Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-143-2017.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. T., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky O. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom O.M. XX/XXXX, I. a otca A.Š. T., E.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/G, I., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletú D. T., E.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. T., nar. XX.X.XXXX, sumou 220,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od 1.3.2018.
IV. Zročné výživné za obdobie od 1.3.2018 do 30.6.2018 vo výške 880,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2018 pod následkom straty výhody splátok.
V. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. T. každú párnu nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod. Otec si v určenom čase vyzdvihne a odovzdá maloletú v mieste bydliska matky.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 11.5.2017 a z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpeným tunajšiemu súdu dňa 6.7.2017, sa matka domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej vo výške 400,- eur mesačne, a to spätne od novembra 2016.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že spočiatku spolu žili v Rimavskej Sobote, z dôvodu lepších pracovných príležitostí sa neskôr presťahovali do Bratislavy. Spoločnú domácnosť s otcom maloletej viedla až do novembra 2016. Vzájomné vzťahy sa však zhoršovali, otec maloletej začal viac piť alkohol, vyhadzoval matku z bytu a nadával jej, potom si začal na internete dopisovať a stretávať sa s inými ženami. Z tohto dôvodu matka aj s maloletou dcérou odišla zo spoločnej domácnosti, s čím otec súhlasil. Rodičia sa tiež dohodli na tom, že matka počká s platením výživného do marca 2017. Doposiaľ sa však rodičia nedohodli na výške výživného, pričom otec neprispieva na výživu maloletej žiadnou čiastkou. Všetky náklady maloletej tak hradí matka.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenia matky sú zavádzajúce a klamlivé. Do roku 2011 boli príjmy matky na úrovni minimálnej mzdy a otec znášal celú ťarchu rodinného rozpočtu. Po presťahovaní sa do Bratislavy matka popri svojom zamestnaní študovala na vysokej škole, aby tak dosiahla vyšší príjem. Počas celého štúdia v čase prednášok, skúšok a prázdnin sa otec sám staral o maloletú dcéru, a to na úkor svojej pracovnej kariéry. V máji 2011 rodičia prihlásili maloletú na tenis, pričom sa ukázalo, že maloletá je talentovaná a tento šport ju veľmi baví. Do roku 2015 sa matka na výdavkoch súvisiacich s tenisom podieľala len minimálne, napríklad kúpila dcére obuv či oblečenie. Všetky ostatné náklady na tenisové tréningy, kondičky, plávanie a turnaje hradil otec sám. Po ukončení vysokej školy matka prispievala dcére na tenis cca 1/4 celkových nákladov. V novembri 2016 sa matka odsťahovala aj s dcérou zo spoločnej domácnosti po stupňujúcich sa nezhodách. Rodičia mali medzi sebou dohodu, že ak bude otec hradiť dcére náklady na tenis - turnaje, ubytovanie, cestovné, stravovanie, tréningy, plávanie, nemusí jej prispievať na výživné. Od apríla 2017 matka na výdavky na tenis neprispela žiadnou čiastkou, všetky náklady tak znášal výlučne otec. Celkové výdavky sa pohybovali vo výške 600-800,- eur mesačne, v závislosti od počtu tenisových turnajov. V záujme toho, aby maloletá dcéra mohla pokračovať s tenisom, otec predal nehnuteľnosti, ktoré vlastnil a získané peniaze použil na financovanie týchto nákladov. Otec zároveň upozornil na to, že matka skresľuje svoje príjmy a výdavky. Matka maloletej je totiž vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, ktoré prenajíma. Matka s otcom nekomunikuje, bráni aj maloletej dcére v kontakte s otcom, preto otec žiadal, aby súd okrem určenia výšky výživného upravil aj ostatné práva a povinnosti rodičov k maloletej.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s rodným listom, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, zmluvou o nájme bytu, kúpnymi zmluvami, zmluvami o úvere, výpisom z účtu, daňovými priznaniami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Maloletá D. sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Momentálne je žiačkou X. X. základnej školy. Býva spoločne so svojou matkou v prenajatom byte. Zdravotné problémy nemá. Medzi mesačné výdavky maloletej matka zahrnula: strava 200 eur, cestovné MHD 13,45 eur, záľuby (kondičky, tanečná, korčuľovanie, plávanie) 151 eur, výdavky na školu 45 eur, oblečenie 100 eur, lieky 10 eur, kultúra 20 eur, vreckové 60 eur, telefón kredit 10 eur, hygienické potreby 20 eur, výdavky na zvieratá (potrava a podstielka) 15 eur.
6. Matka maloletej je zamestnaná, od decembra 2017 dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1500,- eur netto. Dovtedy sa jej príjem pohyboval vo výške 1200,- eur mesačne netto. Na maloletú dcéru poberá prídavky na dieťa a daňový bonus. Spoločne s dcérou bývajú v prenajatom 2-izbovom byte v Bratislave. Matka je tiež výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu v X. S. a 1-izbového bytu v I.. Medzi mesačné výdavky matky patria: náklady na bývanie (nájom + wifi) 496 eur, strava 150 eur, cestovné MHD 26,90 eur, lieky 15 eur, oblečenie a obuv 30 eur, hygienické potreby 40 eur, čistiace prostriedky 20 eur, telefón 15 eur, sporenie 10 eur, poplatok za vedenie účtu VÚB 7 eur.
7. Otec maloletej v minulosti podnikal ako živnostník, od 1.6.2017 má činnosť pozastavenú. Odvtedy je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 otec vykázal v tomto roku zisk pred zdanením vo výške 856,94 eur. Otec je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu v I., v ktorom momentálne býva a tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci Š., jeho spoluvlastnícky podiel je 1/4. V minulosti bol výlučným vlastníkom parkovacieho státia v I., ktoré predal v marci 2017 za kúpnu cenu XXXX,- C.. Okrem toho bol tiež podielovým spoluvlastníkom 2-izbového bytu v obci Š. v spoluvlastníckom podiele 1/4. Táto nehnuteľnosť bola predaná v auguste 2017 za celkovú kúpnu cenu XX.XXX,- eur. Získané finančné prostriedky podľa vlastného vyjadrenia otec použil na financovanie tenisu pre maloletú dcéru a na vyplatenia svojich dlhov. Otec spláca hypotéku na byt vo výške 230,- eur mesačne, náklady na bývanie sú vo výške cca 140,- eur mesačne.
8. Matka maloletej vo svojich výpovediach pred súdom doplnila svoj písomný návrh a žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Výživné žiadala určiť od 11.5.2017, t.j. od podania svojho návrhu na súd, vo výške 400,- eur mesačne. Napokon uviedla, že by súhlasila aj so sumou 250,- eur. Celkové náklady na maloletú vyčíslila na sumu 644,45 eur mesačne. Maloletá už síce skončila s
tenisom, ale potrebuje postupne telo odťažiť od tréningov. V súčasnosti medzi jej záľuby patrí tanečná, korčuľovanie, máva aj kondičné tréningy. Otec na výživu maloletej neprispieva, do decembra 2017 platil jej náklady na tenis. Matka z tohto dôvodu súhlasila s tým, aby bolo výživné určené až od januára 2018, keďže dovtedy dcéra chodila na tenis a otec ho hradil. Maloletá bola na tenise ešte v januári a jeden týždeň vo februári 2018, ale v oboch mesiacoch matka zaplatila príspevok na trénerku vo výške 150,- eur. Maloletá sa aktuálne s otcom nestretáva, nechce sa s ním stretávať a to kvôli tomu, že otec na ňu kričí a v prítomnosti dcéry sa vulgárne vyjadruje o matke, o čom existuje aj nahrávka. Maloletá potrebuje čas na to, aby spracovala to, čo sa stalo.
9. Otec pred súdom vypovedal, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka výživného, toto navrhoval upraviť vo výške 50,- eur mesačne a to od marca 2018, kedy už maloletej neprispel na tenis. Predtým dcére prispieval sumou 600-700,- eur mesačne, pričom na úhradu týchto výdavkov použil finančné prostriedky získané z predaja svojich nehnuteľností. Z týchto peňazí však už otec nemá nič. Od júna 2017 si pozastavil živnosť, ako živnostník sa venoval sprostredkovateľskej činnosti. Svojej matke, ktorá má záložňu na východnom Slovensku, pomáhal s administratívnou činnosťou. V súčasnosti je otec nezamestnaný, nemá žiadny príjem. Peniaze na svoje výdavky si požičiava od svojej rodiny. Matka v konaní zatajila svoje príjmy, vlastní totiž dva byty, ktoré prenajíma a na maloletú poberá tiež rodinné prídavky a daňový bonus. Sumu matkou vyčíslených výdavkov považoval otec za neprimerane vysokú. Maloletej dcére prispieval značnými sumami, a to aj v mesiacoch január a február 2018. Preto nevidel dôvod na to, aby bol zaviazaný na platenie výživného od januára 2018. Výživné vo výške 250,- eur je pre neho neprijateľné. Dcéra má zhoršený prospech, nechodí do školy, otec o nej nemá žiadne informácie. Matka zobrala dcéru z tenisu, aj keď v ňom bola veľmi dobrá. Otec žiadal, aby súd upravil styk s dcérou a to každú párnu nedeľu a to od 9.00 do 18.00 hod.
10. Kolízny opatrovník maloletej súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a výživné zo strany otca navrhoval určiť vo výške 250,- eur mesačne, a to od marca 2018. Taktiež považoval za vhodné, aby bol upravený styk otca s maloletou v ním navrhovanom rozsahu. Kolízny opatrovník komunikoval aj s maloletou D., ktorá sa vyjadrila, že kým rodičia spolu žili, veľmi sa hádali, vždy to však bolo kvôli tenisu. S otcom by sa aj stretla, ale nesmel by riešiť stále len tenis.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Maloletú súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tak navrhli všetci účastníci konania vrátane kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok obom rodičom.
18. Výživné súd určil v sume 220,- eur mesačne, nakoľko mal za to, že takto určené výživné je v súlade s potrebami maloletej ako aj schopnosťami a možnosťami oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, možnosti matky ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, zohľadňujúc tú skutočnosť, že samotný otec vo svojom vyjadrení uvádzal, že uhrádzal maloletej náklady spojené s tenisom, ktoré predstavovali mesačne 600-700 eur. Pokiaľ otec dokázal zaobstarať tieto finančné prostriedky kvôli tenisu, bezpochyby je v jeho možnostiach, aby dokázal dcére poskytnúť mesačne 220 eur, teda cca 1/3 sumy, ktorú jej poskytoval doposiaľ. Otec poukazoval na to, že je nezamestnaný, na čo však súd neprihliadal, keďže pre určenie výživného nie je rozhodujúci deklarovaný príjem ale posudzujú sa možnosti povinného. Otec je zdravý , mladý muž, nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať. Súd poukazuje na mimoriadne priaznivú situáciu na trhu práce a to hlavne v meste, v ktorom otec žije, teda v Bratislave. Na druhej strane výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané a to ako vzhľadom na výdavky maloletej tak aj na možnosti otca. Niektoré výdavky maloletej súd nezohľadnil a to výdavky na vreckové , niektoré výdavky považoval súd za nadhodnotené, napr. výdavok na stravu, záľuby a školu. Súd sa ustálil na výdavkoch maloletej vo výške cca 500,- eur mesačne a vzhľadom na príjem rodičov rozložil povinnosť prispievať na výživu maloletej u otca cca v 1/3 a u matky cca v 2/3, nakoľko má matka vyšší príjem, ako by mohol dosiahnuť otec. Výživné súd určil od marca 2018, odkedy otec prestal prispievať maloletej na tenis.
19. Zročné výživné k maloletej tvorí súčin plnení za obdobie od 1.3.2018 do 30.6.2018 ( 4 mesiace) a dosahuje výšku 880,- eur ( 4x220 = 880,- eur ).
20. Súd upravil styk otca s maloletou tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletej na vzťah k obidvom rodičom. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať na výchove maloletého dieťaťa, aj keď len v obmedzenom rozsahu vzhľadom k tomu, že maloletá bola zverená do starostlivosti matky. Stretávanie maloletej s otcom je hlavne v záujme maloletej, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší zdravý vývoj. Rodičia nie sú schopní sa na styku dohodnúť bez zásahu štátnej moci. Súd je toho názoru, že je nevyhnutné, aby bol styk určený súdnym rozhodnutím. Úlohou matky bude maloletú na stretnutie s otcom pripraviť.
21. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.