Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_13C-116-2013.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.. W. XXXX/XXX, XXX XX J., prechodne bytom G. XXXX/XX, T. O. V., občanovi SR, o zaplatenie 1.322,91 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 28. 03. 2013 podal žalobca na tunajší súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný na zmenkovú sumu a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca disponoval originálom zmenky, no nemal informácie o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v spore uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ zmenky z nej nezaplatil nič. Z tohto dôvodu žalobca požadoval, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží povinnosť žalovanému zaplatiť: a) zmenkovú sumu vo výške 1.322,91 Eur, b) zmenkový úrok o výške 0,25 % denne zo sumy 1.322,91 Eur od 30. 05. 2011 do zaplatenia, c) 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.322,91 Eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,41 Eur, e) náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. V priebehu konania žalobca zobral čiastočne žalobu späť a to v časti príslušenstva - zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.322,91 Eur od 30. 05. 2011 do zaplatenia. Súd konanie zastavil v dotknutej časti uznesením 13C/116/2013-87 a to dňa 06. 06. 2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 07. 2016.
3. Procesné podmienky na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia ES č. 862/2007 boli splnené, pretože žalobca je obchodnou spoločnosťou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou na území Slovenskej republiky - ide o cezhraničný spor, ktorého hodnota nepresahuje 2.000,- Eur bez príslušenstva, čo je v súlade s čl. 2, 3 dotknutého nariadenia.
4. V súlade s čl. 5 daného nariadenia, súd doručil žalovanému kópiu návrhu a vyplnené tlačivo na odpoveď a to náhradnou formou, vzhľadom k tomu, že v uloženej dobe si adresát zásielku neprevzal.
5. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Žalobca spolu so žalobným návrhom predložil zmenku vystavenú dňa 09. 11. 2010 na sumu 1.322,91 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 30. 05. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
7. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nezaplatil zo zmenkovej sumy ani cent, a preto sa žalobca s poukazom na uvedené skutočnosti domáhal žalobou podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 vydania rozsudku, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozsudku zaplatiť mu žalovanú (neskôr upravenú) sumu.
8. Súd mal za to, že žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, a preto žalobu zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Predmetom sporu je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku. Zmenka zabezpečovala splnenie záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, ako veriteľom. Súdu bolo známe z jeho rozhodovacej činnosti, že predmetná spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný predmetnú zmluvu uzatvoril ako dlžník/fyzická osoba a bol súčasne vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej činnosti podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10. Pretože vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu skúmať predmetnú zmenku až do úrovne dohody o vyplňovacom práve. Bolo potrebné preveriť, či dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Uvedené vyplýva aj z právnej úpravy Smernice č. 93/12 ES, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, pričom táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na obsah, resp. meniť obsah listiny. Súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa, a. s., proti Geraldovi Feichterovi), z ktorého vyplýva, že napriek tomu že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, súd je povinný skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. ESD v dotknutom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, súd musí aj bez námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu práva spotrebiteľa.
11. Pretože žalobca pripojil k žalobe len samotnú zmenku a bolo potrebné zistiť povahu a podmienky vzniku pôvodného záväzkového vzťahu, musela byť zabezpečená úverová zmluva, z ktorej nárok bol zmenkou zabezpečený. Súd mal z uznesenia Okresného súdu Zvolen 7Er/32/2012-98 preukázané, že žiadosť súdneho exekútora B.. P. C. O.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 08. 2012 bola zamietnutá. V tomto prípade išlo o exekučné konanie, kde sa oprávnený domáhal voči povinnému (v tomto spore označeného ako žalovaný) začatia exekučného konania o zaplatenie sumy 1.322,91 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 30. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z uvedenej sumy od 04. 07. 2011 do zaplatenia. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a žalovaným dňa 09. 11. 2010, v súvislosti s ktorou bola vystavená predmetná zmenka, je spotrebiteľskou zmluvou a je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd zistil, že zmenka na základe ktorej bolo oprávnenému (v dotknutom exekučnom konaní) priznaný nárok v rozhodcovskom konaní, bola vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri jej vystavení v nej nebola uvedená zmenková suma. Nevyhnutným predpokladom platného vystavenia takejto zmenky a možnosti priznania nároku z takejto
zmenky je platné uzavretie dohody o vyplývajúcom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma, inak nie je platná ako vlastná zmenka (čl. I § 76 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb.). Exekučný súd mal v konaní preukázané, že dohoda o vyplnení zmeniek napĺňa hypotézu generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka po jej posúdení vo vzťahu k ostatným dojednaniam predmetnej zmluvy o úvere. Neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek bola daná vzhľadom na obsah zmluvy o úvere už v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného potom niet pochybností o tom, že dohoda o vyplnení zmeniek spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetná dohoda o vyplnení zmeniek je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absencia dohody o vyplňovacom práve spôsobuje neplatnosť neúplne vyplnenej zmenky.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to aj v prípade ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok, ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, k výške uplatneného nároku podľa úvahy súdu taký exces dosahuje.
14. Z predloženej fotokópie zmenky, ktorú oprávnený priložil k žalobnému návrhu súd zistil, že bola vystavená žalovaným dňa 09. 11. 2010, t. j. v deň uzavretia zmluvy o úvere, pričom číslo zmluvy o úvere je uvedené aj priamo na zmenke.
15. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
23. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
24. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
25. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že dlžník vyhlásil, že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Aj keď žalovaný ako dlžník formálne v zmluve vyhlásil, že nemá k nim žiadne výhrady, je nad všetko jasné, že v prípade ak by aj námietky mal, nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na vopred pripravenom tlačive zmluvy. Žalovaný mohol teda buď akceptovať zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť.
26. Z vykonania dokazovania súd má preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené podpisom zmenky zo strany žalovaného (ako spotrebiteľa), čo vyplýva aj z rovnakého dátumu zmenky a úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako aj článku 17 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. V čase uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou tejto zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 17 Všeobecných podmienok ako podmienky poskytnutia úveru. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nie je individuálne zo spotrebiteľom dojednaná, tvorí neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej zmluvy - Všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver, preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 17 Všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť.
27. Pokiaľ ide o dojednanie náležitosti ku zmenke, súd toto považoval za neurčité, nepreskúmateľné v časti: „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia“. Je nepochybné, že suma bola jednostranne do zmenky uvedená veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 17 Všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká suma do zmenky bude dopísaná. V čase uzatvárania dohody uzavrel teda neurčitú dohodu čo do článku 17 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej sumy, ktorá mala byť dopísaná, neskôr do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky; a neboli ani určitým preskúmateľným spôsobom dohodnuté kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.
28. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 Všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku práve podľa dotknutého článku 17 Všeobecných podmienok.
29. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a súdom zistený skutkový stav v spojení so zákonným ustanovením § 494 Občianskeho zákonníka, z neplatného právneho úkonu / z neplatnej zmenky súd nemohol priznať žalobcovi zmenkové plnenie a preto žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože aj v časti kde došlo v priebehu sporu v späťvzatiu a teda následne k zastaveniu konania, by žalovanému náhrada trov zo zákona náležala v súlade so zákonným ustanovením § 256 ods. 1 CSP, pretože žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Súd však žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).