Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38Cb-204-2018.pdf
PDF · 120.37 KB
No categories available
38Cb/204/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: A- TRANS spol. s r.o., so sídlom Predmestská 90, 010 01 Žilina, IČO: 31 567 843, zastúpený: JUDr. Martin Gordík, advokát, so sídlom Námestie A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: MCC, s.r.o., so sídlom Hlboká 1697/22, 010 01 Žilina, IČO: 36 398 179, zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.351,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 04.09.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 35.351,58 eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto sumy od 01.09.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že žalobca ako podnájomca a žalovaný ako užívateľ uzatvorili dňa 29.07.2016 Zmluvu o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania v znení Dodatku č. 1 vyhotoveného ako nové úplné znenie Zmluvy o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania z 01.08.2016, v ktorom došlo k doplneniu článku VI. o bod 3 a prečíslovaniu pôvodného bodu 3 na bod 4 /ďalej aj len „Zmluva“/. Na základe Zmluvy prenechal žalobca žalovanému okrem iného do užívania hnuteľné veci tvoriace zariadenie a vybavenie kuchyne, reštaurácie a bufetu, ktoré boli špecifikované v Prílohe č. 2 Zmluvy / ďalej aj len „hnuteľné veci“/. Predmetné veci sa nachádzali v nebytových priestoroch v budove F. Y. M. Ž.J., na adrese P. A. XX, XXX XX Ž. v reštaurácii s názvom „A. T.“ a bufete s názvom „A. A., pričom uvedené hnuteľné veci sú vlastníctvom žalobcu. O odovzdaní hnuteľných vecí vymedzených v Prílohe č. 2 Zmluvy zmluvné strany podpísali preberací protokol tvoriaci Prílohou č. 3 Zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.08.2016 do 30.09.2016. Po skončení platnosti Zmluvy nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode ohľadne ďalšieho užívania hnuteľných vecí. Napriek uvedenému žalovaný predmetné hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu naďalej užíval do 31.08.2018, kedy došlo k skončeniu nájmu nebytových priestorov, v ktorých sa hnuteľné veci nachádzali. V období od 01.10.2016 do 31.08.2018 tak žalovaný užíval hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu protiprávne, bez platného právneho dôvodu a za ich užívanie neplatil žalobcovi žiadnu odplatu. Tým došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k niekoľkým stretnutiam ohľadne riešenia situácie buď to formou odkúpenia hnuteľných vecí užívaných žalovaným alebo platenia odplaty za ich užívanie, k dohode však nedošlo. Žalovaný v písomnom čestnom vyhlásení z 20.06.2018 potvrdil, že v období účinnosti Zmluvy, t.j. od 01.08.2016 do 30.09.2016,
ako aj po skončení Zmluvy od 01.10.2016 užíval hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu bez uzatvorenej zmluvy alebo inej dohody so žalobcom a potvrdil, že počas trvania zmluvného vzťahu, ako aj po jeho skončení užíval hnuteľné veci bez toho, aby žalovanému platil za ich užívanie odplatu. Žalobca si dal vypracovať Znalecký posudok č. X/XXXX zo 06.07.2018, ktorým bola určená výška obvyklého nájmu za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 01.10.2016 do 31.08.2018, t.j. za obdobie odo dňa, kedy žalovaný hnuteľné veci začal užívať bez právneho dôvodu po skončení platnosti Zmluvy do dňa skončenia nájomného vzťahu žalovaného v nebytových priestoroch, v ktorých sa hnuteľné veci nachádzali a hnuteľné veci boli odovzdané žalobcovi. Znaleckým posudkom bola určená obvyklá výška nájomného za užívanie predmetných hnuteľných vecí za obdobie od 01.10. do 31.12.2016 v celkovej výške 3.867,75 eur, za obdobie od 01.01. do 31.12.2017 v celkovej výške 15.473,- eur a za obdobie od 01.01. do 31.08.2018 v celkovej výške 10.118,70 eur. Za obdobie od 01.10.2016 do 31.08.2018 tak obvyklé nájomné za užívanie hnuteľných vecí predstavuje celkom sumu 29.459,65 eur bez DPH, resp. 35.351,58 eur s DPH. Žalobca poukázal na ustanovenie § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe uvedených zákonných ustanovení mu vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške obvyklej odmeny za užívanie predmetných hnuteľných vecí, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 32.315,99 eur s DPH za obdobie od 01.10.2016 do 30.06.2018 listom z 02.07.2018, a to najneskôr do 16.07.2018. Do dňa podania žaloby žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevydal.
2. V prílohe žaloby žalobca predložil Zmluvu o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania z 29.07.2016 - č.l. 8 spisu, Prílohu č. 1 k Zmluve o podnájme hnuteľných vecí - zariadenie kuchyne v F. Y. Ž. - č.l. 10 spisu, inventúrny súpis krátkodobého majetku B. A. F. Y. X.XX A., príloha č. 2/1 - č.l. 12 spisu, inventúrny súpis krátkodobého majetku B. T. F. Y. príloha č. 2/2 - č.l. 13 spisu, inventúrny súpis krátkodobého majetku príloha č. 2/3 - č.l. 13 rub spisu, inventúrny súpis krátkodobého majetku príloha č. 2/4 - č.l. 18 spisu, protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov a hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie kuchyne, reštaurácie a bufetu - č.l. 19 spisu, Zmluvu o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania z 01.08.2016 - č.l. 20 spisu, čestné vyhlásenie žalovaného z 20.06.2018 - č.l. 22 spisu a Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom J.. Ľ. Š., W.. vo veci vyčíslenia obvyklej výšky nájomného - č.l. 23 spisu.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 38Cb/204/2018-99 zo dňa 23. mája 2019, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/184/2019 zo 14.04.2020.
4. Na pojednávaní konanom dňa 03.07.2020 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a skutkovom vymedzení uplatneného nároku. Poukázal na Zmluvu o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania v znení Dodatku č. 1 vyhotoveného ako úplné znenie Zmluvy podpísané žalobcom a žalovaným 01.08.2016. Prílohu č. 1 Zmluvy tvoril súpis hnuteľných vecí zariadenia kuchyne vo vlastníctve nájomcu, t.j. spoločnosti F. Y., B.. B. T..Y.. Prílohu č. 2 Zmluvy tvoril súpis hnuteľných vecí, zariadenia a vybavenia kuchyne, reštaurácie a bufetu vo vlastníctve podnájomcu, t.j. žalobcu a Prílohu č. 3 Zmluvy tvoril protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov a hnuteľných vecí. Uviedol, že žalovanému bola prenechaná do užívania celá prevádzka reštaurácie a bufetu, t.j. priestory aj hnuteľné veci vrátane vybavenia a zariadenia, ktoré bolo vo vlastníctve F. Y., B.. B. T..Y.. Časť hnuteľných vecí, ktoré boli popísané v Znaleckom posudku č. X/XXXX a ktorých zoznam tvoril Prílohu č. 2 k Zmluve, bola vo vlastníctve podnájomcu - žalobcu a tieto boli tiež prenechané žalovanému do užívania. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola na obdobie od 01.08.2016 do 30.09.2016. V článku VI. bod 2 Zmluvy bola zahrnutá dohoda, že ak by žalovaný dosiahol zisk z prevádzkovania reštaurácie, 50 % zisku by mal uhradiť žalobcovi za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Právny zástupca žalobcu ďalej na pojednávaní vysvetlil, prečo žalobca vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu s obsahom dojednaným v Zmluve so žalovaným na obdobie dvoch mesiacov. Po skončení Zmluvy 30.09.2016 nedošlo k ďalšej dohode medzi žalobcom a žalovaným ohľadne užívania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný pritom ďalej pokračoval v prevádzkovaní reštaurácie. Od 01.10.2016 mal žalovaný uzatvorenú Zmluvu priamo so spoločnosťou F. Y., B.. B. T..Y.., na základe ktorej užíval nebytové priestory a platil podnájomné. Hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, ohľadom ktorých nedošlo k žiadnej dohode, užíval až do momentu, kedy ukončil prevádzkovanie reštaurácie, t.j. do 31.08.2018. Hnuteľné veci žalovaný používal na podnikanie pri prevádzkovaní bufetu a reštaurácie. Žalobca nemá vedomosť, či za uvedené obdobie žalovaný dosiahol zisk a túto vedomosť nemá ani za obdobie trvania Zmluvy. Poukázal zároveň na neurčitosť v Zmluve dojednanej výšky nájomného za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve
žalobcu s tým, že žalobca nemal vedomosť o výške zisku žalovaného a teda nemohol žalovanému nájomné fakturovať.
5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 03.07.2020 nárok žalobcu v celom rozsahu poprel. Potvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania dňa 29.07.2016 v znení Dodatku č. 1 z 01.08.2016, pričom na pojednávaní právni zástupcovia strán zhodne uviedli, že Dodatok č. 1 znamená Zmluvu z 01.08.2016, v ktorej bol doplnený v článku VI. bod 3. Predmetom Zmluvy v zmysle článku III. bod 1.1 bolo užívanie nebytových priestorov, ďalej užívanie hnuteľných vecí /zariadenia kuchyne/, ktoré neboli vo vlastníctve žalobcu a boli uvedené v Prílohe č. 1 Zmluvy a v zmysle článku III. bod 1.3 predmetom Zmluvy bolo aj užívanie hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie a vybavenie kuchyne, reštaurácie a bufetu špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy, ktoré boli a sú vo vlastníctve žalobcu. Zhodne s právnym zástupcom žalobcu uviedol, že ide o veci, za užívanie ktorých sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Odplata za užívanie týchto hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu bola dohodnutá v článku VI. bod 2 Zmluvy. V časti Zmluvy, ktorá sa týka hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu uvedených v Prílohe č. 2 Zmluvy, ide o zmluvu nájomnú spravujúcu sa ustanovením § 721 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, ktorej predmet bol vymedzený v článku III. bod 1.3 Zmluvy a nájomné /odplata za užívanie/ bola dojednaná v článku VI. bod 2 Zmluvy. Podľa právneho zástupcu žalovaného žalobca sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ale môže žiadať nájomné do momentu vrátenia vecí s prislúchajúcim poplatkom z omeškania. Právny zástupca žalovaného predložil Dodatok č. 1 k Zmluve o podnájme č. XX/XXXX z 29.09.2016 uzatvorený dňa 23.11.2017 medzi spoločnosťou F. Y., B.. B. T..Y.. ako nájomcom a žalovaným ako podnájomcom /č.l. 201 spisu/, z ktorého podľa jeho vyjadrenia vyplýva, že od 01.01.2018 žalovaný neužíval priestor bufetu a teda ani hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, ktoré slúžili ako vybavenie bufetu.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení z 29.03.2021 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá nájomná zmluva, ale nepomenovaná zmluva na obdobie od 01.08. do 30.09.2016, predmetom ktorej bolo okrem iného prenechanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu do dočasného užívania žalovanému. V Zmluve nebola jednoznačne a určito dojednaná odmena, ktorá je podstatnou náležitosťou nájmu. Za obdobie trvania Zmluvy žalovaný za užívanie vecí nič nezaplatil, v dôsledku čoho absentuje odplatnosť ako podstatná náležitosť nájmu. Medzi stranami tak nešlo o nájomnú zmluvu v zmysle § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ani o podnikateľský nájom hnuteľných vecí v zmysle § 721 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, a teda nemohlo dôjsť ani k automatickému obnoveniu nájmu po uplynutí doby, na ktorú bola Zmluva uzavretá. Zo strany žalovaného tak išlo o užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho na strane žalovaného vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je predmetom žaloby v tejto veci a ktorého výška bola určená znaleckým posudkom ako výška obvyklého nájmu. Pokiaľ by aj súd zastával názor, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva a došlo k obnoveniu nájmu po jej skončení, tak odplata za užívanie hnuteľných vecí nebola v Zmluve dohodnutá, resp. jej výška nie je určitá, preto by mal súd žalobcovi priznať právo na zaplatenie obvyklého nájomného v zmysle § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške uplatnenej v podanej žalobe, nakoľko bolo určené znaleckým posudkom ako obvyklé nájomné za obdobie, počas ktorého žalovaný užíval hnuteľné veci žalobcu. Poukázal na to, že súd by nemal prihliadať na skutkové a právne tvrdenia žalovaného uskutočnené na pojednávaní dňa 03.07.2020, nakoľko žalovaný ich mohol uplatniť bez svojho zavinenia už vo vyjadrení k podanej žalobe kedykoľvek v období do vytýčenia termínu pojednávania, čo však neurobil a všetky skutočnosti uviedol až na pojednávaní, čo je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. V poslednej časti písomného vyjadrenia sa žalovaný vyjadril k nedôvodnosti aplikácie ustanovenia § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, nakoľko predmetom konania nie je nárok vyplývajúci z omeškania žalovaného s vrátením vecí.
7. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2022 právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že pokiaľ súd zotrvá na tom, že medzi stranami bola uzatvorená nájomná zmluva k hnuteľných veciam, pričom sa zároveň jedná o podnikateľský nájom hnuteľných vecí, tak žalobca ako právny titul uplatneného nároku uvádza zaplatenie uvedenej pohľadávky titulom obvyklého nájomného, ktorého výška bola určená znaleckým posudkom, a to za aplikácie ustanovenia § 671 Občianskeho zákonníka. Ak by súd nedospel k záveru o uzavretí nájomnej zmluvy a jej následnom predlžovaní, v takom prípade sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie hnuteľných vecí žalovaným bez právneho dôvodu rovnako vo výške určenej
predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že k zmene ani doplneniu skutkových okolností uplatneného nároku zo strany žalobcu nedošlo, ide o vec právneho posúdenia, kedy ak zmluva bola uzavretá platne, došlo k jej predlžovaniu, ak uzavretá nebola, ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V rámci záverečného prednesu poukázal na to, že odplata za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu bola v Zmluve dojednaná vágne a neurčito, jej výška sa viazala na výsledok podnikania žalovaného. Dôvodom takéhoto dojednania odplaty bolo, že Zmluva sa uzatvárala len na dva mesiace, preto žalobca bol ochotný prenechať veci žalovanému do užívania bez reálneho zaplatenia akejkoľvek odplaty, kedy si bol vedomý, že prevádzkovanie reštaurácie sa mohlo skončiť aj stratou, resp. že výsledok podnikania žalovaného môže byť v rámci účtovníctva ťažko kontrolovateľný. Po tejto dobe malo dôjsť medzi stranami k ďalšej dohode ohľadne nakladania s predmetnými hnuteľnými vecami. K dohode však nedošlo a žalovaný tieto veci užíval na výkon podnikateľskej činnosti až do ukončenia ním uzavretej Zmluvy o užívaní nebytových priestorov so spoločnosťou F. Y., B.. B. T..Y.. dňom 31.08.2018.
8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.04.2022 zotrval na dovtedajšej skutkovej a právnej argumentácii žalovaného, najmä prednesenej na pojednávaní dňa 03.07.2020. Nárok žalobcu poprel a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania jeho hnuteľných vecí bez právneho dôvodu. K takto uplatnenému nároku smerovalo dokazovanie a skutkové a právne tvrdenia žalobcu až do jeho prednesu na pojednávaní dňa 05.04.2022, resp. jemu predchádzajúcemu písomnému vyjadreniu žalobcu. K zmene žaloby však procesne relevantným spôsobom nedošlo. Vyjadril názor, že Zmluva uzatvorená medzi stranami v časti užívania hnuteľných vecí uvedených v Prílohe č. 2 je zmluvou nájomnou, spadajúcou aj pod ustanovenia § 721 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Predmet nájmu bol dojednaný v článku I. bod 1.3 a nájomné v článku VI. bod 2 Zmluvy. V zmysle ustanovenia § 723 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné až do skutočného vrátenia vecí. Žalobcovi tak vznikol nárok na platenie nájomného vo výške stanovenej v článku VI. bod 2 Zmluvy, ktoré ustanovenie považuje žalovaný za dostatočne určité.
9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy /ďalej len Obchodný zákonník/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy /ďalej len Občiansky zákonník/, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
13. Podľa ustanovenia § 671 Občianskeho zákonníka, (1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. (2) Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
14. Podľa ustanovenia § 676 Občianskeho zákonníka, 1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
(2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
15. Podľa ustanovenia § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.
16. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 35.351,587 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný v období od 01.10.2016 do 31.08.2018 užíval bez právneho dôvodu hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, pôvodne užívané na základe Zmluvy o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania zo dňa 29.07.2016 v znení Dodatku č. 1 z 01.08.2016 špecifikované v Prílohe č. 2 predmetnej Zmluvy. Na uvedenom skutkovom vymedzení uplatneného nároku žalobca zotrval aj v písomnom vyjadrení z 29.03.2021 po vyslovení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu na pojednávaní dňa 3.7.2020. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení z 29.3.2021 žiadal s odkazom na koncentráciu konania, aby súd neprihliadal na skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného prednesenú na pojednávaní dňa 03.07.2020, tak uvedený postup súdu /v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP fakultatívny/ by bol na mieste len na danom pojednávaní konanom dňa 3.7.2020. Spätnú aplikáciu ustanovenia § 153 ods. 2 CSP /sudcovská koncentrácia konania/ vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany uplatneným žalovaným na pojednávaní dňa 3.7.2020 už súd nepovažuje za možnú.
17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania dňa 29.07.2016 / č.l. 8 spisu/ v znení Dodatku č. 1 z 01.08.2016, ktorý bol zapracovaný ako úplné znenie Zmluvy predloženej do obsahu spisového materiálu na č.l. 20 a nasledujúce spisu. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah obchodno- právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
18. Vo vzťahu k uplatnenému nároku bolo relevantné dojednanie strán v článku II. ods. 3 Zmluvy, v zmysle ktorého podnájomca /žalobca/ vyhlásil, že je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie a vybavenie kuchyne, reštaurácie a bufetu, ktoré je špecifikované v Prílohe č. 2 tejto Zmluvy, ktoré sa nachádzajú v nebytových priestoroch uvedených v článku II. ods. 1 Zmluvy a dojednanie v článku III. ods. 1 bod 1.3 Zmluvy, v zmysle ktorého podnájomca /žalobca/ prenecháva touto Zmluvou užívateľovi /žalovanému/ do užívania hnuteľné veci tvoriace zariadenie a vybavenie kuchyne, reštaurácie a bufetu, ktoré sú špecifikované v Prílohe č. 2 tejto Zmluvy. V časti prenechania do užívania hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy /č.l. 12 až 18 spisu/ žalobcom žalovanému podľa článku III. ods. 1 bod 1.3 Zmluvy súd posúdil Zmluvu uzatvorenú medzi stranami ako zmluvu o nájme hnuteľných vecí, nakoľko boli naplnené pojmové znaky nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, aplikovateľného na záväzkovo-právny vzťah medzi stranami s odkazom na ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka.
19. Odplata za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy žalovaným bola dojednaná v článku VI. ods. 2 Zmluvy, v zmysle ktorého užívateľ sa zaviazal uhrádzať mesačne podnájomcovi za prenechanie prevádzky reštaurácie a bufetu v nebytových priestoroch uvedených v článku II. bod 1 tejto Zmluvy a za prenechanie užívania hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie a vybavenie kuchyne, reštaurácie a bufetu, ktoré je špecifikované v Prílohe č. 2 tejto Zmluvy a ktoré je vo výlučnom vlastníctve podnájomcu odplatu vo výške zodpovedajúcej 50% z kladného hospodárskeho výsledku prevádzky reštaurácie a bufetu dosiahnutého v danom kalendárnom mesiaci na základe faktúry - daňového dokladu podnájomcu, ktorý bude riadne a včas doručený užívateľovi. V prípade omeškania jednotlivej splátky užívateľom môže podnájomca požadovať od užívateľa zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd má za to, že citované dojednanie o výške odplaty za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy, ktorú mal žalovaný platiť žalobcovi, nie je neurčité, ako na to poukazoval v priebehu konania žalobca. Predmetné dojednanie jasne stanovuje výšku odplaty za kalendárny mesiac, resp. spôsob
jej určenia /50% z kladného hospodárskeho výsledku prevádzky reštaurácie a bufetu dosiahnutého v danom kalendárnom mesiaci/, pričom skutočnosť, že žalobcovi musí pre fakturáciu odplaty poskytnúť údaje žalovaný, sama o sebe neurčitosť dojednania o odplate, resp. neplatnosť tohto dojednania z tohto ani iného dôvodu nespôsobuje. Splatnosť nájomného sa spravuje vzhľadom na absenciu iného dojednania ustanovením § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka /mesačne pozadu/. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu uvedeným v jeho písomnom vyjadrení z 29.03.2021, že nakoľko za obdobie trvania Zmluvy žalovaný za užívanie hnuteľných vecí žalobcovi nič nezaplatil, v záväzkovom vzťahu medzi stranami absentuje odplatnosť ako podstatná náležitosť nájmu. V spojení s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 03.07.2020 je uvedené zjavne dôsledkom tej skutočnosti, že žalobca o hospodárskom výsledku žalovaného za obdobie, na ktoré bola Zmluva pôvodne uzavretá od 01.08.2016 do 30.09.2016, nemal vedomosť. Ani z čestného vyhlásenia žalovaného z 20.06.2018 / č.l. 22 spisu/ nevyplýva, že by skutočnosť, že žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu ani po jeho skončení od 01.10.2016 neplatil žalobcovi nájomné alebo akúkoľvek inú odplatu za užívanie predmetných hnuteľných vecí, bola dôsledkom dohody zmluvných strán o bezodplatnosti ich záväzkovo- právneho vzťahu založeného Zmluvou. Záver súdu, že v článku VI. ods. 2 Zmluvy došlo medzi stranami k dostatočne určitej a platnej dohode o výške odplaty za užívanie hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy žalovaným, zároveň vylučuje vo vzťahu k výške odplaty za užívanie hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy žalovaným aplikáciu ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by žalovaný bol povinný platiť žalobcovi nájomné obvyklé v čase uzavretia Zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, aplikácie ktorého sa v neskoršom priebehu konania domáhal žalobca.
20. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti so Zmluvou ide o záväzkovo-právny vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve /§ 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka/, sa na záväzkovo- právny vzťah strán sporu založený Zmluvou použijú aj osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí /§ 721 a nasledujúce Občianskeho zákonníka/. V konaní nebolo sporné, že Zmluva o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.07.2016 v znení Dodatku č. 1 z 01.08.2016 bola v zmysle článku VII. ods. 1 uzatvorená na dobu určitú od 01. augusta 2016 do 30. septembra 2016. V konaní rovnako nebolo sporné, že hnuteľné veci špecifikované v Prílohe č. 2 Zmluvy užíval žalovaný aj po uplynutí pôvodne dojednanej doby trvania Zmluvy, a to v spornom období uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od 01.10.2016 do 31.08.2018. Dňa 31.08.2018 podľa nepopretého tvrdenia žalobcu dotknuté hnuteľné veci boli odovzdané žalobcovi. V tejto súvislosti nebolo relevantné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 03.07.2020 s odkazom na predložený Dodatok č. 1 k Zmluve o podnájme č. XX/XXXX zo dňa 29.09.2016 uzatvorený dňa 23.11.2017 /č.l. 201 spisu/, že od 01.01.2018 neužíval priestor bufetu a teda ani hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu, ktoré slúžili ako jeho vybavenie, nakoľko o užívaní /pokračovaní v užívaní/ veci nájomcom možno hovoriť až do momentu jej vrátenia prenajímateľovi.
21. Ustanovenie § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri podnikateľskom nájme hnuteľných vecí upravuje povinnosť nájomcu platiť nájomné až do vrátenia veci v prípade, ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve. Zároveň žiadne z osobitných ustanovení o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí nevylučuje pri podnikateľskom nájme hnuteľných vecí aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obnovení nájomnej zmluvy /obdobne Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 2021/. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobca podal návrh voči žalovanému na vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy na súde v lehote 30 dní od skončenia nájmu uplynutím doby dojednanej v článku VII. ods. 1 Zmluvy, od 01.10.2016 došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k hnuteľným veciam tvoriacim Prílohu č. 2 Zmluvy za podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná a k tomuto obnovovaniu dochádzalo opakovane až do vrátenia vecí žalobcovi 31.08.2018. Pokiaľ, ako uvádzal právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2022, po uplynutí dojednanej doby nájmu 30.09.2016 napriek snahe nedošlo medzi zmluvnými stranami k dohode ohľadne ďalšieho nakladania, resp. podmienok užívania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy žalovaným, žalobca mal možnosť podať voči žalovanému návrh na vydanie týchto vecí na súde a v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak zabrániť opakovanému obnovovaniu nájomnej zmluvy. Pokiaľ tak žalobca neučinil, za sporné obdobie od 01.10.2016 do 31.08.2018 žalovaný neužíval hnuteľné veci špecifikované v Prílohe č. 2 Zmluvy bez právneho dôvodu, ale na základe
nájomnej zmluvy a bol povinný platiť žalobcovi odplatu za užívanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy vo výške dojednanej v článku VI. ods. 2 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za dôvodný žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.351,58 eur v dôsledku tvrdeného užívania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu žalovaným v období od 01.10.2016 do 31.08.2018 bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom užívania predmetných hnuteľných vecí v danom období bola Zmluva o prenechaní reštaurácie a bufetu do užívania a prevádzkovania uzatvorená medzi stranami dňa 29.07.2016 v znení Dodatku č. 1 z 01.08.2016 v časti, ktorej bola súdom posúdená ako zmluva o nájme hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2.
22. Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení z 29.03.2021 a následne zhodne právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2022 uvádzal, že ak by súd zastával názor, že medzi stranami bola uzavretá nájomná zmluva a došlo k obnoveniu nájmu po uplynutí doby jej trvania, tak odplata za užívanie hnuteľných vecí nebola dohodnutá, resp. nie je určitá, v dôsledku čoho žalobca má právo na obvyklé nájomné podľa ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo určené Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo 06.07.2018 predloženým žalobcom, tak súd uvádza, že ide o odlišné skutkové vymedzenie uplatneného nároku na zmluvnom základe uzatvorenej zmluvy o nájme hnuteľných vecí, zatiaľ čo žalobou žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku užívania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu žalovaným v dotknutom období od 01.10.2016 do 31.08.2018 bez právneho dôvodu, resp. bez platne uzatvorenej zmluvy, ktorého výška bola určená znaleckým posudkom ako obvyklé nájomné za užívanie dotknutých hnuteľných vecí. Hoci žalobca návrh na zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 140 CSP nepodal, nakoľko právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2022 mal za to, že k zmene ani doplneniu skutkových okolností uplatneného nároku zo strany žalobcu nedošlo a ide o vec právneho posúdenia, tak súd uvádza, že ani na zmenenom skutkovom základe uplatneného nároku by žaloba žalobcu nebola dôvodná. Za obdobie užívania hnuteľných vecí od 01.10.2016 do 31.08.2018 by žalobcovi nevznikol nárok na obvyklé nájomné v zmysle ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale vzhľadom na vyššie prezentované závery súdu o obnovení nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za pôvodne dohodnutých podmienok a o platnosti dojednania odplaty za užívanie hnuteľných vecí špecifikovaných v Prílohe č. 2 Zmluvy, by žalobcovi vznikol nárok na odplatu dojednanú v článku VI. ods. 2 Zmluvy, ktorého výška nebola v konaní tvrdená ani preukázaná.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
24. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).