Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcov: 1. O. P., nar. XX.X.XXXX, 2. G. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX/XX, L., v konaní zast. advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, o určenie, že zmluva o splátkovom úvere je bezúročná a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 4.5.2017, došlou súdu dňa 5.5.2017, sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým súd určí, že zmluva o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo odplatné poskytnutie sumy 20.000,- eur, uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným dňa 4.2.2016, je bezúročná a bez poplatkov. Žalobcovia žiadali priznať voči žalovanému aj náhradu trov konania.

2. Žalobcovia tvrdili, že dňa 4.2.2016 ako spotrebitelia uzatvorili so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorú žalovaný vopred pripravil a s ktorou nemohli nič robiť, ani ju pripomienkovať. Ak chceli spotrebný úver, museli zmluvu podpísať tak, ako bola pripravená. Zmluvou im bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 20.000,- eur, ktorý mali splatiť 96 splátkami, každá vo výške 304,34 eur. V splátke úveru mali platiť aj mesačné poistné vo výške 10,29 eur po dobu trvania zmluvy. Celkovo tak mali uhradiť žalovanému sumu 29.215,52 eur. Táto suma podľa zmluvy sú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve určená na 10,46% a úroková sadzba, po zohľadnení poskytnutej zľavy, na 8,90% p. a. (inak fixná výška úrokovej sadzby do splatnosti 10,90% p. a.). Priemerná hodnota RPMN podľa zmluvy bola 10,08%.

3. Žalobcovia mali za to, že podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zmluva bez poplatkov a je bezúročná, nakoľko RPMN je určená nesprávne, v ich neprospech. Podľa zmluvy mali uhradiť žalovanému 96 splátok, každú vo výške 304,34 eur, čím mali uhradiť podľa zmluvy celkovú sumu 29.215,52 eur. Matematicky a právne však 96 x 304,34 eur dáva čiastku 29.216,64 eur. Berúc uvedené do úvahy mali žalobcovia za preukázané, že RPMN je v zmluve uvedená v ich neprospech. Žalovaný ich zavádzal/klamal o celkovej výške nákladov, ktoré majú zaplatiť, ako aj o RPMN, ktorá je v skutočnosti vyššia, než je uvedená v zmluve. V rozpore s § 9 ods. 2 písm. l) a k), v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 120/2010 Z. z., v zmluve nie je určená konkrétna výška (suma/čiastka) istiny, ani konkrétna výška (suma/čiastka) úroku, platených žalobcami, v zmluve vôbec nie sú uvedené všetky

predpoklady použité na výpočet RPMN a je v nej aj nesprávne stanovená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Na potvrdenie správnosti svojich námietok žalobcovia poukázali na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.6.2014, sp. zn. 6Co/523/2014, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/256/2013 a Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.9.2015, sp. zn. 18Co/178/2014. Ďalej poukázali na to, že vadou, spočívajúcou v absencii obligatórnych náležitostí zákona, trpí aj oznámenie o zmene podmienok zo dňa 14.3.2017, ktoré de iure a de facto je dodatkom k zmluve. V zmysle predmetného dodatku žalovaný zmenil úrokovú sadzbu úveru, ktorá po zohľadnení zľavy klesla zo 7,6% p. a. na 5,6% p. a., pričom žalovaný uviedol aj novú výšku mesačnej splátky 273,38 eur.

4. Žalobcovia v žalobe označili a predložili listinné dôkazy - zmluvu o splátkovom úvere, oznámenie o zmene podmienok úveru, predžalobnú výzvu a podnet podaný na NBS. Navrhli aj svoj výsluch na preukázanie, že zmluva bola spotrebiteľská, formulárová, bez možnosti ju pripomienkovať. Iné dôkazy nenavrhli.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu.

6. Vo vyjadrení zo dňa 4.7.2017 žalovaný poprel všetky tvrdenia žalobcov, okrem tvrdenia o uzavretí zmluvy. Tvrdil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (CSP) namietal, že v danej veci ide o typ žalobného návrhu, ktorý osobitná právna úprava nepripúšťa.

7. Žalovaný ako listinné dôkazy predložil zmluvu o splátkovom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informáciu o RPMN. Iné dôkazy nenavrhol.

8. V ďalších vyjadreniach, replike zo dňa 12.9.2017 a duplike zo dňa 20.11.2017, strany ešte doplnili podrobnú právnu argumentáciu k sporným otázkam.

9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní strany predložili ďalšie listinné dôkazy - žalobcovia výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver a žalovaný obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery účinné od 1.1.2015.

10. Súd mal za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom o uzavretí zmluvy, vrátane obsahu zmluvy. Obe strany predložili rovnakú zmluvu o splátkovom úvere. Sporná tak bola iba skutočnosť, či zmluva bola dojednaná individuálne, ako aj právne posúdenie, či je žaloba procesne prípustná a či je zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov.

11. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa písm. d) tohto ust. žalobou možno tiež požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Toto ustanovenie je účinné od 1.1.2018 a v poznámke odkazuje na § 137 písm. c) a d) CSP.

13. Na základe uvedených ustanovení súd vyhodnotil žalobu ako procesne prípustnú. Zákon o spotrebiteľských úveroch ako osobitný predpis dáva od 1.1.2018 spotrebiteľovi možnosť domáhať sa navrhovaného určenia. Osobitným predpisom je spravidla vždy hmotnoprávny predpis (napr. , zákon o dobrovoľných dražbách, ). Súd považoval za rozhodujúce, že táto možnosť platila v čase, kedy o žalobe rozhodoval, pričom obe strany mali možnosť na zmenu právneho predpisu v priebehu konania reagovať, predložiť svoje argumenty a doplniť dôkazy. Doplnenie dôkazov súd pripustil aj u žalovaného, ktorý nie je spotrebiteľom, keďže ten vo svojich vyjadreniach v roku 2017 poukazoval výlučne na procesnú neprípustnosť žaloby. Hypotetickou sa tak stala otázka, ako by súd rozhodol o žalobe v roku 2017. Pokiaľ neexistovalo žiadne prechodné ustanovenie, ktoré by časovo obmedzovalo použitie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, nebol dôvod žalobu odmietnuť, resp. zamietnuť bez prejednania.

14. Žalobe však nebolo možné vyhovieť z vecných dôvodov. Žalobcovia neuviedli také skutočnosti, a ani žiadne také skutočnosti nevyplynuli z predložených dôkazov, v dôsledku ktorých je zmluva o splátkovom úvere bezúročná a bez poplatkov.

15. Zmluvu o splátkovom úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti, žalobcovia - fyzické osoby nekonali ako podnikatelia. Preto ich treba považovať za dodávateľa a spotrebiteľa, zmluvu za spotrebiteľskú. Poskytnutý úver bol spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Bolo na žalovanom ako dodávateľovi tvrdiť a preukázať skutočnosti o individuálnom dojednaní zmluvy. Keďže žalovaný v tomto smere nič netvrdil, ani nepredložil žiadny dôkaz o individuálnom rokovaní, nebolo možné zmluvu považovať za individuálne dojednanú. Výsluch žalobcov nebol potrebný, nakoľko ich nezaťažovala dôkazná povinnosť.

18. Skutočnosť, či zmluva o splátkovom úvere bola dojednaná individuálne, však pre rozhodnutie nebola dôležitá, nakoľko žalobcovia sa nedovolávali bezúročnosti úveru pre neprijateľné podmienky, ale z iných dôvodov. Posúdenie otázky, či je úver bez poplatkov a bez úrokov, záviselo od toho, či zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Žalobcovia argumentovali, že v zmluve nie je uvedená konkrétna výška istiny, ani úroku, takže nevedia zo zmluvy určiť, aká konkrétna suma z mesačnej splátky pripadá na istinu, a koľko na úroky. Žalovaný proti tomu na pojednávaní namietal, že podľa článku 2 ods. 2 základných princípov sa má vychádzať z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, nie z rozhodnutí okresných a krajských súdov, a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, v ktorom sa konštatuje, že výklad podávaný žalobcom nie je správny.

21. V uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd v dovolacom konaní zaoberal právnou otázkou, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatné jednorazovo. Táto otázka nebola dosiaľ vyriešená vo vymedzenom zmysle a rozsahu, s dôrazom na otázku bezúročnosti úveru v prípade absencie niektorých náležitostí zmluvy.

22. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel najvyšší súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa tohto zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, nevyžaduje však, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia podľa najvyššieho súdu nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška

ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-212/07 podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne, kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

23. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v uvedenom Rozsudku a účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., najvyšší súd záverom konštatoval, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

24. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa podľa jeho odôvodnenia vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia (zmluva o úvere zo dňa 23.12.2013) . K tomu však uviedol, že zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12.10.2017, došlo, medziiným, k zmene § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa podľa najvyššieho súdu legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo, podľa názoru senátu najvyššieho súdu, možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

25. Uvedené aktuálne rozhodnutie najvyššieho súdu dáva jasnú a presvedčivú odpoveď na spor strán, pokiaľ išlo o dodržanie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. l), platného v čase uzavretia zmluvy. Vychádza z obdobného skutkového stavu a spomína aj rozhodnutie krajského súdu, na ktoré poukazovali žalobcovia. Súd uznal obranu žalovaného, že pre zachovanie právnej istoty je potrebné vychádzať z rozhodnutia najvyššieho súdu, t.j. vyššej súdnej autority.

26. Ďalšia námietka žalobcov sa týkala RPMN a čiastky, ktorú mali podľa zmluvy zaplatiť. Mali za to, že v zmluve je nesprávne stanovená celková čiastka, ktorú musia zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázali na to, že súčet všetkých splátok dáva čiastku 29.216,64 eur, avšak celková suma, ktorú mali podľa zmluvy zaplatiť, bola 29.215,52 eur. Už tým je podľa žalobcov preukázané, že RPMN uvedená v zmluve vo výške 10,46% je nesprávna, na oko nižšia, v skutočnosti je RPMN vyššia. Ako ďalší dôkaz žalobcovia predložili výpočet RPMN podľa kalkulačky na webovej stránke denníka SME, podľa ktorej RPMN je 10,56% .

27. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je, na rozdiel skladby anuitných splátok, dôležitým ukazovateľom pre spotrebiteľa na porovnanie výhodnosti úveru.

28. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

29. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

30. Zo štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere a informácie o RPMN, ktoré žalobcovia podpísali súčasne so zmluvou o splátkovom úvere, vyplynulo, že výpočet RPMN bol vykonaný za tých predpokladov, že úver bol poskytnutý okamžite (t. j. dňa 4.2.2016) a v plnej výške, že splatnosť prvej splátky bola dňa 15.3.2016 a že žalobcovia budú plniť svoje povinnosti v lehotách uvedených v zmluve. V Informácii o RPMN bol uvedený aj údaj o priemernej RPMN. Žalobcovia tak mali k dispozícii všetky údaje potrebné k tomu, aby si mohli porovnať cenu úveru (RPMN).

31. Vzorec na výpočet RPMN, uvedený v prílohe č. 2 zákona, je komplexnejší, na čo správne poukázal žalovaný. Obsahuje viaceré východiskové údaje, presnosť výpočtu na desatinné čísla, zaokrúhľovanie. Z toho hľadiska bol dôkaz predložený žalobcami nepresvedčivý, išlo o neúplný výpočet, nezohľadňujúci napr. skutočný začiatok čerpania úveru. Po zohľadnení všetkých východiskových údajov je RPMN uvedená v zmluve správna.

32. Súd uznal ako opodstatnenú aj obranu žalovaného týkajúcu sa rozdielu 1,12 eur. Odhliadnuc od toho, že ide o nepodstatnú sumu v porovnaní s výškou a trvaním úveru, a o dôsledok matematického zaokrúhľovania, súd akceptoval argument žalovaného, že podľa článku 5.17 obchodných podmienok žalovaného je posledná splátka vo výške zostatku pohľadávky banky. Nemohli tak vzniknúť pochybnosti o tom, v akej výške zaplatia žalobcovia poslednú splátku, splatnú dňa 15.2.2024, a že na úver nezaplatia žalovanému viac než sumu 29.215,52 eur. Na výpočet RPMN uvedený rozdiel nemohol mať vplyv.

33. Keďže zmluva o splátkovom úvere obsahovala všetky náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch a RPMN uvedená v zmluve zodpovedala skutočnej cene úveru, bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

34. Žalovaný mal vo veci úspech, preto by mu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 patrila náhrada trov konania za právne zastúpenie advokátskou kanceláriou. Súd však výnimočne nepriznal náhradu úspešnej strane, nakoľko sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Dôležité rozhodnutie najvyššieho súdu, týkajúce sa výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo vydané až v priebehu tohto súdneho konania. Dovtedajšia rozhodovacia prax krajských súdov nebola v otázke rozčlenenia splátok úveru jednotná, prevažne dokonca zastávala opačný názor. Súd bral do úvahy aj skutočnosť že žalovaný je bankou, u ktorej sa obdobné spory so spotrebiteľmi opakujú a sú založené na rovnakých argumentoch. Z týchto dôvodov je podľa súdu odôvodnené a spravodlivé, aby aspoň po určitú dobu po zjednotení judikatúry sa uplatnil výnimočný postup pri rozhodnutí o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.