Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Karol Krochta a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: O. U., nar. XX.XX.XXXX, M. G. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zastúpený IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/93/2016-95 zo dňa 05.12.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 100,- eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 1/3, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 551 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predpokladom primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti na súde a právoplatne priznaný nárok spotrebiteľovi. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015 sa žalobca úspešne domohol vydania rozhodnutia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami sporu k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008. Je právne bezvýznamné, že v súvisiacej právnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškania za splnenia zákonných predpokladov. Bolo len vecou žalovaného, že jeho pasivita viedla k vydaniu takéhoto rozhodnutia a voči rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok. Pri výklade ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila, postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa. V danom prípade je daný základ nároku na priznanie finančného zadosťučinenia. Bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi a

treba ho chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ rozhodol sporiť s ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Na druhej strane však mal súd na zreteli aj okolnosti na strane spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku viedli k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu vykonávania zrážok zo mzdy, kedy je nesporné, že spotrebiteľ si svoje zmluvné záväzky neplnil a ani aktuálne neplní, pričom výška dlžnej sumy predstavuje 184.477,39 eura, čo je suma nepochybne veľmi vysoká. Pokiaľ došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, nie je možné opomenúť ani fakt, že svoje povinnosti porušil aj žalobca, keď nesplácal poskytnutý úver v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, ako sa žalobca k svojmu záväzku stavia a ako úver aj naďalej nespláca, súd považoval za dôvodné priznať primerané finančné zadosťučinenie len vo výške 100,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukázaním na to, že o primeranom finančnom zadosťučinení rozhoduje súd po posúdení okolností prípadu, nestotožnil sa so žalobou v časti, kde si žalobca uplatnil úrok z omeškania, nakoľko žalovaný sa s primeraným finančným zadosťučinením nedostal do omeškania skôr, ako v predmetnej veci rozhodol súd. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 251, § 255, § 262 Civilného sporového poriadku, ktoré ustanovenia citoval s tým, že uviedol, že rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu. Bližšie dôvody stanovenia pomeru úspechu neuviedol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku. Opätovne poukázal na skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu, okolnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015, z ktorého konania vyplýva právny základ pre nárok na priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie postupoval striktne, formalisticky kedy uzavrel, že je preňho podstatný výsledok konania, v rámci ktorého bol vydaný rozsudok pre zmeškanie v konaní o zdržanie sa výkonu zrážky zo mzdy. Uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalovaný považoval za rozporný s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca dlží z titulu zostatku neuhradeného úveru sumu 184.477,39 eura, na ktorú skutočnosť poukazoval aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Ďalej namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu zákona zo strany žalovaného, a to ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy neexistovala. Navyše namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako súd prvej inštancie definoval ujmu, ku ktorej mohlo u spotrebiteľa dôjsť a nevyplýva, ani akým spôsobom bola určená výška primeraného finančného zadosťučinenia v nadväznosti na porušenie a ujmu. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania, alternatívne zrušiť vyhovujúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o nároku na náhradu trov konania odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, a teda v takom prípade mal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto časti navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Právny zástupca žalobcu, ani žalovaného sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolania osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.06.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, a to vyhovujúcemu výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- eur.

7. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa arbitrárnosti a náležitého neodôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie správne poukázal na právo žalobcu ako spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, ak bolo vedené konanie, v ktorom si žalobca ako spotrebiteľ uplatnil svoje práva, v ktorom konaní bol úspešný. Správne poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015, v ktorom konaní bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008. Základ nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preto bol daný v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami týkajúcimi sa dôvodnosti uplatneného nároku s tým, že sa zároveň vysporiadal aj s uplatnenou námietkou žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie v súvislosti s rozhodnutím o povinnosti zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy formou rozsudku pre zmeškanie. Správne uzavrel, že pre posúdenie dôvodnosti nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dôležitý výsledok konania, a teda v danom prípade právoplatne uložená povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi stranami sporu k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2008 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/336/2015. Pri posudzovaní dôvodnosti výšky uplatnenej náhrady primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vzhľadom na satisfakčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia sa zaoberal otázkou optimálneho vyváženia porušenie povinnosti na strane žalovaného a oprávnenia na strane žalobcu v súvislosti s nárokom na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň zohľadnil, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, lebo zmluvné záväzky neplní a neplnil ich ani v čase konania pred súdom prvej inštancie, pričom jeho záväzok vo vzťahu k žalovanému predstavuje sumu 184.477,39 eura. I napriek tejto skutočnosti však žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Vychádzajúc aj z preventívnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, aj odvolací súd považoval priznanú výšku 100,- eur za primeranú s tým, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia je len priznanie ujmy, ktorá vzhľadom na okolnosti danej veci je primeraná a zodpovedá aj naplneniu spravodlivej ochrany práv spotrebiteľa.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania stanovil úspech žalobcu v spojení s nárokom na náhradu trov konania v rozsahu 1/3-ny, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP. Uplatnená námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách konania právnym zástupcom žalobcu bola dôvodná. V zmysle Civilného sporového poriadku pre rozhodovanie o trovách konania - jeho nároku platí zásada úspechu vyplývajúca z ust. § 255 CSP. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípade,

ak výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, tak v danom prípade sa úspech žalobcu považuje čo do základu uplatneného nároku s tým, že výška plnenia priznaného súdom bude rozhodná pre stanovenie výšky náhrady trov konania. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie pokiaľ stanovil pomer úspechu žalobcu 1/3 a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, postupoval nesprávne, lebo ust. § 255 ods. 1 vychádza zo zásady úspechu v plnom rozsahu. Zásada pomerného úspechu vyplýva z ust. § 255 ods. 2 CSP.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne rozhodnutie o trovách konania, ktoré sú súčasťou práva strán sporu na súdnu ochranu zaručeného ústavou, vrátane práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 10. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 v súlade so zásadou úspechu žalobcu čo do základu nároku, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Zároveň je potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3 CSP.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.