Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Sa-2-2021.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu L. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. Č.. XXXX/XX, XXX XX C. R., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, AK so sídlom Račianska č. 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému Sociálnej poisťovni Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 01. 2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.01.2021, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.10.2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 01. 2021 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon“) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 10. 2020, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok od dňa 29. 09. 2017 pre nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a zároveň rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 10. 2020 v celom rozsahu potvrdil.
2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca na Sociálnej poisťovni, pobočke Košice si uplatnil nárok na dôchodkovú dávku žiadosťou spísanou dňa 29. 09. 2020, pričom starobný dôchodok žiadal priznať od 29. 09. 2017. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 13. 02. 2011. K 13. 02. 2011, tzn. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, žalobca získal 1 992 dní obdobia dôchodkového poistenia. Následne žalovaný citoval ustanovenie § 60 ods. 2, § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a konštatoval, že žalobca ku dňu 13. 02. 2011 získal spolu 5 rokov a 97 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že ku dňu 13. 02. 2011 menovaný nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, to znamená v rozsahu najmenej 15 rokov, teda nesplnil jednu z podmienok na nárok na starobný dôchodok. Z obsahu spisového materiálu žalovaný ďalej zistil, že z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR v Bratislave č. 403085/2013-1010400 zo dňa 20. 08. 2013 vyplýva, že žalobcovi bol od dňa 01. 01. 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok na výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 25. 09. 1971 a doba služobného pomeru od 01. 12. 1971 do 31. 12. 2003. Zamestnanie žalobcu vo funkcii colníka
nebolo v uvedenom období zaradené v rezortných zoznamoch v I. a II. pracovnej kategórii. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s ustanovením § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 cit. zákona sa doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 25. 09. 1971 a doba služobného pomeru od 01. 12. 1971 do 31. 12. 2003, nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu pre nárok na starobný dôchodok táto nebola zhodnotená. Nakoľko žalobca nesplnil jednu z obligatórnych podmienok nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 zákona, tzn. podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere nebolo zaradené do I. alebo II. kategórii funkcií, preto v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 274 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa poukázal na rozsudok NS SR č. k. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, podľa ktorého pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona v znení zákona č. 140/2015 Z. z. zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku tieto neboli zohľadnené. Sociálna poisťovňa, ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa žalovaného v prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. a II. kategórie funkcií. Na základe uvedeného preto žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 10. 2020 vo veci starobného dôchodku napadnuté jeho odvolaním v celom rozsahu potvrdil.
3. Žalobca podal v zákonnej lehote na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zo dňa 14. 01. 2021, v ktorej rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe predovšetkým poukázal na skutočnosť, že splnil obidve zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 65 zákona o sociálnom poistení, a to tak dovŕšenie dôchodkového veku, ako aj získanie potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Ďalej konštatoval, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nemá nárok na výpočet starobného dôchodku podľa Dohovoru č. 128 článku 33 ods. 2 z dôvodu, že obdobie jeho profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pri skutkovo a právnych totožných veciach Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhoduje odlišne. Pre nárok na starobný dôchodok žalobca žiadal započítať celú jeho dobu výkonu služby colníka od 01. 12. 1971 do 31. 12. 2003, ako aj dobu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 25. 09. 1971. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne názory vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 7So/11/2011 zo dňa 28. 09. 2011 a č. k.: 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, ako aj na ďalšie rozsudky súdov Slovenskej republiky. V závere žaloby zdôraznil, že „výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako aj interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia“.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2021, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 08. 03. 2021, navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových, aj právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vzhľadom na zhodnosť žalobných dôvodov obsiahnutých v podanej žalobe, s odvolacími dôvodmi žalobcu, stručne zopakoval.
5. Žalobca v replike zo dňa 07.04.2021 k písomnému vyjadreniu žalovaného trval na totožných dôvodoch tak, ako ich uviedol aj v správnej žalobe a opakovane navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v znení neskorších predpisov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu zo dňa 14. 01. 2021 je potrebné priznať úspech.
7. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca svojou žiadosťou, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice, dňa 29. 09. 2020, požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 29. 09. 2017.
8. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR v Bratislave č. 403085/2013-1010400 zo dňa 20. 08. 2013 bol žalobcovi od dňa 01. 01. 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 01. 10. 1969 do 25. 09. 1971 a doba služobného pomeru od 01. 12. 1971 do 31. 12. 2003, t. j. 34 rokov a 26 dní v III. pracovnej kategórii. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo v tomto období zaradené v rezortných zoznamoch v I. a II. pracovnej kategórii.
9. Súčasťou administratívneho spisu sú aj evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, ktoré dokumentujú preukázanú dobu dôchodkového poistenia žalobcu vo všeobecnom systéme v rozsahu 5 rokov a 97 dní obdobia dôchodkového poistenia.
10. Na pojednávaní, ktoré sa pred správnym súdom uskutočnilo dňa 04. 04. 2022, právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej správnej žalobe, ako aj na jednotlivých žalobných dôvodoch a vo svojom prednese sa odvolal na uplatnenú právnu argumentáciu a dlhodobú a ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri riešení skutkovo a právne takmer totožných vecí.
11. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní odvolala na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, ako aj obsah súdu predložených listín, vrátane administratívneho spisu žalovaného.
12. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
15. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023.
16. Podľa čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
18. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto neprekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom je ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom, následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn.: 2 Sžo32/2014).
20. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného Sociálnej poisťovne Bratislava (ústredia i Generálneho riaditeľa) a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v medziach podanej žaloby, ale aj nad jej rámec, keďže ide o žalobu v sociálnej veci (§ 199 a nasl. SSP), ktorú posudzuje správny súd neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a pri prejednávaní, ktorej správny súd žalobnými bodmi viazaný nie je (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že vo veci konajúce správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia nemožno považovať za vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu služobného pomeru žalobcu ako colníka od 01. 12. 1971 do 31. 12. 2003 a dobu jeho základnej vojenskej služby od 01. 10. 1976 do 30. 09. 1978, ktorá mu bola započítaná pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia a jeho výšky.
22. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok spis. zn.: 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, 1So/15/2015 zo dňa 16. 11. 2016, 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 018, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.
23. V rozsudku spis. zn.: 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol: „V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku... ...V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. 09. 2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.
Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.
24. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok spis. zn.: 1So/59/2012 zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.
25. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojim postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.
26. V danom prípade neboli zistené žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali odklon od už ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, týkajúceho sa danej problematiky, prezentovaného v citovanom rozsudku spis. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018, ako to vyplýva z bodu 27 odôvodnenia rozsudku, i ďalších jeho vyššie citovaných rozsudkov, pričom žalovaná sa týmito právnymi názormi neriadila, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci.
27. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutia žalovaného, i správneho orgánu prvého stupňa, pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
28. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry a postupom z nej vyplývajúcim vypočítať výšku jeho starobného dôchodku (a jeho výšku prípadne krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby) a vo veci jeho žiadosti
o starobný dôchodok vydať rozhodnutie s tým, že v zmysle ustanovenia § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že : a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak : a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).