Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-19-2014.pdf
PDF · 150.71 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: JUDr. Peter Sopko LL.M., so sídlom Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, E.
- E. E., proti žalovaným: X./ Bc. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 36, L., a X./ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, E., obe právne zastúpené: JUDr. Beáta Polyaková, advokátka so sídlom Štefánikova 7, Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.07.2014, doručenou súdu dňa 08.07.2014 domáhal určenia, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 08.04.2009 uzavretá medzi úpadcom a žalovanou v 2. rade ako darcami na strane jednej a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou na strane druhej, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. E., obec E., okres P., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: rodinný dom, postavená na parcele č. XX/X, pozemok, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemok, parcela registra „C“ č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/7/2014 voči veriteľom úpadcu právne neúčinná.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca spolu so svojou manželkou - žalovanou v 2. rade ako darcovia na strane jednej a so svojou sestrou - žalovanou v 1. rade ako obdarovanou na strane druhej dňa 08.04.2009 uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná v 1. rade je sestrou úpadcu, a teda osobou spriaznenou s úpadcom. Podľa vlastného vyhlásenia úpadcu zo dňa 10.04.2014 boli nehnuteľnosti prevádzané na žalovanú v 1. rade v čase, keď bol nespôsobilým uhrádzať svoje záväzky. Podľa vlastného vyhlásenia úpadcu zo dňa 14.05.2014 sa podnikateľské problémy úpadcu začali už koncom roka 2008 a neschopný splácať lízing a odvody bol už cca v roku 2008 a to bol dôvod, prečo nehnuteľnosti previedol. Z vlastných vyjadrení úpadcu zo dňa 10.04.2014 a 14.05.2014 vyplýva, že prevod nehnuteľností nemal byť bezodplatný, ale od žalovanej v 1. rade mal prijať za prevod nehnuteľností sumu približne jeden milión korún slovenských za účelom splácania lízingových splátok. Na výzvu žalobcu žalovaná v 1. rade reagovala listom zo dňa 02.07.2014, ktorým právo odporovať právnemu úkonu neuznala, pričom uviedla, že ako odplatu za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na jej osobu mala úpadcovi zaplatiť
celkovú sumu 69.800 eur, a túto považuje vzhľadom na znalecký posudok č. 41/2010 vypracovaný znalcom W.. I. I. za primeranú. Úhrada peňažných prostriedkov sa mala uskutočniť jej odovzdaním, resp. poslaním na účet úpadcu. Žalovaná v 1. rade k svojmu tvrdeniu pripojila výpis z bankového účtu za mesiac jún 2010, v ktorom je vyznačený údaj o výbere z bankového účtu dňa 23.06.2010 v sume 10.000 eur a o prevode sumy 19.800 eur s poznámkou pre adresáta: „C. D.“, na bankový účet č. XXXXXXXXXX, bez bližšieho určenia peňažného ústavu a bez bližšieho určenia majiteľa účtu. Iné potvrdenia žalovaná v 1. rade nedoložila. Darovacia zmluva sa stala platným a perfektným právnym úkonom pripojením podpisov konajúcich osôb a ich osvedčením, t.j. dňa 08.04.2009. Nakoľko konkurzné konanie na majetok úpadcu bolo začaté dňom 29.03.2014, je zrejmé, že darovacia zmluva bola uzavretá počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Úpadca vedel, že darovaciu zmluvu uzatvára v čase, keď nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky, pričom túto skutočnosť dňa 10.04.2014 a 14.05.2014 aj písomne potvrdil. Bez ohľadu na skutočnosť, či bola nehnuteľnosť na žalovanú v 1. rade prevádzaná bezodplatne, alebo za úpadcom deklarovanú odplatu približne 33.193,92 eur, je s prihliadnutím na priložený znalecký posudok zrejmé, že odplata za prevod nehnuteľností nebola primeraná, a teda z dôvodu, že tak bolo urobené v čase platobnej neschopnosti úpadcu, úpadca vedel alebo musel vedieť, že na žalovanú v 1. rade prevádza majetkovú hodnotu väčšiu, než je protihodnota za ňu poskytnutá, teda úpadca vedel, že svojím konaním ukráti svojich veriteľov a veriteľov ukrátiť chcel (tzv. priamy úmysel), resp. bol s takýmto ukrátením veriteľov aspoň uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel). Argumentácia úpadcu, podľa ktorej nemal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ale len uhradiť lízingové splátky, a teda uspokojiť jeho veriteľa, neobstojí, pretože bezodplatným prevodom nehnuteľností, resp. prevodom nehnuteľností bez primeraného plnenia, vyvolal skutkový stav, pri ktorom došlo k takému zmenšeniu majetkových hodnôt úpadcu, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. O úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu by nešlo len v prípade, ak by úpadca nehnuteľnosti prevádzal kúpnou zmluvou za cenu zodpovedajúcu trhovej cene nehnuteľností a výťažok z predaja použil na pomerné uspokojenie jeho veriteľov, čo sa však nestalo. Samotné konanie úpadcu, ktorým bez zjavného dôvodu pri prevode nehnuteľností nedeklaroval zrejme odplatnú povahu prevodu nehnuteľností, a teda zastrel iný právny úkon - kúpnu zmluvu - vedomosť a úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov tento právny záver len podporuje, nakoľko to, akú odplatu úpadca v skutočnosti od žalovanej v 1. rade dostal, by zostalo pre veriteľov de facto nedokázateľné. Nakoľko nehnuteľnosti boli prevádzané na osobu spriaznenú s úpadcom, úmysel odporcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť žalovanej v 1. rade o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Vedomosť žalovanej v 1. rade o tomto úmysle je podporená aj tým, že v liste zo dňa 02.07.2014 žalovaná v 1. rade sama uviedla, že účelom odplaty malo byť získanie finančných prostriedkov na ich následné použitie úpadcom na uspokojenie svojich veriteľov, a teda žalovaná v 1. rade vedela, že úpadca nie je schopný splácať svoje peňažné záväzky. Ak by bolo pravdou, že žalovaná v 1. rade skutočne úpadcovi poskytla za prevod nehnuteľností odplatu 69.800 eur a zaplatenie odplaty by sa nesnažila navonok (pred veriteľmi úpadcu) zatajiť, niet žiadneho racionálneho dôvodu, prečo by takýto právny úkon pri jeho písomnom spísaní neoznačila za kúpnu zmluvu, ale za zmluvu darovaciu, nakoľko pri „darovacej zmluve“ skutočnú poukázanú hotovostnú platbu nemožno preukázať. Pokiaľ ide o výšku prijatej odplaty, z peňažného denníka úpadcu za rok 2009 je zrejmé, že úpadca dňa 27.03.2009 do podnikania vložil hotovostný vklad 30.000 eur, a to v čase medzi spísaním darovacej zmluvy 16.03.2009 a jej podpísaním úpadcom, žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 08.04.2009, čo môže naznačovať súvis s darovacou zmluvou, ale tento súvis nepreukazuje a je len nepriamym dôkazom. Sumu 30.000 eur totiž do podnikania vkladal úpadca a nie žalovaná v 1. rade, a žalovanou v 1. rade nebolo preukázané, že išlo peňažné prostriedky ňou poskytnuté úpadcovi. Súvis s darovacou zmluvou nie je preukázaný ani výpisom z bankového účtu žalovanou v 1. rade, podľa ktorého mal byť hotovostný výber z jej účtu vo výške 10.000 eur a bezhotovostný prevod vo výške 19.800 eur vykonaný v mesiaci jún 2010, a teda malo ísť o poskytnutie peňažných prostriedkov po viac ako roku po uzavretí darovacej zmluvy. I v prípade, ak by bolo preukázané, že išlo o prostriedky poskytnuté úpadcovi, vzhľadom na viac ako ročný odstup od podpisu darovacej zmluvy poskytnutie takýchto peňažných prostriedkov v žiadnom prípade nemožno dávať do súvisu s darovacou zmluvou a môže ísť nanajvýš od darovacej zmluvy nezávislé samostatné darovanie alebo pôžičku peňažných prostriedkov úpadcovi za účelom úhrady jeho záväzkov voči veriteľom. S odstupom viac ako jeden rok po podpise darovacej zmluve nemožno žiadnu prípadnú platbu žalovanej v 1. rade vyjadriť ako prejav jej vôle smerujúci k zaplateniu kúpnej ceny, ale len prejav vôle k nenávratnému (dar) alebo návratnému (pôžička) poskytnutiu peňažných prostriedkov úpadcovi na úhradu jeho dlhov. Skutočnosť, že úpadcovi nebola v mesiaci jún 2010 poskytnutá peňažná suma spolu 29.800 eur tak, ako tvrdí žalovaná v 1. rade, svedčí aj výpis z peňažného denníka úpadcu za mesiac jún 2010, v ktorom je uvedený len hotovostný vklad úpadcu vo výške 20.000 eur, pričom ide o hotovostný vklad úpadcu a nie o peňažné prostriedky poskytnuté žalovanou v 1. rade. Okrem uvedeného je zrejmé,
že ani súčet potenciálnych zložiek odplaty za prevod nehnuteľností, a to 30.000 eur, 10.000 eur a 19.800 eur, spolu vo výške 59.800 eur nedosahuje žalovanou v 1. rade tvrdenú odplatu 69.800 eur v liste zo dňa 02.07.2014. I v prípade, ak by bolo za prevod nehnuteľností skutočne poskytnutých spolu 59.800 eur, je to stále suma o 12.700 eur nižšia než trhová cena nehnuteľností určená znaleckým posudkom, a preto by i tak došlo ukráteniu veriteľov úpadcu.
3. Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že napriek tomu, že predmetná zmluva bola označená ako Darovacia zmluva, išlo o odplatný právny úkon a teda v danom prípade možno hovoriť o uzatvorení kúpnej zmluvy, za ktorú riadne zaplatila kúpnu cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote nehnuteľnosti. Sumu 30.000 eur v hotovosti odovzdala úpadcovi a tento si ju dňa 27.03.2009 vložil na svoj podnikateľský účet, sumu 10.000 eur dňa 23.06.2010 vybrala zo svojho osobného účtu a v hotovosti odovzdala úpadcovi, sumu 19.800 eur dňa 28.06.2010 previedla zo svojho osobného účtu na účet úpadcu, ten uvedenú sumu v ten istý deň z osobného účtu vybral, priložil k nej sumu 200 eur a následne v ten istý deň vložil na svoj podnikateľský účet. Zvyšok kúpnej ceny zaplatila v splátkach tým spôsobom, že pristúpila k záväzku, ktorý mal úpadca a jeho manželka voči Tatra banke, a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere a tento od roku 2010 splácala v pravidelných mesačných splátkach 232 eur až do 27.06.2014, kedy doplatila celý zostatok úveru vo výške 17.560 eur. Napadnutý právny úkon nemal za následok zmenšenie majetku úpadcu, nakoľko tento za prevedené nehnuteľnosti obdržal ich obvyklú cenu. Keďže za prevedené nehnuteľnosti bola poskytnutá primeraná protihodnota nemohlo ani dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov.
4. Žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že darovacia zmluva bola mienená ako kúpna zmluva, nakoľko išlo o odplatný právny úkon. Cena bola žalovanou v 1. rade uhradená v niekoľkých splátkach, pričom časť kúpnej ceny bola podľa vyjadrenia úpadcu uhradená ešte pred podpisom darovacej zmluvy a časť kúpnej ceny po jej podpise. Všetky finančné prostriedky, ktoré boli za prevádzanú nehnuteľnosť uhradené žalovanou v 1. rade boli použité výlučne na úhradu dlhov úpadcu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, úpadcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Darovacou zmluvou zo dňa 16.03.2009, so znaleckým posudkom č. 41/2010, s úradným záznamom zo dňa 10.04.2014 a zo dňa 14.05.2014, s peňažným denníkom úpadcu, s výpisom z účtu žalovanej v 1. rade, s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, zoznamom pohľadávok veriteľov úpadcu, súpisom všeobecnej podstaty úpadcu, súhrnnou prihláškou Slovenskej konsolidačnej, a.s. s prílohami, súhrnnou prihláškou Slovenskej republiky - Daňový úrad Trnava s prílohami, súhrnnou prihláškou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. s prílohami, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Žalovaná v 1. rade v konaní uviedla, že nemala záujem ukrátiť veriteľov. Úpadca potreboval peniaze na podnikanie, ktoré mu poskytla s tým, že sám navrhol nejakú záruku. Ohľadom nehnuteľnosti si dali vypracovať v roku 2001 znalecký posudok, kde bola stanovená cena nehnuteľnosti okolo 719.800 Sk, potom čo poskytla úpadcovi peniaze si dali urobiť nový znalecký posudok, z ktorého vyplývalo, že cena nehnuteľnosti je vyššia a tak mu doplatila ďalších 30.000 eur a prevzala na seba úver, čo preukazuje doložený výpis splátok. Uvedenú zmluvu zle právne označili, pričom túto brali ako kúpno-predajnú zmluvu. K uzavretiu Darovacej zmluvy došlo z dôvodu, že sa to zdalo ako najjednoduchšie riešenie. Cena za prevod nehnuteľností bola najskôr dojednaná vo výške 30.000 eur, s tým, že sa dohodli, že v prípade potreby sa dá vypracovať nový znalecký posudok a čo bude treba sa doplatí. Prvá splátka kúpnej ceny bola uhradená niekedy koncom marca, čo by malo byť uvedené aj v peňažnom denníku, druhá splátka 23.06.2010 vo výške 10.000 eur a potom 28.06.2010 úpadcovi previedla ďalších 19.800 eur. Od apríla 2010 splácala úver za úpadcu a to vo výške 232 eur mesačne.
7. Žalovaná v 2. rade uviedla, že o úpadcových aktivitách nič nevedela. Vie iba to, že manžel - úpadca potreboval peniaze a žalovaná v 1. rade ich poskytla, pričom nemá vedomosť, v akej výške bola dohodnutá cena za prevod nehnuteľnosti, kedy a v akej výške bola uhradená cena za prevod nehnuteľnosti žalovanou v 1. rade. Nebola ani prítomná, keď žalovaná v 1. rade odovzdala úpadcovi v hotovosti sumu 30.000 eur a sumu 10.000 eur.
8. Svedok C. D. vo svojej výpovedi uviedol, že k uzavretiu Darovacej zmluvy došlo z dôvodu, že to bolo časovo rýchlejšie, pričom potreboval rýchlo uhradiť faktúry a lízingové splátky. Peniaze mu boli dávané v čiastkach, pričom postupne splácal lízing a prenájom. Takto získal peniaze, ktoré následne
vkladal do firmy. Cena za prevod nehnuteľností bola najskôr dojednaná vo výške 58.000 eur, následne po ohodnotení znalcom okolo 72.000 až 78.000 eur. Cena bola uhradená v splátkach raz vo výške 30.000 eur, potom 20.000 eur, pričom uvedené sumy si už vzhľadom na odstup času nepamätá. Sumu, ktorú prijal za prevod nehnuteľností bola viac ako 30.000 eur. Z poskytnutých súm sa prvom rade splácali leasingové splátky, druhá čiastka išla firme Agip za pohonné hmoty a následne na úhradu faktúr za opravy a podobne.
9. Z Darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2009 súd zistil, že úpadca a žalovaná v 2. rade W.ako darujúci na jednej strane a žalovaná v 1. rade ako obdarovaná uzatvoril darovaciu zmluvu, na základe ktorej darujúci darovali obdarovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci E. katastrálne územie E., zapísané a LV č. XXX, parc. č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX - dom súp.č. XXX.
10. Z listinného dôkazu, znaleckého posudku č. 41/2010 vypracovanéhI.nN. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č.XXX na parc. č. XX/X s príslušenstvom a pozemkami parc. č. XX/X a XX/X v katastrálnom území E. E., obec E. je 72.500 eur.
11. Z úradného záznamu zo dňa 10.04.2014 okrem iného vyplýva vyhlásenie úpadcu, že ešte pred podpisom darovacej zmluvy bol nespôsobilým uhrádzať svoje záväzky.
12. Z úradného záznamu zo dňa 14.05.2014 okrem iného vyplýva vyhlásenie úpadcu, že za prevod nehnuteľnosti darovacou zmluvou prijal odplatu 1.000.000 Sk.
13. Z výpisu z účtu žalovanej v 1. rade vyplýva, že dňa 23.06.2010 došlo k výberu hotovosti vo výške 10.000 eur a dňa 28.06.2010 previedla na účet č. XXXXXXXXXX s poznámkou C. D. sumu 19.800 eur.
14. Z predloženej Zmluvy o pristúpení k záväzku uzatvorenej medzi Tatra bankou a.s. ako veriteľom, žalovanou v 1. rade ako pristupujúcim dlžníkom a žalovanou v 2. rade a úpadcom ako pôvodnými dlžníkmi vyplýva, že žalovaná v 1. rade pristúpila k záväzku pôvodných dlžníkov zaplatiť pohľadávku veriteľa predstavujúcu úver spolu s príslušenstvom v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy.
15. Z predloženého výpisu splátok z úveru vyplýva, že hypotekárny úver bol dňa 30.06.2014 v celom rozsahu splatený.
16. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 36Cbi/19/2014-83 zo dňa 20.05.2015, ktorým určil, že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 08.04.2009 uzavretá medzi úpadcom C. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/ XX, XXX XX E. - E. E. a žalovanou v 2. rade ako darcami na strane jednej a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou na strane druhej, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. E., obec E., okres P., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: rod. dom, postavená na parcele č. XX/X, pozemok, parcela registra C č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemok, parcela registra C č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, je v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 36K/7/2014 voči veriteľom úpadcu C.r, je právne neúčinná. Žalovanej v 1. rade uložil povinnosť vydať žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. E., obec E., okres P., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis rod. dom, postavená na parcele č. XX/X, pozemok, parcela registra C č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a pozemok, parcela registra C č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
17. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 21CoKR/16/2015-99 zo dňa 29.04.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné vždy sa domáhať odporovateľnosti, a to bez preskúmania rozsahu a hodnoty majetku dlžníka a posúdenia, či by nepostačoval na uspokojenie preukázateľne prihlásenej pohľadávky veriteľa, k čomu je nositeľom dôkaznej povinnosti žalobca, preto musí správca úpadcu v prvom rade preukázať, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Z obsahu spisu ani z rozhodnutia súdu prvej
inštancie táto skutočnosť nevyplýva, absentuje zoznam zistených pohľadávok úpadcu, celková súpisová hodnota všeobecnej hodnoty majetku úpadcu, ani nie je preukázané, že by hodnota majetku úpadcu nepostačovala na uspokojenie pohľadávok veriteľov, čím nebolo preukázané, že by právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha došlo k zmenšeniu majetku dlžníka.
18. Žalobca v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) uviedol, že zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadujú písomnú formu, to znamená, že prijatie návrhu nemôže byť len konkludentné, ale musí byť aj písomné, takýto súhlas sa prejavuje podpisom písomnej zmluvy, pričom v danom prípade podpis a osvedčenie nastali v jednom okamihu, to znamená, že zmluva vznikla dňa 08.04.2009 a z tohto vyplýva, že žalobou napadnutá zmluva bola uzavretá v období 5 rokov pred vyhlásením konkurzu. Okrem toho úkon môže byť odporovateľný z viacerých dôvod, to znamená jeden a ten istý úkon môže byť úkon bez primeraného plnenia a súčasne ukracujúcim právnym úkonom. Žalobca obdržal potvrdenia od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a poisťovne Dôvera, a.s., o tom, že tieto poisťovne neevidujú pohľadávky voči úpadcovi, avšak títo veritelia úpadcu nevzali svoje prihlášky späť a teda žalobca nemá vedomosť o tom, či tieto pohľadávky skutočne zanikli.
19. Právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie) uviedla, že úpadca spolu so svojou manželkou - žalovanou v 2. rade na strane jednej ako darcovia a žalovaná v 1. rade ako obdarovaná dňa 16.03.2009 prejavili vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť. Žalované majú za to, že zmluva bola uzavretá okamihom, keď podpísaný návrh dôjde k navrhovateľom, t.j. dňa 16.03.2009, kedy obdarovaná podpísala zmluvu a odovzdala podpísanú zmluvu do dispozície darcov. Podľa R 22/1966 je zrejmé, že overenie podpisu účastníka zmluvy o prevode nehnuteľností nie je podmienkou platnosti zmluvy. Právny úkon - darovacia zmluva bola teda uzatvorená dňa 16.03.2009, žaloba je na základe toho nedôvodná, nakoľko úkon, ktorého odporovania sa v tomto konaní žalobca domáha nebol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania (28.03.2014) v zmysle § 60 ods. 3 ZKR. Okrem toho žalobca nesprávne žaluje odporovateľnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 60 ZKR, pretože v danom prípade by mal žalobca žalovať odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia podľa ustanovenia § 58 ZKR. Žalovaná v 1. rade je spriaznenou osobou podľa § 9 ods. 2 ZKR ako blízka osoba úpadcu. Keďže išlo o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako úkon bez primeraného protiplnenia možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na to, že predmetom konania je odporovanie darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2009 a konkurzné konanie úpadcu - darcu bolo začaté dňa 28.03.2014, nemôže žalobca úspešne odporovať tomuto úkonu, pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, nakoľko nebol urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Okrem toho žalobca v žalobe nedostatočne označil úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a na podporu svojich tvrdení nepredložil hodnoverné dôkazy, pričom toho času platné OSP vyžadovalo, aby správca hneď v žalobe alebo najneskôr do skončenia prvého pojednávania označil, úmysel žalobcu zbaviť sa svojho majetku, z ktorého by uspokojil svojho veriteľa a na neskôr predložené dôkazy súd nemôže prihliadať. Na základe samotnej skutočnosti, že právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, sa nemožno domáhať odporovateľnosti bez preskúmania rozsahu a hodnoty majetku dlžníka a posúdenia, či by nepostačoval na uspokojenie preukázateľne prihlásenej pohľadávky veriteľa. Správca konkurznej podstaty ako žalobca v danom prípade nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že stav majetku dlžníka bol bezprostredne po uzavretí napádanej darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2009 taký, že v tom čase nedovoľoval plné uspokojenie pohľadávky aspoň jedného zo všetkých tých veriteľov, ktorý si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze a teda, že ide v prípade predmetnej darovacej zmluvy o taký právny úkon dlžníka, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Na dôkazy predložené žalobcom dňa 16.09.2016 prehľad pohľadávok a súpis všeobecnej podstaty úpadcu súd nemôže prihliadať, nakoľko ide o dôkazy, ktoré mohol žalobca predložiť najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Súd môže vysloviť neúčinnosť právneho úkonu iba v prípade jeho platnosti, inak musí žalobu zamietnuť. Dňa 16.03.2009 uzatvorili úpadca a žalovaná v 2. rade na strane jednej ako darcovia a žalovaná v 1. rade na strane druhej ako obdarovaná darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a to najmä zo zhodných tvrdení tak žalobcu ako aj oboch žalovaných je zrejmé, že zmluvné strany mali vôľu vykonať kúpnu zmluvu. Účastníci darovacou zmluvou zastierali iný právny úkon - kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie sa otázkou preukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení neplatnosti darovacej/kúpnej zmluvy doposiaľ nezaoberal. Žalované sú pritom toho názoru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti uvedenej časti žaloby bude úlohou súdu zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy ako prejudiciálnej otázky z úradnej moci, pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že dohodnutá kúpnu cena za prevod nehnuteľností, ktorá bola úpadcovi poskytnutá, bola použitá výlučne na úhradu existujúcich pohľadávok voči úpadcovým veriteľom. nemožno hovoriť o úmysle zbaviť sa svojho majetku, z ktorého by uspokojil svojich veriteľov. Úpadca použil peňažné prostriedky, ktoré získal od sestry na úhradu lízingových splátok a iných pohľadávok svojich veriteľov. Tieto peňažné prostriedky neboli použité na iný účel. V čase uzavretia napádaného úkonu úpadca nemal veľké dlhy, bol v omeškaní s úhradou pár splátok a faktúr, v dobrej viere sa napádaným úkonom snažil získať peňažné prostriedky na doplatenie svojich záväzkov. Žalované nemohli ani pri vynaložení náležitej starostlivosti predpokladať, že sa s odstupom piatich rokov situácia úpadcu zhorší až tak, že bude v úpadku a bude na neho vyhlásený konkurz. V čase uzatvorenia darovacej zmluvy úpadca nemal vedomosť o svojej platobnej neschopnosti, pretože bol len na úplnom počiatku svojej zlej ekonomickej situácie. Úpadca nemal úmysel ukrátiť svojich veriteľov, práve naopak mal snahu uhradiť si toho času všetky existujúce pohľadávky. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ ide o prihlášku č. 26, ide o pohľadávku SR - Daňový úrad Trnava, za nezaplatenie sankčného úroku v celkovej sume 24 eur, ktorý bol vyrubený rozhodnutím zo dňa 08.08.2011 za zdaňovacie obdobie október 2009. Táto pohľadávka úpadcovho veriteľa neexistovala v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o prihlášku č. 28, ide o pohľadávku SR - Daňový úrad Trnava, za nezaplatenie zvyšku pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím zo dňa 06.12.2010 z rozdielu nadmerného odpočtu z podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009. Táto pohľadávka úpadcovho veriteľa neexistovala v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o prihlášku č. 29, ide o pohľadávku SR - Daňový úrad Trnava, za nezaplatenie pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím zo dňa 04.10.2011. Vzhľadom na to, že pokuta sa stala splatnou až dňom vydania rozhodnutia, táto pohľadávka úpadcovho veriteľa neexistovala v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o prihlášku č. 30, ide o pohľadávku SR - Daňový úrad Trnava, za nezaplatenie pokuty, ktorá bola uložená rozhodnutím zo dňa 04.10.2011. Vzhľadom na to, že pokuta sa stala splatnou až dňom vydania rozhodnutia, táto pohľadávka úpadcovho veriteľa neexistovala v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o prihlášku č. 53, ide o pohľadávku Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v celkovej výške 23,36 eur, pričom z obsahu právneho dôvodu pohľadávky uvedeného v prihláške nie je zrejmé o predpis poistného z akého obdobia ide. Navyše vzhľadom na celkovú nepatrnú výšku tejto pohľadávky, nemožno hovoriť, že napádaným úkonom mal úpadca úmysel ukrátiť tohto veriteľa. K dnešnému dňa táto pohľadávka veriteľa je v plnom rozsahu uspokojená. Pokiaľ ide o prihlášku č. 3, ide o postúpenú pohľadávku postupcu Dôvera, a.s. na postupníka Slovenská konsolidačná, a.s. vo výške 180,69 eur, ktorá bola uložená výkazom nedoplatkov zo dňa 07.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.03.2011. Táto pohľadávka úpadcovho veriteľa neexistovala v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. K dnešnému dňu je táto pohľadávka veriteľa v plnom rozsahu uspokojená. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom označené pohľadávky neexistovali v čase vykonania právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Navyše žalobca preukázal, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu (podľa súpisu majetku všeobecnej podstaty zo dňa 16.09.2016) postačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, ktoré označil žalobca dňa 04.05.2018 za pohľadávky, ktoré boli ukrátené darovaním.
20. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
21. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
22. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
23. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
24. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
25. Podľa ustanovenia § 60 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
26. Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
29. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
30. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.
31. Citovaný zákon v prípade odporovania právnemu úkonu, ktorý bol urobený v prospech spriaznenej osoby, stanovil odlišné pravidlá odporovateľnosti prameniace zo špecifického postavenia spriaznených osôb v rámci celého konkurzného konania, keďže u spriaznených osôb možno s vyššou pravdepodobnosťou predpokladať spoluúčasť na ukracujúcom úkone. Na základe uvedeného preto platí vyvrátiteľná právna domnienka, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom táto domnienka má za následok, že dochádza k „obráteniu“ dôkazného bremena. V konaní o určenie, že právny úkon je neúčinný voči veriteľom v konkurze z dôvodu jeho odporovateľnosti, nemusí preto žalobca túto skutočnosť preukazovať - naopak, skutočnosť, že právny
úkon úpadok dlžníka nespôsobil alebo nebol urobený počas jeho úpadku, musí preukazovať žalovaný. V prípade spriaznených osôb je možné odporovateľnosťou spätne postihnúť navyše právne úkony, ktoré boli urobené počas troch (resp. piatich) rokov pred začatím konkurzného konania alebo pred začatím neúspešného reštrukturalizačného konania predchádzajúceho konkurznému konaniu.
32. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že medzi úpadcom a jeho manželkou (žalovanou v 2. rade) a sestrou úpadcu (žalovanou v 1. rade) došlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy datovanou dňa 16.03.2009, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade je vo vzťahu k úpadcovi spriaznenou osobou.
33. Medzi stranami je sporné, či v danom prípade išlo k darovaciu zmluvu alebo kúpnu zmluvu, taktiež je sporné, kedy došlo k uzavretiu tejto zmluvy a či úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy bolo ukrátiť veriteľov úpadcu.
34. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tvrdenia žalovaných a úpadcu o tom, že ich skutočným úmyslom bolo uzavrieť odplatnú kúpnu zmluvu a nie darovaciu zmluvu sú účelové, keď žalované ani úpadca vierohodne nevysvetlili, akým spôsobom by malo byť fingovanie kúpy sporných nehnuteľností darovacou zmluvou jednoduchšie ako uzavretie nefingovanej kúpnej zmluvy. Neobstoja tiež tvrdenia žalovanej v 1. rade, že za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaplatila odplatu vo výške 69.800 eur. Pokiaľ ide o výšku poskytnutej odplaty vo výške 30.000 eur z peňažného denníka za rok 2009 vyplýva, že úpadca vložil do podnikania hotovostný vklad v uvedenej výške, avšak aj s ohľadom na vykonané dokazovanie nič nenasvedčuje tomu, že išlo o peňažné prostriedky poskytnuté žalovanou v 1. rade. Rovnako ani výpisom z účtu žalovanej v 1. rade, podľa ktorého došlo k hotovostnému výberu sumy 10.000 eur z účtu a k prevodu sumy 19.800 eur nemá súd bez ďalšieho za dostatočne preukázané, že malo ísť o odplatu poskytnutú v súvislosti s prevodom nehnuteľností. Podľa názoru súdu nie je daný ani súvis s darovacou zmluvou, nakoľko výber ako aj prevod peňažných prostriedkov bol vykonaný v mesiaci jún 2010, teda viac ako rok po uzavretí Darovacej zmluvy. To, že došlo k poskytnutiu odplaty za prevod nemal súd preukázané ani z výpovede žalovanej v 2. rade, ktorá sa nevedela bližšie vyjadriť k okolnostiam týkajúcim sa prevodu nehnuteľností a ani z výpovede úpadcu, ktorý síce potvrdil, že od žalovanej v 1. rade prijal peniaze v splátkach, nevedel však bližšie špecifikovať kedy a v akej výške tieto splátky mali byť poskytnuté. Zároveň jeho výpoveď vyznieva nevierohodne s poukazom na to, že v úradnom zázname zo dňa 14.05.2014 vyhlásil, že za prevod nehnuteľností prijal odplatu 1.000.000 Sk, pričom pri svojej výpovedi uviedol, že raz prevzal 30.000 eur, potom 20.000 eur a že sumu, ktorú od žalovanej v 1. rade prijal, bola vyššia ako 30.000 eur. Na základe uvedeného má súd za to, že skutočným úmyslom zmluvných strán bolo uzavrieť bezodplatnú darovaciu zmluvu a túto aj v takejto forme uzavreli.
35. Predmetom žaloby je určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovanou v 2. rade ako darcami a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ako vyplýva z údajov Obchodného vestníka pod č. 108/2014 zo 09.06.2014 účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu C. D. nastali dňa 10.06.2014. Žaloba bola súdu doručená dňa 08.07.2014, na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej prekluzívnej hmotno-právnej lehoty.
36. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov, t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu. Zároveň platí, že zmluvy o prevode nehnuteľností vyžadujú písomnú formu v zmysle § 46 Občianskeho zákonníka, to znamená, že akceptácia návrhu zmluvy musí byť písomná a takýto súhlas sa prejavuje podpisom písomnej zmluvy, pričom ako vyplýva z osvedčovacej doložky na darovacej zmluve, zmluvné strany podpísali zmluvu pred notárom dňa 08.04.2009 a týmto dňom nadobudla zmluva záväzkovo-právne účinky.
37. Nakoľko v danom prípade darovacia zmluva nadobudla účinnosť dňa 08.04.2009 a konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo dňa 28.03.2014 (keď v tento deň bolo zverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania na majetok úpadcu v Obchodnom vestníku pod č. 61/2014), z tohto vyplýva, že žalobou napadnutá zmluva bola uzavretá v zákonnej lehote 5 rokov pred začatím konkurzného konania v zmysle § 60 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
38. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
39. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd uvádza, že táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa ukrátil, teda že v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Povinnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Úspešnosť žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu teda závisí od toho, či sa majetok dlžníka v dôsledku právneho úkonu zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu a ktorému veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia o žalobe o určení neúčinnosti právneho úkonu postavenie účastníka konkurzného konania.
40. Ako konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, práve skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu. Preukázanie zmenšenia majetku je predpokladom úspechu odporovania právnemu úkonu ako vyžaduje § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto k tomu, aby mohla byť odporovacia žaloba úspešná, je potrebné mať vyššie spomenuté predpoklady jednoznačne preukázané.
41. Zo všetkých do konkurzu prihlásených pohľadávok žalobca označil pohľadávky veriteľov pod poradovými číslami 3, 26, 28, 29, 30 a 53 za tie, ktoré existovali v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Žalobca zároveň na pojednávaní dňa 19.06.2018 dodal, že obdržal potvrdenia od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a poisťovne Dôvera, a.s., o tom, že títo veritelia neevidujú pohľadávky voči úpadcovi. Z toho vyplýva, že zo žalobcom označených prihlášok konkurzných veriteľov, iba v prípade pohľadávok veriteľa Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým úradom Trnava prihlásených do konkurzu pod poradovými číslami 26, 28, 29, 30 ide o pohľadávky, ktoré spĺňajú zákonné podmienky podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. existovali v čase vykonania sporného právneho úkonu úpadcu a veriteľ si ich uplatnil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu.
42. Pokiaľ ide o prihlášku č. 26, ide o pohľadávku za nezaplatenie sankčného úroku v celkovej sume 24 eur, ktorý bol vyrubený rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 08.08.2011 za zdaňovacie obdobie október 2009. Pokiaľ ide o prihlášku č. 28, ide o pohľadávku za nezaplatenie zvyšku pokuty v celkovej sume 19,50 eur, ktorá bola uložená rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 06.12.2010 z rozdielu nadmerného odpočtu z podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009. Obe tieto pohľadávky úpadcovho veriteľa neexistovali v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu. Pokiaľ ide o prihlášku č. 29, ide o pohľadávku za nezaplatenie pokuty vo výške 66,38 eur, ktorá bola uložená rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 04.10.2011. Pokiaľ ide o prihlášku č. 30, ide o pohľadávku za nezaplatenie pokuty vo výške 66,38 eur, ktorá bola uložená rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 04.10.2011. Všetky uvedené pohľadávky úpadcovho veriteľa neexistovali v čase vykonania žalobcom napádaného právneho úkonu, pretože ich vznik sa viaže na deň právoplatnosti každého z príslušných rozhodnutí Daňového úradu Trnava.
43. Možno tiež súhlasiť s argumentáciou žalovaných, že len na základe samotnej skutočnosti, že právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, sa nemožno domáhať odporovateľnosti bez preskúmania rozsahu a hodnoty majetku dlžníka a posúdenia, či by nepostačoval na uspokojenie preukázateľne prihlásenej pohľadávky veriteľa. Správca konkurznej podstaty ako žalobca v danom prípade je povinný predložiť dôkaz o tom, že stav majetku dlžníka bol bezprostredne po uzavretí spornej darovacej zmluvy zo dňa 16.03.2009 taký, že v tom čase neumožňoval uspokojenie pohľadávok tých veriteľov, ktorý si neskôr svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu a teda, že ide
v prípade predmetnej darovacej zmluvy o taký právny úkon dlžníka, v dôsledku ktorého došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
44. Samotný žalobca pritom uviedol, že z peňažného denníka úpadcu za rok 2009 je zrejmé, že úpadca dňa 27.03.2009 do podnikania vložil hotovostný vklad 30.000 eur. Z toho možno dôvodne usudzovať, že čiastkou 176,26 eur (24 eur + 19,50 eur + 66,38 eur + 66,38 eur) úpadca v rozhodnom čase dokázal disponovať. Uvedená dlžná suma 176,26 eur je natoľko zanedbateľná, že len ťažko možno rozumne predpokladať, že by takúto sumu nebol úpadca v rozhodnom období (marec - apríl 2009) uhradiť svojim veriteľom, najmä v situácii, keď len pár dní pred uzavretím spornej darovacej zmluvy vložil na svoj podnikateľský účet sumu 30.000 eur. Na základe týchto skutočností má súd za to, že sporný právny úkon (uzavretie darovacej zmluvy) neukracoval v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu.
45. Základnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu je preukázanie existencie pohľadávky k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti napadnutého právneho úkonu, a to pohľadávky, ktorá bola veriteľom na majetok úpadcu riadne prihlásená. Oboznámením konečného zoznamu pohľadávok súd zistil, že všetky žalobcom označené pohľadávky veriteľov prihlásených v konkurznom konaní úpadcu, vznikli až v čase po nadobudnutí účinnosti napadnutej darovacej zmluvy, čím nie je splnená jedna z kumulatívne stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu.
46. Aj keby súd dospel k záveru o odporovateľnosti sporného právneho úkonu, výška sumy, ktorou by úpadca ukrátil svojich vtedajších veriteľov, by bola natoľko nízka, že prípadné uloženie povinnosti žalovanej v 1. rade vydať sporné nehnuteľnosti žalobcovi by bolo krajne neprimerané. Platí pritom, že voči povinnej osobe možno pri odporovaní právneho úkonu uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo.
47. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti sporného právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
48. Súd nevykonal dôkazy ďalším výsluchom úpadcu, žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade, ani dôkazy vyžiadaním si účtovnej závierky za rok 2008 od Daňového úradu Trnava, vyžiadaním si informácií od Sociálnej poisťovni o platení odvodov úpadcu za roky 2008 - 2009, vyžiadaním si výpisov z bankových účtov, a iných dokladov od žalovanej v 1. rade o vykonaných platbách v prospech úpadcu, vyžiadanie si informácií od bánk o majiteľoch účtu príjemcu z dôvodu nadbytočnosti, pretože tieto dôkazy by neprispeli k preukázaniu splnenia podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
49. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
53. V danom prípade súd posudzoval aj prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Uvedené ustanovenie teda predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie.
54. Nakoľko existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola v konaní tvrdená ani preukázaná, súd postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania výlučne v zmysle zásady úspechu vo veci (§ 255 CSP).
55. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, resp. rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie končí. Úspech v konaní sa teda pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť obom žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko žalované boli v konaní úspešné v rozsahu 100 %. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania tak, že žalovaným priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
57. O výške trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).