Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3To-53-2018.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/53/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému J. L., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom L., P. X., I. XX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 3, 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júna 2018, prejednal odvolanie obžalovaného J. L. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. apríla 2018, sp.zn. 2T/16/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. apríla 2018, sp.zn. 2T/16/2018, bol obžalovaný J. L. uznaný vinným z prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 3, 4 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 05.01.2018 v čase o 13:00 hod. vo P. X. na I. ulici v priestoroch rodinného domu č. XX/XX v mieste svojho trvalého bydliska pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej roztržke dvakrát kopol nohou do oblasti hrudníka svoju matku G. L. a následne ju taktiež jedenkrát udrel otvorenou dlaňou ruky do oblasti tváre, pričom sa jej opakovane vulgárne vyhrážal smrťou a rozkopaním hlavy, čím u svojej matky G. L., nar. XX.XX.XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu odvolanie v rozsahu viny a trestu do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:
„Dňa 5.1.2018 urobila trestné oznámenie G. L. na podnet polície, ktorú zavolali z dôvodu, že môj klient J. L. bol pod vplyvom alkoholu a došlo k hádke.
Cestou na políciu policajti svedkyni - poškodenej dali inštrukcie, akým spôsobom má vypovedať a na Obvodnom oddelení PZ takýmto spôsobom urobila trestné oznámenie. Na základe toho bol môj klient J. L. vzatý do väzby Okresným súdom v Partizánskom. Dňa 7.1.2018, keď bol vypočúvaný obvinený, sám uviedol, že svoju matku poškodenú G. L. nekopol a toho nie je si vedomý. Uviedol, že poškodená to robí preto, aby ho dostala na liečenie a ani si nepamätal nejaké nadávky, že by hovoril svojej matke.
Krátko na to, ako matka G. L. podala na syna trestné oznámenie, zašla na políciu za vyšetrovateľom kpt. T.. H. X., ktorý nemal záujem s poškodenou hovoriť a uviedol jej, že v prípade zmeny výpovede bude trestne stíhaná. Z toho dôvodu, že nebol záujem ju vypočuť, bola nútená listom oznámiť Okresnej prokuratúre v Partizánskom, ktorý bol doručený dňa 27.2.2018 na prokuratúru, kde jednoznačne oznámila skutočnosti, ktoré boli nadnesené, nezakladali sa na pravde a sama uviedla, že sa jej nikto nevyhrážal ani smrťou ani jej nebolo spôsobené žiadne zranenie a nebola udretá ani do oblasti tváre, kopol ju len ľahko do oblasti hrudníka. Nebol v nej vyvolaný žiadny pocit strachu a strach o život a zdravie. Uviedla, že je si sama vedomá toho, že syna - obvineného J. L. krivo obvinila len za to, aby dosiahla nejaké liečenie. Jednoznačne aj na okresnom súde bola poučená o krivom obvinení, no však bola si vedomá trestných následkov a vypovedala tak, ako sa v skutočnosti to stalo. Toto oznámenie absolútne nebolo zobraté do úvahy ani zo strany prokurátora ani zo strany súdu, ba naopak Okresný súd Partizánske ho uznal za vinného, pretože toto mal urobiť v skúšobnej dobre, ktorá mu plynula od 10.9.2017 do 9.1l.2018.
Svedkyni U. L., dcére obvineného uviedla tieto skutočnosti, nakoľko ona osobne tam nebola a v čase skutku bola v byte obžalovaného v kúpeľni. Z toho dôvodu, keď bola vypočutá, mohla hovoriť len to, čo jej hovorila stará matka G. L..
Chcem poukázať na to, že o liste, ktorý matka - poškodená písala okresnej prokuratúre, vyšetrovateľ toto oznámil až dňa 20.3.2018 pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania, kde sme žiadali, aby sa vykonala aj konfrontácia medzi J. L. a G. L., no však aj túto skutočnosť vyšetrovateľ nepovažoval za potrebnú a návrh bol zamietnutý vyšetrovateľom.
Mám za to, že okrem znaleckého posudku, ktorý bol v konaní urobený znalcom MUDr. P. U. na požívanie alkoholických nápojov a duševný stav obžalovaného, nič viacej nebolo urobené a na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd uznal môjho klienta za vinného a odsúdil ho neprimeraným trestom odňatia slobody i napriek tomu, že v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. skutok nie je trestným činom a obžalovaný mal byt' spod obžaloby oslobodený.
Z tohto dôvodu žiadam Krajský súd v Trenčíne, aby zmenil rozsudok Okresného súdu v Partizánskom Č. 2T 16/18 tak, že oslobodí obžalovaného J. L. u, nar. XX.X.XXXX spod obžaloby a prepustí na slobodu.“
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená G. L., ktorá uviedla, že po prečítaní odôvodnenia odvolania obžalovaného, podaného prostredníctvom obhajcu, s jeho obsahom súhlasí, Ďalej uviedla, že trvá na tom, že vypovedala dňa 5.1.2018 na polícii nepravdivo voči synovi. V určitých veciach klamala z dôvodu, že chcela syna potrestať za dohodu, ktorá nedodržal. Opíjal sa a choval sa nemiestne. Syn ju nijako neovplyvňoval ohľadom zmeny výpovede. Za svoju krivú výpoveď je ochotná znášať následky a prijať trest, ktorý jej bude udelený z dôvodu, aby sa očistila a uviedla vec na správnu mieru. Syn sa jej nikdy nevyhrážal a nemala a nemám z neho strach.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.
Z podaného odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané primárne voči výroku rozsudku okresného súdu o vine z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., v dôsledku čoho bola namietaná správnosť aj výrokov o treste.
V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por., dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že podľa názoru obžalovaného okresný súd nesprávne neprihliadal na zmenenú výpoveď matky obžalovaného, z ktorého dôvodu dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o preukázaní, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba.
S poukazom na obsah dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku:
„Je potrebné uviesť, že v priebehu dokazovania sa súd musel vyrovnať so závažnou zmenou výpovede poškodenej, ktorá v prípravnom konaní obžalovaného usvedčovala (výsluch 06.01.2018), no následne prokuratúre doručila písomné podanie a najmä na hlavnom pojednávaní sa v podstate sa priznala, že proti synovi krivo vypovedala a skutok sa nestal ako pôvodne uvádzala. Obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznal, pripustil len, že sa pohádali a posotil ju. Okrem týchto výpovedí mal súd k dispozícii svedeckú výpoveď plnoletej dcéry obžalovaného a záznamy polície k služobnému úkonu, o dychovej skúške a znalecký posudok o odboru psychiatria.
Obhajoba navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, poukazujúc na výpoveď obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní. Prokurátorka zotrvala na podanej obžalobe.
Súd má za to, že výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní a jej písomné vyjadrenie neobsahuje pravdivé opísanie skutku, ale že poškodená pravdivo vypovedala bezprostredne po skutku, vypočúvaná v postavení svedka a poškodeného. Súd k tomu dospel na základe nasledovných úvah:
1. Aj na hlavnom pojednávaní poškodená vypovedala o alkoholizme obžalovaného, ktorému v podstate dala podmienku aj v prípade, že by sa k nej opäť nasťahoval, a to liečiť sa z alkoholizmu. Podľa jej výpovede a rozhodnutí o priestupkoch je alkoholik aj jej manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ba tento sa jej mal počas manželského spolužitia vyhrážať a používať slovník vyhrážok a vulgarizmov. Ona si na to už zvykla a považovala to za bežné. Je však potrebné uviesť, že takéto správanie nie
je bežné, nesie prvky domáceho násilia, pričom poškodená vo vzťahu k jej manželovi už rezignovala. Poškodená uvádza, že syn začal s pitím ako jeho otec, ba preberá vzory jeho správania - slovník. Súd má za to, že poškodená v tomto prípade bola vystavená obdobnému správaniu ako zažila u manžela, pričom v spojení s fyzickým násilím sa vo vypätej situácii rozhodla brániť.
2. Poškodená je matka obžalovaného, osoba vyššieho veku. Obžalovaný svoje správanie voči nej aj na hlavnom pojednávaní zľahčoval (aj pokiaľ by išlo len o obvyklú hádku s matkou), ba sama poškodená bagatelizovala správanie syna voči svojej osobe, akoby vulgárny slovník voči matke ba pokus kopať vlastnú matku počas hádky bol len bezvýznamný prehrešok. Súd má za to, že poškodená v spolužití s manželom rezignovala na odpor a prijala rolu obete, pričom u syna reagovala tým, že kontaktovala políciu z obavy o jej zdravie v dôsledku náhle vystupňovaného agresívneho správania syna. Neskôr však tak ako u manžela aj u syna ustúpila, rezignovala ba začala ho ochraňovať aj za cenu toho, že sa sama vystaví možnosti trestného stíhania za krivú výpoveď. Prevládlo puto matky ku synovi a potreba ho ochrániť, napokon prezentovaná v podstate ako posledná šanca synovi.
3. Aj pozmenená výpoveď matky sa nestotožňuje s výpoveďou obžalovaného a svedkyne, ba obsahuje výrazné logické chyby. Obžalovaný tvrdí že matku nekopol, len ju sotil. Matka že ju nesotil, ale pokúsil sa dvakrát kopnúť, čo vykryla ba sotila ona jeho. Obidvaja tvrdia, že ju dlaňou neudrel. Je zrejmé, že v konaní pred súdom nehovoril pravdu ani obžalovaný ani poškodená. Tu súd poukazuje na to, že inak sa ich výpovede temer úplne zhodujú, s výnimkou časti vyhrážok a spôsobu úderov. Obidvaja popisujú rovnako príčinu hádky - alkohol, rozhodnutie poškodenej ohľadom maloletej dcéry obžalovaného, miesto
- kuchyňu, aj popis skutku po príchode svedkyne - dcéry obžalovaného. Tu súd vidí príznaky nepravdivej výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Za predpokladu, že obžalovaný je nevinný a hovorí pravdu, poškodená by popísala na hlavnom pojednávaní skutok rovnako ako on. Pokiaľ by si skutok vymyslela, musela by tak urobiť už bezprostredne po skutku, pretože už vnučke uvádza, že ju syn kopol a dal jej facku. Svedkyňa hoci nebola svedkom vyhrážok smrťou tiež zachytila neurčitú hrozbu obžalovaného poškodenej, že uvidí, keď sa vráti. Súd považuje aj za nelogické, že obžalovaný vedomý si charakteru spolužitia poškodenej s jej manželom a jeho otcom, pod vplyvom alkoholu a pri povolených zábranách, vyčítajúc matke, že odviedla maloletú vnučku, bude konverzáciu udržiavať len v rovine hádky, vyhne sa hrozbám, ale paradoxne pokúsi sa vlastnú matku kopať.
4. Výpoveď poškodenej bola zachytená na videozáznam. Tu je zrejmé, že vypovedá spontánne, plynulo tak ku skutku ako aj spolužitiu s obžalovaným. Výsluch nie je vedený sugestívne, poškodená nie je nútená odpovedať formou áno/nie. Sama odpovede rozvetvuje, čo nie je znak naučenej výpovede.
5. Poškodená ešte vo svojom písomnom podaní zmenu výpovede v podstate odôvodňuje viac postupom polície, ktorá sa snaží nebezpečné vyhrážanie "vyrobiť", ako jej vlastným krivým obviňovaním syna, až po prehratí videozáznamu, konfrontovaná s tým čo sama spontánne uviedla uvádza, že nehovorila pravdu.
6. Poškodená nosí doma obranný sprej a mobilný telefón pri sebe, pokiaľ hrozí návrat jej manžela alebo obžalovaného pod vplyvom alkoholu. Doslova sa vyhýba odpovedi na otázku či z dôvodu obrany, a podsúva nelogickú odpoveď, že ho nosí z dôvodu, aby im ublížila.
7. Poškodená sa javí ako obeť, ktorá je konfrontovaná s rovnakým správaním, aké už v spolužití zažila, tento krát správaním syna. Pripustila, že ju napadol v minulosti, pričom opäť na hlavnom pojednávaní odpovedá vyhýbavo a vynecháva ďalšie prípady z minulosti, čo popísala v prípravnom konaní.
8. Aj plnoletá dcéra uviedla, že v posledných dňoch pred skutkom sa správanie obžalovaného stalo agresívne v spojení s požívaním alkoholu a bolo namierené na matku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje verziu obhajoby a samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní za snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti obžalovaným aj za cenu akceptovania trestného stíhania vlastnej matky.
Pokiaľ by verzia poškodenej na hlavnom pojednávaní bola pravdivá, musel by súd uveriť tomu, že (1.) matka, ktorá pomáha synovi so starostlivosťou o jeho dcéru, o ktorú sa on, ako syn, ktorý (2.) riadne pracuje a (3.) prispieva na domácnosť, vzorne stará, v čase keď je upravený styk aj nad jeho rámec, (4.)
neprepáči synov exces, keď tento príde domov pod vplyvom alkoholu, hoci prisľúbil že sa mu vyhne, (5.) a hoci sa jej pri hádke nijako nevyhráža, len sa vyjadruje vulgárne (pričom na takéto správanie je matka zvyknutá zo spolužitia s manželom) a neobratne sa ju pokúsi fyzicky napadnúť no sám utŕži kopy a je posotený, (6.) zareaguje tak, že si okamžite z hnevu a pomsty vymyslí, že ju syn napadol, hrozil sa jej ublížením na zdraví a smrťou, (7.) na tomto zotrvá aj poučená o trestnej zodpovednosti za krivé obvinenie pri výsluchu v prípravnom konaní a podstate až do 23.01.2018, keď mala osloviť políciu ohľadom novej výpovede, (8.) uvedomujúc si že jej syn je zadržaný a hrozí mu väzobné stíhanie. Zo správania syna pritom (9.) strach vôbec nemala a nemá a (10.) obranný sprej nosí len aby mu mohla ublížiť, keď si vypije. Takúto verziu, ktorú ponúka obhajoba, súd považuje za absurdnú.
Súd teda prihliadol k výpovedi poškodenej G. L. zo 06.01.2018 pokiaľ ide o sporné časti svedčiace o vine obžalovaného a výpovedi svedkyne U. L., ako aj k záverom znaleckého posudku o príčetnosti obžalovaného v čase skutku a záznamom o dychovej skúške, pokiaľ ide o jeho ovplyvnenie požitým alkoholom. Obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe - matke a súčasne na osobe vyššieho veku, teda spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/, § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, 4 Tr. zák. Obžalovaný konal v priamom úmysle. Porušil záujem na ochrane pokojného občianskeho spolunažívania pred jeho hrubým narušením hrozbami vzbudzujúcimi dôvodnú obavu o živo čo zdravie.“
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že úvahy okresného súdu, uvedené vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch dokazovania, vykonaného na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku je jasne zrozumiteľne, a teda v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vysvetlené, ktoré skutočnosti vzal okresný súd za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov vzhľadom na situáciu, že poškodená v konaní zmenila svoju výpoveď a ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Preto odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu pri hodnotení dôkazov bol v úplnom súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.
Pokiaľ ide o námietky obhajoby v odôvodnení jej odvolania, podľa ktorých skutkové závery okresného súdu ohľadne skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, by mali byť vyvodené z obsahu zmenenej výpovede poškodenej, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akých konkrétnych dôvodov, vyplývajúcich z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru o preukázaní spáchania tohto skutku obžalovaným. Preto argumentácia obhajoby v dôvodoch odvolania, podľa ktorej sa obžalovaný dožaduje vyvodenia konkrétnych skutkových záverov z vykonaných dôkazov, podstatne odlišných od skutkových záverov okresného súdu, nie je z hľadiska prieskumnej právomoci odvolacieho súdu akceptovateľná, keďže s poukazom na vyššie uvedené všeobecné právne úvahy ohľadne hodnotenia dôkazov odvolací súd nemá právomoc prikazovať súdu prvého stupňa, aké konkrétne skutkové závery má vyvodiť z toho ktorého vykonaného dôkazu. Preto sa odvolací súd nestotožnil s názorom obhajoby, podľa ktorého napadnutý rozsudok okresného súdu by mal trpieť odvolaním vytýkanou vadou podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.