Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26C-113-2013.pdf
PDF · 109.15 KB
No categories available
26C/113/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou, v právnej veci žalobkyne: U. T., F.. X.XX.XXXX, T. Š. XXX, proti žalovanému: E. Q., F.. X.XX.XXXX, T. Š. XXX, zastúpený JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom v Galante, Šafárikova 1522, o zaplatenie 1850,22 eur takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013 žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady škody sumu 1850,22 eur. V priebehu konania žalobkyňa rozšírila žalobu o zaplatenie sumy 3000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2. Súd žalobu právoplatne zamietol v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur, na základe čoho je predmetom konania ďalej len zaplatenie náhrady škody v sume 1850,22 eur s prísl.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, zmluvou o výkone osobnej asistencie, oznámeniami ÚPSVaR Galanta, písomnou korešpondenciou strán sporu, výkazom o odpracovaných hodinách, potvrdením o vyplatených odmenách, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/280/2012 a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:
5. Zo žaloby a výsluchu žalobkyne vyplynulo, že ona ako osobná asistentka uzatvorila zmluvu o výkone osobnej asistencie so žalovaným ako osobou s ťažkým zdravotným postihnutím dňa 31.5.2010, na základe ktorej bol žalovanému vyplácaný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý mal vyplácať žalobkyni, ale tento jej nevyplácal a ponechal si ho. Týmto spôsobom sa žalovaný na úkor žalobkyne neoprávnene obohacoval. Žalovanému bol príspevok vyplácaný na základe predložených výkazov o odpracovaných hodinách, ktoré však žalobkyňa nikdy nepodpísala a boli podpísané inou osobou. Žalobkyňa vyplácanú výstavku ani nie ani nevedela, žalovaný túto skutočnosť zatajil, zmluvu o poskytovaní osobnej asistencie žalobkyni ani nepredložil. Dozvedela sa o nej až z oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 7. 2. 2012. V tejto súvislosti žalobkyňa podala na odporcu trestné oznámenie, ktoré konanie bolo skončené dohodou o vine a treste. Dlh žalovaného voči žalobkyni tak predstavuje sumu 1850,22 eura ako náhrada škody. Zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzatvorená pred p. T. na úrade. Táto žalobkyni vysvetlila, že v čase podpisu zmluvy žalovaný nemal nárok na príspevok pre
osobnú asistentku, avšak hneď ako mu tento nárok vznikne, upovedomí žalobkyňu o tejto skutočnosti s tým, že príspevok jej bude vyplácaný proti podpisu na príjmovom pokladničnom doklade. Žalobkyňa bola žalovanému vždy k dispozícii, na základe telefonického oznámenia. Navštevovala ho denne v nepravidelnom čase, pričom za tieto návštevy v období od 1. 6. 2010 do 29. 2. 2012 nebola žalobkyni vyplatená žiadna odmena. Tvrdenia žalovaného o tom, že jej priniesol domov sumu 152,64 eura nie sú pravdivé, nakoľko doklad o prevzatí sumy nepodpísala. Tvrdenia o tom, že príjmový pokladničný doklad podpísal za žalobkyňu na jej príkaz, nie sú pravdivé. Rovnako nie sú pravdivé ani jeho tvrdenia o tom, že neodpracovala všetky hodiny osobnej asistencie, ktoré uviedol vo výkaze odpracovaných hodín, nakoľko v tom prípade by tento výkaz sfalšoval. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bolo žalovanému dokázané, že trestný čin sprenevery spáchal a v ktorom bola zároveň ako poškodená odkázaná na občianske súdne konanie o náhradu škody. Čiastka 1850,22 eur bola žalovanému zverená za účelom vyplatenia mzdy za práce podľa pracovnej dohody zo dňa 31.05.2010, ktorú si žalovaný osobne prečítal a vlastnoručne podpísal. Jedná sa o pracovnú dohodu č. XXXX/XXXXXX, najmä jej časť V. užívateľa osobnej asistencie. Táto zmluva bola riadne podpísaná stranami sporu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že Výpoveď zo zmluvy o výkone osobnej asistencie bola sfalšovaná, nakoľko z jej strany neprišlo k žiadnej dohode. Do dnešného dňa osobne žiadnu takúto dohodu s nikým neuzatvorila ani nepodpísala. Povinnosťou žalovaného podľa pracovnej dohody bolo, aby výkazy o odpracovaných hodinách, ako aj potvrdenia o vyplatených odmenách predložil svojej asistentke k osobnému podpisu, čo žalovaný zámerne nevykonal a jej podpisy žalovaný zámerne sfalšoval. Týmto svojím konaním nevyplácať odmenu osobnej asistentke jej spôsobil škodu vo výške 1850,22 eur. Osoby, ktoré žalovaný spomína a ktorým bola údajne vyplatená odmena za poskytovanie osobnej asistencie, nepredložili resp. nepodpísali žiaden doklad o prevzatí finančnej čiastky, čo svedčí o tom, že spomínanú čiastku 1850,22 eur použil žalovaný pre svoju vlastnú potrebu, čím spáchal prečin sprenevery. Uvedená škoda vznikla iba jej, nakoľko Úrad práce Galanta túto čiastku vyplatil podľa zákona žalovanému a jeho povinnosťou bolo, podľa už spomínanej pracovnej zmluvy, s touto skutočnosťou oboznámiť osobnú asistentku, čo však nevykonal, ba ani tento príspevok, ktorý jej prináležal jej neodovzdal, čím sa dopustil sprenevery a porušenia zmluvy. Úrad práce Galanta čiastku 1850,22 eur nepožaduje vrátiť, nakoľko on túto čiastku poukázal a zveril osobe oprávnenej prevziať ju, teda žalovanému, ktorý mal túto čiastku poukázať asistentke, teda žalobkyni, ktorej táto suma právom prináleží. Je pravdou, že zástupkyňa Úradu práce Galanta E.Á. T. pri svojom výsluchu v rámci trestného konania skutočne uviedla, že úrad práce si škodu neuplatňuje len v tom prípade, ak bude preukázané, že žalobkyňa nevykonávala osobnú asistenciu žalovanému, a teda peniaze jej nepatria. Zápisnicou z kontroly Úradu práce Galanta u žalovaného sa uvádza, že v čase šetrenia žalovaný bol doma sám, žalobkyňa nebola prítomná a že príde o 13:00 hod. a ďalej bolo uvedené, že žalovaná mu číta, nakupuje, vykonáva úkony podľa potreby, s osobnou asistentkou je spokojný, čo potvrdil aj svojím podpisom na tejto zápisnici. Pokiaľ žalovaný využíval aj iné osoby ako žalobkyňu, bolo to jeho osobné rozhodnutie, a preto ich mal financovať z vlastných zdrojov, avšak nie z príspevku na osobnú asistenciu, ktorý bol určený výhradne žalobkyni. Hodnovernosť výkazov poskytovania osobnej asistencie ňou nebola spochybnená, nakoľko činnosť uvedená na nich bola skutočne vykonaná, iba jej podpis bol na nich sfalšovaný. Na pojednávaniach nemohla sama spochybniť pravdivosť výkazov, nakoľko nevedela o akú činnosť sa v danom výkaze jedná, ale dnes po získaní týchto materiálov je možné konštatovať, že sa jedná o pravdivé informácie vykonaných pracovných činností, avšak podpisy, ktoré sa nachádzajú na výkazoch, ako i na potvrdeniach o vyplatení odmien osobnej asistentky sú sfalšované. Športová činnosť nebola povinnosťou osobnej asistentky, je to záľuba a koníček žalovaného a nespadá pod osobnú asistenciu. Počas celej doby od podpísania pracovnej dohody až do doby, kedy žalovaný predložil falošnú dohodu o rozviazaní pracovného pomeru na Úrad práce Galanta, sa starala o žalovaného svedomito podľa všetkých podkladov v rámci dohody a preto má nárok na vyplatenie celej čiastky, ktorá jej aj prináleží.
6. Žalovaný prostredníctvom vyjadrenia svojho právneho zástupcu uviedol, že Rozsudkom bol síce uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril zmluvu o výkone osobnej asistencie s osobným asistentom - žalobkyňou na dobu neurčitú od 01.06.2010, na základe ktorej mal predkladať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi a z úradu práce mu mala byť vyplatená suma za obdobie roku 2010 vo výške 152,64 eur, za obdobie roku 2011 suma 1.243,50 eur a za rok 2012 suma vo výške 454,08 eur, pričom potvrdenia o vyplatených odmenách mal vypisovať a podpisovať v mene žalobkyne a obdŕžané finančné prostriedky jej nemal vyplatiť, ale ich vyplácať za poskytovanie osobnej asistencie iným osobám, čím mal poškodenému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobiť škodu v celkovej výške 1850,22 eur a poškodenej žalobkyni škodu vo výške 1850,22 eur, čím mal spáchať prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Žalovaný
uviedol, že je pravdou, že vo výkazoch o odpracovaných hodinách a na potvrdeniach o vyplatených odmenách žalobkyňu podpisoval on, ako aj to, že tieto peniaze vyplácal iným osobám, ktoré mu skutočne osobnú asistenciu poskytli, k čomu sa aj priznal, aj keď nesúhlasil s celým znením skutkovej vety a teda, že jeho konaním mala vzniknúť škoda tak úradu práce, ako aj žalobkyni. Je toho názoru, že škoda mohla vzniknúť buď žalobkyni, v prípade ak by práce vykonala alebo úradu práce, pokiaľ by žalobkyni nárok nevznikol. Uvedená skutková veta obsahovala toto konštatovanie a teda, že škoda mala vzniknúť aj úradu práce, aj žalobkyni len preto, lebo orgány činné v trestnom konaní nemali za preukázané komu presne škoda vznikla, avšak škoda vznikla jednému z uvedených subjektov určite. Na základe uvedeného, preto orgány činné v trestnom konaní odkázali s ich nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Ďalej poukázal na výpoveď E. T., zástupkyne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá pri svojom výsluchu v trestnom konaní dňa 11.10.2012 uviedla, že úrad práce si škodu uplatňuje len v tom prípade, ak bude vyšetrovaním preukázané, že pani T. (žalobkyňa) nevykonávala osobnú asistentku pánovi Q. (žalovanému) a teda, že peniaze jej nepatrili. Taktiež poukázal na to, že civilný súd je v tomto konaní viazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 30.10.2013 pokiaľ ide o jeho vinu za spreneveru, avšak, čo sa týka náhrady škody a teda, či žalobkyni vznikla škoda a v akom rozsahu nie je civilný súd trestným rozsudkom viazaný. V tejto súvislosti taktiež poukázal na uznesenie OPZ Galanta o začatí trestného stíhania zo dňa 23.05.2012, ČVS: Z.-XXX/SE-G.-XXXX, kde najprv bolo začaté trestné stíhanie vo veci podvodu, avšak neskôr po vykonanom dokazovaní bolo vydané dňa 06.07.2012 uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe, ale už za prečin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť tým, že od úradu práce poberal príspevok za osobnú asistenciu, pričom v mene žalobkyne vypisoval a podpisoval potvrdenie o vyplatených odmenách a tieto jej následne nevyplatil, ale ich vyplácal za poskytovanie osobnej asistencie iným osobám. Uviedol, že predmetné výkazy o odpracovaných hodinách pre úrad práce vyhotovoval, tomu ich aj predkladal, podpisoval ich za žalobkyňu a realizoval to takto z toho dôvodu, že si nenašiel inú osobu, ktorá by bola schopná a ochotná s ním podpísať novú zmluvu o výkone asistencie, a preto pokiaľ si chcel zabezpečiť pomoc, ktorú ako nevidiaci potreboval, do výkazov uvádzal úkony, ktoré pre neho vykonali iné osoby, podpisoval ich v mene žalobkyne a následne peniaze, ktoré z úradu práce dostával vyplácal týmto osobám, ktoré mu asistenciu v tom ktorom prípade skutočne poskytli. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 18.12.2014, v ktorej uviedla, že výkazy mal vypisovať žalovaný a ona ich mala len podpísať, ale nakoľko jej všetko zatajil, nemohla nič vypisovať ani podpisovať a zaniesť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Žalovaný poukázal na to, že predmetné výkazy o odpracovaných hodinách podpisoval za žalobkyňu on a žalobkyňa ani raz v konaní nespochybnila, že by sa to nezakladalo na pravde. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa žiadne výkazy o odpracovaných hodinách nepodpisovala, o žiadnych nevedela a ani o nich vedieť nemohla, lebo žiadnu asistenciu pre neho v danej dobe nevykonávala. Za uvedenej situácie je preto úplne legitímne požadovať, aby žalobkyňa pokiaľ má oprieť svoj nárok o odpracované hodiny, pretože podľa zmluvy jej vzniká nárok len za odpravované činnosti, preukázala rozsah poskytnutej asistencie. Nevylučuje poskytovanie asistencie aj žalobkyňou, nakoľko žalobkyni vzniká nárok podľa uzatvorenej zmluvy až vykonaním asistencie. Je toho názoru, že práve tým, že svedkovia v tomto konaní ako aj v trestnom konaní uviedli, že mu osobnú asistenciu poskytovali práve oni, pričom nevideli, že by ju poskytovala žalobkyňa, je poskytovanie osobnej asistencie žalobkyňou minimálne veľmi spochybnené. Je toho názoru, že jediným, kto môže byť v danej veci poškodeným, je úrad práce avšak nie žalobkyňa. To si uplatnila svoj nárok len preto lebo sa dozvedela, že úrad práce mu vyplatil predmetnú sumu za asistenciu a ona bola uvedená v zmluve o výkone osobnej asistencie, avšak v rozhodnej dobe mu asistenciu žiadnu neposkytovala, a preto nárok na odmenu za asistenciu jej nemohol vzniknúť. Je toho názoru, že pokiaľ žalobkyňa spochybnila hodnovernosť výkazov o odpracovaných činnostiach, preniesla na seba dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o rozsah svojej pomoci, t.j. čo pre neho v ktorom mesiaci urobila a koľko to bolo spolu hodín. Má pritom za to, že žalobkyňa v tomto smere doposiaľ dôkazné bremeno neuniesla. Pokiaľ ide o obdobie jún 2010 napriek tomu, že žalobkyňa nevykonala všetky činnosti uvedené vo výkaze, je pravdou, že v tomto období mu osobnú asistenciu poskytovala pomerne často, preto jej aj celú sumu, ktorá mu bola vyplatená úradom práce aj odovzdal. Nakoľko to však žalobkyňa poprela a túto sumu požaduje od neho duplicitne, žiadal teda, aby preukázal rozsah svojej pomoci v uvedenom mesiaci, čo však rovnako neurobila. Čo sa týka zvyšku rozhodného obdobia, a to január 2011, júl 2011 až november 2011, január 2012 a február 2012, počas tohto obdobia mu žalobkyňa osobnú asistenciu neposkytovala, preto jej nárok na ňu ani nemohol vzniknúť. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.
7. Z výsluchu svedkyne E. H. vyplynulo, že je dcérou žalobkyne, žalovaného pozná od detstva. O výkone opatrovateľskej činnosti vedela len od svojej matky, táto žalovaného navštevovala, 1 krát bola u neho v
byte aj svedkyňa, lebo matka ubrala nákup. Rovnako od matky vedela, za túto činnosť mala dostávať nejaké peniaze od žalovaného, a to až na základe papieru zo sociálky, kvôli čomu bola aj na sociálnej poisťovni. Komunikovala s ním, aby jej nejaké peniaze vyplatil, ale nestalo sa tak. Vedela, že matka naňho podala trestné oznámenie, lebo sa dozvedela, že falšoval jej podpis, lebo pracovníčka jej ukázala výpoveď opatrovateľskej činnosti, ktorú však ona nepodpísala.
8. Z výpovede svedkyne C. E. vyplynulo, že žalobkyňu pozná, momentálne sa s ňou nebaví, a žalovaný je jej brat. Žalovanému svedkyňa pomáhala, najmä mu prala a vykonávala domáce práce, a to aj v čase, keď spolu žili domácnosti, ale aj vtedy, keď dostal nájomný byt a odsťahoval sa. Nemali dohodnutú odplatu, ale z toho, čo mu vyplácal úrad práce, jej nepravidelne poskytoval nejaké sumy každý mesiac, nevedela uviesť v akej výške. Pomáhali mu viacerí ľudia, ktorých u žalovaného osobne stretla. Žalobkyňu v domácnosti žalovaného nikdy nevidela. Ona nechcela s bratom podpísať zmluvu o výkone opatrovateľskej činnosti, lebo by to boli zbytočné papierovačky .
9. Z výsluchu svedka E. H. vyplynulo, že so žalovaným 8 rokov trénuje a chodí s ním na súťaže, keď potreboval ísť do obchodu alebo na poštu, tak ho zobral, boli dohodnutí na odmene 5 eura za 1 tréning. Vedel, že ho vypláca z peňazí z úradu práce. Žalovanému pomáhali viacerí ľudia z jeho okolia a svedok s ním bol v kontakte aj 5 krát do týždňa. 2 krát bol spolu s ním doma u žalobkyne, túto nikdy nevidel. Nechcel podpísať zmluvu a výkone opatrovateľskej činnosti, z dôvodu nedostatku času. Raz bol svedkom debaty ohľadne vyplatenia asistenčného príspevku medzi stranami sporu a bolo to v klube zdravotne postihnutých, keď sa žalovaný pýtal žalobkyne, začo vlastne tie peniaze chce, keď nič nerobila, a ona povedala, že to jedno či bude 3 hodiny pri televízora alebo u neho a ona tie peniaze chce.
10. Z výsluchu svedkyne E. T. vyplynulo, že strany sporu spadali do osobného pracovného obvodu svedkyne, ktorá pracovala na úrade práce. Vec fungovala tak, že žalovaný ako kvázi zamestnávateľ zamestnal žalobkyňu na účely výkonu osobnej asistencie na základe dohody. Mesačne vyhotovovali výkaz odpracovaných hodín, ktorý bol podpísaný oboma, bol odovzdaný úradu práce a úrad práce následne vyplácal žalovanému príspevok na osobnú asistenciu. Všetky príspevky boli v celkovej sume 1850,22 eura a boli žalobkyňou podpísané, aj keď má vedomosť o tom, že riešila sfalšovanie týchto podpisov na príjmových dokladoch. Kontrola u žalovaného bola v októbri 2011, avšak bol v práci. Príspevky boli vyplácané za obdobie od 1. 6. 2010 asi do roku 2012. Počas tohto obdobia sa nevyskytol úsek, kedy by žalovanému príspevok vyplatený nebol. Svedkyňa osobne prítomná pri výkone asistencie nebola.
11. Z výsluchu svedkyne E. E. vyplynulo, že žalobkyňu pozná z klubu zdravotne postihnutých, ktorého je predsedníčka, pričom spoločne so stranami sporu, ako aj s ďalšími osobami v septembri 2010 a 2011 absolvovala rekondičný a školiaci pobyt na chate v T. J., kde sa aj žalobkyňa aj ostatné osoby vrátane svedkyne starali o žalovaného, žalobkyňa väčšinou varila, ale mu zohnala sponzorské.
12. Z čestného prehlásenia G. M. vyplynulo, že žalobkyňa mala vykonávať pre žalovaného asistentskú činnosť, stretávala s nimi na nákupoch a spoločných pobytom v T. J., kde mu bola nápomocná, sprevádzala ho na návštevách u lekára.
13. Zo spisu Okresného súdu Galanta číslo konania XT /. /. mal súd za preukázané, že trestné konanie vedené proti žalovanému ako obvinenému na základe podnetu žalobkyne bolo právoplatne ukončené rozsudkom zo dňa 30. 10. 2013, právoplatným 30. 10. 2013, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste a určil, že žalovaný je vinný, že dňa 31. 5. 2010 uzatvoril zmluvu o výkone osobnej asistencie s osobným asistentom - žalobkyňou - na dobu neurčitú od 1. 6. 2010, na základe tejto zmluvy následne predkladal úradu práce sociálnych vecí a rodiny Galanta, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi, na základe, ktorých mu bola z úradu práce vyplatená suma za obdobie roku 2010 vo výške 152,64 eura, za obdobie roku 2011 suma vo výške 1243,50 eura a za obdobie roku 2012 suma vo výške 454,08 eura, pričom potvrdenia o vyplatených odmenách vypisoval a podpisoval v mene žalobkyne a obdržané finančné prostriedky jej nevyplatil, ale ich vyplácal za poskytovanie osobnej asistencie iným osobám, čím poškodenému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobil škodu v celkovej výške 1850,22 eura a poškodenej žalobkyni škodu v celkovej výške 1850,22 eura, čím spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka a úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Galante, ako aj žalobkyňa, boli s nárokom odkázaní na občianske súdne konanie.
14. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť (napr. podľa § 427 a nasl.). V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
18. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný ako užívateľ osobnej asistencie uzatvoril dňa 31. 5. 2010 Zmluvu o výkone osobnej asistencie s osobným asistentom - žalobkyňou s účinnosťou od 1. 6. 2010 na dobu neurčitú. V zmysle čl. 1 tejto zmluvy, predmetom tejto zmluvy bolo vykonávanie činností osobnej asistencie ( podľa Komplexného posudku vydaného v zmysle zák.č. 447/2008 Z.z.) v rozsahu 1112 hodín ročne. Miestom výkonu osobnej asistencie bola Šintava 406.V zmysle čl. V. dohody bol užívateľ osobnej asistencie povinný vypracovať mesačný výkaz o odpracovaných hodinách a predložiť ho osobnému asistentovi na podpis a taktiež bol povinný mu vyplácať dohodnutú odmenu za odpracované hodiny. Výška odmeny v sume 2,58 eur za jednu odpracovanú hodinu osobnej asistencie bola dohodnutá v čl. VI. a bola splatná najneskôr do 27. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola osobná asistencia vykonávaná. Obe strany sporu potvrdili skutočnosť, že žalovaný predmetné výkazy o rozsahu činností osobnej asistencie vypracovával, za žalovanú ich podpísal ( aj keď v zmysle zmluvy ich mala podpísať ona sama), následne výkaz predložil úradu práce, ktorému tento výkaz slúžil ako rozhodujúci podklad pre vyplatenie odmeny. Sporné medzi stranami sporu bolo, či tieto činnosti uvedené v predmetnom výkaze realizovala pre žalovaného žalobkyňa alebo osoby, ktoré uviedol žalovaný a ktorí boli v tomto konaní, ale aj v trestnom konaní vypočutí ako svedkovia. Samotná žalobkyňa síce spochybnila svoj podpis na týchto výkazoch, avšak potvrdila výkon týchto činností. Nevedela však zdôvodniť rozpor svojej výpovede ( č.l. 75 v spise), v ktorej uviedla, že pomoc pri športovej činnosti žalovanému neposkytovala, avšak vo výkazoch je uvedená a taktiež rozpor vo svojej výpovedi v trestnom konaní ( č.l. 31 v spise), kde uviedla, že žalovanému ani nevarila ani neprala, lebo ju o to nežiadal, avšak vo výkazoch je táto činnosť taktiež uvedená. Súd sa stotožnil s právnym názorom prezentovaným žalobou o tom, že v danom prípade škoda mohla vzniknúť buď žalobkyni, v prípade ak by práce vykonala alebo úradu práce, pokiaľ by žalobkyni nárok nevznikol. Uvedená skutková veta trestného rozhodnutia obsahovala toto konštatovanie a teda, že škoda mala vzniknúť aj úradu práce, aj žalobkyni len preto, lebo orgány činné v trestnom konaní nemali za preukázané, komu presne škoda vznikla, avšak škoda vznikla jednému z uvedených subjektov určite. Jediným, kto môže byť v danej veci poškodeným, je úrad práce avšak nie žalobkyňa, uplatnila si svoj nárok len preto lebo sa dozvedela, že úrad práce mu vyplatil
predmetnú sumu za asistenciu a ona bola uvedená v zmluve o výkone osobnej asistencie, avšak v rozhodnej dobe mu asistenciu žiadnu neposkytovala, a preto nárok na odmenu za asistenciu jej nemohol vzniknúť. Pokiaľ žalobkyňa spochybnila hodnovernosť výkazov o odpracovaných činnostiach, preniesla na seba dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o rozsah svojej pomoci, t.j. čo pre žalovaného v ktorom mesiaci urobila a koľko to bolo spolu hodín. Žalobkyňa v tomto smere doposiaľ dôkazné bremeno neuniesla. Pokiaľ ide o obdobie jún 2010 napriek tomu, že žalobkyňa nevykonala všetky činnosti uvedené vo výkaze, je pravdou, že v tomto období osobnú asistenciu poskytovala pomerne často, preto jej aj celú sumu, ktorá mu bola vyplatená úradom práce aj odovzdal. Nakoľko to však žalobkyňa poprela a túto sumu požaduje od neho duplicitne, správne teda žiadal, aby preukázala rozsah svojej pomoci v uvedenom mesiaci, čo však rovnako neurobila. Čo sa týka zvyšku rozhodného obdobia, a to január 2011, júl 2011 až november 2011, január 2012 a február 2012, počas tohto obdobia žalobkyňa osobnú asistenciu neposkytovala, preto jej nárok na ňu ani nemohol vzniknúť. Procesná povinnosť žalobkyne spočívajúca v preukázaní existencie a rozsahu pomoci žalovanému v rozhodnom období, t.j. jej dôkazné bremeno, táto v plnom rozsahu neuniesla, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že svedkovia (p. H. a p. E.) osobne boli v spoločnosti strán sporu v súvislosti s ich spoločnými aktivitami, kde bola žalobkyňa žalovanému nápomocná, avšak či výlučne ona, v akom rozsahu a za akým účelom (či za účelom výkonu osobnej asistencie podľa zmluvy) už z dokazovania súd za preukázané nemal. Za júl 2010, kedy žalovaný podľa svojho vyjadrenia žalobkyni odmenu podľa zmluvy vyplatil, ktoré tvrdenie žalobkyňa spochybnila, táto nepreukázala existenciu a rozsah starostlivosti podľa zmluvy, rovnako ako ani za zvyšné rozhodujúce obdobie, t.j. január 2011 a júl 2011 až február 2012, na základe čoho nebolo možné žalobe vyhovieť ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O náhrade trov rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v miere 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobkyňa do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.