Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/149/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXX, v konaní zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zaostalej renty a v časti o povinnosti vyplácať žalobcovi mesačnú rentu zastavuje.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 333,65€ zamieta.

III. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2016 sa žalobca domáha zaplatenia zaostalej renty v sume 2.088,62 € s príslušenstvom, uloženia povinnosti žalovanému vyplácať žalobcovi mesačnú rentu v sume 169,56 € od 01.07.2016. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 11.08.2013 bol ako cyklista zrazený motorovým vozidlom zn. Renault Clio EČ: PE XXXBZ. Utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/21/2014 zo dňa 21.03.2014, bol vodič motorového vozidla uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdravý. Za škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky žalobcu sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči žalovanému je daný § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca utrpel v dôsledku úrazu šok ťažkého stupňa, rozdrvenie miechy, zlomeninu tela III. a IV. hrudníkového stavca, zlomeninu prednej hrany tela I. a II. bedrového stavca, zlomeninu III. a IV. rebra vpravo a krvácanie do pravej podhrudníkovej dutiny s následkom poúrazovej paraplégie, inkontinencie moču a stolice. Žalobca bol v ústavnom ošetrovaní od 11.08.2013 do 11.09.2013 a v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová od 18.09.2013 do 20.11.2013. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2015 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 24.09.2014 vo výške 379,30 € mesačne a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Ujma na zdraví vzhľadom na povolanie žalobcu, ktorý pracoval ako vodič v spoločnosti Decodom, spol. s.r.o., je v takom rozsahu, že z pracovného procesu ho vyraďuje na 100% (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 100%). Žalobca má nárok v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite odo dňa, keď bol uznaný za invalidného. V zmysle § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na úrazovú dávku (úrazovú rentu), ktorý mu vzniká odo dňa splnenia podmienok. Tie splnil dňom 24.09.2014. Po výpočte kapitalizovaná úrazová renta od 24.09.2014 do 30.06.2016 predstavuje sumu 3.581,33 €. Od 01.07.2016 patrí žalobcovi mesačná renta vo výške 169,56 €. Žalobca si svoj nárok u žalovaného uplatnil, ale ten bol uspokojený len čiastočne.

2. Dňa 31.08.2016 doručil žalovaný tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že žalovaný nárok považuje v plnom rozsahu za nedôvodný, pretože pri výpočte straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti došlo v žalobe k svojvoľnému pozmeneniu mechanizmu jej výpočtu. Z potvrdenia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 27.01.2015, ktorý vydala Sociálna poisťovňa vyplýva, že miera tohto poklesu je 75%. Nesúhlasí preto s tvrdením žalobcu, že miera poklesu je 100%, nakoľko s prihliadnutím na povolanie žalobcu, ktorý pracoval ako vodič v spoločnosti Decodom, spol. s.r.o., je jeho pokles 100%. Takéto nahliadanie na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len ako „miera poklesu“) je nesprávne a jediným oprávneným orgánom, ktorý túto mieru určuje je posudková komisia Sociálnej poisťovne. Je zrejmé, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne určujú mieru poklesu generálne bez ohľadu na konkrétnu pôvodne vykonávanú prácu. Žalobca je schopný vykonávať akúkoľvek prácu, kde sú vyžadované ruky, resp. kontakt s ľuďmi. Naopak vylúčené sú všetky práce, kde je potrebná činnosť nôh. Keby sa miera poklesu mala určovať s prihliadnutím na pôvodné zamestnanie, komisia by tak nepochybne učinila. Pri výpočte žalovanej sumy žalobca navyše nezohľadnil, že čiastočne je renta dobrovoľne vyplácaná. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dňa 20.10.2016 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedol, že sporná v konaní nie je otázka výšky denného vymeriavacieho základu určeného zamestnávateľom, ani samotný nárok na úrazovú rentu, ale určenie výšky mesačnej úrazovej renty. Zamestnávateľ potvrdením zo dňa 15.03.2015 potvrdil žalobcov denný vymeriavací základ vo výške 22,4336 €. Rozsah následkov, ktoré sú rozhodujúce na určenie PPS do súčasnej doby nebolo zo strany Sociálnej poisťovne vykonané. Určenie miery poklesu slúži výlučne pre účel invalidného dôchodku. Naopak úrazová renta je považovaná za obligatórnu peňažnú dávku so striktným viazaním na viac ako 40%-tný PP, ktorý posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Ide o samostatnú peňažnú dávku, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sp/7/2011 zo dňa 09.11.2011, ktorý konštatoval, že invalidný dôchodok a úrazová renta sú dve samostatné dávky a aj miera poklesu sa posudzuje samostatne. Pri výpočte úrazovej renty nie je možné vychádzať z percentuálnej miery poklesu pre účely priznania invalidného dôchodku.

4. Dňa 07.12.2016 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami, že by sa miera poklesu posudzovala odlišne pre účely invalidného dôchodku a odlišne pre účely úrazovej renty.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a predmetom sporu z hľadiska petitu žaloby je určenie, či zníženie pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty je 100% alebo 75% tak, ako to určila Sociálna poisťovňa, ale nie pre účely priznania úrazovej renty, ale invalidného dôchodku. Je toho názoru, že je potrebné zistiť rozsah zníženia pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Kompetenciu na takéto určenie má len Sociálna poisťovňa, pričom žalobca požiadal o toto posúdenie poklesu pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty Sociálnu poisťovňu, pobočka Topoľčany. Sociálna poisťovňa prípisom zo dňa 14.10.2016 oznámila PZ žalobcu, že výšku zníženia pracovnej schopnosti vydáva len v prípade súdneho sporu a na základe výzvy súdu. V tejto súvislosti predkladá súdu tento prípis poisťovne k nahliadnutiu a jeho kópiu zašle súdu a aj protistrane písomne. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd vyzval Sociálnu poisťovňu, pobočka Topoľčany, aby určila zníženie pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty podľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. Týmto bude odstránený rozpor o miere zníženia pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty. Samotnou žalobou sa domáha zaplatenia 25% poklesu vykonávať pracovnú činnosť, čo predstavuje žalovanú istinu a tiež aj, pokiaľ ide o vyplácanie mesačnej renty do budúcnosti, tak aj mesačná renta predstavuje 25%- ný rozdiel medzi 100% miery poklesu vykonávať pracovnú činnosť a 75% miery poklesu vykonávať pracovnú činnosť, ktoré stanovila Sociálna poisťovňa Topoľčany.

6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Odkazuje na vyjadrenie k žalobe a tiež dupliku. Podstata stanoviska spočíva v tom, že žalobca založil svoj výpočet úrazovej renty na svojvoľnej zmene vstupného údaja a zmenil 75%- ný pokles schopnosti vykonávať prácu na 100%-ný pokles schopnosti. Jediným oprávneným orgánom, ktorý môže posúdiť mieru tohto poklesu je Sociálna poisťovňa, pričom takýmto potvrdením žalobca nedisponuje. Za takéhoto dôkazného stavu nebolo možné zo strany žalovaného uznať väčší pokles ako 75% a súhlasí s návrhom na doplnenie dokazovania zo strany PZ žalobcu. Úrok z omeškania je žalovaný nedôvodne, nakoľko neboli naplnené podmienky § 11 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z.z., nakoľko poisťovateľ nemohol uhradiť požadovaný nárok, keďže nárok nebol preukázaný, čo je zrejmé, keďže doklad zo Sociálnej poisťovne sa ide žiadať teraz. Poisťovateľ navyše písomne vysvetlil, prečo nemôže sumu poukázať. Úrok je požadovaný od 12.11.2015, pričom, pokiaľ ide o sumu, z ktorej sa požaduje, tá suma sa zavŕšila až 30.06.2016. Petit je čiastočne nesprávny vzhľadom na to, čo sa udialo po podaní žaloby s tým, že je požadovaná renta od 01.07.2016, pričom do konca roku 2016 bolo uhradené nesporných 6 mesačných dávok vo výške 70,67 € krát 6 mesiacov. Prvých 6 mesačných rent by malo byť znížených každá o sumu 70,67 €. Žalovaná mesačná renta 169,56 € predstavuje 100%-nú mieru zníženia pracovnej schopnosti a nie iba 25%-ný rozdiel. Momentálne renta žalobcovi vyplácaná nie je, pretože bolo zistené, že je na nej preplatok, lebo bol mylne zadaný vyšší denný vymeriavací základ, čím vznikol preplatok vo výške 1.076,18 € a vyplácanie sa pozastavilo na dobu, kým sa nevyčerpá rozdiel.

7. Dňa 30.01.2018 doručil žalovaný vyjadrenie a oznámenie o poukázaní renty v ktorom uviedol, že žalobca doložením opraveného potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.12.2017 preukázal, že miera poklesu je 100%. Vzhľadom na uvedené mu bude vyplatený doplatok za obdobie od 24.09.2014 do 28.02.2018 v sume 5.130,74 € a od 01.03.2018 mu bude poukazovaná renta vo výške 176,41 € mesačne. Príslušenstvo navrhované žalobcom však žiada nepriznať, pretože zodpovednosť za omeškanie s plnením nenesie žalovaný. Zároveň žiada, aby náhradu trov konania nepriznal nikomu.

8. Dňa 12.02.2018 doručil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby. Uviedol, že žalovaný oznámením zo dňa 29.01.2018 plnil žalobcovi zaostalú rentu a bude mu poukazovať mesačnú rentu vo výške 176,41 €. Vzhľadom na uvedené berie v tejto časti žalobu späť, a žiada aby v tejto časti súd konanie zastavil. Zároveň trvá na uplatnenom nároku, vyčíslenom úroku z omeškania vo výške 333,65 €. Žalovaný s čiastočným späťvzatím a následným zastavením konania v tejto časti súhlasil, o čom upovedomil tunajší súd podaním doručeným 28.02.2018.

9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 19.06.2018 uviedol, že trvá na úhrade príslušenstva po čiastočnom späťvzatí žaloby pokiaľ ide o rentu, s tým, že posúdenie dôvodnosti tohto príslušenstva je otázkou právnou. Má za to, že príslušenstvo je uplatňované dôvodne vzhľadom k tomu, že žalobca už od počiatku konania poukazoval na to, že na jeho strane je daná miera poklesu jeho pracovnej schopnosti vo výške 100%. Zákon o sociálnom poistení upravuje túto veličinu a jej posudzovanie s ohľadom na činnosti a pracovné úlohy, ktoré mal poškodený, teda žalobca, v doterajšom zamestnaní. Už v žalobe poukázali na to, že žalobca vykonával funkciu vodiča v spoločnosti Decodom a vzhľadom na pracovné úlohy s tým spojené, ako aj vzhľadom na jeho zdravotný stav po dopravnej nehode, nebol schopný tieto pracovné úlohy v dovtedajšom zamestnaní a v jeho pracovnom zaradení plniť ani v minimálnej miere. Preto žiada zohľadniť pokles pracovnej schopnosti až vo výške 100%. Žalovaný tieto skutočnosti namietal, avšak potvrdením Sociálnej poisťovne boli potvrdené skutočnosti tvrdené žalobcom a stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti 100%. Žalobca nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že žalobca nesprávne formuloval petit žaloby, nakoľko žalobca ku dňu podania žaloby vyčíslil len zaostalú rentu, ktorá mu dovtedy nebola zaplatená. Vzhľadom na budúcnosť žalobca žiadal v petite žaloby určiť presnú výšku renty, ktorú je žalovaný v budúcnosti povinný platiť, nakoľko jej výšku žalovaný rozporoval a v istom čase jej vyplácanie pozastavil. Žalobca poukazuje ešte na to, že vyvinul všetku možnú snahu, aby predložil žalovanému, resp. súdu, aj potvrdenie Sociálnej poisťovne o miere poklesu pracovnej schopnosti, táto mu však toto odmietla vydať a urobila to až v súdnom konaní. Žalobca taktiež požaduje náhradu trov konania v rozsahu 100% vzhľadom k tomu, že toto súdne konanie bolo v podstate vyvolané samotným spôsobením škody a uplatňovania následných nárokov, ktoré žalobcovi vzhľadom na spôsobenú škodu patrili.

10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.10.2017 uviedol, že vníma odlišne, ako žalobca, prípadný nárok na príslušenstvo pohľadávky z toho dôvodu, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Z jeho strany nebolo postačujúce poukazovanie na ním vnímanú mieru poklesu pracovnej schopnosti, túto mieru môže konštatovať iba Sociálna poisťovňa, čo žalobca doložil až 15.12.2017. Dovtedy disponovali iba potvrdením Sociálnej poisťovne o 75%-nom poklese a v súlade s ním boli vykonávané poukazy renty. Je toho názoru, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania a nemali by ho ani zaťažiť trovy konania, nakoľko vznik sporu nezavinil. Pokiaľ ide o nesprávny petit žaloby, ten vnímal v tom, že pokiaľ žalobca požadoval platby do budúcna vo výške 169,56 € mesačne, nezohľadnil, že vo výške 70,67 € mu bola táto renta nesporne vyplácaná, preto sa mal domáhať iba toho rozdielu, nakoľko v plnenej časti nárok nebol sporný. Navrhuje, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, pretože si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, a zistil nasledujúci skutkový stav:

12. Súd sa oboznámil s rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/21/2014-119 zo dňa 21.03.2014 a zistil, že súd schválil dohodu o vine a treste zo dňa 21.03.2014 na podklade návrhu prokurátora okresnej prokuratúry v Partizánskom zo dňa 13.02.2014 pod č.k. Pv 475/13-21 tak, že uznal XX.. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví.

13. Súd sa oboznámil s Potvrdením o strate zárobku počas PN zo dňa 13.03.2015 a zistil, že zo strany zamestnávateľa žalobcu mu bola priznaná náhrada príjmu v celkovej sume 103,20 €.

14. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 630 405 7133 0 zo dňa 04.03.2015 a zistil, že žalobcovi bol od 01.01.2015 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 383,90 € mesačne.

15. Súd sa oboznámil s Potvrdením o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vydaného Sociálnou poisťovňou dňa 27.01.2015 a zistil, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila Sociálna poisťovňa na 75%.

16. Súd sa oboznámil s uplatnením straty na zárobku počas PN a po skončení PN zo dňa 14.04.2015 a zistil, že žalobca si týmto listom voči žalovanému uplatnil rovnaký nárok ako v žalobe.

17. Súd sa oboznámil s odpoveďou žalovaného k listu žalobcu zo dňa 14.04.2015 a zistil, že žalovaný žalobcovi týmto listom oznámil, že miera poklesu bola určená na 75%, renta je vyplácaná vo výške 70,35 € mesačne a doplatok za obdobie od 24.09.2014 do 23.11.2015 vo výške 981,90 € mu bude vyplatený. Návrhu žalobcu tak nevyhovel.

18. Súd sa oboznámil s odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 14.10.2016 a zistil, že Sociálna poisťovňa žalobcovi oznámila, že posúdenie zdravotného stavu poškodeného na účely sumy náhrady za škodu na zdraví je možné vykonať len v prípadoch, kedy je otázka výšky náhrady škody predmetom súdneho konania.

19. Súd sa oboznámil s Lekárskou správou - zápisnicou a posudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 31.10.2017 a zistil, že zo záveru posudku vyplýva, že žalobca má od 24.09.2015 mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100%.

20. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

21. Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

22. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Po oboznámení sa s Lekárskou správou a posudkom Sociálnej poisťovne, ktorými bola konštatovaná miera poklesu v rozsahu 100% žalovaný žalobcov nárok čo do vyplatenia zaostalej renty a zvýšenia vyplácanej mesačnej renty uznal v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, žalobca doručil tunajšiemu súdu čiastočné späťvzatie, ktorým sa domáhal zastavenia konania vo vyššie uvedenej časti. So späťvzatím a zastavením konania v tejto časti žalovaný súhlasil. Súd preto v tejto časti o zaplatenie zaostalej renty a v časti o povinnosti vyplácať žalobcovi mesačnú rentu zastavil.

27. V ostatnom žalobca trval na návrhu, keď sa domáhal zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania v sume 333,65 € a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil a bránil sa tým, že o zvýšení miery poklesu sa dozvedel až z posudku Sociálnej poisťovne a preto žalobca nemá nárok na úrok z omeškania. Zároveň žiadal, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

28. Súd sa následne zaoberal nárokom žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania v sume 333,65 €. Súd dospel k tomu názoru, že žalovaný sa nemohol s plnením svojej povinnosti dostať do omeškania. Je pravda, že žalobca ho už skôr vyzval na doplatok zaostalej renty, resp. zvýšenie poskytovania mesačnej renty pri miere poklesu 100%. Zároveň však bol žalobca povinný tento nárok žalovanému riadne preukázať, k čomu nedošlo, pretože Sociálna poisťovňa žalobcovi neposkytla potrebné rozhodnutie, ktoré bolo možné poskytnúť až v rámci súdneho konania na žiadosť súdu. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný si svoju povinnosť vyplácať rentu riadne plnil a je toho názoru, že v prípade preukázania nároku žalobcu by žalovaný so zvýšeným plnením nemal problém, o čom koniec koncov svedčí aj postoj žalovaného po vypracovaní Lekárskej správy a posudku Sociálnou poisťovňou. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný nemal riadne preukázané zvýšenie nároku žalobcu, nemohol sa v tomto prípade dostať do omeškania so zvýšeným plnením, keďže mu táto povinnosť nevznikla a žalobca teda nemá nárok na ním uplatnený úrok z omeškania v sume 333,65 €. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

29. O trovách vzhľadom na priebeh konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, vzhľadom na vyriešenie sporu, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobca sa domáhal svojho nároku dôvodne, ale zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k plneniu až do preukázania nároku zo strany žalobcu a to dôkazom, ktorý mohol byť zaobstaraný len v rámci súdneho konania. Po zaobstaraní tohto dôkazu nakoniec žalovaný pristúpil k dobrovoľnému plneniu a žalobca zobral žalobu späť. Súd preto náhradu trov konania nepriznal ani žalobcovi, ani žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.