Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14P-44-2022.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-14P/44/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. V., X.. XX.XX.XXXX, V..Č.. L. E.F. X, F., Š.V. J. N.Á., G. H.: Y. V., X.. XX.XX.XXXX, Š.V. J. N. C. S.: R. V., X.. XX.XX.XXXX, Š.V.V. J. N., B. Ú. L. V., X.. XX.XX.XXXX, L. E. X, F., Š.V. J. N., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, G. Okresnému R. F. A. U. G. XX.XX.XXXX, Ú. J., R. Y. C. K. F. Ž., C. V. R. X.H. S. N. H. G. - C. V., X.. XX.XX.XXXX, V..Č.. L. E. X, F., B. S. L. V., X.. XX.XX.XXXX, V..Č.. L. E. X, F., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať maloleté dieťa v oblasti výchovy a vzdelávania na území Slovenskej republiky.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, dňa XX.XX.XXXX S. XX:XX P.. R. X. Ú. G. J.. L. V., X.. XX.XX.XXXX, F. N., Ž. G. XX.XX.XXXX E. H. L. C. V., X.. XX.XX.XXXX, J. P. J. Y. X. B. G. Y. R. X. N., X. Ú. R. K. J. H. R.H.. K. H. G., S. R. V., X.. XX.XX.XXXX C. H. Y. V., X.. XX.XX.XXXX, S. X. N., S. H. L. J. C. H. P. X. S.. J.. L. V. N., Ž.U. X. R. Š. N. Š. K., X. V. N. Y. F., S. A. R.. L. X. C. E. X, F., H. R. L. E., F. G. H. X A., L. R.Á.. N., Ž. J. J. R. J., F. H. B. Y. H. N. X., N., Ž. B. J. X.XXX,- U. H., jeho mzda závisí od odpracovaných hodín. Maloletý C. X. N. X. R. Š., Y. S., M. J. Y. Š. X. R.. V..Č.. H. C. X.V. D. R. F. H. X. R. F., F.. Do budúcna plánuje štúdium vysokej školy. Maloletý je zdravý. Brat maloletého dieťaťa, L. V., uviedol, že v rámci opatrovníctva bude zabezpečovať pre maloleté dieťa nielen vzdelávanie v školskom zariadení, ale aj zdravotnú starostlivosť, bude zastupovať maloleté dieťa pre orgánmi verejnej a štátnej správy, pri vybavovaní dokladov a ďalších úradných záležitosti. Nakoľko brat maloletého dieťaťa žije na Slovensku už niekoľko rokov, ovláda slovenský jazyk, všetci prítomní uviedli, že jazyku rozumejú a súhlasia so spísaní úradného záznamu touto formou. Brat maloletého dieťaťa a maloleté dieťa súhlasili s urobením fotokópii ich dokladov. P. L. V. v rozhovore opakovane uviedol, že požaduje možnosť zabezpečovať výkon opatrovníctva pre svojho maloletého brata na Slovensku. Brat maloletého dieťaťa, L. V., X. E. B. B. H. G.C.. L. V. úradu preukázal čestné vyhlásenie overené notárom, v ktorom ho rodičia splnomocňujú na vybavovanie všetkých záležitosti týkajúcich sa jeho maloletého brata. Čestné vyhlásenie je v ukrajinskom jazyku. Maloleté dieťa C. nie je občanom Slovenskej republiky, ale nachádza sa na území Slovenskej republiky v doprovode plnoletej osoby, ktorá je jeho bratom, a ktorý je ochotný a schopný riadne zabezpečovať starostlivosť o svojho brata. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Umiestnenie maloletého dieťaťa v zariadení na výkon rozhodnutia súdu nie je v jeho záujme, nakoľko má na území SR blízku osobu ochotnú sa o neho postarať a ku ktorej má vytvorený citový vzťah. Úrad vykonal zisťovanie názoru maloletého dieťaťa bez prítomnosti brata. Maloletý C. potvrdil totožnosť brata, uviedol, že t.č. býva s bratom v jeho byte, na Slovensku je spokojný, v škole sa mu páči, má
aj ukrajinských spolužiakov, v škole má aj 2x do týždňa kurz slovenčiny, už vie aj nejaké slová. Do budúcna sa plánuje venovať A. S.. S rodičmi si volajú každý deň. Brat je dobrý, stará sa oňho a je u neho spokojný. Maloletý bol počas rozhovoru pokojný, plynule komunikoval, odpovedal na otázky úradu, rozhovor prebiehal v angličtine, slovenčine, maloletý uviedol, že rozumie a súhlasí so spísaním záznamu touto formou. Maloletému dieťaťu a bratovi bolo poskytnuté sociálne poradenstvo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, úrad navrhol, aby súd nariadil navrhované neodkladné opatrenie.
3. K návrhu na začatie konania navrhovateľ pripojil v kópii J. S. N. V. J. X. Ú. R. K. B. G. XX.XX.XXXX N. H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, J. J.P. B., Ú. P. C. M. J., K. K. J., S. M. J. J. U. X F.; M. J. C. G. V. X. H. H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, z ktorých vyplýva, že maloletý je štátnym občanom Ukrajiny.
4. K návrhu na začatie konania navrhovateľ pripojil tiež kópiu listiny v ukrajinskom jazyku, ktorú označil ako Čestné vyhlásenie rodičov H.. C. overené notárom, v ktorom rodičia splnomocňujú L. V. na vybavovanie všetkých záležitosti týkajúcich sa jeho maloletého brata.
5. Z návrhu na začatie konania a pripojených listín vyplýva, že H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX je štátnym občanom Ukrajiny, ktorý sa dostal na územie Slovenskej republiky bez svojich rodičov len v doprovode brata L. V. v dôsledku nepokojov a vojnového konfliktu, ktorý aktuálne na území Ukrajiny prebieha.
6. Podľa čl. 7 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
7. Slovenská republika a Ukrajina sú signatárskymi štátmi Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag 19. októbra 1996, ozn. č. 344/2002 Z.z. v znení ozn.č. 547/2004, ozn. č. 67/2019 a ozn.č. 254/2008 Z.z.), ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1996“. Tento Dohovor nadobudol platnosť pre Ukrajinu 1. februára 2008 a pre Slovenskú republiku 1. januára 2002.
8. Podľa čl. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, cieľom tohto dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu tohto dohovoru. Na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.
9. Podľa čl. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1996, dohovor sa vzťahuje na deti od ich narodenia až do dosiahnutia veku 18 rokov.
10. Podľa čl. 3 písm. c) Haagskeho dohovoru z roku 1996, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä inštitútu opatrovníctva, poručníctva a podobných inštitútov.
11. Podľa čl. 5 Haagskeho dohovoru z roku 1996, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, právomoc rozhodovať v rozsahu článku 5 ods. 1 o utečeneckých deťoch a deťoch, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa deti nachádzajú v dôsledku premiestnenia.
13. Podľa čl. 12 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, s výhradou článku 7 majú orgány zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa s územnou pôsobnosťou obmedzenou na tento štát, ak také opatrenia nie sú nezlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa článkov 5 až 10.
14. Podľa čl. 15 ods. 1 Haagskeho dohovoru z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.
15. V zmysle čl. 6 Haagskeho dohovoru z roku 1996, súd založil svoju právomoc na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom podľa čl. 15 Haagskeho dohovoru z roku 1996, pri výkone právomoci podľa ustanovení kapitoly II použije ako orgán zmluvných štátov právo svojho štátu t.j. právo Slovenskej republiky.
16. Uznesením č. 142 zo dňa 26.02.2022 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu hromadného prílevu cudzincov na územie Slovenskej republiky a vyhlásila podľa § 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 26. februára 2022 od 12.00 h mimoriadnu situáciu pre územie Slovenskej republiky.
17. Uznesením č. 144 zo dňa 28.02.2022 vláda Slovenskej republiky schválila návrh na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska podľa § 29 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom; vyhlásila podľa § 29 ods. 2 zákona o azyle poskytovanie dočasného útočiska štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom, pričom za rodinného príslušníka štátneho občana Ukrajiny sa považuje: 1. manžel štátneho občana Ukrajiny, 2. maloleté dieťa štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté dieťa manžela štátneho občana Ukrajiny, 3. rodič maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny a určila začiatok poskytovania dočasného útočiska od 1. marca 2022, použitie § 31 ods. 1 písm. c) zákona o azyle na osoby, ktoré hodnoverným spôsobom preukážu svoju totožnosť a štátnu príslušnosť Ukrajiny, a ak nejde o štátnych občanov Ukrajiny, svoju totožnosť, štátnu príslušnosť a rodinný vzťah podľa bodu B.1 tohto uznesenia k štátnemu občanovi Ukrajiny, oprávnenie osôb žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu podľa § 22 ods. 5 zákona o azyle, a to aj v prípade, ak sa tieto osoby preukážu iba preukazom cudzinca žiadajúceho o poskytovanie dočasného útočiska alebo dokladom o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC", skončenie poskytovania dočasného útočiska 31. decembra 2022, ak vláda nerozhodne o jeho predčasnom skončení alebo predĺžení.
18. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 480/2002 Z.z. Zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákona o azyle"), dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu. Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.
19. Podľa § 2 písm. a), c) f) a g) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), na účely tohto zákona sa rozumie a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole, c) žiakom fyzická osoba vo veku najviac 26 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno- vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole; žiakom je aj fyzická osoba od 27 rokov veku, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v nadväzujúcej forme odborného vzdelávania a prípravy, f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej, g) vzdelávaním cielene
organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou.
20. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "Zákona o rodine") okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 61 ods. 1 a 2 Zákon o rodine, je opatrovník povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa. Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený a aby bolo dostatočne chránené záujmy mal. dieťaťa.
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
23. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
24. Podľa § 325 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Podľa § 328 ods.1 a 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
27. Podľa § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
29. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
30. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
31. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
32. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu - C. V., X.. XX.XX.XXXX v osobe jeho brata L. V., ktorý by bol oprávnený a povinný zastupovať maloleté dieťa v oblasti výchovy a vzdelávania na území Slovenskej republiky, neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania, ani nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov jasne vyplýva, že H.. C. V., ako štátny občan Ukrajiny, prišiel na územie Slovenskej republiky bez rodičov, len v doprovode svojho brata za účelom ochrany pred vojnovým konfliktom. Aktuálny vojnový stav na Ukrajine, ktorý začal 24.02.2022 je všeobecne známou skutočnosťou, nakoľko Slovensko má s Ukrajinou spoločné hranice a o súčasnej situácii na Ukrajine je široká verejnosť informovaná prostredníctvom médií. Maloletému bol dňa 03.03.2022 udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nemal súd za preukázané, že v tomto prípade je daná naliehavá potreba pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko právne úkony v oblasti výchovy a vzdelávania na území Slovenskej republiky môžu byť v záujme dieťaťa realizované so súhlasom zákonných zástupcov - rodičov maloletého, prostredníctvom jeho brata L. V., ktorý sám pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice uviedol a preukázal, že disponuje čestným vyhlásením overeným notárom, v ktorom ho priamo rodičia maloletého splnomocňujú na vybavovanie všetkých záležitosti týkajúcich sa jeho maloletého brata, teda vrátane úkonov v oblasti výchovy a vzdelávania. L. V. zároveň prejavil vôľu zabezpečovať pre maloletého nielen vzdelávanie v školskom zariadení, ale aj zdravotnú starostlivosť, že bude zastupovať maloleté dieťa pre orgánmi verejnej a štátnej správy, pri vybavovaní dokladov a ďalších úradných záležitosti. Z vyjadrení H.. C. na úrade mal súd navyše preukázané, že mal. aktuálne býva s bratom v jeho byte na Slovensku, je spokojný a v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už navštevuje školské zariadenie - D. R. F. H.F. X. R. F., F., v škole sa mu páči. Samotná skutočnosť, že uvedené čestné vyhlásenie rodičov maloletého dieťaťa je v ukrajinskom jazyku a nie v slovenskom jazyku nie je skutočnosťou odôvodňujúcou vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko pre potreby úradného styku je možné zabezpečiť úradný preklad tohto vyhlásenia z ukrajinského do slovenského jazyka.
33. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že navrhovateľ vo svojom návrhu neosvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia ani nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu v oblasti jeho ďalšej výchovy a vzdelávania na území Slovenskej republiky a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CSP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.