

4. Žalovaný uzavrel s pôvodným žalobcom dňa 14. marca 2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu pôvodný žalobca poskytol sumu 1.700 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom 32 % ročne v 48 mesačných splátkach po 59,33 Eur s konečnou splatnosťou marec 2016. Súčasťou zmluvy boli v zmysle čl. VIII. aj všeobecné obchodné podmienky. Výzvou zo dňa 27. augusta 2014 (predžalobná upomienka), ktorú pôvodný žalobca podľa priloženej obálky zaslal na adresu žalovaného dňa 2. septembra 2014, vyzval pôvodný žalobca žalovaného na uhradenie omeškanej splátky splatnej v mesiaci jún 2014 do 5. októbra 2014. Listom zo dňa 29. októbra 2014 vyhlásil pôvodný žalobca mimoriadnu splatnosť celého dlhu pre neuhradenie omeškaných splátok. Podľa prehľadu splátok a úhrad zaplatil žalovaný titulom pôžičky sumu spolu 1.542,58 Eur. Listom zo dňa 23. novembra 2017 oznámil pôvodný žalobca žalovanému, že dňa 20. novembra 2017 postúpil pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na žalobcu, pričom toto oznámenie zaslal podľa priloženého poštového podacieho hárku na adresu žalovaného dňa 23. novembra 2017.

5. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie spotrebiteľských úverov) žalovanému ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa zmluvy nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania). Z oznámenia pôvodného žalobcu o postúpení pohľadávky, ktoré bolo odoslané žalovanému, má súd preukázané, že pohľadávka z uvedenej zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. júna 2003).

6. Súd na posúdenie nárokov z predmetnej zmluvy (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných ustanovení § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy napriek viacerým neskorším novelizáciám. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

7. Účelom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný splácať úver, a preto je nutné, aby veriteľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. decembra 2012, a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22. mája 2013). Zo zákonného pojmu „termín“ konečnej splatnosti vyplýva, že v zmluve je nutné uviesť presný dátum, kedy má byť celý úver splatený. V zmluve je konečná splatnosť určená len ako „3/2016“ bez uvedenia konkrétneho dňa tretieho mesiaca roku 2016.

8. V zmluve chýba aj termín splatnosti jednotlivých splátok, keďže nie je uvedené, ku ktorému dňu v mesiaci má žalovaný splátky uhrádzať alebo akékoľvek iné určenie ich splatnosti, určený je len ich počet 48. Splatnosť mesačných splátok je uvedená len v čl. 6 všeobecných obchodných podmienok ako 20. deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky mesiac po uzavretí zmluvy. Takéto dojednanie však nespĺňa predpísanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z. z.), pretože všeobecné obchodné podmienky neboli stranami podpísané, ako to vyžaduje ustanovenie § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016 uviedol, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ktorá bola transponovaná zákonom č. 129/2010 Z. z.) sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice (prevzaté do § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice (bod 45. odôvodnenia). Preto súd za účelom skúmania dodržania písomnej formy aplikoval vnútroštátne právo, ako je uvedené vyššie.

9. Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny (1.700 Eur) zníženej o úhradu žalovaného (1.542,58 Eur), teda sumy 157,42 Eur. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

10. Žaloba nie je dôvodná ani v časti úroku z omeškania. Pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neboli dodržané podmienky uvedené v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, pretože to strany nemali dohodnuté. Táto možnosť nie je uvedená ani v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach. Splatnosť pohľadávky preto nastala až uplynutím konečnej splatnosti teda uplynutím mesiaca marec 2016 a žalovaný sa do omeškania dostal až 1. apríla 2016. Preto súd priznal žalobcovi príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zo sumy priznanej istiny od uvedeného dátumu a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna nebola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.