Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Csp-1-2018.pdf
PDF · 128.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24785199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovanému Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O., t.č. bytom S. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 301,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 83,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83,40 € od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 5.1.2018 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 301,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 uzavreli dňa 5.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 620,- € a žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 15,65 €, pričom posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 29.1.2015. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorázovo hotovostne. Ďalej právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 5.12.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa zaviazali žalovanému poskytnúť službu špecifikovanú v čl. 1 tejto zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 319,30 €. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 3,57 €. Celková výška mesačnej splátky z titulov obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 19,22 €. Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako i uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi firmou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných vyššie riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 852,- €. Žalobca listom predžalobná výzva vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, avšak žalobca do spísania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného tak predstavuje čiastku 301,20 € (zmluva o úvere 620,- € + zmluvu o zabezpečení 319,30 € + zmluvný úrok 213,90 € - prijaté úhrady 852,- €). Výsledná
žalovaná suma po zohľadnení prijatých platieb predstavuje 301,20 € (zmluva o úvere 161,94 € + zmluvu o zabezpečení 83,40 € + zmluvný úrok 55,87 €). Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení pohľadávky.
2. Dňa 29.3.2018 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 83,40 € a požiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Na základe toho žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 217,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.6.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 11.6.2018, keď ospravedlnili aj neúčasť žalobcu, a to z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalovaného na pojednávaní a tiež na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu konania a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.12.2013 z č.l.7, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.12.2013 z č.l.8, list zo dňa 10.1.2017 z č.l.8, oznámenie o postúpení pohľadávky z č.l.9 vrátane poštového podacieho hárka č.EPH008548573 z č.l.10, predžalobnú výzvu zo dňa 5.10.2017 z č.l.10 vrátane poštového podacieho hárka č.EPH107988326 z č.l.11, výpis splátok a úhrad právneho predchodcu žalobcu z č.l.11, pričom zistil tento skutkový stav. Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že tento k veci uviedol, že nevie ako sa to ide riešiť, pretože je teraz v zlej situácii, keďže je nezamestnaný, možno nejaké splátky. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 5.12.2013 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi firmou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 a žalovaným, keď v zmysle tejto zmluvy mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 620,- €. V zmluve je uvedené, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 89,28 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 124,62 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č.129/2010 Z.z., ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe tejto zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia tejto zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 833,90 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe tejto zmluvy predstavuje 45,94 %. Zákazník splatí dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 13,90 € a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 13,80 €. Úver sa za podmienok podľa tejto zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je 7.deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zákazník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je uvedené, že za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:
- služby prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/ alebo listového upozornenia za omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850 111 104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http://www.provident.sk> v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, - službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, - službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, - na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy, najmenej 4 týždne sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie 4 týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania.
Zo Zmluvy o zabezpečí splátok úveru zo dňa 5.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 (ďalej len „poskytovateľ“) a žalovaným (ďalej len „zákazník“), s tým, že v zmysle tejto zmluvy sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi za odmenu podľa ods.2 počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č.XXXXXXXXX, uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákazník sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnutie tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 319,30 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 5,32 € a poslednú splátku vo výške 5,42 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Z výpisu splátok a úhrad pre úver č.XXXXXXXXX súd zistil, že sa jedná o tlačivo právneho predchodcu žalobcu, kde sú zaznamenané jednotlivé splátky resp. úhrady s uvedením dátumu a výšky tej ktorej splátky resp. úhrady, s tým, že od 16.12.2013 do 13.1.2015 sú tu evidované úhrady v celkovej výške 852,- €. Z predžalobnej výzvy zo dňa 5.10.2017 súd zistil, že ju adresoval žalobca žalovanému, v ktorej ho vyzvali, aby najneskôr do 16.10.2017 uhradil svoj dlh vo výške 307,62 €, v ktorom je zahrnutý aj zákonný úrok z omeškania, s tým, že sa jedná o dlh vyplývajúci zo zmluvy č.XXXXXXXXX uzavretej medzi ním a spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., pričom oni sa stali vlastníkom uvedenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, pretože v opačnom prípade pristúpia k riešeniu záležitosti súdnou cestou. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH107988326 súd zistil, že pod podacím číslom RE625670201SK dňa 9.10.2017 bola zasielaná poštová zásielka žalovanému. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom ho informovali, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla voči nemu a spoločnosti Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, a to okrem iného aj zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 5.12.2013 vo výške 218,- € a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.12.2013 vo výške 83,- €, s tým, že pohľadávky boli postúpené vrátane príslušenstva, ktoré nie je zohľadnené v uvedených sumách. Úhradu uvedených súm žiadali uskutočniť vrátane príslušenstva na tam uvedený bankový účet do 10 dní po doručení tohto oznámenia. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH0085485573 súd okrem iného zistil, že bola zasielaná pod podacím číslom RN601601382SK dňa 2.1.2017 poštová zásielka žalovanému.
5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
6. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 29.3.2018, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 83,40 € s príslušenstvom. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba žalobcu v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá jednak zmluva o úvere dňa 5.12.2013 a zároveň v ten istý deň t.j. 5.12.2013 aj tzv. nepomenovaná zmluva označená ako Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom súd tieto zmluvy vyhodnotil ako zmluvy spotrebiteľské (typové, formulárové). Jedná sa o zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalovaný mal v daných zmluvných vzťahoch postavenie spotrebiteľa a žalobca mal postavenie dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetné zmluvy a právny vzťah medzi stranami sporu ako taký aj posudzoval. V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 5.12.2013 mal byť žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 620,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v celkovej výške 833,90 €, keď táto suma predstavovala okrem istiny úveru a riadneho úroku z úveru vo výške 22,38 %, t.j. 89,28 €, aj poplatok za garantovanú službu vo výške 124,62 €, a to v 60 týždenných splátkach vo výške 13,90 € s výnimkou poslednej splátky, ktorá bola vo výške 13,80 €, s tým, že prvá splátka bola splatná 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka 7.kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmysle zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.12.2013 sa žalovaný za poskytnutú službu zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 319,30 €, ktorú mal tiež splácať v 60 pravidelných splátkach vo výške 5,32 € s výnimkou poslednej splátky, ktorá bola dojednaná vo výške 5,42 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru, s tým, že splatnosť prvej splátky nastala tiež 7.kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Na základe týchto skutočností súd zistil, že prvá splátka vo vzťahu k obidvom uzavretým zmluvám bola splatná dňa 12.12.2013 a posledná 60.splátka mala byť splatná 29.1.2015. Súd zameral svoju pozornosť následne na to, či je vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.12.2013 dôvodný nárok žalobcu na úhradu jednotlivých splátok úveru. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také a tieto zákonné ustanovenia súd aplikoval aj na ďalší právny vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Súd dospel k záveru, že dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere ohľadne tzv. poplatku za garantovanú službu vo výške 124,62 €, tak ako bol v predmetnej zmluve dojednaný je v podstate skrytým úrokom z úveru. Podľa názoru súdu jeho účelom bolo, aby v tejto zmluve nebol dojednaný riadny úrok v takej výške, ktorá by bola v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka resp. v rozpore s dobrými mravmi a preto právny predchodca žalobcu, majúc na zreteli túto skutočnosť, rozdelil formálne predmetný úrok z úveru na úrok ako taký a tzv. poplatok za garantovanú službu, avšak súd má za to, že tým došlo k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho je táto časť predmetnej úverovej zmluvy absolútne neplatná s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď túto časť zmluvy je možné oddeliť od ostatného jej obsahu. Je totiž z obsahu predmetnej zmluvy zrejmé, že služby, ktoré
mali byť poskytované právnym predchodcom žalobcu ako protihodnota za poskytnutý poplatok sú v zásade činnosti, ktoré bežne poskytuje veriteľ z úverového vzťahu bez nároku na akúkoľvek odplatu prípadne maximálne za cenu administratívnych nákladov (napr. poštovné, poplatok za vyhotovenie fotokópie dokumentu a pod.). Pokiaľ by žalobca poukazoval na to, že nárok na zaplatenie tzv. poplatku za garantovanú službu má vyplývať z ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné dojednať odplatu aj nad rámec riadneho úroku z úveru, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa, v tejto súvislosti súd poukazuje na podstatu tohto právneho inštitútu, ktorý má predstavovať akýsi poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov z nečerpanej sumy príslušného limitu, čiže má spĺňať funkciu odmeny resp. náhrady za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká kým resp. či vôbec o ne dlžník požiada, pričom nie je ani podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie. Z obsahu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným však jednoznačne vyplýva, že úver bol žalovanému poskytnutý už pri podpise predmetnej zmluvy v hotovosti, čo žalovaný mal potvrdiť svojim podpisom na zmluve, a preto za takejto situácie má súd za to, že predmetný poplatok nebolo možné dojednať ani s odkazom na ustanovenie § 499 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o nárok uplatnený na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.12.2013 vo výške 83,40 €, súd z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby zistil, že ohľadne tohto nároku zobral žalobca žalobu späť spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, a preto súd v tejto časti konanie zastavil. Keďže zo žaloby žalobcu jednoznačne nevyplynulo, aká časť a na základe čoho, z uskutočnených úhrad žalovaného, bola započítaná na úhradu tzv. odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, preto súd z opatrnosti uvádza, že ak by aj vo vzťahu k nároku uplatnenom zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 5.12.2013 zo strany žalobcu nedošlo k späťvzatiu, súd by zamietol takýto nárok v celom rozsahu, keď súd dospel k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatná ako celok s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon priečiaci sa dobrým mravom. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov, o to viac pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Predmetom tejto zmluvy mala byť úhrada tzv. odmeny vo výške 319,30 €, t.j. viac ako 50 % z poskytnutého úveru (okrem už dojednaného úroku z úveru vo výške 22,38 % ročne t.j. 89,28 € a poplatku za garantovanú službu vo výške 124,62 €), a protihodnotou, ktorú mal poskytnúť právny predchodca žalobcu bolo prevzatie peňažnej hotovosti týždenných splátok v mieste určenom dlžníkom. Súd jednoznačne zastáva názor, že podstata takejto dohody sa prieči dobrým mravom a opätovne sa tu jedná minimálne o obchádzanie zákona vo vzťahu k dojednaniu výšky riadneho úroku z úveru, keďže je absolútne neproporcionálne, aby za poskytnutie služby vo forme vyzdvihnutia splátky úveru v hotovosti dlžník uhrádzal viac ako 50 % poplatok z poskytnutej sumy úveru, keď úplným štandardom je, že dlžník uhrádza jednotlivé splátky úveru na účet veriteľa prípadne na príslušnej pobočke firmy veriteľa. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobu, s výnimkou časti nároku, ktorý zobral žalobca späť a v ktorej časti konanie zastavil, zamietol, keď nárok žalobcu považoval súd v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko súd zastáva názor, že žalobca mal v prejednávanej veci nárok len na vrátenie sumy poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 620,- € spolu s riadnym úrokom z úveru vo výške 89,28 €, t.j. na zaplatenie sumy spolu vo výške 709,28 €, pričom podľa vyjadrenia samotného žalobcu, žalovaný
už zaplatil na tento úverový vzťah sumu 852,- €, s tým, že žalovaný nerozporoval výšku poskytnutých finančných prostriedkov, ani výšku uhradených splátok úveru.
8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti v celom rozsahu zamietol, súd vyhodnotil úspech strán sporu v prospech žalovaného, čiže žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže aj ohľadne tej časti konania, v ktorej súd konanie po čiastočnom späťvzatí zastavil, súd vychádzal z toho, že žalobca zavinil zastavenie konanie v tejto časti a teda nárok na náhradu trov konania by v tejto časti tiež prislúchal žalovanému. Nakoľko si však žalovaný žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu boli nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.