Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-179-2016.pdf
PDF · 111.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne: U.. L. B., nar. X.X.XXXX, bytom E.. S. XX, XXX XX W., právne zast. JUDr. Miroslav Korch, advokát, so sídlom Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r.o., 023 56 Makov č. 121, IČO: 36 005 843, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 2.125,-- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/102/2014 z a m i e t a .
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej sume po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu 27.12.2016 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu voči označenému žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.125,-- Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorá jej už bola žalovaným zaplatená t.j. 425,-- Eur a sumou ktorá jej mala byť vyplatená, celkom 2.550,-- Eur ako (12,75 podielov x 200). V podanej žalobe na skutkové odôvodnenie žalobkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území L., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod B 331 v spoluvlastníckom podiele 127500/10500000 k celku. Združenia vlastníkov lesa Kysučné zvolal riadne valné zhromaždenie na deň 6.12.2014 kde mal vyplácať spoluvlastníkom nájomné za rok 2014. Žalovaný vyplácal ostatným podielovým spoluvlastníkom nájom vo výške 200,- Eur za podiel, teda žalobkyni namiesto sumy 2.550,-- Eur vyplatil sumu iba vo výške 425,- Eur. Dlhuje jej teda sumu 2125,-- Eur, ktorá suma tvorí bezdôvodné obohatenie žalovaného. Na preukázanie tvrdení predložila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 8541 (č.l. 3,4), pozvánku ZVLK na riadne valné zhromaždenie na deň 6.12.2014 (č.l. 6) , výpis z obchodného registra žalovaného ( č.l. 7) spisu, poštovú poukážku platba od žalovaného v prospech žalobkyne L.. B. v sume 421,50 € (č.l. 8).
2. Za podanú žalobu uhradila žalobkyňa súdny poplatok v sume 127,50 Eur ( č.l. 13 spisu).
3. V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalobu spoločne s procesným poučením, výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie žalovanému dňa 15.2.2017, ktorý vo vyjadrení doručenom súdu 16.2.2017 uviedol, že žalobkyňa nemá právny titul, aby jej zaplatil žalovaný akékoľvek finančné prostriedky. Navyše podiely, ktoré previedol na Ž. T. C., neboli jeho, ale patrili nebohej L. C. o čom sa vedie i
súdny spor na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/102/2014 o určenie vlastníctva. Poukázal na to, že už v minulosti rozsudkom Okresného súdu Čadca 10C/333/00 zo dňa 21.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina 5Co/552/01 zo dňa 1.6.2011 bolo rozhodnuté, že z podielu T. C. 25,5 patrí 21,25 podielu Lesného spoločenstva L. Q.. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný zvolal riadne valné zhromaždenie na deň 6.12.2014 a je nesporné, že bude vyplácať spoluvlastníkom nájomné za rok 2014. Na tomto valnom zhromaždení bola označená i suma, ktorá bude vyplácaná a teda už najneskôr 6.12.2014 žalobkyňa vedela koľko finančných prostriedkov sa má vyplácať a odkedy. Keďže však žalobu podala až 27.12.2016, t.j. po 2-ročnej lehote vznášajú námietku premlčania, pretože ak by aj žalobkyňa mala z nejakého titulu nárok, bol by tento nárok z tohto dôvodu premlčaný. Zároveň s poukazom na žalobu o určenie vlastníckeho práva vo veci 8C/102/2014 navrhli, aby súd konanie prerušil, nakoľko rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Keďže v inom konaní sa rieši otázka vlastníckeho podielu k nehnuteľnosti žalobkyne na LV č. XXXX, žiadajú konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia veci vedenej pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 8C/102/2014. Inak žiadajú žalobu zamietnuť vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá nárok zo žiadneho titulu a jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam, o ktoré si odvodzuje svoje nájomné je sporné a naviac tento nárok je premlčaný. Na preukázanie predložili výpis z Obchodného registra žalovaného, kópiu návrhu (vo veci 8C/102/2014) žalobcov G. J., A. P., L.. Š. Q. a L.. T. Q. proti žalovaným L.. L. C. a L.. L. B., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke L. Q., zomr. XX.X.XXXX a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. L., úpravu rozsudočného návrhu zo dňa 3.6.2016, rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/333/00 z 22.11.2000 ( č.l. 30-34 spisu), rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 5Co/552/01 zo dňa 1.6.2001 (č.l. 35 - 38 spisu).
4. Vyjadrenie doručil súd právnemu zástupcovi žalobkyne 8.6.2017, ktorý v tzv. replike doručenej súdu 27.6.2017 (č.l. 43 -46 spisu) uviedol, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia., Nikde netvrdí o existencii nájomnej zmluvy. Majú za to, že nárok nie je premlčaný, nakoľko subjektívna lehota môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a žalobkyňa sa dožaduje náhrady za celý kalendárny rok 2014, objektívna lehota začala plynúť 1.1.2015 a týmto dňom začala plynúť aj subjektívna lehota. Pokiaľ ide o „favorizovaný“ rozsudok Okresného súdu Čadca 10C/333/00 z 22.11.2000 v spojení s rozsudkom KS Žilina 5Co/552/01 z 1.6.2001, právny zástupca dal do pozornosti rozhodnutie NS SR 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.3.2016, ktorým bol zrušený právoplatný rozsudok KS Žilina č.k. 5Co/479/2013-918 zo dňa 9.7.2013 a NS SR zaujal právny názor aj k rozsudku OS Čadca č.k. 10C/333/00 z 22.11.2000 v spojení s rozsudkom KS Žilina 5Co/552/01, kde NS konštatoval, že na základe rozsudku sp. zn. 10C/333/00 nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný 1/, t.j. T. C. nebol v čase uzavretia darovacích zmlúv vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom mu bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, vyslovil názor, že nie je dôvod na prerušenie konania, napriek tomu, že vec 8C/102/2014 je z roku 2014 a doposiaľ nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie a nebola im doručená ani údajná úprava rozsudočného návrhu zo dňa 3.6.2016, ktorou disponuje žalovaný ( pozn. súdu hoc nie je stranou sporu).
5. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne doručil súd právnemu zástupcovi žalovaného 2.10.2017, ktorý vo vyjadrení tzv. duplike (č.l. 48 a nasl. spisu) doručenej súdu 5.10.2017 uviedol, žalobkyňa nepredložila doklad preukazujúci dôvodnosť ňou požadovanej sumy. Žalovaný obhospodaruje pozemky na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, žalobkyňa si uplatňuje podiely len z hospodárskych výsledkov len na LV č. XXXX, čo predstavuje plochu 287,1666 ha, teda 51,65% z celkovej obhospodarovanej plochy. Suma 2125,- Eur by zodpovedala hospodárskemu výsledku z obhospodarovania celkovej výmery 555,9366 ha. Lesné spoločenstvo Kysucké s.r.o. vypláca každý rok po schválení valným zhromaždením podiely z hospodárskeho výsledku za jednotlivé roky. 6.12.2014 bola prednesená správa revíznej komisie a bola schválená správa činnosti a dosiahnutých výsledkov hospodárenia za rok 2014, nájom za jeden podiel predstavuje 200,- Eur. Plnenia za rok 2014 boli prvýkrát vyplácané 6.12.2014 od tohto dátumu začala plynúť premlčacia lehota, nakoľko žalobu podala žalobkyňa až 27.12.2016 nárok je premlčaný.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán sporu, žalobkyňa a z ich vyjadrení a obsahu spisového materiálu k veci sa viažucemu (všetky listiny doručené stranám sporu navzájom) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou zapísanou na liste vlastníctva č. 8541. Žalovaný tieto nehnuteľnosti na predmetnom liste vlastníctva mal
v prenájme a vyplácal 200,- Eur za jeden podiel. Poukázal samotnej žalobkyni však iba sumu 425,- Eur, zvyšnú sumu nevyplatil, čo po matematickom prepočte krát 200,- Eur predstavuje žalovanú sumu. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vo vzťahu k tvrdeniam čo do výšky podielov predložil uznesenie z valného zhromaždenia zo dňa 6.12.2014, kde je jednoznačne uvedené, že za jeden podiel predstavuje nájom hodnotu 200,- Eur. Čo sa týka subjektívnej lehoty, poukazuje na tú skutočnosť, že subjektívna lehota mohla plynúť iba v rámci objektívnej. Pokiaľ si uplatňuje nárok za rok 2014 v danej veci, tak si ho mohla žalobkyňa uplatniť najskôr 1.1.2015 a teda je zachovaná lehota tak subjektívna ako aj objektívna. Poukázal pritom na dôkazné bremeno, pričom sám z úradnej moci si vyžiadal zo Slovenskej pošty potvrdenie, oznámenie o výsledku prešetrenia, z ktorého je zrejmé, že na základe ich žiadosti ohľadom prešetrenia poštového poukazu na sumu 421,50 prijatého 19.12.2014 na Pošte L., odosielateľ Lesné spoločenstvo, nie je možné vyvodiť pre uplynutie lehoty, počas ktorej sú hlavné diely poštových poukazov na Slovenskej pošte uchovávané. Z tohto dôvodu nemajú možnosť preukázať, kedy reálne si prevzala samotná žalobkyňa túto poštovú poukážku, pričom dátum 19.12. je dátum podania poštového poukazu.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení v rámci pojednávania uviedla, že táto šikana trvá už takmer 25 rokov. Má sama problém sa v danej veci ovládať. Toto nerieši nič a vôbec túto situáciu, nemá to nič spoločné s právom. Je to neúnosné. V podstate oni si hája iba svoje práva, nič viac, nikomu nikdy nič nevzali. To, že si Q. vymýšľa, toto je iba čisté klamstvo. Má určité vzdelanie, čiže si toto dokáže sama vysvetliť.
9. Právna zástupkyňa žalovaného žalobu považovala za nedôvodnú. Žalobkyňa nepreukázala výšku plnenia, tak ako požaduje vo svojom návrhu. Žalovaný ako také vypláca plnenia z hospodárskych výsledkov, pričom poukazuje na konkrétne listy vlastníctva v katastrálnom území L.. Žalobkyňa ako taká sa domáha plnenia len za parcelu evidovanú na LV č. XXXX a nie aj z iných listov vlastníctva. Zároveň návrh ako taký bol podaný po lehote, po uplynutí subjektívnej dvojročnej doby. Konanie ako také, tak ako bolo vznesené v ich návrhu, by malo byť prerušené do právoplatnosti skončenia konania, v ktorom je riešená zásadná otázka, tak ako uvádzali vo svojom návrhu. Nárok ako taký zároveň je premlčaný. Pokiaľ by súd vychádza z poštovej poukážky, ktorú predložila samotná žalobkyňa, tento nárok by bol premlčaný taktiež. Pokiaľ samotná žalobkyňa tvrdí, že to prevzala v iný deň, táto skutočnosť nebola z jej strany žiadnym spôsobom preukázaná.
10. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX č.l. 3,4 vyplýva, že žalobkyňa figuruje pod poradovým číslom 331 ako podielová spoluvlastníčka v podiele 127500/10500000 , ktorú nehnuteľnosť nadobudla na základe darovacej zmluvy V 2231/13 z 26.6.2013. Z listinného dôkazu a to výpisu z obchodného registra vyplýva, že Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o. je právnickou osobou a jeho spoločníkmi je Združenie vlastníkov lesa Kysučné, IČO: 17 059 151, Kysučné. Z pozvánky výboru združenia vlastníkov lesa Kysučné vyplýva, že dňa 6.12.2014 o 10.00 hod. bolo v Dome kultúry v L. zvolané riadne valné zhromaždenie. Predmetom programu okrem iného bola aj správa o činnosti a dosiahnutých výsledkov za hospodársky rok 2014 s tým, že vzhľadom na uznesenie Valnej hromady zo dňa 14.12.2002 nájom členom bude vyplatený prednostne na účet vedený v peňažnom ústave - bankou, alebo poštou. Členovia, ktorí účet nenahlásili, alebo sa im zmenil, boli vyzvaní na urýchlené nahlásenie čísla účtu písomne. Zároveň bolo oznámené, že v deň konania valného zhromaždenia bude prebiehať výplata nájomného. Z listinného dôkazu (č.l. 8 spisu) a to poštovej poukážky vyplýva, že dňa 19.12.2014 bola adresátovi L.. L. B. doručená z Lesného spoločenstva Kysučné, s.r.o. suma 421,50 €, ktorá je označená ako nájom 425,- Eur mínus 3,50 Eur poštovné. Podľa zápisnice z rokovania valného zhromaždenia ZVLK konaného dňa 6.12.2014 z bodu 5 vyplýva, že členovia revíznej komisie odporúčajú vyplatiť podiely za nájom členom združenia, taktiež odmeny členom predstavenstva. Z uznesenia z valného zhromaždenia ZVLK v L. zo dňa 6.12.2014 (č.l. 53-54 spisu) vyplýva, že valné zhromaždenie ZVLK prerokovalo schválené body rokovacieho poriadku a schválilo v bode 4 rozdelenie hospodárskeho výsledku za rok 2014, ktoré je v súlade s nájomnou zmluvou, pričom nájom za jeden podiel predstavuje 200,- Eur.
11. Na daný spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 20 zákona č. 97/2013 Z.z. podiel člena spoločnosti na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinnosti, ak zo zmluvy o spoločenstve alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.
Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. výbor predkladá zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo spôsobu úhrady straty.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 OZ (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 OZ (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 162 ods. 1,2,3 CSP (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
12. Pokiaľ ide o procesný návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že na Okresnom súde v Čadci prebieha súdne konanie vo veci 8C/102/2014 v ktorom sa osoby odlišné od žalovaného domáhajú určenia, že okrem nehnuteľnosti ktoré sú predmetom tohto konania patria do dedičstva po zomr. L. Q., ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 8C 102/2014, súd tomuto návrhu nevyhovel a návrh zamietol (výrok I. rozsudku) a to z toho dôvodu, že súd vyhodnotil nárok žalobkyne voči žalovanému za premlčaný a teda má zato, že nie je dôvod, aby konanie bolo prerušované aj s poukazom na ustanovenie čl. 17 CSP, na základe ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, čím v sporovom konaní tak súd predchádza zbytočným prieťahom a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Z predloženého výpisu LV č. XXXX jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola v čase rozhodovania súdu v tejto veci jednou z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti na tomto liste vlastníctva uvedených a to pod p.č. 331 a opak preukázaný v spore nebol.
13. Vykonaným dokazovaním z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu a nimi predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa ako členka združenia s poukazom na ustanovenie § 20 zák. č. 97/2013 má zákonný nárok na vyplatenie podielu člena spoločnosti na zisku a na majetku určenom na
rozdelenie medzi členov spoločenstva podľa rozhodnutia zhromaždenia. V súlade s § 14 ods. 4 zák. č. 97/2013 Z.z. sa dňa 6.12.2014 konalo valné zhromaždenie Združenia vlastníkov lesa Kysučné, ktorého je žalobkyňa členkou, kde jedným z bodov programu bola pod bodom 6) správa o činnosti a dosiahnutých výsledkoch za hospodársky rok 2014. Z uvedenej pozvánky zároveň vyplýva, že v deň konania valného zhromaždenia bude prebiehať výplata nájomného členom združenia a tí, ktorí si nájG. F. E. R. M., L. A. E.Ť. F. B. Ú. U.. A. Šupčíkovej združenia dňa 9.12 a 12.12.2014 (viď. čl. 6 spisu) . Podľa zápisnice z rokovania Valného zhromaždenia ZVLK zo dňa 6.12.2014 - bod 6) vyplýva, že bola prednesená správa revíznej komisie o hospodárení za rok 2014 a členovia RK odporúčajú vyplatiť podiely za nájom členom združenia a tiež odmeny členom predstavenstva. Podľa správy Združenia vlastníkov lesa Kysučné (č.l. 96) Lesné spoločenstvo Kysučné s.r.o. každý rok po schválení valnou hromadou ZVLK vypláca nájom z hospodárskeho výsledku. V roku 2014 bol vyplatený nájom vo výške 200,-- Eur za jeden podiel. Nájom bol členom vyplatený hneď po ukončení valnej hromady a v roku 2014 teda dňom 6.12.2014.
14. Z vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalobkyňa má vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vyporiadané a vznikol jej teda nárok na vyplatenie podielu vo výške 200,-- Eur za jeden podiel (č.l. 50, 53 spisu). Vyplatenie podielov jednotlivým členom ZVLK títo členovia poverili Lesné spoločenstvo Kysučné - ktoré je právnickou osobou založenou Združením vlastníkov lesa Kysučné. Žalobkyňa má v ZVLK celkom 12,75 podielov a keďže v roku 2014 bola členom združenia, vznikol jej nárok na vyplatenie podielu člena spoločnosti na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov za rok 2014 v sume 200,- Eur za podiel, celkom teda 2.550,- Eur. Žalobkyňa predložila súdu poštový poukaz, ktorým preukazovala, že jej žalovaný zaslal čiastku 421,50 Eur, ktorá suma jej bola podľa pečiatky pošty (poznámka na poštovom ústrižku potvrdenie o dodaní) vyplatená dňa 19.12.2014 (č.l. 8 a 43 spisu) . Pokiaľ žalobkyni žalovaný vyplatil „iba“ čiastku 421,50 Eur, vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie - majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalovaný súdu nepreukázal žiadnym spôsobom na základe čoho žalobkyni nevyplatil plnú sumu, aká jej tak prináležala, resp. ani nešpecifikoval ako dospel k sume 425,- Eur od ktorej odpočítal sumu 3,50 Eur z titulu poštovného, ktorú sumu žalobkyni vyplatil prostredníctvom počtového poukazu.
15. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa touto námietkou musel prioritne zaoberať. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, pričom premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe nárok priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ).
16. Ako bolo tvrdené a preukázané zo strany žalovaného, výplata podielovým spoluvlastníkom bola realizovaná od 6.12.2014. Preukázateľne žalovaný zaslal žalobkyni poštovou poukážkou sumu 421,50 Eur, čo sporné medzi stranami nebolo. Sporné medzi stranami bolo, kedy si prevzala žalobkyňa túto čiastku a kedy tak nastal počiatok plynutia premlčacej doby.
17. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (nárok uplatnený žalobkyňou v tomto súdnom spore) je stanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná (§107 ods. 3), ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Súd v danom prípade má zato, že objektívna premlčacia doba (trojročná) začala plynúť od 7.12.2014 t.j. dňom nasledujúcom po dni, kedy začal žalovaný preukázateľne vyplácať na valnom zhromaždení výplaty konkrétnym podielovým spoluvlastníkom, ktorí tak mali možnosť tieto prostriedky si prevziať, pokiaľ nevyužili možnosť zaslania výplaty na účet. Ak by si neprevzala finančné prostriedky žalobkyňa v deň valného zhromaždenia, mohla tak urobiť v dňoch od 9 do 12.12.2014, pripadne v inom dohodnutom termíne. Pokiaľ žalobkyňa nevyužila ani jednu z možností žalovaný jej zaslal „ním vypočítanú čiastku“ poštovým poukazom.
18. V uvedený deň 7.12.2014 po prvýkrát vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne a od tohto dňa tak plynie 3 ročná objektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 2 OZ) na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného v prospech žalobkyne.
19. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. V tomto smere však súd poukazuje na plynutie subjektívnej premlčacej doby ( §107 ods. 1 OZ) na vydanie bezdôvodného obohatenia a táto začala plynúť žalobkyni podľa názoru súdu dňom nasledujúcim po prevzatí finančnej hotovosti, t.j. od 20.12.2014 a táto jej uplynula 20.12.2016. Žalobkyňa podľa názoru prevzatím finančnej hotovosti prostredníctvom pošty subjektívne nadobudla vedomosť o tom, že zo strany žalovaného nedošlo k plnej úhrade. Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu až 27.12.2016, nárok žalobkyne je teda premlčaný. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v danej veci žalobkyňa prevzala hotovosť až neskôr, nakoľko sa zdržiavala mimo Slovenskej republiky, čiže túto mohla prevziať v januári najskôr, alebo až na konci roka. Pokiaľ tvrdila žalobkyňa že dátum 19.12.2014 je dátumom podania - zaslania prostriedkov zo strany žalovaného nepreukázala, že by tieto prostriedky prevzala v dobe od 19 do 27.12. K týmto tvrdeniam nepredložila žiadny dôkaz a ani ho nenavrhla. Bolo na žalobkyni, aby uniesla dôkazné bremeno čo do neskoršieho prevzatia finančných prostriedkov. Súd má v tomto prípade zato, že na poštovej poukážke je vyznačený dátum dodania (nie podania na poštovú prepravu) ako údaju, ktorý preukazuje, kedy prevzala prostriedky žalobkyňa. Taktiež aj stanovisko, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, aby preukázal začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podľa názoru tiež nesprávne. Súd v danej veci je toho názoru, že žalovaný nemá reálne možnosť preukázať, kedy začala plynúť lehota, toto je možné výlučne iba zo strany žalobkyne len vyvrátiť tým, že preukáže kedy podľa nej začala plynúť táto lehota a teda že tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa uplatňujúca si nárok z bezdôvodného obohatenia musí súdu preukázať včasnosť uplatnenia svojho nároku. Opačný záver by podľa názoru súdu viedol k narušeniu právnej istoty. Z týchto dôvodov pre opodstatnenú námietku premlčania súd návrh žalobkyne zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. V danom prípadne bol v celom rozsahu úspešný v tomto konaní žalovaný, preto mu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 CSP bola voči žalobkyni priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Čadca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).