Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/24/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2018, v trestnej veci proti obvinenému Y. M., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/139/2017 zo dňa 30.01.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku odmietol obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pv 687/17/7713 zo dňa 3.11.2017 a vec mu vrátil.

Proti tomuto uzneseniu prokurátor podal sťažnosť v zákonom stanovenej lehote. Sťažnosť písomne odôvodnil, pričom v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s názorom samosudkyne okresného súdu, že neboli splnené podmienky na konanie proti ušlému ako aj, že boli porušené práva obvineného na obhajobu, nemôže súhlasiť. V ustanoveniach VII. hlavy, piateho oddielu Trestného poriadku o konaní proti ušlému je upravený postup, ktorý možno aplikovať v prípade obvineného, ktorého osobnú účasť pri úkonoch trestného konania, do ktorých patrí aj výsluch obvineného, čo chce sťažovateľ zdôrazniť, nemožno zabezpečiť zákonnými prostriedkami, napr. predvolaním, predvedením, zatknutím, pretože obvinený sa trestnému konaniu vyhýba pobytom v cudzine alebo tým, že sa ukrýva. Preto aj takýto obvinený sa v zmysle právnej úpravy nazýva „ušlým“. Ďalej uvádza, že vzhľadom na charakter konania proti ušlému, toto konanie neumožňuje obvinenému realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne, preto takéto konanie možno vykonať až po vyčerpaní všetkých dostupných možností a zákonných nástrojov, smerujúcich k zabezpečeniu prítomnosti obvineného. Ide o konanie, ktoré v značnej miere obmedzuje princíp spravodlivého procesu, pretože môže byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a nielen preto, aby bola vec skončená. Ďalšími podmienkami pre toto konanie je aj preukázanie, že obvinený sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine, alebo tým, že sa skrýva na území Slovenskej republiky, že obvineného nie je možné vyžiadať z cudziny a ani jeho trestnú vec odovzdať na trestné stíhanie do cudziny. Je preto povinnosťou súdu a rovnako tak aj ostatných orgánov činných v trestnom konaní, v priebehu celého trestného stíhania skúmať, či dôvody konania proti ušlému sú, ako aj následne trvajú. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade boli vyššie uvedené podmienky pre konanie proti ušlému vykonanými dostupnými procesnými úkonmi za využitia zákonných prostriedkov v priebehu vykonaného prípravného konania splnené. V tomto poukazuje na podstatné a existujúce fakty.

Čo sa týka preukázania, že sa obvinený Y. M. môže považovať za ušlého, je potrebné uviesť, že uznesenie o vznesení obvinenia Y. M. zo dňa 27.03.2012 bolo tomuto zaslané poštou hneď dňa 28.03.2012 na adresu jeho trvalého bydliska. Toto uznesenie si tento neprevzal v odbernej lehote, preto

sa táto zásielka vrátila dňa 18.04.2012 na Okresné riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície Vranov nad Topľou. Po tomto vo veci konajúci vyšetrovateľ PZ požiadal príslušné OO PZ Vranov nad Topľou, v ktorého obvode má obvinený trvalé bydlisko, o vykonanie previerky jeho pobytu a predvedenie k výsluchu. Ako to vyplýva zo správy zo dňa 15.05.2012 tohto oddelenia, previerkou v mieste bydliska bolo zistené, že obvinený Y. M. sa v mieste bydliska nezdržiava už dlhší čas a podľa vyjadrenia jeho susedov, tento sa zdržiava v Anglicku, kde odišiel za prácou. Na základe tohto zistenia bola hneď dňa 23.05.2012 podaná žiadosť o vyhlásenie pátrania po osobe obvineného Y. M., na základe ktorej bolo toto pátranie vyhlásené hneď dňa 24.05.2012 a v tento deň bolo aj trestné stíhanie podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku prerušené. V priebehu vykonávaného pátrania boli vykonávané úkony smerujúce k zisťovaniu pobytu obvineného s cieľom zabezpečenia vykonania procesných úkonov s obvineným. Bolo dokonca požiadané o vykonanie blokácie vydania cestovného dokladu obvinenému, keďže cestovný pas, ktorý mal vydaný, bol evidovaný ako stratený. V rámci pátrania bolo zistené, že obvinený sa do X.dsťahoval s celou svojou rodinou a mal by sa zdržiavať údajne na adrese S. O. X, E. S.-S., S Tieto skutočnosti uviedol obvinený Y. M. dňa 09.11.2012, pri telefonickom rozhovore s príslušníkom PZ, ktorému okrem toho mal uviesť, že je práceneschopný, na Slovensko sa už nemá kde vrátiť, preto nevie ani, kedy na Slovensko príde a dostaví sa k výsluchu. Na základe tohto zistenia bola dňa 26.03.2013 požiadaná Národná ústredňa Interpol Bratislava o súčinnosť spočívajúcu v preverení toho údaja, t.j. či skutočne obvinený Y. M. sa na tejto adrese zdržiava. Rovnaký telefonický kontakt s obvineným bol nadviazaný aj dňa 14.08.2013, kedy obvinený zopakoval svoje predošlé tvrdenia s tým, že iba dodal, že už na Slovensku nemá ani rodičov a so súrodencami je rozhádaný, preto nemá dôvod sa vrátiť domov a potvrdil, že býva stále na tejto adrese, ako ju uviedol predtým. Tu je potrebné poukázať na to, že podľa oznámenia Interpolu Manchester, vykonanými lustráciami a z dostupných evidencií bolo zistené, že k osobe obvineného Y. M. nebol zistený žiadny záznam. Adresa, ktorú uviedol ako miesto jeho pobytu v Anglicku, je neexistujúcou adresou. Všetky tieto skutočnosti preto viedli k realizácii úkonov smerujúcich k vydaniu príkazu na zatknutie z dôvodov uvedených v podanom návrhu prokurátora zo dňa 08.01.2014, ktorý príkaz bol vydaný pod sp. zn. 0Tp/101/2014 dňa 09.01.2014. Po vydaní príkazu na zatknutie bolo trestné stíhanie opätovne podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku prerušené. Následne v trestnom stíhaní sa pokračovalo až 25.07.2017 a to z dôvodu, že v rámci vykonávaného pátrania po osobe obvineného bola zistená nová adresa jeho údajného pobytu v X. a to N. U. XX, E., S., S W., A. S.. Túto adresu poskytla W.. A. N., advokátka z D., ktorú obvinený Y. M. medzitým svojím plnomocenstvom zo dňa 20.06.2017 splnomocnil k obhajobe jeho osoby v jeho trestnej veci, pričom v tomto plnomocenstve o.i. ju splnomocnil aj na výkon jeho všetkých práv a povinností podľa Trestného poriadku, čo oznámila v jej písomnom podaní zo dňa 18.07.2017, ku ktorému pripojila okrem kópie plnomocenstva aj návrh na vysporiadanie spôsobenej škody obvineným. Na základe týchto skutočností vyšetrovateľ PZ svojím prípisom zo dňa 25.07.2017, ktorý zaslal obvinenému Y. M. na adresu, ktorú oznámil cestou svojej obhajkyne, tomuto zaslal jednak uznesenie o vznesení obvinenia, a uznesenia o prerušení trestného stíhania a o pokračovaní v trestnom stíhaní s tým, že tohto zároveň poučil podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku a oznámil mu o.i. aj to, že jeho výsluch bude zabezpečený cestou právnej pomoci. Mimo toho zároveň podal dňa 25.07.2017 aj podnet na podanie návrhu na zrušenie príkazu na zatknutie obvineného Y. M., ktorý návrh bol akceptovaný a príkaz bol dňa 04.08.2017 odvolaný sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Vranov nad Topľou a následne bolo zrušené aj pátranie po tejto osobe. Na tento prípis vyšetrovateľa PZ obvinený Y. M. reagoval svojím písomným vyjadrením zo dňa 14.08.2017, v ktorom o.i. uviedol, že nepopiera spáchanie skutku popísaného v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 27.03.2012, ktorý skutok čiastočne aj opisuje popisom svojho konania (čo potvrdzuje aj doručenie prípisu vyšetrovateľa s jeho prílohami, vrátane uznesenia o vznesení obvinenia). Okrem toho vyslovil v ňom ľutovanie svojho konania s tým, že zároveň prehlásil, že bol svojou obhajkyňou poučený na svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona ( sú uvedené vo vyjadrení na č.l 63 vyšetrovacieho spisu ), a teda že tomuto poučeniu porozumel, berie ho na vedomie a dáva súhlas k tomu, aby sa ďalej v tejto jeho trestnej veci konalo bez jeho prítomnosti a za účasti jeho ním zvolenej obhajkyne. V súvislosti s týmto písomným vyjadrením má sťažovateľ za to, že takéto potvrdenie doručenia uznesenia o vznesení obvinenia či iných rozhodnutí samotným obvineným, úplne nahrádza podpísanú doručenku potvrdzujúcu doručenie takéhoto rozhodnutia, čím tak reaguje na výhradu samosudkyne, týkajúcu sa doručenia uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom aj na § 6 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní, doklady o doručení zásielky sa pripájajú k rozhodnutiam, ktorých sa týkajú, k zápisnici o vyšetrovacom úkone alebo k inej písomnosti na preukázanie doručenia, vrátane upovedomenia alebo predvolania na vykonanie vyšetrovacieho úkonu.

Čo sa týka nevykonania výsluchu obvineného Y. M. spôsobom, ktorý upravujú ustanovenia §-ov 121,122 a 124 Trestného poriadku, z ktorého skutočnosti zistené z výsluchu obvineného ako jedného z dôkazných prostriedkov môžu slúžiť ako dôkaz a tento zákonom predpokladaný a vyžadovaný postup nemožno podľa názoru súdu nahradiť vyjadrením obvineného, na ktorý poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia samosudkyňa, ako aj na ďalšie skutočnosti, t.j. že zvolený obhajca samotným obvineným, nemá postavenie obhajcu tak, ako ho predpokladajú ustanovenia o konaní proti ušlému, kedy obhajca v zmysle § 359 Trestného poriadku má rovnaké práva a povinnosti ako obvinený, ktorú skutočnosť, podľa názoru súdu, preukazuje aj skutočnosť, že prokurátor spolu s obžalobou nepodal súdu návrh na vykonanie konania podľa ustanovení upravujúcich konanie proti ušlému, je potrebné uviesť, že tak ako to už aj vyššie uviedol, v ustanoveniach VII. hlavy, piateho oddielu Trestného poriadku o konaní proti ušlému je upravený postup, ktorý možno aplikovať v prípade obvineného, ktorého osobnú účasť pri úkonoch trestného konania, do ktorých patrí aj výsluch obvineného, čo chce hneď aj zdôrazniť, nemožno zabezpečiť zákonnými prostriedkami (napr. predvolanie, predvedenie, zatknutie), pretože obvinený sa trestnému konaniu vyhýba pobytom v cudzine, alebo tým, že sa skrýva, čo v tomto prípade je jasne preukázané. Na základe aj týchto vyššie uvedených skutočností a existujúceho faktu, že obvinený Y. M. si ešte v prípravnom konaní sám zvolil obhajcu, ktorému aj osobitne určil zastupovať ho aj na výkon jeho všetkých práv a povinností podľa Trestného poriadku a urobil tak v čase, kedy sa už zdržiaval v cudzine a vyhýbal sa trestnému konaniu, zastáva názor, že takto zvolený obhajca mohol vykonávať aj práva obvineného, ktoré mu prislúchajú z konania proti ušlému, prípadne nič nebránilo ani súdu mu takéto práva potvrdiť osobitným ustanovením ex offo po vydaní rozhodnutia o tom, že sa bude v tejto veci konať ako proti ušlému. Na záver ešte chce uviesť to, že podanie obvineného nemožno chápať ako jeho výsluch vykonaný obhajcom a tým ani za akúsi náhradu za výsluch obvineného ako taký, ako to naznačila samosudkyňa, ale toto podanie má potvrdzovať to, čo už vyššie uviedol, jednak že obvinenému bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, že si ho riadne prevzal, že vie, čo sa mu kladie za vinu, aký trestný čin mal spáchať a potvrdzuje aj jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu, aj keď iným spôsobom. Podľa sťažovateľa, odmietnutie obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, zákon stanovuje len pri závažných procesných chybách, predovšetkým zdôrazňuje porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby. Tieto chyby sa však týkajú len formálnych náležitostí konania, nie súdneho prieskumu rozsahu a vecného obsahu dokazovania, ktoré malo byť vykonané v prípravnom konaní jeho orgánmi. Rovnako nemôže byť pri predbežnom prejednaní obžaloby skúmaná kvalita jej dôkaznej argumentácie, ani iné chyby obsahu jej odôvodnenia a z tohto dôvodu nemôže byť ani obžaloba odmietnutá.

Okolnosť či výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania odôvodňujúce postavenie obvineného pred súd, sú vecou úvahy prokurátora, ktorý nesie dôkazné bremeno v súdnom konaní. Súd preto nemá možnosť takým spôsobom, ako je to vyššie uvedené, nariaďovať v tomto štádiu konania prokurátorovi, aké dôkazy má, či mal podľa názoru súdu, vykonať, pretože ťažiskovým je dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho konania a práve na hlavnom pojednávaní znáša prokurátor dôkazné bremeno.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou a prikázal mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe sťažnosti okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je čiastočne dôvodná. Čiastočné dôvody sťažnosti však nemajú za následok to, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a prikázal okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Okresný súd rozhodnutie o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi odôvodnil tým, že prokurátorom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou bola na obvineného dňa 03.11.2017 podaná obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

tento po tom, čo dňa 16.01.2009 vo Vranove nad Topľou, uzatvoril s obchodnou zástupkyňou spoločnosti M., s.r.o., M. XX, XXX XX S., zmluvu o úvere č. 8342300 na finančnú hotovosť vo výške 450,- eur, ktorú

sumu sa zaviazal vrátiť' spolu s príslušným poplatkom vo výške 380,- eur v 10-mesačných splátkach po 83,- eur, čo však následne už neurobil, splátky poskytnutého mu úveru nesplácal, pričom už pri podaní žiadosti o úver v snahe tento získať uviedol nepravdivé údaje o jeho výdavkoch tým, že neuviedol, že má ešte povinnosť' splácať splátky dvoch predchádzajúcich mu poskytnutých úverov inými spoločnosťami, čím týmto konaním spoločnosti M., s.r.o., so sídlom M. XX, XXX XX S., IČO: 35 807 598, spôsobil škodu v sume 830,- eur.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-128/OEK-VT-2012 súd zistil, že uznesením zo dňa 27.03.2012 vydaným vyšetrovateľom bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie podľa § 206 obvinenému pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

Uznesením zo dňa 23.01.2014 bolo trestné stíhanie obvineného podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku prerušené, lebo pre neprítomnosť obvineného nebolo možné vec náležite objasniť, pričom vyšetrovateľ uznesenie odôvodnil tým, že je potrebné vypočuť obvineného, ktorému sa nepodarilo doručiť uznesenie o vznesení obvinenia ani predvolanie k výsluchu. Taktiež vyšetrovateľ uviedol, že vo veci bol vydaný Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 0Tp/101/2014 aj príkaz na zatknutie obvineného.

Vyšetrovateľ uznesením zo dňa 25.07.2017 v konaní pokračoval s tým, že dôvod na prerušenie pominul, nakoľko bola zistená adresa pobytu obvineného. Následne prípisom obhajkyni obvineného oznámil, že obvineného dá vypočuť do Veľkej Británie cestou právnej pomoci a v prípise adresovanom obvinenému na adresu vo Veľkej Británii uvádza, že tomuto zasiela mimo iných aj uznesenie o vznesení obvinenia a že ho dá vypočuť vo Veľkej Británii. Doručenie obhajkyni je preukázané pripojenou doručenkou, no doručenie prípisu obvinenému nie je preukázané a rovnako ani uznesenia o vznesení obvinenia.

V spise sa ďalej nachádza vyjadrenie obvineného datované dňom 14.08.2017 v Trebišove, v ktorom sa vyjadruje ku skutku. V ďalšom uvádza, že ľutuje svojho konania, že bol poučený svojou advokátkou podľa tam uvedených ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, že poučeniam porozumel a berie ich na vedomie. Taktiež je v predmetnom vyjadrení uvedené, že súhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a za účasti ním zvolenej obhajkyne. Na predmetnom vyjadrení sa nenachádza pečiatka polície preukazujúca jeho doručenie a taktiež k nemu nie je pripojená obálka preukazujúca odoslanie obvineným. Podanie je podpísané pri mene obvineného, no podpis nie je žiadnym spôsobom overený.

Po skončení vyšetrovania vyšetrovateľ upovedomil o možnosti preštudovať spis poškodeného a obhajkyňu, pričom do záznamu o preštudovaní na čl. 85 vyšetrovateľ uviedol, že obvinený nebol na preštudovanie upozornený z dôvodu konania ako proti ušlému.

Konanie proti ušlému ako jeden z osobitných spôsobov konania upravujú ustanovenia § 358 až 362 Trestného poriadku. Podľa ods.1 § 358 konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“ ).

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a garantovaná je aj v takých právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Pri posudzovaní porušovania práva na obhajobu tak, ako ho predpokladá ust. § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, sú podľa názoru okresného súdu, dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až po tom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu

svedka, teda musí mu byť oznámený deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorá bude vypočúvaná.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu je nepochybné, že obvinenému bolo vznesené obvinenie pre prečin úverového podvodu ešte dňa 27.03.2012. V priebehu ďalšieho konania z dôvodu neprítomnosti obvineného bolo konanie prerušené, dokonca bol na základe návrhu prokurátora vydaný príkaz na zatknutie. Až v júli 2017 vyšetrovateľ vydal vyššie uvedené uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní, keďže bola zistená adresa pobytu obvineného v zahraničí. Napriek deklarovanému postupu vyšetrovateľa, ohľadom výsluchu obvineného cestou právnej pomoci, k nemu nedošlo. Naproti tomu v spise sa nachádza vyjadrenie obvineného obsahujúce jeho vyjadrenie ku skutku s tým, že mal byť poučený obhajkyňou a následne vyšetrovateľ obvineného ani neupozornil na možnosť preštudovať spis s odôvodnením konania ako proti ušlému.

Okresný súd uzatvára, že z obsahu vyšetrovacieho spisu nemal za preukázané splnenie podmienok konania proti ušlému, obvinený sa dokonca mal ku skutku vyjadriť, že je nepochybné, že si zvolil obhajcu, no takto zvolený obhajca nemá postavenie obhajcu tak ako ho predpokladajú ustanovenia o konaní proti ušlému, kedy obhajca v zmysle § 359 Trestného poriadku má rovnaké práva a povinnosti. Danú skutočnosť, podľa názoru súdu, preukazuje aj skutočnosť, že prokurátor spolu s obžalobou nepodal súdu návrh na vykonanie konania podľa ustanovení upravujúcich konanie proti ušlému. Keďže neboli splnené podmienky pre takýto osobitný spôsob konania, bolo potrebné postupovať v konaní podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Okresný súd vyššie citoval ustanovenia § 121, 122 a 124 Trestného poriadku a vzhľadom na obsah vyšetrovacieho spisu je nepochybné, že tieto neboli dodržané. Výsluch obvineného v trestnom konaní vykonáva v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní, pričom v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt, teda nie obhajca. Ustanovenie § 122 podrobne opisuje spôsob vedenia výsluchu, okolnosti, na ktoré sa má obvinený vypočuť a podľa akých ustanovení má byť poučený a ustanovenie § 124, aj spôsob spisovania zápisnice o výsluchu obvineného. Keďže v konaní nebol vykonaný výsluch obvineného tak, ako to predpokladá , pričom skutočnosti zistené z výsluchu obvineného ako jedného z dôkazných prostriedkov môžu slúžiť ako dôkaz a tento zákonom predpokladaný a vyžadovaný postup nemožno podľa názoru súdu nahradiť vyjadrením obvineného, má súd za to, že takýmto postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo porušené právo obvineného na obhajobu.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, sťažnosti okresného prokurátora ako aj dôkazov zabezpečených v tomto štádiu trestného konania dospel k záveru, že je možné sa stotožniť s názorom okresného súdu, že neboli splnené podmienky na vykonanie konania proti ušlému. K tejto skutočnosti je potrebné poukázať na oznámenie obhajkyne obvineného Y. M. zo dňa 18.7.2017 na č.l. 59 spisu, v ktorom uvádza presnú adresu pobytu Y. M. vo Veľkej Británii. Na základe tohto oznámenia podal vyšetrovateľ návrh na zrušenie príkazu na zatknutie, ako aj návrh na odblokovanie blokácie na cestovný doklad Y. M.. Je teda zrejmé, že už v tomto štádiu konania vyšetrovateľ ako orgán činný v prípravnom konaní vedel, kde sa nachádza Y. M., a teda všetky ďalšie úkony, ktoré nasledovali po tomto oznámení obhajkyne, mali byť oznámené poštovým úradom na adresu pobytu Y. M. v cudzine. Nebolo teda v súlade so zákonom rozhodnutie orgánov činných v prípravnom konaní oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania, že bude vykonané konanie proti ušlému.

Nestotožňuje sa krajský súd s názorom sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou, že ani v obžalobe nebolo vymedzené konanie proti ušlému. Je evidentné, že obžaloba bola podaná podľa § 234 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 358 ods. 1 Tr. por., teda paragraf, ktorý poukazuje na konanie proti ušlému.

Čo sa týka ďalších námietok sudkyne Okresného súdu Vranov nad Topľou s tým, že boli porušené práva obvineného na obhajobu, je potrebné sa stotožniť s odôvodnením sťažnosti okresného prokurátora, že práve to bol Y. M., ktorý splnomocnil svoju obhajkyňu W.. A. T. N. dňa 09.11.2012, kde v podstate sa jedná o generálnu plnú moc na zastupovanie v predmetnej trestnej veci, v civilnom konaní ako aj vo vykonávacom konaní trestnom. Je teda zrejmé, že obhajkyňa mohla vykonávať všetky úkony za obvineného.

K námietke okresného súdu, k vyjadreniu Y. M., ktoré malo byť spísané v Trebišove dňa 14.8.2017, poukazuje okresný súd na to, že nie je zrejmé, akým spôsobom sa toto vyjadrenie dostalo do predmetného spisu, a preto bude potrebné, aby orgány činné v prípravnom konaní opätovne vyslúchli

obhajkyňu obvineného k tomu, kde toto vyjadrenie bolo napísané, akým spôsobom bolo doručené do vyšetrovacieho spisu a až následne bude možné dospieť k záveru, či toto vyjadrenie bolo spísané na základe údajov Y. M. a ním aj podpísané, a teda, či toto vyjadrenie bude možné považovať za vyjadrenie, v ktorom udáva Y. M., že v podstate mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, vie o tom, prečo je stíhaný, ako aj o svojich ďalších právach a povinnostiach.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.