Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/134/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: S. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q. R. V., C. Q. XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, proti žalovaným: 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa N. XXX a 2. T. R., nar. XX.X.XXXX, adresa N. XXX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Marcela Kucháriková, so sídlom Šamorín, Hlavná 25, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/618/2015-93 zo dňa 7.2.2017 v časti výroku II. o náhrade trov konania, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu a spornú nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, odpredali.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 a uviedol, že pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k takejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím. Žalobca sa v súlade so zákonom domáhal vyporiadania svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom v dôsledku zhodného prejavu vôle strán sporu došlo k prerušeniu konania za účelom predaja spornej nehnuteľnosti. Napokon z dôvodu predaja spornej nehnuteľnosti žalobca vzal žalobu späť. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných v tom smere, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko späťvzatie žaloby bolo len reakciou žalobcu na správanie sa žalovaných. V danom štádiu konania nemožno hovoriť o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podanej žaloby, nakoľko k vecnému preskúmaniu žaloby zo strany súdu nedošlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. Súd mal za preukázané, že žalovaní sú tí, ktorí procesne zavinili, že sa konanie muselo zastaviť. Preto mal žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca však vo svojom

podaní zo dňa 3.8.2016 výslovne uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách konania, a preto súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho druhého výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaní 1. a 2., ktorým sa domáhali, aby odvolací súd podľa § 388 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovaným náhradu trov prvoinštančného konania a zároveň v súlade s ust. § 396 ods. 1 priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodili, že v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP, dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že späťvzatie žaloby bolo len reakciou žalobcu na správanie žalovaných a že žalovaní sú tí, ktorí procesne zavinili, že sa konanie muselo zastaviť, a preto má mať žalobca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie súdu považovali za nepochopiteľné, nakoľko listinné dôkazy založené v spise preukazujú presný opak toho, čo je tvrdené v napadnutom uznesení. Listiny preukazujúce správanie sa strán sporu pred začatím súdneho konania, počas konania až do predaja nehnuteľnosti dokazujú, že práve žalobca robil obštrukcie pri predaji domu pred začatím konania a tým znemožnil mimosúdne vyriešenie veci a že žaloba bola podaná nedôvodne. Pred začatím konania prebehla medzi stranami sporu písomná komunikácia i osobné stretnutie s cieľom vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločných nehnuteľností. Žalovaní už v decembri 2014 navrhli predaj nehnuteľností s tým, že záujem o kúpu podielu žalobcu nemajú. Za účelom predaja nehnuteľností oslovili žalovaní realitné kancelárie Perfect real, s. r. o. a Respect real, s. r. o., ktorá na základe dohody o sprostredkovaní predaja nehnuteľností uzatvorenej so všetkými spoluvlastníkmi ponúkala nehnuteľnosti na predaj za sumu 59.500,- Eur. Realitná kancelária Real center, s. r. o. (REMAX), navrhnutá žalobcom, ponúkala nehnuteľnosti na základe uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní na predaj za sumu 63.500,- Eur. Z dôvodu nereálnej trhovej ceny nehnuteľností, bol ich predaj neúspešný. So znížením predajnej ceny, napriek opakovaným výzvam a žiadostiam zo strany žalovaných, žalobca nesúhlasil. O tejto skutočnosti predložili žalovaní písomné potvrdenie realitnej kancelárie Perfect Real, s. r. o., zo dňa 11.1.2016 a vyjadrenie realitnej kancelárie Respect real, s. r. o. zo dňa 20.1.2016, kde bolo uvedené, že so znížením ceny musí súhlasiť aj druhý majiteľ a akonáhle dostanú súhlas aj od p. S. J., znížia cenu. Zároveň žalovaní predložili súdu potvrdenie realitnej kancelárie Real center, s. r. o. (REMAX) zo dňa 20.1.2016 preukazujúce nesúhlas žalobcu so znížením predajnej ceny, kde bolo uvedené, že nie je možné znížiť cenu do tej doby, kým p. S. J. spolumajiteľ neschváli zníženie. Z uvedeného je nepochybné, že predaj nehnuteľností pred začatím súdneho konania nebol realizovaný výlučne z dôvodu nesúhlasu žalobcu so znížením predajnej ceny. Dňa 11.12.2015 bola podaná žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním jeho podielu do vlastníctva žalovaných a uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi protihodnotu každý vo výške 5.782,50 Eur. Žalobca tak požadoval za svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 sumu 11.565,- Eur vychádzajúc tak z ceny nehnuteľností vo výške 46.259,- Eur, hoci pri predaji nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárií pred začatím súdneho konania nesúhlasil so znížením predajnej ceny 63.500,- Eur, resp. 59.500,- Eur. V priebehu konania boli dňa 25.7.2016 nehnuteľnosti predané stranami sporu za cenu 40.000,- Eur. Žalovaní teda majú za to, že žaloba bola podaná nedôvodne a späťvzatie žaloby po predaji nehnuteľností, ktorého dôsledkom je zastavenie konania, procesne zavinil žalobca v dôsledku čoho majú žalovaní právo na náhradu trov konania v celej výške.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných sa vyjadril, pričom navrhoval, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že od roku 1997 sa domáhal usporiadania vlastníckych vzťahov k rodičovskej nehnuteľnosti, kde bývala a žila jeho matka, ako aj jeho sestra so svojím synom. Žalobca si nenárokoval z podielu po nebohom otcovi z dôvodu, že na nehnuteľnosti žije žalobcova matka a domnieval sa, že uvedené záležitosti sa usporiadajú až neskôr. Žalobcova sestra však jemu neznámym spôsobom získala matkin podiel a preto sa žalobca rozhodol, aby jeho podiel z nehnuteľnosti bol usporiadaný tak, aby mu sestra, prípadne jej syn vyplatili jemu prináležiaci podiel 1-inu aj z domu, aj z pozemku, pretože žalobca má na nehnuteľnosť prístup len za cieľom návštevy matky, ktorá sa o darovaní svojho podielu vyjadrovala veľmi zvláštne. Najprv tvrdila, že nie je pravdou, že jej podiel vlastní vnuk a neskôr sa žalobcovi bála vysvetliť, prečo sa takto rozhodla. Žalobca jej nič nikdy nevytýkal a aj dnes je toho názoru, že jej podiel prešiel do vlastníctva sestrinho syna neštandardným spôsobom a že to nebola vôľa matky. O tomto sa žalobca

presvedčil vtedy, keď sa neodvážila sestra matke povedať, že nehnuteľnosť už bola odpredaná a bude nútená sa z nej vysťahovať. Ak by žalobca nebol zahájil konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva v roku 2015, dodnes by sa s vecou ani neboli pohli. Už v roku 2013, 2014 sa žalobca domáhal svojho práva, sestra ho vždy odbila s tým, že o žalobcov podiel nemá záujem, má záujem nehnuteľnosť predať, že nech nehnuteľnosť prevezme žalobca, ale nikdy nemala reálny záujem žalobcov podiel vyplatiť. Keď ich súd tvrdo vyzval na riešenie veci, vtedy nehnuteľnosť začala inzerovať. Najprv bola odpredaná veľká záhrada a potom došlo aj k predaju rodinného domu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že vždy mali záujem usporiadať vlastnícke právo, pretože od roku 1997 uplynulo do realizácie vyporiadania podielu žalobcu 19 rokov, čo skutočne nie je možné žalobcovi vytýkať, že sa náhlil s usporiadaním svojho podielu po nebohom otcovi. Nehnuteľnosť bola odpredaná za skutočne nízku cenu, ale nebolo to zavinením žalobcu, ale z dôvodu, že v obci T. je na odpredaj 28 domov. Žalobca sa nedomáhal náhrady trov súdneho konania a náhrady trov právneho zastúpenia, pretože majú so sestrou a jej synom veľmi narušené vzťahy, cíti sa dotknutý tým, že naviedli matku, aby svoj podiel usporiadala v prospech svojho vnuka, pritom žalobca nezavinil nič, čím by takto matka mohla konať a myslí si, že to nebola vôľa matky, ale vôľa sestry. Žalobca sa musel domáhať svojho práva na súde, ale nechcel si nárokovať trovy konania od svojej sestry, pretože bol rád, že vec sa ukončila. Jej nárok považuje za priečiaci sa dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka).

7. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepodali.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 357 písm. m/ , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovanými uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie stranám sporu nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, z dôvodu, že v priebehu konania strany predmetnú nehnuteľnosť spoločne predali a tým zanikol predmet sporu, z procesného hľadiska platí, že skutočnosť, že konanie muselo byť zastavené, zavinili žalovaní. Pretože však žalobca vyslovene uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, bolo dôvodným aby súd pri neexistencii konkrétneho ustanovenia zákona upravujúceho obdobnú situáciu postupoval postupom podľa ustanovenia obsahujúceho najbližšiu úpravu (čl. 4 ods. 1 teda podľa § 255 ods. 2 (podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo) a vyslovil, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

13. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.12.2015 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre kat. úz. H. T. opísané v žalobe, keď spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/4-iny sa stal na základe rozhodnutia v dedičskom konaní po svojom otcovi S. J., na základe osvedčenia o dedičstve právoplatného 23.12.1999. Ďalšími spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú sestra žalobcu - žalovaná 1. - spoluvlastníčka v podiele 1/4-iny (rovnako na základe dedičského konania po nebohom otcovi) a žalovaný 2. - jej syn -podielový spoluvlastník v podiele 1/2- ice na základe zmluvy uzatvorenej s matkou žalobcu a žalovanej 1. - H. J. v roku 2012. Žalovaná 1. pritom predmetnú nehnuteľnosť nepretržite od smrti otca užíva. Žalobca uvádzal, že sa už 18. rok snaží usporiadať svoje vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti, v roku 2014 požiadal žalovanú 1. bezvýsledne o vyporiadanie jeho podielu, preto podáva žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z predsporovej výzvy zo dňa 1.12.2014 adresovanej žalovaným 1. a 2. vyplýva, že žalobca ich žiada o mimosúdne vyriešenie veci, pričom zo záznamu z rokovania zo dňa 10.12.2014 vyplýva, že žalovaní 1. a 2. uviedli, že žalobcu nevedia vyplatiť, preto sa zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodli riešiť predajom celej nehnuteľnosti, ktorú už aj ponúkli na predaj. Z listu žalovaných 1. a 2. zo dňa 30.1.2015 vyplýva, že okrem iného ponúkli predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi na prednostnú kúpu. Výzvou zo dňa 23.11.2015 žalobca žalovaných pred podaním žaloby vyzval, či sú ochotní riešiť zrušenie podielového spoluvlastníctva zmluvne, alebo súdnou cestou. Žalovaní 1. a 2. listom zo dňa 7.12.2015 odpovedali, že majú záujem predmetnú nehnuteľnosť predať a tak vyporiadať podiely všetkých spoluvlastníkov, zároveň ponúkajú žalobcovi svoje podiely na prednostnú kúpu. Žalovaní 1. a 2. potom vo svojej obrane k žalobe v podaní zo dňa 7.1.2016 uviedli, že sa so žalobcom písomne dňa 20.2.2015 dohodli, že nehnuteľnosť predajú, pričom na návrh žalobcu predáva danú nehnuteľnosť realitná kancelária Remax a na návrh žalovaných predáva nehnuteľnosť realitná kancelária Perfekt real. Podľa predloženej zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1. a 2. ako záujemcami a spol. Real Center s. r. o. (REMAX) ako sprostredkovateľom dňa 20.2.2015, záujemcovia požiadali realitnú kanceláriu o sprostredkovanie predaja danej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 63.500 Eur. Podľa písomného vyjadrenia realitnej kancelárie Perfect real s. r. o. je zatiaľ dôvodom neúspešného predaja nehnuteľnosti nereálna trhová cena stanovená majiteľmi. Podľa listov zo dňa 20.1.2016 požiadali žalovaní 1. a 2 realitné kancelárie Respect Real s. r. o. a Remax o zníženie predajnej ceny nehnuteľnosti, pričom real. kancelária Respect real uviedla, že so znížením ceny nesúhlasí druhý majiteľ S. J., preto nie je možné cenu znížiť a real. kancelária Remax uviedla, že cenu nie je možné znížiť kým S. J. neschváli zníženie. V priebehu konania strany pred súdom deklarovali vôľu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom danej nehnuteľnosti, pričom žalovaní mali žalobu za bezdôvodnú, pretože sa so žalobcom dohodli na predaji nehnuteľnosti prostredníctvom realitných kancelárií, avšak dôvodom, pre ktorý nehnuteľnosť nie je predaná je, že žalobca nesúhlasí so znížením predajnej ceny nehnuteľnosti na 43.000 Eur. Žalobca mal naopak za to, že dôvodom pre ktorý nie je možné nehnuteľnosť predať je ten, že nehnuteľnosť je obývaná. Napokon žalobca z dôvodu ukončenia celej veci súhlasil so znížením kúpnej ceny nehnuteľnosti a konanie bolo prerušené za účelom predaja nehnuteľnosti. Následne žalobca podaním zo dňa 3.8.2016 zobral podanú žalobu späť a konanie navrhol zastaviť, pretože strany uzavreli dňa 25.7.2016 a 1.8.2016 kúpnu zmluvu a spoločne nehnuteľnosť odpredali, pričom žalobca nežiada vo svoj prospech rozhodnúť o trovách konania. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.2016 a jej dodatku č. 1 zo dňa1.8.2016 bola predmetná nehnuteľnosť predaná za 40.000 Eur. Žalovaní 1. a 2. v písomnom podaní zo dňa 2.9.2016 uviedli, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasia, pričom o náhrade trov konania navrhujú rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 CSP, teda žiadajú priznať im nárok na náhradu trov konania v plnej výške, vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby. Na uvedené podanie žalovaných žalobca reagoval podaním zo dňa 19.9.2016 v ktorom uviedol, že navrhuje rozhodnúť o nepriznaní trov žalovaným podľa § 257 CSP, pretože nárok uplatnený žalovanými sa prieči dobrým mravom, okrem matky žalobcu a žalovaného užívala predmetnú nehnuteľnosť sestra so svojou rodinou, a to od roku 1997, sestrin syn získal podiel na nehnuteľnosti od starej matky v roku 2012, v roku 2013 žalobca žiadal žalovaných, aby zmluvne prevzali jeho podiel za náhradu, pretože nehnuteľnosť užívajú, čo žalovaná 1. odmietla, žalobca sa od 12/2014 snaží vyriešiť zrušenie tohto podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaní nemali záujem o odkúpenie podielu žalobcu, naopak mu ponúkali svoje podiely na kúpu, navrhovali, aby nehnuteľnosť bola predaná, pričom všetci v nehnuteľnosti neustále bývali. Žalobca do nehnuteľnosti nemal prístup, preto dňa 11.12.2015 začal konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť bola napokon odpredaná za nízku kúpnu cenu, žalobca následne zobral

žalobu späť, avšak dôvodil, že podanou žalobou sa len domáhal svojho práva a ak by súdne konanie nezačal, žalovaná by dodnes žila v danej nehnuteľnosti a nezaujímalo by ju usporiadanie žalobcovho podielu. Žalobca poukazoval na to, že 19 rokov čakal na vyporiadanie jeho dedičského podielu, žalovaná s rodinou užívala celú rodičovskú nehnuteľnosť, dva roky sa bránila vyporiadaniu spoluvlastníctva, preto je jej nárok na náhradu trov konania uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Súd následne napadnutým uznesením konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

14. Odvolací súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie správne posúdil otázku zavinenia zastavenia konania. Z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zásadne vyplýva (na čo aj správne poukázal prvoinštančný súd), že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V danom prípade sa žalobca aktívne minimálne od decembra roku 2014 snažil so žalovanými mimosúdne vyporiadať svoje podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, keď jej spoluvlastníkom bol už od roku 1999, pričom nehnuteľnosť neužíval, ale užívala ju práve žalovaná 1. s rodinou. Pretože žiadna zo strán nechcela nadobudnúť túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, dohodli sa na predaji nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, za tým účelom uzavreli vo februári r. 2015 zmluvu s realitnými kanceláriami o sprostredkovaní predaja danej nehnuteľnosti. Žalobca podal svoju žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v decembri roku 2015, teda o desať mesiacov od uzavretia zmluvy s realitnými kanceláriami. V priebehu sporového konania sa v júli 2016 podarilo predmetnú nehnuteľnosť predať, pričom strany si výťažok z tohto predaja rozdelili, teda napokon sa vyporiadanie ich spoluvlastníctva k daným nehnuteľnostiam vyriešilo spôsobom, ako všetky zúčastnené strany požadovali.

15. Odvolací súd má za to, že podanie žaloby žalobcom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebolo svojvoľné, pretože z jeho postupu je zrejmé, že o vyriešenie spoluvlastníctva sa snažil veľa rokov, aj keď strany zverili predaj danej nehnuteľnosti realitnej kancelárii, nemal istotu, že týmto spôsobom napokon aj dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Rovnako je prirodzené, že žalobca nechcel hneď pristúpiť k zníženiu kúpnej ceny, ale snažil sa nehnuteľnosť odpredať za čo najvyššiu sumu. Žalobca teda sporové konanie neviedol bezdôvodne, domáhal sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v ktorom ho nebolo možné nútiť zotrvať. Pretože napriek dohode strán sa nehnuteľnosť predať nedarilo, keď o zrušenie spoluvlastníctva sa žalobca snažil viac rokov, podal žalobu na súd a až v priebehu súdneho konania došlo napokon k vyriešeniu záležitosti tak, ako obe strany chceli. Žalobca teda zastavenie konania v predmetnej veci nezavinil, ale nakoľko až v priebehu konania došlo k predaju danej nehnuteľnosti, teda žalobca sa domohol toho, čoho sa podanou žalobou domáhal, má sa za to, že zastavenie konania zavinili žalovaní 1. a 2. Žalobca však v spävzatí žaloby uviedol, že náhradu trov konania vo svoj prospech nežiada. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov nemá záujem. Súd preto správne s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 1 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v predmetnej právnej veci ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré čo do obsahu a účelu obsahuje úpravu najbližšiu posudzovanej veci a rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

16. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalovaných 1. a 2., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II., s použitím ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

17. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

18. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ex offo s použitím § 262 ods. 1 v zmysle § 396 a podľa § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným (keď dôvod postupu podľa § 257 nezistil). O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .