Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29T-112-2015.pdf
PDF · 140.25 KB
Case nature
Area
Subarea
29T/112/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Piknu a prísediacich X.. T. X. T. T. Q. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.6.2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. I. F., K. B. V.,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry U. č. 2 Pv 317/14/2202 - 22 zo dňa 15.6.2015 pre sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že v presne nezistenom čase mesiaca december 2012 využil neprítomnosť svojej družky P. X. a v priestoroch domu so súpisným číslom XXX v obci V. najmenej dva krát vykonal orálny styk s dcérou svojej družky - maloletou V.. X.., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že jej opakovane strkal svoj pohlavný úd do úst, v dôsledku čoho aj ejakuloval - v jednom prípade do úst maloletej, v druhom prípade na podlahu, a taktiež sa jej dotýkal v genitálnej oblasti a v oblasti pŕs, pričom maloletá v tom čase žila v spoločnej domácnosti s obvineným,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry U. č. 2 Pv 317/14/2202 - 22 zo dňa 15.6.2015 súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie spočívajúce v prečítaní výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchoch svedkyne - poškodenej V. X., svedkyne P. X., znalca F.. F. B., svedkyne D. F., svedkyne Q. B., svedkyne F.. D. R., prehratím videozáznamu o výsluchu maloletej svedkyne - poškodenej V. X., svedka J. F., konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkyňou P. X., oboznámením znaleckého posudku a oboznámením listinných dôkazov.
Zo zápisnice o výpovedi obžalovaného F. A. z prípravného konania z vyplýva, že nie je pravda že by obťažoval maloletú. Podľa neho si to jeho bývalá priateľka P. X. na neho celé vymyslela z pomsty alebo z titulu, že od neho chcela získať finančné prostriedky. Keď sa ku nemu spolu s deťmi nasťahovala niekedy
v roku 2012, potešil sa, že bude mať konečne vlastné deti, nakoľko mal dovtedy nešťastné vzťahy so ženami. Je heterosexuálne orientovaný, na dospelé ženy, nelieči sa na žiadnu sexuálnu deviáciu. S P. X. mali normálny aj sexuálny vzťah. On sa o jej deti staral ako o vlastné, chodil na rodičovské stretnutia do školy, učil sa s nimi, kupoval im veci. Následne zistil, že ho P. X. podvádza a tak si o nej začal zisťovať informácie v X.. Tam sa dozvedel, že podvádzala aj svojho manžela a taktiež to, že P. svoje dcéry využívala na to, aby od chlapov s ktorými žila vymáhala peniaze. Obdobný skutok sexuálneho zneužívania sa už v minulosti riešil v A.. On sa s ňou následne rozišiel a ona po roku a pol po údajnom skutku chcela od neho vymôcť 2.000,- eur, pričom mu dala podpísať uznanie dlhu a povedala mu, že ak jej peniaze nedá do mesiaca, tak ho udá, že jej zneužíval V.. On sa jej bál, preto uvedený dlh podpísal, ale V. nezneužil. Preto jej ani uvedenú sumu nezaplatil a ona ho následne udala. Čo sa týka jeho priznania na vyšetrení u znalkyni, on mal vtedy veľké bolesti, nakoľko sa lieči na vysunutú platničku a chcel predmetné vyšetrenie čím skôr ukončiť, preto to tak povedal.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda a zároveň uviedol, že u znalkyne Ť. uviedol, že predmetný skutok spáchal z dôvodu, že bol u nej 4 až 5 hodín bez jedla, bol unavený a znalkyňa mu dávala otázky z matematiky, z ktorej on na strednej škole vyhorel. Cítil sa nepríjemne, chcel to čím skôr ukončiť a preto aj povedal, že to spravil. Až potom si uvedomil, čo tým spôsobil, nakoľko predtým nebol riešený políciou ani nebol vo väzbe a nevedel, čo ho čaká.
Svedkyňa P. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2012 žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným a jej dvoma dcérami asi štyri mesiace, nakoľko potom medzi nimi začali nezhody a rozišli sa začiatkom januára 2013. Asi v marci roku 2013 jej dcéra povedala, že v rámci spolužitia - teda kým žili u menovaného, tak s ním „mala problém“, že jej „robil zle“. Po naliehaní jej dcéra povedala, že obžalovaný jej viackrát strčil svoj penis do úst a skúšal s ňou aj análny sexuálny styk v jednom prípade, ale že sa mu to nepodarilo, lebo boli vyrušení jej druhou dcérou. Dcéra jej to povedala s odstupom času z dôvodu, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať. Potom ako sa to dozvedela, išli za ním, pričom najskôr nebol doma, doma bola iba jeho priateľka Q. B., ktorej sa svedkyňa spýtala, či vie, prečo prišla, a ona jej povedala, že vie o tom, že obžalovaný obťažoval V.. Následne prišiel domov aj obžalovaný, ktorému povedala, že ho udá na polícii, pričom on jej ponúkol 1.500,- eur - 2.000,- eur, na čo mu ona povedala že nechce peniaze, iba spravodlivosť. Dcéra jej ku okolnostiam skutku uviedla, že k orálnemu styku medzi nimi došlo 3 - 4 krát počas tej doby ako bola svedkyňa v robote. Bolo to v miestnosti letnej kuchynky pri dome v skorých ranných hodinách, niečo po štvrtej hodine, keď svedkyňa odišla robiť. V. jej povedala, že aj sa odbavil do jej úst a povedal jej, že to má vypľuť do záchoda. K pokusu análneho sexuálneho styku došlo v izbe rodinného domu, kde sa zdržiaval on, teda nie v „detskej izbe“. K tomuto pokusu došlo vtedy keď F. poslal jej druhú dcéru sprchovať, ona ich vraj aj načapala pri tom, keďže skorej skončila v sprche. O uvedenom vedela aj suseda D. F.. Rozišli sa preto, lebo jej začal byť protivný, nakoľko chcel buď orál alebo anál. Obžalovanému ona nedávala podpisovať žiadnu listinu. V minulosti sa už stalo, že jej dcéry niekto obťažoval, bolo to ešte v X., vraj to mal byt nejaký recidivista, ktorý mal bývať v X., nevie teraz jeho meno, musela by sa pozrieť do papierov, malo sa to stať tak, že dievčatá išli do parku a susedia mali vidieť, že ich tam niekto obťažuje, ani v tom prípade nežiadala peniaze od toho chlapa, ona vtedy oznámenie nepodávala. Nevie kto volal políciu. Nevie či oznámenie podávala po pol roku alebo po roku ako sa to stalo, ale bolo to ihneď ako jej to dcéra povedala a ako s tým išla za obžalovaným
- v ten istý deň.
Na otázku obhajcu, ktorý uviedol, že tieto údaje mu nesedia, pretože na polícii bola svedkyňa 17.4.2014 ale u obžalovaného bola 16.3.2014 kedy podpísala tu listinu, ktorú dala podpísať aj obžalovanému o dlžobe 2.000,- eur, čiže medzi stretnutím s obžalovaným a oznámením polícii prešiel mesiac, svedkyňa uviedla, že je to tak (ako tvrdí obhajca), pretože obžalovaný ju chcel podplatiť, ona to síce podpísala, ale povedala, že on ju podplácať nebude, aj tak to oznámi na políciu. Nebola za obžalovaným dňa 16.4.2014, kedy končila lehota uvedená vo vyhlásení, ona by ho udala aj keby jej zaplatil 2.000,- eur. Uvedenú listinu podpísala z dôvodu, aby si obžalovaný myslel, že má kľud.
Svedkyňa P. X. na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2016 uviedla, že pri priznaní sa obžalovaného svedkyni D. F. mal byť prítomný aj jej syn RT. F..
Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou P. X. obaja zotrvali na svojom stanovisku.
Znalec F.. F. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že posudok vypracovával v auguste 2014, z vyšetrenia maloletej mu vyplynulo, tak ako uviedol aj v znaleckom posudku, že tak všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť maloletej bola znížená. Prihliadal aj na znalecký posudok, ktorý mu bol predložený z trestnej veci z A., ktorý mu potvrdil jeho vyšetrenie maloletej. V septembri 2014 bol dopočutý k znaleckému posudku, pričom mu predtým bol zaslaný znalecký posudok F.. Ť. z ktorého vyplývalo, že obžalovaný sa pred ňou ku skutku priznal. Z uvedeného dôvodu prvky vierohodnosti maloletej, ktoré inak boli nižšie, nabrali inú váhu. Vychádzajúc z intelektových nestoických a osobnostných charakteristík maloletej je všeobecná i špecifická vierohodnosť nižšia avšak nevylučuje to úplne to, že by mohla hovoriť pravdu.
Intelekt a temperament sa počas života v zásade nemenia. Intelekt má dve zložky, neverbálnu, ktorá je vrodená a tá sa nemení vôbec, a verbálnu, ktorá by sa mohla vplyvom sociálneho prostredia, učenia atď. čiastočne meniť. Teda potenciál zostáva rovnaký a mení sa iba táto jedna zložka intelektu.
Znalec bol osobne prítomný aj na výsluchu maloletej V. X. na hlavnom pojednávaní dňa 18.6.2018, pričom následne po tomto výsluchu uviedol, že čo sa týka špecifickej vierohodnosti maloletej, pridržiava sa toho, čo už vypovedal v minulosti na hlavnom pojednávaní, teda že táto špecifická vierohodnosť je u nej znížená. Určite si maloletá s odstupom času nepamätá lepšie detaily samotného správania obžalovaného, ale vzhľadom na súčasnú vyzretejšosť z hľadiska veku je možné, že dokáže lepšie interpretovať prežité udalosti. Znalec už aj v predchádzajúcich výpovediach i v znaleckom posudku uviedol, že v jej výpovediach bolo veľmi veľa rozporov čo sa potvrdilo aj na dnešnom hlavnom pojednávaní, kedy jej výpoveď spôsobovala ďalšie rozpory. Či bola niekým ovplyvňovaná, k tomu sa znalec vyjadriť nevie.
Svedkyňa D. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná ako suseda z ich ulice, pričom v čase, keď bol obžalovaný s P. X., tak sa ich deti hrávali spolu na ulici a aj v oboch ich domoch. On sa o nich staral viac ako ich mama, nakoľko tá bola stále v robote. Nikdy svedkyni nepovedal o tom, že by s maloletou V. mal nejaký sexuálny pomer ani nič podobné. S P. X. sa obžalovaný rozišiel z dôvodu, že ona si našla nejakú inú známosť. Niekedy v lete roku 2014 k svedkyni prišla v podnapitom stave P. X. aj so svojou dcérou a povedala jej, či vie, že obžalovaný mal mať sexuálny pomer s V.. Na to si svedkyňa pomyslela, že však už dva roky sú odtiaľ preč. Opýtala sa jej, že čo sa stalo, ona to zopakovala ešte raz, pričom sa pozerala na V., ktorá absolútne v kľude a v pohode po vyslovení jej otázky na ňu, že prečo to ihneď neoznámila mame keď sa to stalo, odpovedala, že „bála som sa“. Ak je to pravda, tak jej je čudné, že aj po ich odsťahovaní od A. chodievala V. aj jej sestra E. na návštevu A., aj na ulicu, vtedy už mal A. inú známosť - Q. B..
Svedkyňa Q. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2012 obžalovaného nepoznala, spoznala ho v roku 2013 a rozišli sa v máji 2015. K udalostiam z decembra 2012 preto nevie priamo povedať nič. Prvý krát sa o tom dozvedela a aj s obžalovaným sa o tom rozprávala vtedy, keď prišla P. X. k nim do V., kde svedkyňa žila s obžalovaným. Prišla v podnapitom stave, povedala, že má veľký problém, že údajne obžalovaný zneužil jej dcéru, na čo jej svedkyňa povedala, nakoľko bola z toho v šoku, že „či jej šibe“, ale medzitým sa vrátil domov obžalovaný, tak ich nechala samých aby si to vyrozprávali. Nie je pravdou, že by na otázku P. X., že asi vie prečo prišla, svedkyňa povedala, že kvôli V.. Vie, že spisovali nejaký papier ohľadne 2.000,- eur. Po odchode X. sa na to obžalovaného pýtala, či je to pravda, pričom on to poprel. Po tej návšteve jej obžalovaný povedal, že chcela od neho nejaké peniaze, na čo mu svedkyňa povedala, že aké peniaze, keď nič neurobil. Keby svedkyni niekto zneužil deti, nešla by pýtať peniaze, ale išla by na políciu. Svedkyňa poznala P. dcéry, nakoľko ona s nimi tiež bývala vo V. a svedkynine dcéry sa hrávali spolu s dcérami P.. Hrávali sa rôzne aj u nich na ulici. Po mesiaci za zasa dostavila X. a dožadovala sa obžalovaného, ktorý však nebol doma. Nie je pravdou, že by jej obžalovaný cestou z U. mal povedať, že čo urobil V..
Svedkyňa - poškodená V. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď jej matka nebola doma, tak ju obžalovaný okolo 04.00 hod. ráno zobúdzal, aby mu spravila kávu a potom ju obťažoval. Obchytkával ju na miestach, kde by nemal. K sexuálnemu styku medzi nimi neprišlo. Celé to trvalo asi mesiac. Bývalo to dvakrát v daný deň - okolo 04.00 hod. a potom okolo 06.00 hod. Potom ako sa od nich odsťahoval ku nemu nechodila. Potom, keď nevládala psychicky ani fyzicky, tak to povedala svojej matke. Viem, že to bolo v decembri, rok si už nepamätá. V minulosti ju nikto iný neobťažoval. V tom čase, keď ju
obžalovaný obťažoval, nemala ešte žiadnu inú sexuálnu skúsenosť. V čase skutku mala asi 14 - 15 rokov, matke to povedala, keď mala 17 rokov.
Zo zápisnice o výsluchu maloletej V. X. z prípravného konania zo dňa 13.6.2014 ako i z oboznámeného videozáznamu z tohto výsluchu vyplýva, že F. A. bol jej nevlastný otec, vzťah mal ku nej dobrý. Ona to tak vnímala. K tým incidentom: on ju budieval o takej štvrtej vždy keď mama odišla do roboty. Mamina pracovala v Q. vo V., ona chodila vždy takto ráno na zmeny. V izbe bývala so sestrou E. X.. On sa o nich vždy staral, keď bola mama v práci. Nikto iný s nimi nebýval. On robil vo V., ale nechodil každý deň do práce. Buď mali voľno, alebo len tak nešiel do roboty. Celkovo sa asi trikrát stalo, že ju F. A. zobudil, prišiel ku nim do izby. To čo mal medzi nohami jej stále dával do úst. Dialo sa to buď v detskej izbe, kde spávali so sestrou, alebo keď bola v kúpeľni. Sestra to nevidela, ona to vôbec nevnímala.
Následne boli vyšetrovateľom maloletej kladené otázky, na ktoré odpovedala a z ktorých vyplýva, že ju zobudil a hneď to urobil, nič pri tom nehovoril, nevyzliekol sa pri tom, dotýkal sa jej pri tom na intímnych miestach, ona pri tom sedela. Sestra sa nikdy nezobudila. Mama o tom nevedela, od obžalovaného sa odsťahovali z dôvodu, že sa s jej mamou stále hádali. Dotýkal sa jej, keď pozerala ráno televízor v obývačke a to na prsiach a niekedy aj medzi nohami na oblečení. Otčim jej povedal, že ak to povie, zabije celú rodinu, vyhrážal sa jej. Ona to mame povedala až rok a pol po skutku preto, že kvôli tomu stále plakala a trápila sa preto. Mamina si to všimla, tak jej to povedala.
Po tom ako bola maloletá vyšetrovateľom vyzvaná na odstránenie rozporu medzi jej výpoveďou a oznámením jej mamy, že k týmto incidentom malo dôjsť v letnej kuchynke, maloletá uviedla, že si nespomína presne koľko krát sa to stalo, mohlo to byť aj viac ako trikrát. Raz to bolo v izbe, ďalší raz v kúpeľni, inokedy v letnej kuchynke.
Maloletá k prečítanej výpovedi z prípravného konania uviedla, že niečo si z toho pamätá, čo tam je napísané. Keď to tam je napísané, tak to tak aj bolo. Pamätá si, že každé ráno, keď ju zobudil ju obchytkával. Bolo to určite viac ako trikrát, keď ju zobudil, mala mu spraviť kávu, ona sa vykašľala na neho a išla pozerať telku. Obchytkával ju buď v letnej kuchynke alebo pri telke.
Zo zápisnice o výsluchu maloletej V. X. z prípravného konania zo dňa 20.8.2014 ako i z oboznámeného videozáznamu z tohto výsluchu vyplýva, že V minulosti bola vyšetrená gynekológom v súvislosti takým istým prípadom, keď ju vonku začal obchytkávať opitý muž., pričom ju ten muž chytil za prsia. Potom ako bola maloletá vyšetrovateľom vyzvaná na odstránenie rozporu medzi jej výpoveďou a spisovým materiálom OKP A., v ktorom bolo uvedené, že muž ktorý ju obťažoval bol bratom bývalého druha jej matky a k obťažovaniu malo dochádzať v dome, kde bývali maloletá uviedla, že ho až tak nepoznala.
Maloletá na otázku predsedu senátu uviedla, že si nespomína na konanie ohľadom toho, že mala byť aj pred skutkom, pre ktorý sa vedie toto trestné konanie, obťažovaná nejakým mužom, ak je tam také niečo napísané, tak sa to stalo.
Svedkyňa F.. D. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že výsluch maloletej v prípravnom konaní prebehol štandardným spôsobom aj za prítomnosti znalca, bolo vytvorené vhodné prostredie, nátlak na maloletú vyvíjaný nebol, otázky boli kladené s ohľadom na vek vypočúvanej.
Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným a X. boli susedia a ako deti sa chodili hrávať k nim a opačne. Nespomína si na to, že by bol svedkom toho, že by obžalovaný hovoril jeho mame niečo týkajúce sa sexuálneho kontaktu s maloletou V. X., ani predo ním nikdy nič také nespomínal.
Znalkyňa F.. F. Ť. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomne podaného posudku a záverov ktoré v ňom uviedla. Čo sa týka intelektovej výbavy obžalovaného, z vyšetrenia vyplynulo, že spadá medzi populačný priemer, pričom istá nevyváženosť je v jeho verbálnej zložke, ale stále je to v populačnom priemere. Čo sa týka osobnostnej výbavy, ide o emočne nestabilnú osobnosť, primárne v obraze ktorej sú dôležité prvky labilnej afektivity a emotivity kolísajúcej v dvoch protichodných polohách, čo sa premieta aj do medziľudských vzťahov s rýchlym emočným angažovaním sa a rovnako rýchlo nastupujúcou emočnou krízou a debaklom vzťahov. Prítomná je tiež tendencia k rýchlej tvorbe tzv. reakčnej úzkostnej a depresívnej symtomativy, teda k prežívaniu týchto stavov pri situácii neúspechov, konfliktov. Reaktívny znamená, že tento stav je vyvolaný danou situáciou je teda
reagovaním na situáciu a nejedna sa o jadrové tzv. entodénne dispozične geneticky dané depresie. Do obrazu spomínanej emočnej nestabilnej poruchy osobnosti patria aj nestabilné a meniace sa postoje voči sebe a iným vrátané postoja k vlastnej hodnote, sebavedomiu ale premietajúce sa aj v oblasti sexuality. Adaptácia na nové náročne životné situácie je ťažšia, predĺžená. Porucha osobnosti, táto predstavuje istú variantu temperamentových a charakterových rysov, líšiacu sa od populačnej väčšiny ale nie je forenzne významná, nemá zásadný dopad na rozpoznávacie a ovládanie schopnosti jedinca. Forenzne významná osobnostná patológia, či už v podobe zmien v osobnosti v dôsledku psychózy, organických zmien v centrálnej nervovej sústave alebo rozvinutej závislosti vyšetrením zistená nebola. Čo sa týka vzťahu obžalovaného k ženskému pohlaviu a k deťom tie vychádzajú už z popísanej osobnosti, teda je náchylný rýchlo vzťahy nadväzovať, plne sa v nich angažovať ale rovnako rýchlo nastupuje aj jeho nespokojnosť a vzťahy rovnako rýchlo dokáže aj ukončiť. Voči ženskému pohlaviu nebol identifikovaný submisívny rolový postoj, skôr tzv. vzťahová závislosť, čiže akýsi nárok na prijatie, pomoc, neopustenie zo strany ženy, kým on sám sa nerozhodne že chce opustiť vzťah. Čo sa týka vierohodnosti výpovedí obžalovaného, tak všeobecná vierohodnosť čiže schopnosť adekvátne vnímať, a následne dostatočne reprodukovať prežité udalosti a ich detaily je u neho zachovaná, špecifická vierohodnosť, vzťahujúca sa k predmetnej veci je nedostatočná. Toto svoje hodnotenie zakladá na psychologickej analýze kontextu popisu situácie kedy ho bývala partnerka, mala vydierať, ak jej nezaplatí požadovanú čiastku, podá na neho trestné oznámenie, obžalovaný ponúkol nestabilné motívy, ktoré ho mali viesť k danej situácii k priznaniu sa pred bývalou družkou. Podstatným je aj fakt, že aj v rámci znaleckého dokazovania v úvode proklamovanej negácii takéhoto konania sa v závere znaleckého vyšetrenia priznáva že k sexuálnej interakcii s maloletou malo dôjsť v dvoch prípadoch. V rámci znaleckého posúdenia, ak ku takémuto sexuálnemu uspokojeniu obžalovaný s maloletou dospel, nejedná sa o prejavy pedofilnej deviácie, maloletá v tom čase s pohľadu veku bola skôr tzv. hebefilným objektom, čo však neznamená, že obžalovaný trpí niektorou z foriem sexuálnych úchyliek. Skôr je toto konanie vysvetliteľné už popisovanou osobnostnou výbavou. Pre plne objektívne posúdenie sexuality v závere znaleckého posudku znalkyňa navrhla aj vyšetrenie znalcom sexuológom. Čo sa týka konfabulácii, tieto u obžalovaného vyšetrením zistené neboli. Konfabulácia predstavuje chorobný prvok pamäte, vyskytujúci sa pri organických poškodeniach mozgu, demenciách a pod., kde medzera v pamäťovej stope je vyplnená akousi novou spomienkou, pričom si ale jedinec neuvedomuje, že sa realita takto neodohrala. Vystupňované fabulačné tendencie, kde fabulácia je vedomý mechanizmus jedinca, rovnako ako pseudológia, čiže vymýšľanie, zistené tiež neboli. Prítomná je tendencia k pozitívnemu modifikovaniu obrazu o sebe. V snahe vykresľovať sa v pozitívnom svetle s prenosom zodpovednosti na iných, čo súvisí s jeho nízkou mierou sebareflexie a sebakritičnosti. Obžalovaný sa priznal k sexuálnej interakcii s maloletou spontánne v závere vyšetrovania, kedy mal ešte vyplniť dotazník. Mal za sebou vyšetrenie projektívnymi metódami, to sú metódy, kde podnetový materiál nie je jednoznačne štruktúrovaný, to znamená, že vyšetrovaná osoba nemôže odhadnúť ako je jej odpoveď hodnotená a nevie ani vytvoriť v tej metodike obraz o sebe, aký by si želal. U obžalovaného už vtedy narástlo isté napätie, a v rámci metodiky ROR, sa začali objavovať ukazovatele tzv. syndrómu skrývania, dá sa teda predpokladať, že už v tejto fáze vyšetrenia si nebol tak istý, ako vo fáze psychodiagnostického rozhovoru. V závere vyšetrenia daný dotazník predstavoval sériu výrokov k jednej a tej istej veci, kde je náročné dosledovať pri 159 otázkach, aký obraz jedinec začne v úvode metodiky tvoriť. Obžalovaný pri tomto dotazníku pri 30 otázke prišiel so spontánnym priznaním. Zároveň sa jedná o osobnosť, ktorá s napätím veľmi ťažko pracuje a potrebuje jeho rýchle uvoľnenie, priznaniu v tomto kontexte je uvoľnením narastajúceho situačného napätia, ale i dlhšie trvajúceho napätia, ak sa skutku dopustil, bolo by pre neho ťaživé tento v sebe dusiť a v priznaní si neuľaviť. Ako sám povedal, mal sa už aj predtým zdôveriť susede, alebo známej, kde jej partner ho mal aj finančne vydierať. Vo vzťahu k ženskému pohlaviu, v tomto kontexte je nezanedbateľné práve to, že znalkyňa je žena, kde očakával aj isté porozumenie a pomoc. Následne po priznaní prišlo u neho nachvíľu k uvoľneniu nepätia, vo veľmi krátkom slede si uvedomil, čo toto jeho priznanie predstavuje v celom trestnom konaní a naopak napätie a úzkosť narástli až na hranicu, pri ktorej proklamoval samovražedné tendencie. K tomuto prišlo až po priznaní, nie pred ním. Ani tento stav však nemožno prisúdiť k žiadnej forme straty kontaktu s realitou, čiže obžalovaný sa nedostal do takého psychického rozpoloženia pri ktorom by si neuvedomoval dôsledky takéhoto priznania, alebo pri ktorom by si mal priznanie vymyslieť, nebyť presvedčený že sa tak naozaj stalo. S vyšetrovaným mala jedno stretnutie v dĺžke cca. 4 - 5 hodín. Počas vyšetrovania vždy na začiatku oboznámi vyšetrovaného s tým, čo ho čaká, pričom počas vyšetrovania sú mu ponúkané aj prestávky, prípadne čas na jedlo, toaletu atď. U obžalovaného mu jeho družka aj priniesla jedlo, ktoré mu bolo ponúknuté, aby sa najedol, on však odmietol. Či u obžalovaného prišlo k prestávkam, či bol napr. fajčiť, to uviesť nevie, nakoľko poznámky si k tomuto nerobí.
Na otázku predsedu senátu, či je možné že jeho priznanie bolo istým únikovým riešením situácie, v ktorej sa nachádzal, teda, že by chcel ukončiť znalecké vyšetrovanie znalkyňa uviedla, že možné to je, ale nejde o psychologicky zrozumiteľný motív uniknúť z danej situácie do priznania sa ku skutku, nakoľko má znalkyňa za to, že sú jednoduchšie spôsoby ako ukončiť znalecké vyšetrovanie, napríklad že by uviedol, že už je unavený, že už nevládze.
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX F.. F. Ť. vyplýva, že najskôr pri vyšetrení znalkyňou uvádzal, že nikdy V. neobťažoval sexuálne, neobchytkával, ani s ňou nemal žiaden sex, ani orálny, ani s ňou o ničom takom nikdy nehovoril, pričom následne pri administrácii dotazníkovej metódy BOD (h) spontánne uviedol: „Ja sa chcem priznať ... V. ma zviedla, mal som s ňou orálny sex, zviedla ma dvakrát, asi bola do mňa zaľúbená. Prvý raz to bolo v tej kuchynke letnej. Ja som sedel, ona ma utešovala: „neboj sa“, podľa mňa vedela, že jej mama sa túlava. Neboli sme vyzlečení, ja som sedel na stoličke a nahlas som sa ľutoval. Mal som tepláky, ona ma hladkala cez ne, ja som sa vzrušil, som jej povedal, nech mi to spraví pusou a ona nenamietala, postavil som sa, ona mi vybrala penis a spravila ma pusou, ejakuloval som ten prvý raz na podlahu. Potom som spravil aj ja ju, ona stála, ja som čupel a lízal som jej genitálie. Ja som sa nezaľúbil, ja som si uvedomil, čo sa stalo. Toto bolo ešte predtým, ako ma P. X. napadla, ako mi dala facku, lebo to so mnou V. bola aj na polícii, keď ma jej mama napadla. Aj druhýkrát to bolo, že ma V. utešovala ohľadne jej mamy, hovorila mi „neboj sa“, lebo som sa bál, že je P. s iným, ja nedokážem byť sám. Chytala ma na vnútornej strane stehien cez tepláky - ja som V. hovoril: „to nesmieš, to je trestné“, ona hovorila, že vie. Ona vedela, že je to trestné, a aj tak to chcela, lebo bola do mňa zaľúbená. Aj vtedy mi to spravila pusou, aj ja jej tiež. Dotýkala sa ma aj na penise, postavil sa mi, vybrala ho a orálne ma uspokojila. Vtedy som ejakuloval do jej úst a ona to potom vypľula. To sme sa urobili naraz navzájom, ja ju a ona mňa naraz. Ležali sme pritom na chrbte, vedľa seba, obaja sme ležali na chrbte a obaja sme sa robili naraz pusou, hlavy sme mali rovnako, nie neboli sme otočení opačne, neležali sme na boku, ale obaja na chrbte, naraz sme sa uspokojovali ústami (pri poznámke znalkyne, že technicky je to dosť nemožné) bolo to tak, že najskôr urobila ona mňa a potom ja ju, boli sme vyzlečení, obaja sme sa vyzliekli sami, V. mala už vtedy prsia narastené. Toto sa stalo v obývačke. Doma vtedy nebol nikto, E. bola vonku. Ja som hovoril, že je to trestné, ona, že vie o tom ... ja som ju neznásilnil, to bolo dobrovoľné z oboch strán ... ona vedela, že je to trestné .... čo bude teraz, keď sa to dozvie moja mama? ... čo ak sa moja priateľka zrúti? ... Nikdy som sa V. nijako nevyhrážal, ani nikomu inému, ja by som nikdy nikomu nevedel ublížiť ... Nič iné som sexuálne s V. nemal, len tieto dva razy orálny sex, čo ma zviedla, žiadne iné čo sa týka sexu medzi nami nebolo .... čo so mnou teraz bude? Pôjdem do väzenia? Koľko za to dostanem? Ona vedela, že je to trestné, urobila mi to dobrovoľne, aj ona to chcela .... Ja, som sa vtedy priznal jednej cigánke a D., tí ma po jeden a pol roku začali sťahovať z peňazí, kvôli tomuto ma vydierali, ťahali zo mňa peniaze, mal som kvôli tomu úvery. Tých 2.000,- eur som P. X. ponúkol ja, aby ma neudala .... Tej E. priateľke som sa priznal, lebo som bol rád, že mám kamarátov, veľmi dobre som sa s ňou vedel porozprávať, ona to asi povedala D., ten bol aj v base, s takýmito ľuďmi som sa zaplietol. .. Teraz som sa Vám priznal, lebo priznanie je poľahčujúca okolnosť. Čo bude teraz so mnou? Dáte ma do väzenia? .. Ja neviem, čo bude teraz, ja neviem, čo urobí moja priateľka, čo ak ma opusti? Ja neviem byť sám. Čo ak sa ona zrúti? Ja takto nemôžem žiť ... Ja nechcem žiť ... chcel by som sa zabiť ... čo mám teraz robiť .... nevládzem ... čo bude so mnou? .. .Ja nechcem žiť ...“
Z predvolania na prejedanie priestupku z čl. 171 vyplýva, že obžalovaný sa mal dňa 3.6.2014 o 9:00 hod dostaviť ako oznamovateľ na prejednanie priestupku v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť P. X. dňa 5.2.2013 v obci V. Č.. XXX, kedy mala po slovnej hádke udrieť F. A. do oblasti pravého líca.
Zo zápisnice zo dňa 20.3.2014 vyplýva, že táto bola spísaná v advokátskej kancelárii P.. V. O., pričom sú na nej osvedčené podpisy obžalovaného, Q. B. a podpis s pečiatkou P.. V. O.Á.. V predmetnej zápisnici je uvedené, že „Dnešného dňa navštívil moju kanceláriu F. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, ktorý uviedol nasledovné: V období od augusta 2012 do januára 2013 som žil v mieste môjho bydliska v rodinnom dome mojich rodičov na adrese V. XXX s vtedajšou priateľkou P. X., Z.. X.X.XXXX, bytom X., J. XX a jej dcérami - dvojčatami V. T. E. X., ktoré mali v tom období asi 13 rokov. 16.3.2014 asi o 16.00 hod. ma navštívila v mojom bydlisku P. X., spolu s dcérou V.. Bola pod vplyvom alkoholu. Obvinila ma, že ešte v čase nášho spolužitia som zneužil jej dcéru V., s ktorou som mal mať orálny styk a ďalej V. mala mať orálny styk so mnou. P. X. sa vyjadrila, že to nebude riešiť cez políciu, pokiaľ jej do jedného mesiaca zaplatím v hotovosti sumu 2.000,- eur. Týmto vyhlasujem, že s V. X. som nikdy nemal orálny
styk, ani nič iné, čím by došlo k jej zneužitiu. Nakoľko som však v tom okamihu spanikáril a z minulosti som vedel, že P. X. je pod vplyvom alkoholu agresívna, vulgárna a to aj pred svojimi deťmi a vyvoláva hádky a škandály, nechcel som vyvolať problém a podpísal som jej písomné potvrdenie, že som jej dlžný sumu 2.000,- eur, ktoré jej zaplatím do 16.4.2014, hoci to nie je pravda, nič som jej neni dlžný. Následne P. X. spolu s dcérou V. odišli, evidentne spokojné. Až vtedy som si uvedomil, že sa na mňa dohovorili s úmyslom vystrašiť ma, využiť moment prekvapenia a vylákať odo mňa finančné prostriedky. Pri celom vyššie uvedenom rozhovore bola prítomná moja terajšia priateľka Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX, ktorá so mnou žije v spoločnej domácnosti. Uvedené vyhlásenie som vykonal z dôvodu, že P. X. nie som dlžný žiadne peniaze, teda sumu 2.000,- eur nie som ochotný jej zap1atiť a mám obavy, že po uplynutí lehoty na zaplatenie bude túto sumu vymáhať cestou súdu, resp. obviní ma zo zneužitia jej dcéry aby mi spravila z pomsty problém. Ďalej ešte spomenula, že ak nezaplatím, vybaví si to so mnou jej syn, ktorý má asi 22 rokov a jeho kamaráti, čo považujem za vyhrážanie. K vyššie uvedenému vyhláseniu F. A. sa prítomná Q. B. vyjadrila nasledovne: To, čo uviedol F. A., je pravda. Bola som prítomná pri jeho rozhovore s P. X., všetko som počula a videla. Na znak súhlasu s celým obsahom tejto zápisnice pripojujú jej účastníci svoje vlastnoručné podpisy.“
Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície A. Č.: H.-XXX/OEK-A.- XXXX zo dňa 30.4.2013 vyplýva, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na písmeno a) a na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona preto, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistený deň a čas, pravdepodobne v januári roku 2012 v nočných hodinách opakovane asi štyri krát v rodinnom dome na ulici J. Č.. XXX/XX V. H. X. v detskej izbe obchytkával na intímnych miestach a čiastočne zasúval svoj pohlavný úd a prsty do pošvy a konečníka maloletých V. X., Z.. XX.XX.XXXX a E. X., Z.. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom X., R.. J. Č.. XXX/XX, prechodne V., R.. H. Č.. XXX, pričom zo strany maloletých voči konaniu páchateľa nebol vedený žiadny vážnejšie mienený odpor, nakoľko maloleté až po tomto jeho opakovanom konaní páchateľovi oznámili, že vyššie uvedené skutočnosti povedia ich matke, na čo páchateľ reagoval takým spôsobom, že v presne nezistený deň a čas v januári roku 2012 v nočných hodinách na adrese X., R.. J. Č.. XXX /. vybral zo svojho vrecka jeden malý otvárací vreckový nožík, ktorým prechádzal po chrbte a ruke maloletej E. X., a vyhrážal sa jej, že keď to povie, tak ju zabije, že ju pichne nožom, pričom týmito slovami sa opakovane maloletej E. aj jej sestre V. X. vyhrážal, avšak už bez nožíka v rukách, pričom podľa lekárskej správy F.. G. K., primára gynekologického oddelenia nemocnice v Komárne obe maloleté nemajú porušenú panenskú blanu, bolo zastavené, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX T. Č.. X/XXXX F.. A. J. a F.. T. D. č. l. 137 - 167 vyplýva, že obvinený v čase skutku netrpel žiadnou závažnou duševnou poruchou. V čase spáchania a po cely život bude trpieť on, alebo jeho okolie abnormnou osobnostnou štruktúrou v zmysle emočnej instability, ktorá ale je forezne nevýznamnou. Zistená porucha osobnosti nemá žiaden vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Jeho ovládacie schopnosti neboli v čase spáchania skutku ovplyvnené žiadnou duševnou poruchou - boli teda plne zachované. Obvinený je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Obvinený nie je závislý na žiadnej návykovej látke. Obvinený netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou a keďže sexuálna orientácia človeka je celoživotnou záležitosťou, netrpel ňou ani v čase spáchania trestného činu.
V dlžobnom úpise (čl. 268) je uvedené, že „dolupodpísaný F. A. Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XXX, H. Š. dáva hotovosť do 1. mesiaca do ruky P. X. Z.. X.X.XXXX - 2.000,- eur za dlžobu. Dňa 16.3.2014 vyhotovené a dňa 16.4.2014 do vlastných rúk bude vyplatená dlžoba P. X., ak nebude, bude to riešiť polícia.“ Pod predmetným textom sú uvedené podpisy F. A. a P. X..
Zo správy o povesti z obce V. vyplýva, že obžalovaný má povesť priemerného občana, nebol na ich útvare riešený za priestupok, voči spoluobčanom aj na verejnosti sa správa slušne a nemajú vedomosť, že by nadmerne požíval alkoholické nápoje alebo omamné látky.
Z lustrácie z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že menovaný má evidované tri priestupky, z toho dva na úseku cestnej dopravy a jeden proti občianskemu spolunažívaniu.
Z lustrácie registra trestov obžalovaného vyplýva, že menovaný nemá žiaden záznam v registri trestov.
Prokurátor v záverečnej reči okrem iného uviedol, že obžalovaný sa pred znalkyňou vo svojej spontánnej výpovedi priznal a je nepochopiteľné a neuveriteľné, že by sa takto priznal z dôvodu, že nevedel vypočítať matematický príklad, keď je vyšetrovaný z tak závažného trestného činu.
Obhajca v záverečnej reči okrem iného uviedol, že nie je možné vnímať priznanie sa obžalovaného u znalkyni tak zjednodušene ako to uviedol prokurátor vo svojej záverečnej reči, uvedené vyšetrenie obsahuje 159 otázok, ktoré aj nie tak labilnému človeku, akým je obžalovaný by dalo zabrať. Obžalovaný tam síce mal jedlo, avšak toto odmietol, nakoľko to chcel mať skôr za sebou, v tom čase bol aj silný fajčiar, pričom na vyšetrení mu nebolo umožnené fajčiť. Nakoľko uvedené vyšetrenie nebolo robené na polícii, obžalovaný k tomu neprikladal takú dôležitosť, chcel to mať skôr za sebou a preto nemožno takéto jeho priznanie brať ako absolútny dôkaz o jeho vine.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Výpoveď maloletej V. X. tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní pôsobí nedôveryhodne, nakoľko je v nej viacero nezrovnalostí a rozporov čo sa týka miesta skutku ako i samotného obsahu skutku zo strany páchateľa. Na hlavnom pojednávaní najskôr vlastnými slovami uviedla, že medzi ňou a obžalovaným k žiadnemu sexuálnemu styku neprišlo, pričom po prečítaní zápisnice z prípravného konania (opis skutku) iba „sucho“ skonštatovala, že ak to tam je napísané, tak sa to stalo. Rovnako tak uviedla, že si nespomína na konanie ohľadom toho, že mala byť aj pred skutkom, pre ktorý sa vedie toto trestné konanie, obťažovaná nejakým mužom, ale ak je tam také niečo napísané, tak sa to stalo. Znalec F.. F. B. taktiež uviedol, že z vyšetrenia maloletej mu vyplynulo, že tak všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť maloletej je znížená. V jej výpovediach bolo veľmi veľa rozporov čo sa mu potvrdilo aj na hlavnom pojednávaní, kedy jej výpoveď spôsobovala ďalšie rozpory.
Súd v tomto kontexte poukazuje aj na skutočnosť, ktorú vo svojom výsluchu uviedla svedkyňa D. F., že keď ku nej prišla P. X. Q. V. X. a povedali jej, že obžalovaný mal mať sexuálny pomer s V., tá na otázku svedkyne, prečo to ihneď neoznámila mame keď sa to stalo, odpovedala absolútne v kľude a v pohode, že „bála som sa“, pričom aj na hlavnom pojednávaní, na ktorom súd vypočúval maloletú poškodenú, táto na súd pôsobila kľudne, bez známok negatívnej emócie, akoby sa jej daná vec vôbec netýkala.
Nezanedbateľnou je v danom kontexte aj skutočnosť, ktorú uviedli vo svojich výpovediach zhodne svedkyne D. F. aj Q. B., že po odsťahovaní sa P. X. s dcérami od obžalovaného (teda po údajnom skutku), sa V. aj jej sestra E. chodili hrávať do domu a na ulicu k obžalovanému.
Výpoveď P. X. pôsobí na súd absolútne nedôveryhodne a to z nasledovných dôvodov:
Skutok popísala odlišne od toho, ako ho popísala maloletá ako i obžalovaný u znalkyni (svedkyňa napr. uviedla, že obžalovaný s maloletou skúšal aj análny sexuálny styk v jednom prípade, ale že sa mu to nepodarilo, lebo boli vyrušení jej druhou dcérou, k pokusu análneho sexuálneho styku malo prísť v izbe rodinného domu, kde sa zdržiaval on, teda nie v „detskej izbe“.).
Osoby, ktoré označila ako tie, ktorým sa mal obžalovaný s predmetným skutkom priznať, popreli takéto priznanie sa obžalovaného (Q. B.Á., D. F., J. F.).
Z obdobného skutku už v minulosti P. X. obvinila brata svojho bývalého druha, pričom v danej veci bolo konanie zastavené (zistilo sa, že jej dcéry nemohli byť sexuálne zneužité pohlavným stykom, nakoľko mali neporušenú panenskú blanu). Predmetnú vec začala P. X. riešiť až rok a pol po údajnom skutku a to takým spôsobom, že išla za obžalovaným, ktorému dala podpísať dlžobný úpis na 2.000,- eur, ktorý obsahoval ultimátum, že ak dňa 16.4.2014 nebude vyplatená uvedená dlžoba P. X. do vlastných rúk, bude to riešiť polícia, pričom trestné oznámenie bolo spísané na polícii deň po uvedenom dátume, teda 17.4.2014, čo evokuje dojem, že chcela na predmetnej veci iba získať od obžalovaného peniaze a keď sa jej to nepodarilo, udala ho na polícii. Na margo súd uvádza, že ak bola matka maloletej presvedčená o tom, že sa skutok stal a tento bola ochotná zamlčať pred orgánmi činnými v trestnom konaní za 2.000,- eur, považuje súd
takéto konanie rodiča (tzv. „dodatočné predanie“ vlastnej dcéry) za absolútne neakceptovateľný (až hyenystický) prístup k svojmu dieťaťu a to i v prípade, že by predmetná suma bola ponúkaná zo strany vinníka a rodič by bol iba ochotný ju prijať.
Vo vzťahu k vine obžalovaného tak zostal jediný, avšak nezanedbateľný dôkaz - priznanie sa obžalovaného ku skutku u znalkyni F.. F. Ť.T.. Hoci jeho výpoveď u znalkyni nie je procesnou výpoveďou obžalovaného v zmysle trestného poriadku, táto bola reprodukovaná jednak v znaleckom posudku ale i v samotnom výsluchu znalkyne, pričom ani sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel, že by takéto priznanie u znalkyni urobil.
Súd však v celom kontexte dôkazov uveril argumentácii obhajoby, že uvedené priznanie sa znalkyni mohlo byť skôr skratové riešenie situácie, keď obžalovaný chcel mať samotné vyšetrenie skôr za sebou (zložitosť vyšetrenia, bolesť krížov ...) a nakoľko uvedené vyšetrenie nebolo robené na polícii, obžalovaný tomu neprikladal takú dôležitosť. Tu súd poukazuje aj na znalkyňou uvádzané v jej znaleckom posudku, že „... v problémových situáciách obžalovaný nevynakladá výraznejšie úsilie na jej konštruktívne riešenie, skôr sa drží únikových, povrchových a primitívnejších riešení ....“ a teda aj v tomto kontexte videl súd priznanie sa obžalovaného u znalkyni ako možné povrchové a primitívne riešenie situácie, kedy bol podrobovaný z jeho pohľadu náročnému vyšetreniu, aby toto vyšetrenie ukončil. Navyše skutok popísal odlišne od toho ako samotný skutok popísala maloletá V. X.. Predtým ako i potom (vo všetkých procesne použiteľných výsluchoch) obžalovaný spáchanie skutku poprel.
Z vykonaného dokazovania teda nenadobudol súd absolútne presvedčenie, že by obžalovaný skutok nespáchal, avšak vzhľadom na veľké množstvo spochybňujúcich faktorov (na margo poukazujúc aj na neverbálne správanie sa poškodenej V. X. na hlavnom pojednávaní dňa 18.6.2018, kedy pri výsluchu nepôsobila dojmom, akoby sa jej skutok obžalovaného nejakým spôsobom týkal a po samotnej výpovedi, keď zostala prítomná v pojednávacej miestnosti až do skončenia hlavného pojednávania, sa spolu s jej mamou skôr škodoradostne až ironicky usmievala smerom k obžalovanému), nenadobudol ani jednoznačné presvedčenie, že by predmetný skutok obžalovaným spáchaný bol a preto s ohľadom na zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) obžalovaného spod skutku oslobodil, nakoľko nebolo bez dôvodných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.