Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-56-2016.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej D. D., R.. XX.XX.XXXX, T.. D. H. T.Á. XX, XXX XX H. T., Š. V.X. I., v konaní právne zast. JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 340,33 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 340,33 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 340,33 € od 19.03.2013 do zaplatenia, ktoré sumy jej súd p o - v o ľ u j e splácať splátkami vo výške 50,- € mesačne splatnými vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc od 01.12.2018 do zaplatenia, s tým že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 340,33€ sa spolu s príslušenstvom z titulu vzniku nepovoleného debetného zostatku na účte žalovanej. V návrhu žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovanú účet. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovanej tým, že žalovaná sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej, o čom žalovanú informoval posledným výpisom z účtu. V ďalšom žalobca poukázal na to, že účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 18.3.2013 internú účtovú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet a banka tak vyrovnala zostatok účtu žalovanej, pričom ide o transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. Žalobca žiadal popri istine zaplatenie aj úroku vo výške 28% ročne, ktorý je dojednaný vo Všeobecných obchodných podmienkach banky pri nepovolenom prečerpaní účtu.
2. Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, voči ktorému podala v zákonnej lehote žalovaná odôvodnený odpor, preto súd uznesením č. k. XXC XX/ XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX zrušil platobný rozkaz. Žalovaná v odpore potvrdila, že si u žalobcu otvorila účet, avšak poprela, že by bola zo strany žalobcu informovaná výpisom z účtu o tom, že jej účet zatvorili. Výpis, ktorý je prílohou k návrhu jej nebol doručený a žalobca ani nepreukázal jeho doručenie. Ďalej žalovaná uviedla, že si nie je vedomá prečerpania účtu do nepovoleného debetu. Ak by k tomu aj došlo, nebola zo strany banky o tom informovaná. V závere svojho vyjadrenia žalovaná vzniesla
námietku premlčania nároku žalobcu, keďže z priloženého výpisu z účtu je evidentné, že predchádzajúci výpis zo dňa XX.X.XXXX mal zostatok vo výške 334,30€, teda žalobca minimálne od XX.X.XXXX vedel o tomto dlhu a žalobu na súd podal až dňa 10.3.2016, teda viac ako po troch rokoch.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku voči žalovanej. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v danom rozhodnutí poukázal na to, že medzi stranami sporu bolo zmluvne povolené prečerpanie na osobnom účte žalovanej minimálne vo výške 400,- €. S právnym názorom prvostupňového súdu ohľadne premlčania nároku žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby sa opätovne zaoberal oprávnenosťou a dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu voči žalovanej a posúdil ho z hľadiska jeho kompatibility so spotrebiteľským právom.
4. Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to oboznámením žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie na osobnom účte, odstúpením od zmluvy o povolení služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpením od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu žalovanej za obdobie od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, úrokovými sadzbami produktov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobca uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť pre žalovanú dôchodcovský osobný účet a vydať žalovanej platobnú kartu Maestro s denným limitom 300,- €. Hoci žalobca v konaní pred súdom nepreukázal písomné uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní, súdu predložil len písomnú žiadosť žalovanej o zmenu služby povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa XX.XX.XXXX, súd mal na podklade tejto listiny ako aj na podklade výsluchu samotnej žalovanej za preukázané, že medzi stranami sporu bol uzatvorený zmluvný vzťah, na podklade ktorého bol žalovanej poskytnutý na jej osobnom účte debet do výšky 450,- Eur. Uvedená skutočnosť vyplýva tak z tvrdenia žalovanej, ktorá v konaní pred súdom potvrdila, že mala na účte povolený debet v určitom období vo výške 400,- Eur, ktorý bol neskôr zvýšený, avšak presnú sumu zvýšenia nevedela uviesť. Súd uvedené skutočnosti považoval za nesporné, keďže žalovaná tieto tvrdenia žalobcu výslovne vo svojich vyjadreniach nepoprela, naopak potvrdila existenciu produktu povoleného prečerpania na jej účte od určitého dátumu. Z pripojených všeobecných obchodných podmienok žalobcu (bod 8.9 splácanie) vyplýva, že splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.
6. Z listiny zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú zaslal žalobca žalovanej súd zistil, že žalobca z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte žalovanej odstúpil od zmluvy o bežnom účte a súčasne ju upozornil na to, že spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov a služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu. Žalovanú súčasne vyzval na úhradu debetného zostatku v lehote do troch dní od doručenia daného oznámenia s upozornením, že žalobca pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky v prípade, že žalovaná danú dlžnú sumu neuhradí.
7. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná na účte vykazovala k dátumu XX.XX.XXXX debetný zostatok vo výške -334,30 Eur. Dňa XX.XX.XXXX je na účte evidované vyrovnanie zostatku na účte a zatvorenie účtu kreditnou položkou vo výške 340,33 Eur. Z daného výpisu súčasne vyplýva, že výška limitu povoleného prečerpania od XX.XX.XXXX je 0,- Eur.
8. Zo sadzobníka poplatkov účinného od XX.XX.XXXX pre fyzické osoby (občanov) súd zistil, že úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavuje výšku 28 % ročne.
9. Z rozpisu prehľadu všetkých transakcií na účte žalovanej od otvorenia bežného účtu až po jeho zatvorenie súd zistil, že žalovaná vykonala počas celého obdobia celkovo 45 kreditných transakcií vo výške 5.343,61 Eur a 177 debetných transakcií vo výške 5.683,94 Eur, teda rozdiel týchto transakcií predstavuje debetný zostatok vo výške 340,33 Eur.
10. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
13. Podľa bodu 8.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s., ak sa klient dostane do omeškania s plnením svojich peňažných alebo nepeňažných povinností, alebo ak porušuje zmluvu čo i len nepodstatným spôsobom, banka môže písomným oznámením doručeným klientovi okamžite: c/ odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní. Po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy o zriadení bežného účtu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovanú zriadiť osobný účet, zasielať jej mesačne výpisy z účtu a vydať jej platobnú kartu Maestro, s tým, že žalovanej bol poskytnutý denný limit na platobnú kartu vo výške 300,-€. Uvedená zmluva o zriadení bežného účtu bola uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o zriadení bežného účtu, avšak vzhľadom k tomu, že zmluvu uzatvoril na jednej strane dodávateľ, ktorý je právnickou osobou (bankou), ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti, uvedený vzťah vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že na všetky spotrebiteľské vzťahy je potrebné prednostne aplikovať Občiansky zákonník, a to aj v prípade keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Taktiež mal súd v konaní nepochybne preukázané, že od určitého dátumu zriadil žalobca v prospech žalovanej produkt povoleného prečerpania na bežnom účte s úverovým rámcom minimálne vo výške 400,- Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní súdu nepredložil písomné doklady ohľadne uzatvorenia daného zmluvného vzťahu, súd nemal možnosť preskúmať, či uvedený záväzkový vzťah spĺňa všetky náležitosti zmluvy v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, keďže na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania sa aplikujú ustanovenia tohto zákona. Medzi stranami sporu však nebola sporná tá skutočnosť, že žalobca žalovanej daný produkt poskytol, žalovaná po určitú dobu čerpala peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jej bežnom účte, pričom v konaní nespochybňovala tú skutočnosť, že by zmluva nebola uzatvorená zákonným spôsobom, resp. by neobsahovala potrebné náležitosti. Žalovaná sa v konaní obmedzila len na tvrdenia, že jej žalobca neoznámil tú skutočnosť, že sa nachádza v nepovolenom debete a voči nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania. K daným výhradám žalovanej súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca súdu riadnym spôsobom (výpisom z účtu) preukázal, že na účte žalovanej vznikol debetný zostatok, tzv. nepovolený zostatok na účte, ktorú skutočnosť jej žalobca oznamoval. Žalovaná v konaní nepreukázala, že doručovala žalobcovi oznámenie zmeny korešpondenčnej adresy, na ktorú môže žalobca ako veriteľ oznamovať žalovanej písomnosti prostredníctvom poštového podniku. Z uvedeného dôvodu žalobca zasielal žalovanej zásielky v súlade s bodom 19.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky Slovensko, a.s., na poslednú známu adresu jej bydliska, čo vyplýva z jednotlivých listín predložených
žalobcom v súdnom konaní (napríklad výpis z účtu za obdobie od XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX, so žiadosti o zmenu služby povolené prečerpanie na osobnom účte podpísanej priamo žalovanou, ako aj z odstúpenia od zmluvy o bežnom účte zo dňa XX.XX.XXXX), ktoré listiny boli doručované na adresu: H. T. XX, XXX XX H. T. Pokiaľ žalovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu zmenila svoj trvalý pobyt, či korešpondenčnú adresu (H. T. XX, XXXXX H. R. H.), bola povinná túto skutočnosť oznámiť v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „VOP“) žalobcu bez zbytočného odkladu. Pokiaľ tak žalovaná neurobila, žalobca doručoval žalovanej v zmysle bodu 19.8 VOP všetky listiny na posledne známu adresu a uvedené listiny sa považovali za doručené. V ďalšom mal súd za preukázané, že žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o bežnom účte listom zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu porušenia podmienok zo strany žalovanej, a to z dôvodu vykazovaného debetného zostatku od dátumu XX.XX.XXXX vo výške 334,30 Eur. Súčasne v súlade s VOP žalobca žalovanej oznámil, že spolu so zánikom zmluvy o bežnom účte zanikajú aj všetky ostatné produkty poskytnuté na bežnom účte, t. j. aj povolené prečerpanie na bežnom účte. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručované na posledne známu adresu. Súd konštatuje, že žalobca mal právo odstúpiť od zmluvy o bežnom účte a súvisiacich produktov vedených na bežnom účte v súlade s bodom 8.12 VOP vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojich povinností, čím porušila zmluvu. Uvedenú skutočnosť žalovaná nijakým spôsobom nespochybňovala. Daným úkonom žalobcu sa zmluva o bežnom účte ako aj súvisiacich produktov (povolené prečerpanie na účte) zrušila od počiatku a strany sporu si boli povinné vrátiť vzájomne poskytnuté poskytnuté plnenia. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie trvania záväzkového vzťahu súd zistil, že žalovaná na účte realizovala počas celej doby celkom 45 kreditných operácií vo výške 5.343,61 € a celkom 177 debetných operácií vo výške 5.683,94 €, teda rozdiel medzi týmito sumami predstavuje práve žalovaný debetný zostatok 340,33 €.
15. Z vyššie uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 340,33 € považuje za nesporný. Keďže v danom prípade bola medzi stranami sporu dojednaná pre prípad vzniku nepovoleného prečerpania na účte žalobcu osobitná úroková sadzba vo výške 28 %, súd aj tento nárok žalobcovi priznal.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Keďže žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, súd sa v ďalšom zaoberal dôvodnosťou tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná. Ako už súd konštatoval vyššie, na daný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať inštitúty občianskeho práva, a to aj pre prípad premlčania. Keďže pre daný prípad nie je v Občianskom zákonníku stanovená špeciálna premlčacia doba, je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, kedy mohol žalobca vykonať svoje právo po prvý raz. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril účet žalovanej dňa XX.XX.XXXX, kedy vyrovnal debetný zostatok na jej účte sumou vo výške 340,33 €. Od daného momentu uzatvorenia účtu žalovanej a zriadenia pohľadávkového účtu žalobcu sa definitívne debetný zostatok z pôvodne povoleného prečerpania a neskôr ako nepovoleného prečerpania na účte žalovanej, dostal do režimu pohľadávky žalobcu a odo dňa nasledujúceho po uzatvorení účtu, teda odo dňa XX.XX.XXXX (ide o dátum, ktorý je zhodný s dátumom oznámenia úkonu
- odstúpenia od zmluvy, žalovanej), možno mať za to, že žalobca mohol uplatniť predmetnú pohľadávku voči žalovanej. Až od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky žalobcu. Potom vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcu bola v danej veci podaná na súd dňa XX.XX.XXXX, teda v rámci plynutia premlčacej doby, je nutné konštatovať, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
18. Súd v súlade s § 232 ods. 4 CSP povolil žalovanej žalovanú sumu spolu s príslušenstvom splácať splátkami vo výške 50,- Eur mesačne vzhľadom na jej aktuálnu finančnú situáciu, keďže v súčasnej dobe poberá len invalidný dôchodok vo výške 180,- € mesačne a iný príjem nemá. Podmienky splatnosti jednotlivých splátok súd určil vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.