Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-207-2007.pdf
PDF · 71.24 KB
Case nature
Area
Subarea
36Er/207/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava proti povinnému: 1.O. T., D.. XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, H., X. O. Š., D.. XX.X.XXXX, R.. XX.X.XXXX, vedenej u súdneho exekútora PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD. Kollárova 34, Trnava, o vymoženie sumy 200,76 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd priznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*054489 zo dňa 9.3.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Bango v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 10C/151/1996 zo dňa 13.11.1996. Pôvodne poverený súdny exekútor bol dňa 31.12.2017 odvolaný, jeho nástupcom je súdny exekútor PhDr. Mgr. Jozef Ružarovský, PhD.
Dňa 24.5.2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, nakoľko povinný v 2. rade zomrel a dedičské konanie po povinnom v 2. rade bolo zastavené a nepatrný majetok bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Lustráciou majetku povinného v 1. rade bolo zistené, že tento nevlastní žiadny postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie.
Súd zistil, že povinný v 2. rade zomrel dňa 27.4.2016 a dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 10D/86/2016 bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 10D/86/2016-19, 5Dnot77/2016 zo dňa 21.11.2016 zastavené podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že nepatrný majetok bol poskytnutý osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2016. Súd zaslal podnet súdneho exekútora za zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenému, pričom dňa 18.4.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom sa uvádza, že oprávnený súhlasí s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
„Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne „ (Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014).
V prípade zastavenia dedičského konania podľa § 175h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda ak poručiteľ zanechal len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, je dôvodom zastavenia exekúcie skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to z dôvodu, že obstarávateľ pohrebu nenadobúda majetok nepatrnej hodnoty z titulu dedenia a teda ani nezodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého majetku. Súd pokiaľ ide o povinného v 1. rade sa oboznámil s obsahom exekučného spisu tunajšieho súdu, s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného ako aj s obsahom spisu sp.zn. EX1538/2007 predloženého súdu súdnym exekútorom a vzhľadom na skutočnosť, že poverený súdny exekútor zistil, že povinný v 1. rade nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné vymáhanú pohľadávku oprávneného uspokojiť, exekúciu sa nepodarilo vykonať žiadnym zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku a ďalšie pokračovanie v exekúcii by viedlo len k navyšovaniu nákladov účastníkov, s ohľadom na stanovisko oprávneného, ktorý sa nevyjadril, že trvá na pokračovaní v exekúcie a tiež s ohľadom na skutočnosť, že povinný v 2. rade zomrel ako nemajetný, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.