Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-123-2017.pdf
PDF · 171.06 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/123/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Jaroslava Nociarová, SBH, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta č. 60, Ružomberok, IČO: 36 437 638, právne zast. JANČI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom X. č. XXX/X, I. T., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská č. 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SK/0119/99/2017 zo dňa 17.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave číslo: SK/0119/99/2017 zo dňa 17.10.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj rozhodnutím číslo: P/0368/05/2016 zo dňa 25.01.2017 uložil žalobkyni podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) pokutu vo výške 800 € pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 11.08.2016, dňa 25.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 29.09.2016 a dňa 20.10.2016 bolo zistené, že účastník konania - poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na ulici K. Salvu číslo 1, 3, 5, 7, 9 a 11, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 63/2010 zo dňa 21.10.2010, účastník konania mal povinnosť: 1- podľa § 8b ods. 2 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov) pri správe domu je správca povinný vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, keď pri výkone kontrol bolo zistené, že účastník konania nenavrhol výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv na kalendárny rok 2015; 2a- podľa § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, keď pri výkone kontrol bolo zistené, že pri výbere služieb: rekonštrukcia schodiska vo vchode číslo 7 - Zmluva o dielo č. 13/2015, 2b -vykonávanie upratovacích prác v priestoroch bytového domu na adrese K. Salvu 1985/1, 3, 9 a 11 sa účastník konania neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa; vyššie opísanými konaniami účastník konania neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ich vykonávanie, 3- pre porušenie povinností predávajúceho podľa ustanovenia § 18 ods. 4, v zmysle ktorého je predávajúci povinný po určení spôsobu vybavenia reklamácie reklamáciu vybaviť ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr, vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, keď kontrolami dňa 11.08.2016, dňa 25.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 29.09.2016 a dňa 20.10.2016 bolo zistené, že pri vybavovaní spotrebiteľskej reklamácie zo dňa 19.11.2015 predávajúci nedodržal zákonom stanovenú maximálnu lehotu 30 dní, keď túto nevybavil vôbec, 4- pre porušenie povinností predávajúceho podľa ustanovenia § 18 ods. 10 - v zmysle ktorého je predávajúci povinný viesť evidenciu o reklamáciách a túto predložiť na požiadanie správneho orgánu na nahliadnutie; evidencia reklamácií musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie; pri kontrolách dňa 11.08.2016, dňa 25.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 29.09.2016 a dňa 20.10.2016 bola na vyzvanie správnemu orgánu predložená evidencia spotrebiteľských reklamácií za rok 2015, ale reklamácia zo dňa 19.11.2015 v nej uvedená nebola, teda evidencia spotrebiteľských reklamácií neslúžila ako zdroj informácií pre preverenie formálneho postupu pri vybavovaní spotrebiteľských reklamácií.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 11.08.2016, 25.08.2016, 20.09.2016, 29.09.2016 a 20.10.2016 pri šetrení spotrebiteľského podnetu evidovaného pod č. P-376/2016 vykonali inšpektori SOI kontroly, pri ktorých boli zistené vyššie popísané nedostatky, za ktoré zodpovedá žalobkyňa, ako predávajúca - poskytovateľka služby - správkyňa bytov a nebytových priestorov. Na základe označenej skutočnosti bolo žalobkyni listom z 29.11.2016 zaslané oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia sa ďalej vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobkyne vznesenými v administratívnom konaní. Vo vzťahu k bodu 1 a vyjadreniu žalobkyne, v zmysle ktorého po písomnom hlasovaní vykonanom v dňoch 26.6. až 28.06.2014 bol schválený presun zálohovej platby za teplo vo výške 0,083 €/m2 do fondu údržby a opráv so zdôvodnením, že týmto spôsobom navýšený fond údržby a opráv je plánovaný na výmenu stúpačiek na teplú a studenú vodu a odpad, s tým, že realizácia tejto akcie bola naplánovaná na rok 2016, čím bola podľa názoru žalobkyne splnená povinnosť správcu navrhnúť výšku tvorby fondu údržby a opráv od 01.01.2015, prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné. Na schôdzi konanej 19.05.2014 prijali vlastníci bytov uznesenie č. 3 o písomnom hlasovaní ohľadom presunu finančných prostriedkov do fondu vo výške 0,083 € za m2 . Na rok 2015 však správca nenavrhol výšku tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný nemôže za splnenie tejto povinnosti považovať skutočnosť, že výšku - presun navrhol v roku 2014 na plánovanú realizáciu výmeny stúpačiek, ktorá mala byť vykonaná až v roku 2016. Žalobkyňa vo vzťahu k bodu 2a, uvádza, že na žiadnej z konaných schôdzí vlastníkov bytov v danom dome nebolo na havarijný stav schodiska poukázané a oprava schodiska nebola súčasťou navrhovaných plánov údržby a opráv pre roky 2015 a 2016, s tým, že až dňa 09.09.2015 obdržala list vlastníkov vchodu č. 7 poukazujúcich na havarijný stav schodiska, kde môže dôjsť k úrazu a iným škodám a obrane žalobkyne, že uvedený havarijný stav riešila operatívne bez súčinnosti s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov s ohľadom na predchádzajúcu skúsenosť z minulosti, keď na stretnutí so zástupcami vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo konštatované, že schodisko pred vchod č. 7 bolo v minulom období zo strany spoločnosti ByPo, spol. s r. o. už rekonštruované a schôdza vlastníkov bytov určite neodsúhlasí vykonanie požadovanej rekonštrukcie. Uvedené sa podľa žalobkyne potvrdilo aj na schôdzi vlastníkov bytov a NP konanej dňa 30.11.2016, kde návrh na rekonštrukciu schodísk pre vchody č. 9 a 9 nebol schválený. Správny orgán k uvedenej obrane žalobkyne v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia zdôraznil, že správca bytov pri odstránení havarijnej situácie schodiska vo vchode č. 7 konal bez účasti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bez ich rozhodnutia, teda neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výbere dodávateľa. Prvostupňový správny orgán uvádza, že nešlo v danom prípade o havarijný stav, ktorý má na mysli ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko v konkrétnom prípade sa jedná o opravu schodiska a nie o bezpečnosť technického zariadenia, ktoré by bezprostredne ohrozovalo život a zdravie. K obrane žalobkyne vo vzťahu k bodu 2b, v zmysle ktorej si žalobkyňa splnila povinnosť konať v súčinnosti s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a na základe ich rozhodnutia vo vzťahu k vykonávaniu upratovacích prác v priestoroch bytového domu v štyroch vchodoch vychádzajúc zo súhlasného stanoviska vyjadrenia viac ako 90 % vlastníkov bytov v jednotlivých vchodoch, správny
orgán uviedol, že z vykonaného zisťovania správneho orgánu vyplynulo, že listom z 01.02.2016 bol žalobkyňou v každom vchode bytového domu umiestnený oznam o možnosti upratovania spoločných priestorov. S upratovaním spoločných priestorov súhlasili vlastníci bytov a nebytových priestorov vo vchodoch č. 1 a 3 (okrem bytu 25), č. 9 (okrem bytu 55, 61, 65, 66), č. 11 (okrem bytu č. 82 a 84) formou písomného potvrdenia. So spoločným upratovaním nesúhlasili vlastníci bytov vo vchode č. 5 (okrem bytu č. 42) a vo vchode č. 7. V tomto prípade žalobkyňa riešila situácia sama bez účasti vlastníkov bytov a bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov objednaním firmy Mgr. Dana Vajdová - ESPRESSO, s ktorou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní upratovacích a čistiacich prác a služieb z 01.03.2016. Výber tejto firmy totiž bol vykonaný len za účasti zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo je v rozpore s právomocou zástupcov vlastníkov, nakoľko zástupcovia nie sú oprávnení rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej obrane v administratívnom konaní vo vzťahu k bodu 3,4 uviedla, že tzv. „reklamácia“ vo svojej podstate neobsahuje prvky reklamácie, keď sa jedná o úvahu vlastníkov bytov, akoby podľa ich názoru mala byť vypracovaná správa o činnosti správcu a v elaboráte nazvanom reklamácia je len súhrn názorov od roku 2011 až do roku 2015, prvostupňový správny orgán uviedol, že list - reklamácia z 19.11.2015 bol podpísaný tromi vlastníkmi bytov. V danom prípade sa jednalo o reakciu na odpoveď správcu z 25.06.2015, ako aj o uvedenie ďalších vád zistených vo vyúčtovaní, v položkách tvorba a čerpanie fondu opráv, poplatky za zrážkovú vodu. Tento list žalobkyňa riadne prevzala, ale vôbec sa s ním nezaoberala a neukončila reklamačné konania v súlade s § 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľov v maximálnej zákonnej lehote 30 dní. Záverom prvostupňový správny orgán konštatoval, že povinnosti žalobkyne, ako správkyne bytov a nebytových priestorov na základe zmluvy o výkone správy, ktoré sú uvedené v jednotlivých ustanoveniach zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nemajú deklaratórny ale kogentný charakter. Žalobkyňa je tak nositeľkou objektívnej zodpovednosti za splnenie týchto povinností, a to bez ohľadu na okolnosti, mieru subjektívneho zavinenia a kauzálny nexus. S poukazom na ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa prvostupňový správny orgán konštatoval, že pri určení pokuty prihliadol najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností. Zhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky, bol vedený zásadou zákonnosti, materiálnej pravdy a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Dospel k záveru, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, keď účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa vyjadrený v § 4 ods. 1 písm. h) predmetného zákona, podľa ktorého predávajúci alebo poskytovateľ služieb tieto musí poskytovať spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, vzhľadom na zistené nedostatky v zákonom požadovanej miere a úrovne dosiahnutý nebol. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na to, že nevybavením reklamácie v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote bol spotrebiteľ ukrátený na jeho práve na riadne vybavenie reklamácie. Uloženú pokutu 800 € za porušenie vo výroku rozhodnutia označených povinností považoval prvostupňový správny orgán za primeranú, plniacu represívno-výchovnú aj preventívnu funkciu plne zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
2. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0119/99/2017 zo dňa 17.10.2017 na podklade odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu uvedené rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že: „znenie: pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie, keď kontrolami dňa 11.08.2016, dňa 25.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 29.09.2016 a dňa 20.10.2016 bolo zistené, že účastník konania - poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na ulici K. Salvu číslo 1, 3, 5, 7, 9 a 11, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 63/2010 zo dňa 21.10.2010, účastník konania mal povinnosť...“ nahrádza znením: „ pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) - v zmysle ktorého predávajúci - poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie, keď kontrolami dňa 11.08.2016, dňa 25.08.2016, dňa 20.09.2016, dňa 29.09.2016 a dňa 20.10.2016 bolo zistené, že účastník konania
- poskytovateľ služieb ako správca bytov a nebytových priestorov vykonáva správu v bytovom dome na ulici K. Salvu číslo 1, 3, 5, 7, 9 a 11, a to na základe Zmluvy o výkone správy č. 63/2010 zo dňa 21.10.2010, účastník konania mal povinnosť...“ Ostatnú časť výroku vrátane uloženej sankcie ponechal bezo zmeny. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že považuje skutkový stav ustálený prvostupňovým správnym orgánom za spoľahlivo zistený a správne právne posúdený ako porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o
ochrane spotrebiteľa. Žalovaný však dospel k záveru o potrebe uvedenia presnej citácie zákonného ustanovenia, aby vydané rozhodnutie spĺňalo požadované zákonné kritériá. Preto zmenil výrokovú časť prvostupňového správneho rozhodnutia a v rozsahu zmeny výroku prvostupňového správneho rozhodnutia aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vykonaná zmena nezakladá dôvod na zbavenie sa zodpovednosti žalobkyne za porušenie zákona, nemá vplyv na spoľahlivo zistený skutkový stav ani na výšku uloženej pokuty. Dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako žiadala žalobkyňa, žalovaný nezistil. Žalovaný v podrobnostiach poukázal na jednotlivé odvolacie námietky konštatujúc, že v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti. Žalobkyňa poskytuje služby a má postavenie predávajúcej v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda je povinná poskytovať služby v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa povinná poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Uvedenú povinnosť si žalobkyňa vo vzťahu k spotrebiteľom (vlastníkom bytov a nebytových priestorov) nesplnila, čím došlo k porušeniu práv spotrebiteľov podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa - zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie v spojení s § 8b ods. 2 písm. h) a § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K podanému odvolaniu žalobkyne žalovaný ďalej uviedol, že v rozpore s tvrdením účastníka konania sa prvostupňový správny orgán vyjadril k ust. § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov aj v odôvodnení na strane č. 6 svojho rozhodnutia, a to rovnako ako aj vo výroku svojho rozhodnutia. V časti porušenia povinnosti porušenie predmetného ustanovenia súhlasí s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. Podľa § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platí „Pri správe domu je správca povinný vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných časti domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok. " Uvedené ustanovenie sa nezmieňuje o pláne opráv na kalendárne roky. Úmysel zákonodarcu je jednoznačný, nakoľko aj v dôvodovej správe k zákonu 268/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý novelizoval ust. § 8b ods. 2 písm. h), zákonodarca explicitne uviedol, že „Navrhované znenie ukladá správcovi povinnosť každoročne vypracovať plán opráv domu, ktorý reálne zhodnotí opotrebovanie domu a navrhne potrebné opravy. Na základe takéhoto plánu musí správca navrhnúť aj reálnu výšku tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom výšku tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv na každý rok si musia odsúhlasiť vlastníci bytov. " Žalovaný z uvedeného dôvodu nemohol prihliadnuť na námietku žalobkyne ako na relevantnú. K časti odvolania týkajúcej sa rekonštrukcie schodiska žalovaný uvádza, že nemôže brať do úvahy argumenty účastníka konania „ o vynaložení odbornej starostlivosti a maximálneho úsilia smerujúceho k odstráneniu nebezpečenstva vzniku škody na majetku alebo na zdraví vlastníkov bytov, nakoľko stav schodiska bol v tak havarijnom stave, že si takýto bezodkladný postup vyžadoval“, nakoľko z predloženého spisového materiálu (listov č. 728, č. 280 a č. 298) je pre odvolací orgán jednoznačné zistenie, že účastník konania disponoval informáciou o nevyhovujúcom technickom stave schodiska, keď v liste spotrebiteľov zaslanom odvolateľke zo dňa 06.11.2014 spotrebitelia uviedli: „Musíme však konštatovať, že oprava poškodených dlaždíc na hlavnom schodišti vchod č. 7 nebola do dnešného dňa zhotoviteľom odstránená a schodište je v havarijnom stave.“ Z uvedeného je evidentné, že žalobkyňa disponovala informáciou o nevyhovujúcom technickom stave schodiska minimálne od novembra roku 2014, a z toho dôvodu nie je legitímna obrana, ktorou sa snažila zdôvodniť svoje protiprávne konanie. Žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na zrealizovanie vhodného, a to najmä so zákonom súladného postupu. Na základe uvedených skutočností žalovaný nemohol uznať za dôvodnú ani túto námietku a v plnej miere súhlasí s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu v tejto časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. Naviac dopĺňa, že v prípade reálneho havarijného stavu schodiska (ak totiž havarijný stav pretrvával minimálne po dobu 1 roka, nemôže sa na tomto mieste hovoriť o havarijnom stave, a contrario správca po dobu 1 roka ignoroval závažný stav) mohol využiť iné inštitúty a zákony, napr. stavebný zákon, požiadať o dočasné uzavretie zadného vstupu, alebo využiť iné právne dostupné prostriedky. V danom prípade tak nesie plnú zodpovednosť za zmluvné dojednanie rekonštrukcie schodiska vo vchode č. 7 bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, tak ako to vo svojom rozhodnutí správne uviedol aj prvostupňový správny orgán. K druhej časti porušenia ust. § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - objednanie firmy na vykonávanie upratovacích prác bez účasti vlastníkov bytov a bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov odvolací orgán uvádza, že aj v tomto prípade odvolateľka porušila platné právne predpisy.
V prvom rade žalovaný reaguje na argument žalobkyne, že § 14 zákona o vlastníctve bytov explicitne neupravuje rozhodovanie o upratovacích službách a toto výslovne nezveruje do kompetencie vlastníkov bytov. Z uvedeného vyplýva, že takéto rozhodovanie mohli vykonať aj zástupcovia vlastníkov. Žalovaný citoval Zmluvu o poskytovaní upratovacích a čistiacich prác a služieb z 01.03.2016 čl. I: „Predmetom zmluvy je vykonávanie upratovacích prác ... v spoločných priestoroch bytového domu, adresa ...“. Podľa názoru žalovaného z uvedenej citácie Zmluvy o poskytovaní upratovacích a čistiacich prác, ako aj ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, jednoznačne vyplýva, že na uvedenú službu sa vzťahujú podmienky ustanovené v § 14 citovaného zákona, čím rozhodovanie o tejto otázke zveril zákon do kompetencie vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Ďalej z uvedeného plynie, že žalobkyňa nepreukázala zastúpenie vlastníkov bytov podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona, z toho dôvodu vlastníci v žiadnom prípade nemohli byť zastúpení zástupcami vlastníkov, pričom rozhodnutie o výbere dodávateľa nevzniklo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom týkajúcich sa ust. § 18 ods. 4 a § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých porušenie sa kladie žalobkyni za vinu, žalovaný uvádza, že súhlasí so stanoviskom prvostupňového správneho orgánu a dopĺňa jeho odôvodnenie v súvislosti s námietkami účastníka konania uvedenými v odvolaní nasledovne. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že z právneho hľadiska nemožno považovať „list vlastníkov zo dňa 19.11.2015" za reklamáciu. Podľa názoru žalovaného z listu vlastníkov zo dňa 19.11.2015 nazvanom „Reklamácia „Správa o Činnosti správcu za rok 2014 Karola salvu 1985ú1, 3, 5, 7, 9, 11, ktorej súčasťou je správa o tvorbe a čerpaní opráv, pochybenia pri obstarávaní investičných akcii bytového domu " je zrejmý prejav vôle smerujúci k vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi vlastníkmi bytu (spotrebiteľmi) a správcom (predávajúcim - poskytovateľom služby). List obsahuje označenie subjektov reklamácie a zachovanie prekluzívnej reklamačnej lehoty vyplýva z časových údajov o zverejnení „Správy o činnosti správcu", ktorá bola zverejnená dňa 30.05.2015, pričom reklamáciu žalobkyňa obdržala dňa 19.11.2015. Spotrebitelia v predmetnom liste vymedzili svoje požiadavky, odôvodnili ich a tiež uviedli svoje nároky, čím naplnili obsah reklamácie, a tým splnili všetky všeobecné i osobitné náležitosti, ktoré vyžaduje konkrétny právny úkon - reklamácia. Nakoľko podanie spotrebiteľov nazvané skrátene Reklamácia naplnilo všetky formálne znaky reklamácie, žalobkyňa bola povinná uvedenú reklamáciu najprv prijať, zaevidovať ju do evidencie reklamácií (ktorá musí obsahovať dátum uplatnenia reklamácie, dátum a spôsob vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie) a následne ju vybaviť v zákonom stanovenej maximálne lehote 30 dní, pričom ju nevybavila vôbec. Všetky predošlé zmienené povinnosti žalobkyňa preukázateľne porušila, a teda porušila formálny postup pri vybavovaní spotrebiteľských reklamácií. K námietke žalobkyne, že v súvislosti s vybavovaním reklamácie ide o duplicitné a nadbytočné postihovanie podľa ust. § 18 ods. 4 a § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaný uvádza, že i keď uvedené porušenia na seba nadväzovali, tieto mohli byť spáchané aj nezávisle od seba, a preto nie je možné ich stotožňovať, nakoľko ako to vyplýva aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa, porušené povinnosti sú upravené v rôznych ustanoveniach § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa je postihovaná podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že evidencia reklamácií neobsahovala údaj o dátume uplatnenia spotrebiteľmi uplatnenej reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie zo dňa 19.11.2015, a teda žalobkyňa nie je postihovaná za porušenie povinnosti viesť evidenciu reklamácií celkovo, čo jasne vyplýva aj z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. K uloženému postihu žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán uložil výšku postihu v zákonom stanovenej sadzbe do 66 400 EUR, pokuta vo výške 800 EUR nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby neadekvátna - represívna, naďalej plní preventívnu funkciu. K výške pokuty odvolací orgán uvádza, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v možnom poškodení spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Výška pokuty je primeraná zisteným skutočnostiam a je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Pokuta je adekvátna k závažnosti protiprávneho konania, následkom porušenia a jeho trvaniu. Žalovaný nepristúpil k prehodnoteniu výšky uloženej sankcie, nakoľko okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní boli žalovaným vyhodnotené ako nedôvodné a nemajúce vplyv na požadované zrušenie uloženej pokuty.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Namieta, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s podstatnými odvolacími dôvodmi. Žalovaný sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne,
že ak by aj žalobkyňa porušila povinnosti, čo by bolo preukázané, v predmetnej veci nie je možné aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán prispôsobil znenie daného ustanovenia, keď vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia uviedol, že predávajúci
- poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne vykonávanie. Žalobkyňa poukazuje na to, že citované kogentné zákonné ustanovenie znie: „Predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobku a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie“. Žalobkyňa neporušila § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V písomnom hlasovaní vykonanom 26. - 28.06.2014 bol schválený presun zálohovej platby za teplo vo výške 0,083 €/m2 do fondu údržby a opráv so zdôvodnením, že týmto spôsobom navýšený fond údržby a opráv je plánovaný na výmenu stúpačiek na teplú, studenú vodu a odpad. Realizácia tejto akcie bola naplánovaná na rok 2016 s tým, že je potrebné nasporiť potrebnú sumu na predmetnú rekonštrukciu. Týmto bola podľa názoru žalobkyne splnená povinnosť navrhnúť výšku tvorby fondu údržby a opráv aj pre rok 2015. Zdôrazňuje, že zákon o vlastníctve bytov kogentne neupravuje formu a spôsob návrhu výšky fondu. Žalobkyňa aj pri rekonštrukcii schodiska postupovala v zmysle platnej legislatívy. Na nevyhovujúci stav schodiska vo vchode č. 7 bola vlastníkmi bytov upozornená. Vzhľadom k tomu, že na žiadnej z konaných schôdzí vlastníkov bytov v danom dome nebolo na túto skutočnosť poukázané, oprava schodiska nebola súčasťou navrhovaných plánov údržby a opráv pre roky 2015 a 2016. Dňa 09.09.2015 obdržala list od vlastníkov bytov vchodu č. 7 poukazujúci na havarijný stav, ktorým môže dôjsť k úrazu a iným škodám, preto oslovila tri firmy zaoberajúce sa stavebnou činnosťou. Z oslovených firiem dve uviedli do ponuky termín realizácie rok 2016. Následne žalobca oslovil živnostníka T. J., aby vzhľadom k stavu schodiska vykonal túto opravu ešte v roku 2015 pred príchodom zimných mesiacov. Uvedeným konaním žalobkyňa odstránila akékoľvek nebezpečenstvo vzniku škody na majetku alebo na zdraví vlastníkov bytov. Vzhľadom na havarijný stav schodiska si takýto bezodkladný postup situácia vyžadovala. Podľa názoru žalobkyne jej postupom boli práva a právom chránené záujmy vlastníkov bytov chránené a zabezpečené ďaleko viac, ako keby mala postupovať v súlade so zákonom a čakať na výber zhotoviteľa a riskovať ujmu na zdraví alebo majetku. Nesúhlasí s výkladom žalovaného, podľa ktorého havarijný stav schodiska nie je správna definícia, nakoľko schodisko nie je špecificky zaradené do skupiny havarijných zariadení (výťah, elektrické rozvody, vodovodné rozvody, atď.), teda nepredstavuje bezpečnosť technického zariadenia, ktoré by bezprostredne ohrozovalo život a zdravie. Namieta, že správny orgán pritom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuvádza, čo sa rozumie pod pojmom technické zariadenie. Žalobkyňa si len splnila povinnosť zabezpečiť odstránenie poruchy technického zariadenia, ktoré bezprostredne ohrozovalo život, zdravie a majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov v súlade s platnou legislatívou. Ďalej namieta, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia nijakým spôsobom stav schodiska neskúmal, a teda nemohol ani riadne zistiť skutkový stav veci. Splnila si aj povinnosť konať v súčinnosti s vlastníkmi bytov ohľadne ustálenia otázky vykonávania upratovacích prác. Na schôdzi vlastníkov bytov konanej 03.10.2011 bolo jednomyseľne odsúhlasené, aby si o upratovaní spoločných priestorov a schodísk jednotlivých vchodov rozhodli vlastníci bývajúci vo vchode bytového domu. Zápis o danom riešení bol predložený aj kontrole SOI. Kontrole bolo predložené hlasovanie jednotlivých vchodov, kde hlavným kritériom pre výber dodávateľa bola jednotková cena za upratovanie 2,5 €/byt/mesiac. Zástupcovia bytov si na základe ponúk vybrali dodávateľa. Na základe ponuky sa štyri vchody rozhodli pre dodávateľský spôsob upratovania dodávateľom ESPRESSO J. P., ktorá jediná splnila danú podmienku ceny. Vchod č. 7 sa od tohto spôsobu dištancoval, zabezpečil si upratovanie inou osobou. Vchod č. 5 upratujú vlastníci na základe mesačného rozpisu samostatne. Financovanie štyroch vchodov nie je nákladom fondu údržby a opráv, každý vlastník bude mať v ročnom vyúčtovaní v položke iné náklady na upratovanie. Žalobca zdôrazňuje, že v jednotlivých vchodoch bolo súhlasné stanovisko vyjadrením viac ako 90 % vlastníkov. Výber dodávateľa sa netýkal celého objektu len štyroch vchodov, aby sa dodržalo uznesenie zo schôdze 03.10.2011. Výber spoločnosti na upratovacie práce bol zrealizovaný za účasti zástupcov vlastníkov bytov. Uvedených zástupcov si vlastníci zvolili riadne v zmysle zákona a nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Úlohou zástupcu vlastníkov bytov je zastupovať jednotlivých vlastníkov za účelom operatívneho riešenia bežných prevádzkových problémov a záležitostí domu. Vzhľadom na to, že uvedení zástupcovia s daným výberom dodávateľskej firmy vyjadrili súhlas, žalobkyňa nemala dôvod takýto súhlas zvolených zástupcov spochybňovať a neriadiť sa ním. Žalobkyňa zdôrazňuje, že § 14 zákona o vlastníctve bytov explicitne neupravuje rozhodovanie o upratovacích službách, a toto výslovne nezveruje do kompetencie vlastníkov bytov. Z uvedeného vyplýva, že takéto rozhodovanie mohli vykonať aj zástupcovia vlastníkov. V prípade, ak zástupcovia svojim konaním prekročili rozsah zákonného poverenia, mali za takýto postup niesť zodpovednosť voči vlastníkom. Žalobca ďalej namieta, že neporušil povinnosti podľa § 18 ods. 4 a ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu
list vlastníkov z 19.11.2015 nemožno z právneho hľadiska považovať za reklamáciu v zmysle § 18 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa. Ide len o bežnú komunikáciu medzi vlastníkmi a správcom v listinnej forme, kde vlastníci poukazujú na určité pochybenia zo strany správcu. Jedná sa len o úvahu vlastníkov bytov, ako by podľa ich názoru mala byť vypracovaná správa o činnosti správcu. V elaboráte je súhrn názorov od roku 2011 až do roku 2015. Označenie listu ako reklamácia sa nestotožňuje s jeho obsahom. V prípade, ak by sa jednalo o reklamáciu, analogicky v zmysle príslušných procesnoprávnych predpisov by takéto podanie malo obsahovať označenie komu je určené, označenie služby, ktorá sa reklamáciou napáda, rozsah, v akej sa táto služba napáda a uvedenie, čoho sa sťažovateľ domáha. Pokiaľ vlastníci vo všeobecnosti rozporujú spôsob vykonávania a poskytovania služieb, nemôže sa bez ďalšieho jednať o reklamáciu konkrétnej poskytnutej služby. Podanie vlastníkov bytov napriek jeho označeniu tak nevykazuje znaky reklamácie konkrétnej poskytnutej služby žalobcom, a tak žalobca celkom logicky a v súlade so zákonom uvedené podanie nepovažoval za reklamáciu, nezaevidoval ju v evidencii. V danom prípade sa žalobcovi javí postih za porušenie povinnosti aj podľa ust. § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa za nadbytočný a duplicitný vo vzťahu k postihu pre porušenie § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že žalobkyňa list vlastníkov z 19.11.2015 nepovažovala za reklamáciu, toto podanie v evidencii nie je uvedené. Poukázal na skutočnosť, že má riadne vypracovaný „reklamačný poriadok“, ktorý je v súlade so zmluvou o výkone správy ako aj so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle tohto poriadku musí byť reklamácia na službu podaná max. do 30 dní po uskutočnení služby. Pokiaľ sa jedná o správu o činnosti správcu, táto bola zverejnená 30.05.2015 a tzv. reklamáciu správca obdržal 19.11.2015.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 02.02.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí žalovaného, ktoré v podrobnostiach žalovaný premietol aj do svojho vyjadrenia. Naviac konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný v danom prípade postupoval aj v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania a so všetkými námietkami a podkladmi predloženými žalobkyňou sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil. Žalobkyňa uviedla v žalobe identické dôvody a argumenty, aké predniesla v podanom odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Z dôvodu, že sa žalovaný s predmetnými dôvodmi a argumentmi vyrovnal už v rámci odvolacieho konania, v plnom rozsahu sa ich pridŕža a na ne odkazuje. Na dôvažok žalovaný uviedol vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý poukázal na pochybenie prvostupňového správneho orgánu týkajúce sa porušenia povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, že žalovaný sa vysporiadal s uvedenou námietkou aj tým, že úvodom rozhodnutia dal za pravdu žalobkyni, pričom toto formálne pochybenie prvostupňového správneho orgánu - nesprávne citovanie zákonného ustanovenia - zmenou prvostupňového rozhodnutia sám žalovaný napravil a riadne odôvodnil, a teda pochybenie prvostupňového správneho orgánu odstránil. Z tohto dôvodu v zmysle zásady jednotnosti konania, a to že celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho začatia až do rozhodnutia odvolacieho orgánu, žalobca nie je oprávnený podľa názoru žalovaného napádať rozhodnutie, konkrétne výrok prvostupňového správneho orgánu, keď toto rozhodnutie, časť výroku, bolo zmenené odvolacím orgánom takým spôsobom, že pôvodnú špecifikovanú a individualizovanú časť žalovaný, ako odvolací orgán, nahradil novou časťou, pričom sa záverom vyslovil aj o osude ostatnej časti výroku rozhodnutia.
5. V replike doručenej správnemu súdu 26.02.2018 odkázal žalobca na skutočnosti, ktoré uviedol v samotnej žalobe.
6. Žalovaný v zákonnej lehote k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Na nariadenom pojednávaní účastníci predniesli ústne prednesy zhodné s písomnými vyjadreniami.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 19.06.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z nasledovných dôvodov:
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy 1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a) 1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. 2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. 2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, 5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov 5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr. 5) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z.z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z.z. a zákona č. 14/2004 Z.z., zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z.z.
Podľa § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.
Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.
Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; 22) na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. 22) § 622 a 623 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný viesť evidenciu o reklamáciách a predložiť ju na požiadanie orgánu dozoru na nazretie. Evidencia o reklamácii musí obsahovať údaje o dátume uplatnenia reklamácie, dátume a spôsobe vybavenia reklamácie a poradové číslo dokladu o uplatnení reklamácie.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu.12ca) Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. 12ca) Zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok.
Podľa § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
Podľa § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca alebo predseda je povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia,5a) ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.
Podľa čl. IV bod 2.4. Zmluvy o výkone správy č. 63/2010 zo dňa 21.10.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ulici K. Salvu súp. č. 1985 or. č. 1, 3, 5, 7, 9, 11 medzi práva a povinnosti správcu patrí (okrem iného) povinnosť zabezpečiť prehliadky a kontroly spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu (strecha, fasáda, maľba, nátery, rozvody, vody vodovodných a kanalizačných spoločných rozvodov a šácht, požiarne rozvody a hydranty a pod.) a následné odstránenie závad zistených pri prehliadkach a kontrolách.
Podľa čl. VII bod 1 citovanej zmluvy pri správe domu styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečujú zástupcovia vlastníkov zvolení na schôdzi vlastníkov.
Podľa čl. VII bod 2 citovanej zmluvy vlastník bytu a nebytového priestoru má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním na schôdzi vlastníkov rozhodovať o správe spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstve.
Podľa čl. VII bod 4 veta prvá citovanej zmluvy pri hlasovaní vlastníkov na schôdzi sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak zákon neustanovuje inak.
10. Správny súd k jednotlivým žalobným bodom uvádza nasledovné: Námietku žalobkyne, podľa ktorej táto neporušila povinnosť správcu zakotvenú v ust. § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Podstata obrany žalobkyne spočívala v tvrdení, že povinnosť voči správcovi v ust. § 8b ods. 2 písm. h) citovaného zákona na rok 2015 si splnila tým, že v písomnom hlasovaní vykonanom v dňoch 26. až 28.06.2014 bol schválený vlastníkmi presun zálohovej platby za teplo vo výške 0,083 €/m2 do fondu údržby a opráv s tým, že týmto spôsobom
navýšený fond údržby a opráv bol plánovaný na výmenu stúpačiek na teplú, studenú vodu a odpad, pričom realizácia tejto akcie bola naplánovaná na rok 2016 s tým, že je potrebné nasporiť potrebnú sumu na predmetnú rekonštrukciu, čím bola splnená povinnosť žalobkyne navrhnúť výšku tvorby fondu údržby opráv aj pre rok 2015. Žalobkyňa zdôrazňuje, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konkrétne neupravuje formu a spôsob návrhu výšky tvorby fondu opráv a údržby. Správny súd považuje na úvod za potrebné poznamenať, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v citovanom ust. § 8b ods. 2 písm. h) síce neupravuje formu a spôsob návrhu výšky tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, avšak expressis verbis zakotvuje povinnosť správcovi navrhnúť výšku tvorby fondu údržby a opráv na každý kalendárny rok. Splnenie povinnosti navrhnúť na kalendárny rok výšku tvorby fondu bezprostredne súvisí a nadväzuje na povinnosť správcu vypracovať ročný plán opráv zohľadňujúci najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení v dome. Splnenie si uvedených povinností ďalej nadväzuje na povinnosť správcu, ku ktorej sa zaviazal v čl. IV bod 2.4 Zmluvy o výkone správy, t. j. povinnosťou zabezpečiť prehliadky a kontroly spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu a následné odstránenie závad zistených pri prehliadkach a kontrolách. Podľa názoru správneho súdu jednoznačne vyjadreným úmyslom zákonodarcu bolo, aby kontrola opotrebenia a funkčnosti spoločných častí domu a zariadení, zhodnotenie ich stavu, ako aj plánovanie opráv a s tým súvisiaceho zabezpečenia ich finančného krytia prebiehala každoročne tak, aby sa predišlo takému stavu týchto spoločných častí a zariadení bytového domu, ktorý by bol spôsobilý potenciálne ohroziť život, zdravie, resp. majetkové hodnoty obyvateľov bytového domu. Systematickým aj logickým výkladom citovaného ust. § 8b ods. 2 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak správny súd dospel k nepochybnému záveru, že povinnosť navrhnúť výšku tvorby fondu údržby a opráv na rok 2015 nemohla byť splnená zo strany žalobkyne schváleným presunom zálohovej platby za teplo vo výške 0,083 €/m2 do fondu údržby a opráv s odôvodnením, že takto navýšený fond je plánovaný na výmenu stúpačiek na teplú a studenú vodu a odpad s realizáciou naplánovanou na rok 2016.
11. Správny súd ďalej vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne týkajúcu sa neporušenia ust. § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podstata obrany žalobkyne pri realizácii rekonštrukcie schodiska vo vchode č. 7 bola, že dňa 09.09.2015 obdržala list od vlastníkov bytov a nebytových priestorov vchodu č. 7 poukazujúci na „havarijný stav schodiska, kde môže dôjsť k úrazu a iným škodám“. Žalobkyňa za účelom ochrany záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a predchádzania škodám na majetku a zdraví vybrala sama dodávateľa rekonštrukčných prác, ktorý jediný bol schopný zrealizovať rekonštrukciu predmetného schodiska ešte v roku 2015 pred príchodom zimných mesiacov. Žalobkyňa je toho názoru, že bola povinná odstrániť poruchu technického zariadenia (schodiska), ktorá bezprostredne ohrozovala život a zdravie obyvateľov bytového domu, pričom táto skutočnosť žalobkyňu v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oprávňovala konať bez súhlasu väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Záverom poukazuje na to, že správny orgán stav schodiska neskúmal, a teda nezistil riadne skutkový stav, čo je v rozpore s princípom materiálnej pravdy. V prvom rade považuje správny súd za potrebné poznamenať, že žalobkyňa nedefinovala skutkové tvrdenie, ktoré by malo byť preukázané ohliadkou stavu schodiska správnym orgánom (resp. iným spôsobom zistenia jeho stavu). Je potrebné ďalej vziať na zreteľ na nesporný skutkový stav - vlastníci bytov a nebytových priestorov oznámili žalobkyni, že stav schodiska ohrozuje život a zdravie obyvateľov bytového domu a samotná žalobkyňa uvedené nielen nepoprela, ale zabezpečila operatívne nápravu „závadneho stavu“ schodiska vo vchode č. 7. Ďalej v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že správny orgán nezaložil zdôvodnenie svojho rozhodnutia na tom, že schodisko si nevyžadovalo operatívny zásah žalobkyne ale na tom, že schodisko nepatrí do skupiny technických zariadení, ktoré má na mysli citované ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že stav schodiska, čo žalobca nepopieral, si vyžadoval operatívne odstránenie závad v roku 2015 pred príchodom zimných mesiacov za účelom predídenia škodám na zdraví a úrazu. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje (uvedené súvisí aj s úvahou správneho súdu v predchádzajúcom bode tohto rozsudku), že jednou zo základných povinností správcu bytového domu obsiahnutých v citovanom ustanovení čl. IV bod 2.4 zmluvy o výkone správy bolo zabezpečiť prehliadky a kontroly spoločných priestorov, spoločných častí a zariadení domu, ako aj následné odstránenie závad zistených pri prehliadkach. „Havarijný stav“ schodiska (resp. taký stav schodiska, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu na živote a zdraví obyvateľov bytového domu) spravidla nevznikne v krátkom časovom úseku, ale je výsledkom dlhodobého pôsobenia. Pokiaľ by si žalobkyňa riadne plnila povinnosti plynúce jej zo zmluvy o výkone správy v nadväznosti na povinnosti ustanovené v citovanom ust. § 8b ods. 2
písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov každoročne, nemohla situácia schodiska vo vchode č. 7 prejsť v „havarijný stav“. Pokiaľ si žalobkyňa, ako správkyňa bytového domu, nesplnila povinnosti plynúce jej zo zmluvného vzťahu, nemôže sa za vzniknutého stavu, ktorý sama privodila, domáhať aplikácie ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. „úľav“, ktoré zákonodarca dáva správcovi bytového domu v podobe zákonnej legitimácie k operatívnemu riešeniu akútnych situácií bez súhlasu väčšiny vlastníkov bytov bytového domu. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné v tomto prípade poznamenať, že z obsahu administratívneho spisu, a to č. 298 v spojení s č. 278 a 280 vyplýva, že správkyni bytového domu z listu vlastníkov bytového domu zo dňa 06.11.2014 mohlo byť zrejmé poškodenie dlaždíc na hlavnom schodisku vchodu č. 7 najneskôr od doručenia listu vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 06.11.2014, v ktorom na uvedený nedostatok vlastníci správkyňu upozorňovali. Ďalej je potrebné doplniť, že pokiaľ by aj „havarijný stav“ schodiska vznikol v krátkom časovom úseku a správca bytového domu by ani pri riadnom plnení povinností plynúcich mu z čl. IV bod 2.4. Zmluvy o výkone správy v nadväznosti na citované ust. § 8b písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemohol predísť vzniku tohto stavu, potom ani za takej situácie nemožno uvedený skutkový stav subsumovať pod ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má na mysli „chybu alebo poruchu technického zariadenia, ktorá je zistená kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia.“ Obsah pojmu „technické zariadenie“ na účely aplikácie citovaného ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je potrebné hľadať v súvislostiach s právnou úpravou obsiahnutou v osobitných právnych predpisoch (napr. zákon č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, atď.) a predpísaných kontrolách stavu bezpečnosti (napr. elektrických zariadení, strojných zariadení, plynových spotrebičov, plynových kotlov, atď.), ktoré sú uvedenými právnymi normami zverené do pôsobnosti osobitných orgánov kontroly tohto stavu (napr. revíznym technikom plynových zariadení, elektrických zariadení s odbornou spôsobilosťou s podmienkami stanovenými v osobitných právnych predpisoch). Pod citované ust. § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak nemožno zaradiť akékoľvek „zariadenie“ (schody), ale len zariadenie technického charakteru, pre ktoré je právnymi normami Slovenskej republiky expressis verbis stanovená povinnosť daná určitým subjektom práva k výkonu kontroly bezpečnosti a funkčnosti týchto zariadení za zákonom stanovených podmienok (takým je napr. výťah v bytovom dome). Len na okraj považuje správny súd za potrebné poznamenať, že s odvolacou námietkou týkajúcou sa pojmu technické zariadenie sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal dostatočne z hľadiska zadefinovania pojmu technické zariadenie. Uvedený nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nedosiahol intenzitu, ktorú má na mysli ust. § 191 ods. 1 písm. d) pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.
12. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobckyne týkajúcu sa dodržania ust. § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. zákonného postupu pri obstarávaní upratovacích prác vo vchodoch č. 1, 3, 9 a 11 predmetného bytového domu. Podstata obrany žalobkyne bola daná argumentom, že výber spoločnosti pre upratovacie práce bol zrealizovaný za účasti zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých si vlastníci zvolili v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nadpolovičnou väčšinou hlasov, a preto mali legitimitu zastupovať vlastníkov v uvedenej otázke, pričom samotné ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov explicitne neupravuje rozhodovanie o upratovacích službách a uvedenú otázku výslovne nezveruje do kompetencie samotných vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
13. Na úvod správny súd považuje za potrebné ozrejmiť, že citované ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje významné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. právo spočívajúce v spolupodieľaní sa na rozhodovaní o veciach týkajúcich sa správy bytového domu, spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu. „Správa bytového domu spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu“ je všeobecne neurčitým právnym pojmom, ktorému obsah je možno dať výkladom opätovne v spojení s ďalšími ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V zmysle citovaného ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov možno „správou domu“ (okrem iného) rozumieť obstarávanie služieb, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí, spoločných zariadení, priľahlého pozemku a príslušenstva, ako aj služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Podľa názoru správneho súdu „obstarávanie
upratovacích prác“ je bezpochyby zabezpečením služby spojenej s udržiavaním spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a priľahlého pozemku aj príslušenstva. Žalobkyňa si povinnosť zakotvenú v ust. § 8b ods. 3 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri výbere obstarávateľa upratovacích služieb v označených vchodoch bytového domu nesplnila, nakoľko vybrala dodávateľa upratovacích služieb bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že uvedená povinnosť bola splnená tým, že disponovala súhlasom zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí boli zvolení nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správny súd udáva, že v zmysle citovaného ust. čl. VII ods. 1 Zmluvy o výkone správy zabezpečujú zástupcovia vlastníkov len „styk“ vlastníkov so správcom. V ďalšom bode daného článku (článok VII bod 2 zmluvy o výkone správy) však je v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluvne deklarované právo a povinnosť vlastníka bytu a nebytového priestoru zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním na schôdzi vlastníkov rozhodovať o správe spoločných častí spoločných zariadení domu a príslušenstve nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak zákon neustanovuje inak (čl. VII bod 4 zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o výkone správy nemožno vyvodiť oprávnenie správcu bytového domu rozhodovať o tej časti správy bytového domu, ktorá sa týka obstarávania upratovacích prác bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Takémuto výkladu naviac bráni samotné kogentné ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré zákonné ustanovenie je premietnuté aj do Zmluvy o výkone správy v bodoch 2, 3 čl. VII. 14. Správny súd však ako dôvodnú vyhodnotil námietku, v ktorej žalobkyňa odmietala uznanie zodpovednosti z porušenia ust. § 18 ods. 4 a ust. § 18 ods. 10 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa svoju obranu postavila na tvrdení, že povinnosti obsiahnuté v citovaných ustanoveniach, a to povinnosť vybaviť reklamáciu v zákonnej lehote a zákonným spôsobom reklamáciu zaevidovať, neporušila, keďže podanie vlastníkov bytov zo dňa 19.11.2015 s označením reklamácia nie je možné považovať za reklamáciu de iure. V prvom rade správny súd považuje za potrebné podotknúť, že ukladanie pokút podľa citovaného ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa dodávateľovi služby spadá do oblasti správneho trestania za správny delikt. Správnym deliktom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom, správny orgán za ne potom ukladá zákonom stanovený trest. Jedná sa teda o protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie, spravidla výslovne označené zákonom ako správny delikt. Vecný rozdiel medzi trestnými činmi a správnymi deliktami býva často aj veľmi nepatrný, môže byť aj výsledkom politického rozhodnutia (dekriminalizácie) a je bežné, že skutky trestané právnym poriadkom jedného štátu alebo v určitej dobe ako trestné činy sú podľa právneho poriadku iného štátu alebo v inej dobe „len správnymi deliktami“ a naopak. Práve z uvedeného dôvodu pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné princípy a pravidlá ako pre trestnosť trestných činov. V tomto smere možno odkázať najmä na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „trestným obvineniam“ v zmysle svojho čl. 6 ods. 1 rozumie aj konania o sankciách ukladaných správnymi orgánmi za priestupok alebo iný správny delikt. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bolo na mieste aplikovať zásadu správneho trestania „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obvineného, a to vo vzťahu k otázke naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu nevybavením reklamácie v zákonom stanovenej lehote a ani zaevidovaním reklamácie. Nebolo sporu o tom, že podanie nebolo zaevidované ako reklamácia a preto ani nebolo vybavené ako reklamácia. Sporné však v danej veci bolo, či je možné list zo dňa 19.11.2015 považovať de iure za reklamáciu vyvolávajúcu proces upravený v ust. § 18 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa. Hoci zákon o ochrane spotrebiteľa nedefinuje legálny pojem „reklamácia“, je možné obsah tohto legálneho pojmu naplniť v spojení s ďalšími ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskeho zákonníka. Reklamáciu je možné považovať za jednostranne adresovaný právny úkon, ktorým spotrebiteľ uplatňuje svoje práva zo zodpovednosti za vadné plnenie - poskytnutie vadnej služby voči dodávateľovi tejto služby. Ako každý právny úkon by mal spĺňať základné kritériá platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorým patrí aj určitosť a zrozumiteľnosť prejavov vôle spotrebiteľa. Správny súd je toho názoru, že samotné označenie listiny ako „reklamácia“ nie je postačujúce k záveru, aby bol list zo dňa 19.11.2015 de iure za reklamáciu považovaný, ak obsah tohto podania z hľadiska určitosti prejavu vôle postráda jasné a určité zadefinovanie - označenie vadného plnenia, uplatnenia spôsobu, akým spotrebiteľ žiada reklamáciu vybaviť a v rámci inštitútu zodpovednosti za vady odstrániť nedostatky zisteného závadného stavu. Ako je zrejmé z obsahu listu spotrebiteľov zo dňa 19.11.2015, obsahuje tento list popri vytknutí nedostatkov žalobkyňou poskytnutých služieb aj súhrn úvah, stanovísk a žiadostí vlastníkov bytov o podanie vysvetlenia v nadväznosti na súhrn názorov
vlastníkov bytov akým spôsobom by mala žalobkyňa v jednotlivých otázkach správy bytového domu postupovať. Bez ďalšej súčinnosti so spotrebiteľom nemožno z hľadiska obsahu dostatočne a určite identifikovať, či daný list je reklamáciou alebo písomnou výmenou názorov vlastníkov bytových domov so správcom bytového domu. Správny súd si je vedomý, že právne predpisy majú priorizovať ochranu spotrebiteľa pred dodávateľom, v danom prípade však vzhľadom na skutočnosť, že uloženie sankcie za porušenie spotrebiteľských práv dodávateľovi patrí do oblasti správneho trestania, nemôže ochrana spotrebiteľských práv poprieť základné princípy správneho trestania.
15. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, keď uznal z časti dôvodné námietky žalobcu, a to námietky, ktorými žalobca spochybnil porušenie povinností v ust. § 18 ods. 4, 10 zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu, keďže rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného bol žalobkyni uložený úhrnný trest za porušenie viacerých povinností.
16. Podľa § 191 ods. 4 SSP súd zároveň bez návrhu vyslovil, že vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne rozhodne o odvolaní žalobkyne v intenciách vysloveného záväzného právneho názoru správneho súdu.
17. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov správneho súdneho konania odvodzujúc plný úspech žalobkyne z porovnania žalobného návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho súdu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.