Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/44/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. W., nar. XX.XX.XXXX a P. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. č. XXX, deti rodičov - matka: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. č. XXX a otec: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. č. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 5931/80, Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/120/2017-20 zo dňa 20.10.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Výrokom I. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti P. W., nar. XX.XX.XXXX a P. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca maloletých detí, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, a to do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Matke maloletých uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Výrok II. uznesenia pre maloleté deti ustanovil za kolízneho opatrovníka starú matku maloletých detí - S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. č. XXX.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), § 2 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (CMP) a vecne tým, že súd po preskúmaní návrhu otca dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zmene pomerov a z tohto dôvodu je potrebné návrhu otca vyhovieť. Z návrhu otca vyplýva, že matka sa o maloleté deti nestará, preto je namieste, aby súd takúto hrozbu odvrátil nariadením neodkladného opatrenia. Tunajší súd majúc na zreteli najlepší záujem maloletých detí, dospel k záveru, že je potrebné maloleté deti dočasne zveriť do starostlivosti otca, ktorý má na to vytvorené vhodné podmienky. Súd s prihliadnutím k okolnostiam má za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný aj v časti určenia vyživovacej povinnosti matky, nakoľko v danom prípade je potrebné v zmysle § 366 matke maloletého nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa názoru súdu výživným v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa môže byť 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle § 62 Zákona o rodine, nakoľko súd nemá v tomto štádiu konania vedomosť o majetkových, finančných a osobných pomeroch matky maloletých detí, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie o vyššej sume výživného. V časti ustanovenia kolízneho opatrovníka argumentoval ust. §

31 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zák. o rodine, s tým, že za kolízneho opatrovníka maloletých detí súd ustanovil ich starú matku, ktorá s ustanovením súhlasila.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletých detí s odôvodnením, že návrh obsahuje jednostranné tvrdenia, ktoré sú založené na tendenčnej a manipulatívnej kombinácii poloprávd a zlomyseľných lží. V zmysle tvrdenia otca faktická situácia údajne vyžadovala neodkladný zásah, resp. úpravu zo strany súdu. Uvedené tvrdenie bolo predovšetkým popreté práve konaním, resp. nekonaním otca, keďže v zmysle návrhu k podstatnej zmene pomerov účastníkov malo dôjsť ešte v marci 2016 a tento návrh otec podal ešte po uplynutí viac ako 18 mesiacov. Naše rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom boli upravené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/207/2010-75 zo dňa 06.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03.12.2010. Už v čase rozvodového konania matka bola zamestnaná u M. n.o. R. ako zdravotná sestra. Jej pracovný čas bol aj vtedy rovnako ako aj v súčasnosti rozdelený v rámci trojzmennej prevádzky, pracuje a aj pracovala v ranných, celodenných aj nočných zmenách. Od uvedeného času nedošlo k žiadnej zmene pomerov účastníkov, ktorá by odôvodňovala opätovné rozhodnutie. Nemôže si dovoliť nepracovať alebo zamestnať sa u iného zamestnávateľa, napr. v obci S. W. za nižšiu mzdu, resp. minimálnu mzdu a to predovšetkým z dôvodu, že otec do dnešného dňa nevyporiadal ich právne vzťahy, ktoré súvisia s vlastníctvom majetku nadobudnutého počas trvania ich manželstva. Príčinou rozvratu ich manželstva bol mimomanželský vzťah s inou ženou zo strany otca detí, s ktorou už majú aj spoločné dieťa a ich spoločný rodinný dom užíva práve s touto ženou a jej rodinou už od januára 2012. Preto bola nútená si obstarať samostatné bývanie v nájomnom byte v obci S. W. a zároveň si dokúpiť nevyhnutné zariadenie bytu. Musí zabezpečiť dostatočný príjem nielen na úhradu nákladov spojených s uspokojovaním potrieb ich detí (strava, ošatenie, obúvanie, hygiena, lekárska starostlivosť, nákup školských potrieb, príspevok do rodičovského združenia a iné), ale aj výdavky na úhradu nájomného vo výške 130,- Eur za dodávku elektrickej energie, plynu, vodné, stočné, poplatky za televíziu a taktiež aj splátky pôžičky, ktoré si zobrala na nákup zariadenia nájomného bytu. Okrem toho pre deti zriadila životné poistenie. Z uvedeného dôvodu spláca poistku 21,18 Eur pre syna P. a 21,25 Eur pre dcéru P.. Z vyššie uvedených dôvodov teda zotrvala v práci u vtedajšieho zamestnávateľa, rovnako ako to bolo v roku 2010 aj v súčasnosti musí dodržiavať povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Ďalšie skresľujúce tvrdenia otca, ktoré ak by boli pravdivé by boli odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 365 zákona č. 161/2015, teda že by sa deti mali ocitnúť bez akejkoľvek starostlivosti, čo ale nie je splnené. Deti chodia 3x do týždňa - pondelok, streda, piatok do Dunajskej Stredy na tréning - zápasenie, kam odchádzajú autobusom .Tréning začína o 16.00 hod. a trvá do 18.00 hod. Krstná matka ich vozí naspäť do S. W.. Vždy sa snaží skĺbiť svoj pracovný čas a taktiež týždenný program detí akceptujúc ich školské povinnosti a tréningy. Tvrdenie otca o tom, že deti k nej chodia iba prespať je príkladom vedomého a tendenčného pokusu kombinovať niektoré lži a polopravdy so zamlčaním pravdivých skutočností a okolností. Deti sa cez týždeň zdržiavajú u nej a taktiež aj u otca, resp. skôr u rodičov otca, približne v rovnakom rozsahu. Chodia samozrejme aj do školy a celkom prirodzene sa stáva aj to, že niektoré týždne k nej chodia práve v týždňoch, kedy majú tréning, teda pondelok, stredu a piatok, ktorý končí o 18.30 hod., keď sa vrátia osprchujú sa, najedia, za jej pomoci si dokončia domáce úlohy, pokiaľ si ich nestihli dokončiť predchádzajúci deň u starých rodičov a idú spať. Ráno im pripraví raňajky a desiatu, odprevadí ich k autobusu alebo pre nich prídu autom susedia starých rodičov, nakoľko dieťa susedov navštevuje tú istú školu ako ich deti. Niekedy príde krstná matka detí. V týchto prípadoch u nej deti fakticky naozaj len prespia. Keď sa deti nezdržiavajú u nej, tak sa spravidla zdržiavajú u rodičov otca , ktorým ďakuje za ich pomoc a trpezlivosť, pretože sa s deťmi učia, pripravujú im jedlo, perú na nich a deti ich majú naozaj radi. Nie je však pravdou, že lekársku starostlivosť pre deti zabezpečuje otec za pomoci jeho rodičov a krstnej matky detí. Deti nie sú chorľavé, ale napr. s P. bola na nefrológii v Bratislave, s deťmi bola na ortopédii v Bratislave, tiež s P. bola v nemocnici v Dunajskej Strede za účelom nasadenia tlakového holtera a 20.11.2017 pôjde s P. a s P. znovu na ortopédiu na Záhradnícku ulicu v Bratislave. K tvrdeniam otca týkajúcim sa vzťahu jej priateľa uvádza, že deti majú jej priateľa radi a uvedené platí aj opačne. V prípade potreby má súd možnosť vypočuť nielen jej priateľa, ale aj deti. Jej priateľ pracuje ale v zahraničí, od augusta 2017 bol doma 3x cez víkendy, kedy deti boli u otca. Z uvedeného dôvodu sa deti s ním stretávajú žiaľ len málokedy. Všetky uvedené skutočnosti a okolnosti svedčia o tom, že deti sú vo faktickej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Toto platilo aj pre obdobie rozhodovania súdu o úprave rodičovských práv a povinností v roku 2010 a nie je dôvodné ich zverenie do výlučnej starostlivosti otca. Z faktickej situácie taktiež nevyplýva, že by deti boli niekým alebo niečím ohrozované alebo že by bol ohrozený ich fyzický alebo duševný vývin. Na základe uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a zároveň navrhla návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.

4. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril navrhovateľ - otec detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že pripúšťa, že odporkyňa je odo dňa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.10.2010 č.k. 4C/207/2010-75 v pracovnoprávnom pomere k totožnému zamestnávateľovi, avšak aj napriek tejto skutočnosti považuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo napadnuté odvolaním za opodstatnené, ktoré opodstatnenie dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k deťom jednoznačne vyplýva aj zo samotného obsahu odvolania matky. Sama uvádza, že jej pracovný čas je rozdelený do trojzmennej prevádzky s rozpisom, že ranné zmeny trvajú na pracovisku od 6.00 hod. do 14.00 hod. vtedy odchádza z domu okolo 5.00 hod. a do miesta svojho bydliska sa vracia okolo 14.20 hod. Celodenné zmeny trvajú od 6.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka do miesta výkonu práce dochádza hromadnou autobusovou dopravou a opúšťa miesto svojho bydliska už v čase okolo 5.00 hod. a do miesta svojho bydliska sa vracia až o 18.20 hod. Nočné zmeny na pracovisku trvajú od 18.00 hod. do 6.00 hod. nasledujúceho dňa, pričom matka do miesta výkonu práce dochádza znovu hromadnou dopravou, opúšťa miesto svojho bydliska v čase okolo 17.00 hod. a do miesta bydliska sa vracia okolo 6.20 hod. Takýto výkon a rozvrh pracovného času jej neumožňuje náležite zabezpečovať osobnú starostlivosť ako ani každodenné potreby detí. Odôvodnenosť nariadenia neodkladného opatrenia potvrdzujú aj samotnou matkou uvádzané skutočnosti v odvolaní, keď pripúšťa, že z dôvodu výkonu práce formou trojzmenných prevádzok nie je schopná zabezpečiť účasť detí na mimoškolských aktivitách, ktoré sa uskutočňujú mimo miesta bydliska detí v Dunajskej Strede ako aj to, že z dôvodu výkonu práce formou trojzmenných prevádzok nie je schopná zabezpečiť každodennú starostlivosť o maloleté deti, keďže sama v podanom odvolaní uvádza, že každodenné bežné záležitosti týkajúce sa starostlivosti detí zabezpečuje otec a to či už sám alebo prostredníctvom svojich rodičov, ktorí sa s deťmi učia, pripravujú im jedlo a perú na ne. Za daných okolností matka nie je spôsobilá náležite si plniť svoje rodičovské povinnosti voči maloletým deťom. Matka sama potvrdzuje aj to, že stav upravený rozsudkom, ktorý vyvstal z rozvodového konania nie je totožný so skutočnosťou a takýto stav je neudržateľný a fakticky nevykonateľný. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

5. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril aj súdom ustanovený opatrovník, ktorý je zároveň i starou matkou oboch maloletých detí. Potvrdila, že už v čase rozvodu manželstva matka pracovala na svojom terajšom pracovisku. Ako stará matka maloletých detí matku opakovane žiadala, aby si zmenila v záujme zabezpečenia náležitej starostlivosti o deti svoje zamestnanie, čo však odmietla. Tvrdenia matky v tom smere, že zamestnanie si nemôže zmeniť z dôvodu odkázanosti na príjem zo súčasného zamestnania, považuje za účelové, nakoľko matke detí nikdy nebol žiadnym spôsobom zamedzený prístup do spoločnej nehnuteľnosti, ale naopak aj ona osobne matku detí opakovane žiadala, aby v záujme zníženia svojich výdavkov ako aj v záujme zabezpečenia náležitej starostlivosti a styku s deťmi bývala v spoločnej domácnosti. Zo strany otca ako ani zo strany maloletých detí nikdy neboli podniknuté žiadny kroky, ktoré by matku detí vylučovali z užívania spoločnej domácnosti, preto sa jedná o slobodné rozhodnutie matky, nakoľko bývanie v nájomnom byte bez prítomnosti detí je pre jej potreby pohodlnejšie. Tiež poukázala aj na to, že ani samotná matka detí nepodniká žiadne kroky, ktoré by smerovali k vysporiadaniu vlastníckych práv k spoločnej nehnuteľnosti. Čo sa týka matkiných výdavkov, tieto sú predovšetkým jej výdavky, ktoré sú z hľadiska pohľadu detí irelevantné, nakoľko s matkou nebývajú v jednej domácnosti. V prípade predmetných výdavkov sa jedná výlučne o jej výdavky, ktoré vynakladá vo svoj prospech a nie v prospech detí. Čo sa týka uspokojovania potrieb detí poukázala na to, že podľa jej vedomostí matka prispieva len v minimálnom rozsahu na uspokojovanie potrieb maloletých. Prevažnú časť týchto výdavkov znáša otec s ich pomocou. Je síce pravda, že matka detí príležitostne kúpi ošatenie, avšak to len v prípade, ak má niektoré z detí narodeniny alebo na Vianoce, pričom matka absolútne nemá vedomosti o tom, čo maloleté deti potrebujú. Spravidla im kúpi ošatenie, ktoré už majú, resp. ošatenie, ktoré im veľkostne ani nesedí. Je zrejmé, že matka detí nepozná ich potreby ako ani nároky, ktorá skutočnosť taktiež svedčí o neplnení si svojich povinností. Čo sa týka úhrad na životné poistenie je názoru, že sa jedná o nadbytočné výdavky, ktoré nesúvisia so starostlivosťou o maloleté deti. Čo sa týka tvrdení matky detí ohľadne snahy do maximálnej miery skĺbiť svoj pracovný čas a záujmy detí je názoru, že matke maloletých sa ňou tvrdená snaha nedarí. Maloleté deti u matky sú maximálne jeden až dvakrát do týždňa, kde výlučne len prespia, nakoľko matka detí ani len neprejavuje záujem o dlhodobejší styk s deťmi. Matka detí by mala možnosť tráviť spoločný čas s deťmi napr. aj počas víkendu, avšak v tom čase o deti neprejavuje žiadny záujem. Obdobne je tomu aj počas sviatkov

a školských prázdnin. Čo sa týka tvrdení matky o zabezpečení lekárskej starostlivosti, nie sú pravdivé, keďže lekársku starostlivosť zabezpečuje spravidla otec s jej pomocou. Pripúšťa, že sporadicky nastala situácia, že matka detí odniesla deti k lekárovi, avšak v tom prípade, ak otec alebo ona pre prácu nevedeli deti k lekárovi odniesť. V tomto výnimočnom prípade termín a všetky súvisiace záležitosti zariadili spoločne s otcom a matka deti výlučne fakticky k lekárovi dopravila. Z jej pohľadu nepochopiteľný prístup matky svedčí o neplnení si rodičovských povinností utvrdzuje aj skutočnosť, že matka detí nepozná ich školské výsledky, nezúčastňuje sa na rodičovskom združení, starostlivosť v tomto smere taktiež zabezpečuje otec detí s jej pomocou. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. K doručenému písomnému vyjadreniu kolíznej opatrovníčky podala písomné vyjadrenie matka tvrdiac, že kolízna opatrovníčka v tomto konaní nevystupuje nestranne a v záujem maloletých detí, ale sleduje záujmy otca a ho v tomto smere aj podporuje. Rodina otca sa snažila urobiť všetko preto, aby dom ostal vo výlučnom užívaní navrhovateľa a jeho družky. Z dôvodu, že takýto psychický nátlak už nevydržala, rozhodla sa pre menšie zlo, odísť zo spoločného domu a zabezpečiť si ubytovanie formou nájmu obecného bytu. Do uvedenej doby do roku 2012 platila všetky výdavky spojené s rodinným domom, tzn. elektriku, vodu, kúrenie a taktiež splátky úveru. Navrhovateľa viackrát žiadala, aby vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo, k čomu on nebol ochotný pristúpiť a nebol ochotný ju z rodinného domu vyplatiť a nebol prístupný ani inému riešeniu. Situácia dospela do štádia, že už asi 1,5 roka v ich rodinnom dome nikto nebýva, nakoľko navrhovateľ žije so svojou družkou a s ich spoločným synom F. v A., mestská časť K. M.. Otec v S. W. sa zdržiava iba sporadicky, tzn. týždenne raz na dve hodiny, tzn. jeho osobná starostlivosť o ich maloleté deti je skoro nulová. Deti buď prespávajú u nej v nájomnom byte, pričom dcéra P., ktorá už bude mať XX rokov má od bytu kľúče alebo u starých rodičov, tzn. u rodičov otca. Tiež nie je pravdou, že by nechodila na rodičovské združenia a že by nepoznala študijné výsledky ich detí. Je členkou rady rodičov školy, udržiava pravidelný osobný kontakt nielen s triednymi učiteľmi detí, ale aj s ostatnými učiteľmi a s riaditeľstvom školy. P. dosahuje v škole veľmi dobré študijné výsledky, na svoj vek je zrelšia ako je priemer a to zrejme aj pod vplyvom komplikovaných rodinných vzťahov vyúsťujúcich sa do rozvodu manželstva. P. na druhej strane je veľmi citlivý a citovo je aj labilnejší. Potrebuje predovšetkým empatický, opatrný a láskavý prístup, nie manipulatívnu výchovu, kupčenie sympatií a brainwashing. K tomu, že údajne nevie aké šaty deti potrebujú uvádza, že P. je už veľká slečna, šaty si vyberá sama a v prípade potreby chodia na spoločné nákupy a musí byť veľmi opatrná, ak jej chce s niečím poradiť. K zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti uviedla, že kolízna opatrovníčka zamlčala skutočnosť, že deti sú v starostlivosti MUDr. M. A. - všeobecnej lekárky pre deti a dorast, u ktorej stará matka detí, tzn. kolízna opatrovníčka pracuje ako zdravotná sestra. Z uvedeného dôvodu deti, aj keď nie sú často chorľavé majú postarané o základnú zdravotnú starostlivosť. K odborným lekárom sa ich snaží sprevádzať vo väčšine prípadov ona. Tvrdenie, že deti u nej len sporadicky prespia a že neprejavuje o nich záujem ani počas školských prázdnin, ani počas sviatkov, je klamstvom najhrubšieho zrna. Deti každoročne berie na výlety aj cez prázdniny. Vlani boli na Oravskej priehrade na 5 dní a tento rok má s nimi tiež naplánovaný spoločný výlet. Na záver uviedla, že je vďačná za pomoc starej matke detí a jej manželovi pri výchove a starostlivosti o mal. P. a P., na strane druhej však je presvedčená o tom, že kolízna opatrovníčka nie je v tejto súvislosti nestranná a preto nedokáže nezaujato prezentovať stanoviská a návrhy, ktoré by boli v záujme maloletých detí. Akékoľvek uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré by sa malo týkať poverenia S. W. funkciou kolízneho opatrovníka v tomto konaní jej doručené nebolo.

7. Matka v obdobnom duchu sa vyjadrila aj k vyjadreniu otca k doručenému odvolaniu s tým, že vyjadrenie je formulované na podklade tendenčnej kompilácie niektorých z kontextu vytrhnutých častí viet obsiahnutých v jej odvolaní, pričom tieto vety, resp. ich časti sú špekulatívnym a výsostne subjektívnym spôsobom kombinované s navrhovateľovými tvrdeniami a sú v spojení s nimi účelovo interpretované tak, aby podopierali navrhovateľove výsostne subjektivisticky chápané záujmy. Nikde v odvolaní neuviedla, že by nebola schopná vôbec zabezpečiť účasť ich spoločných detí na záujmových aktivitách. Uviedla len, že celkom prirodzene sa stávajú aj prípady, kedy výkon jej pracovných povinností v rámci pracovného pomeru pripadne práve na tie dni, počas ktorých majú tréning. V uvedených prípadoch deti chodia na tréningy do Dunajskej Stredy autobusom, pričom cesta trvá 30 minút. Nemyslí si, že by v prípade P., ktorá bude mať už XX rokov a P., ktorý v tomto rodu dovŕši XX rok veku, by bolo vzhľadom na ich oprávnené záujmy niečo nebezpečné alebo nežiaduce. Veľa detí aj mladších chodí do školy denno-denne výlučne autobusom prípadne vlakom. Upriamila pozornosť na to, že navrhovateľ v S. W. sa nezdržiava. Zdržiava sa tu sporadicky, s deťmi trávi týždenne maximálne dve hodiny. Žije spolu s jeho družkou v A. v K. M. a vychovávajú ich spoločné dieťa, mal. F., ktorý bude mať X roky.

Ich deti v dňoch, kedy sa nezdržiavajú v nájomnom byte u nej, tak sa zdržiavajú u starých rodičov v ich rodinnom dome. Navrhovateľ sa na výchove ich detí a na starostlivosti o nich fakticky podieľa len v minimálnej miere. Ich spoločný rodinný dom, ktorý zatiaľ majetkovo nie je vyporiadaný je z uvedeného dôvodu neobývaný a chátra. Tvrdenia otca predstavujú špekulácie a tendenčné klamstvá a ide o účelové vyvodenie záveru o tom, že údajne pre plnenie si pracovných povinností nie je schopná sa postarať o svoje deti, čo je urážlivé nielen vzhľadom na jej osobu, ale aj z pohľadu všetkých pracujúcich žien, ktoré žijú bez manžela, resp. otca ich detí. Čo sa týka faktické stavu ich deti sú vo faktickej striedavej starostlivosti jej a rodičov otca. Udržateľnosť právnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zakotvenej v rozsudku, je podľa jej mienky potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu oprávnených záujmov ich maloletých detí a nie z hľadiska subjektívnych požiadaviek a záujmov jedného alebo druhého rodiča. Otec si navyše protirečí, keď na jednej strane navrhuje zveriť deti do starostlivosti sebe a na druhej strane odkazom na vyššie citovanú vetu implicitne odôvodňuje potrebu aktualizácie právnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností formou striedavej starostlivosti. Za osobitne dôležité považovala, že navrhovateľ hneď na začiatku vyjadrenia potvrdzuje, že jej osobné pomery boli v čase rozhodovania súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rovnaké, aké sú dnes. V tejto súvislosti poukázala na to, že rozsudok je založený viac-menej na základe dohody rodičov, o ktorej skutočnosti svedčí aj to, že sa v tejto súvislosti obaja vzdali práva na odvolanie. Ak sa teda otec v podanom návrhu na začatie konania odvoláva na tie isté okolnosti, ktoré existovali už aj v čase, kedy súd rozsudkom upravil výkon ich rodičovských práv a povinností tak, že deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, nie sú splnené ani podmienky určené v ust. § 26 Zákona o rodine, ktoré sú predpokladom začatia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a zároveň návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Takisto navrhla, aby súd prvej inštancie po zrušení neodkladného opatrenia a vrátení veci súdom druhej inštancie návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom v celom rozsahu zamietol.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku- ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), g), f) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia v napadnutej časti podľa § 388 tak, že návrh na neodkladné opatrenie sa zamieta.

9. S poukazom na to, že odvolaním bol napadnutý výrok I. uznesenia, tzn. vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti, určenia zastupovania detí a výživného, výrok II. uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka nadobudol právoplatnosť.

10. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní, vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a osvedčené okolnosti odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu otca.

11. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

14. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. V zmysle § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. V zmysle § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého (1) Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

18. V zmysle § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

19. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

22. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

23. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne.

24. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

26. V Zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

28. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

29. Podľa aktuálne účinných, na danú vec sa vzťahujúcich citovaných ustanovení nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Zároveň platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

30. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko odvrátiť, alebo

by odvrátiť už nedala. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie dobrých podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa.

31. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) aj len osvedčenie skutočností pre vec významných, táto výhoda je spojená s relatívne zvýšenou mierou zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 , prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému okrem toho, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie.

32. Súdu prvej inštancie treba vytknúť, že sa vecou z hľadiska splnenia vyššie uvedených podmienok, ktoré zákon vyžaduje na to, aby súd mohol rozhodnúť neodkladným opatrením sa dostatočne nezaoberal. Nariadením neodkladného opatrenia nemožno riešiť situáciu ak dôjde k zmene pomerov, tak, ako uviedol súd prvej inštancie.

33. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, obe maloleté deti pochádzajú z rozvedeného manželstva ich rodičov. Manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/207/2010-75 zo dňa 06.10.2010 a súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletú P. sumou vo výške 110,- Eur a na maloletého P. sumou 90,- Eur. Predmetná úprava výkonu rodičovských práv a povinností bola platná a účinná aj v čase podania návrhu otcom dňa 17.10.2017. Predmetným návrhom otec vo veci samej žiada zmenu vyššie citovaného právoplatného rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/207/2010-75 zo dňa 06.10.2010 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti tak, že navrhuje, aby súd obe deti z dôvodov v návrhu uvedených zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke určil povinnosť výživného pre obe deti. Zároveň navrhol aj s odkazom na ust. § 365 a § 366 CMP, nariadením neodkladného opatrenia obe deti zveriť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude aj zastupovať a matke určiť pre deti výživné v navrhovanej výške.

34. Súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel bez skúmania, či otec osvedčil najnutnejšie okolnosti k tomu, aby súd rozhodoval nariadením neodkladného opatrenia a tiež spôsobom ako to navrhuje otec, pričom svoje vyhovujúce rozhodnutie riadne neodôvodnil.

35. Podľa názoru odvolacieho súdu argumenty matky v odvolaní sú dôvodné. Zo strany otca ako navrhovateľa nebola žiadnym spôsobom osvedčená naliehavá potreba rozhodnutia súdu neodkladným opatrením. Z doteraz osvedčeného vyplýva, že deti sú právoplatným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom starostlivosť o ne zabezpečuje aj otec za pomoci svojich rodičov a sestry. Takýto stav podľa otca pretrváva už dávnejšie, podľa otca od marca 2016. Z podaní všetkých zúčastnených strán vyplýva, že o deti je po každej stránke riadne postarané či už matkou, otcom, starými rodičmi, alebo krstnou matkou detí, deti nemajú problémy ani v škole, venujú sa aj záujmovým činnostiam. Naliehavá potreba úpravy teda ani nie je daná a použitie ust. § 365 na prejednávaný prípad, pre daný stav je neaplikovateľné.

36. Ani podmienky na postup podľa § 367 ods. 1 CMP, ktorý mal zrejme na mysli otec pri podaní návrhu, nie sú splnené. Nie je dôvod, aby súd ukladal matke povinnosť deti vydať do starostlivosti otca, pretože tento podľa vlastného tvrdenia, ich vo faktickej starostlivosti kedy nie sú deti u matky, má. Pokiaľ sa situácia od rozvodu manželstva rodičov zmenila, otec mal možnosť podať návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/207/2010-75 zo dňa 06.10.2010 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti(ktorú možnosť aj využil). Podľa odvolacieho súdu niet dôvodu neodkladným opatrením bez vykonania riadneho dokazovania a možnosti zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností. Samotná okolnosť, že matka je zamestnaná v pracovnom pomere so zaradením na 3 zmeny nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, majúcim za následok zmenu vo zverení maloletých detí a to do výchovy otca, u ktorého nie sú osvedčené jeho pomery, keď podľa tvrdenia matky tento sa zdržiava väčšinou v A. u svojej družky, s ktorou vychováva spoločné dieťa. Je potom dôvodné mať za to, že skutočnú starostlivosť deťom zväčša zabezpečujú starí rodičia (rodičia otca detí) a sestra

otca. Je potom skutočne na zváženie súdom vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania ako posúdi návrh otca smerujúci k zvereniu detí do jeho osobnej starostlivosti.

37. Z vyššie uvedených dôvodov posúdiac popísané skutkové okolnosti daného prípadu, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení a prihliadajúc na najlepší záujem maloletých detí P. a P., odvolací súd napokon dospel k záveru, že nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery rodičov k deťom. Deti sú už vo veku, keď súd v prípade potreby môže ich vo veci samej vypočuť a pri rozhodovaní prihliadnuť na ich názor.

38. Nie je dôvodná odvolacia námietka matky, že uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka jej nebolo doručené. Kolízneho opatrovníka súd maloletým ustanovil výrokom II. napadnutého uznesenia (ktoré matke bolo riadne doručené), ale nakoľko proti tomuto výroku odvolanie nebolo podané, nadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné ale uviesť, že takýto postup súdu prvej inštancie síce zákon pripúšťa, ale v danom prípade by bolo vhodnejšie, keby maloleté nezastupovala stará matka detí, ktorá podľa tvrdenia svojho i tvrdenia otca, deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť. Vhodnejším riešením sa javí prípadnou zmenou uznesenia v tejto časti ustanoviť maloletým za kolízneho opatrovníka, tak, ako tomu je najčastejšie, inštitúciu na to zákonom predpokladanú, ktorá vo veci dokáže urobiť šetrenia, zistiť názor detí, spolupracovať so súdom a s objektívnym pohľadom na vec, ponúkne súdu návrh na riešenie daného prípadu.

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým návrhu otca vyhovel s použitím ust. § 388 zmenil tak, že návrh na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, určenie, že otec deti bude zastupovať ako aj návrh o určenie výživného matke pre deti, zamietol.

40. V zmysle ust. § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .