Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobkyne: I. I., nar. XX.XX.XXXX, V. B. XXX, V. B. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, určenie neplatnosti úverovej zmluvy a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 uzavreté medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú n e p l a t n é.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 19.12.2016 domáhala určenia, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015sú neplatné, neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu 22.7.2015 pre množstvo neprijateľných podmienok a určenia, že tieto úvery sú bezúročné a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Išlo o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu

- úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.07.2015 a úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2015. Žalobkyňa uviedla, že považuje zmluvu za problematickú a z eurokomformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, vykonávali sa žalobkyni zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je spoločnosť Kristián spol. s r.o., V. B. XXX. Zároveň žalobkyňa uviedla, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na veci má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného

zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Uviedla, že prelomovo navrhuje určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým. Že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa o jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka. Po odôvodnení naliehavého právneho záujmu na požadovanej žalobe žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť.

3. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením z 10.1.2017 č.k. 4Csp/46/2016-70, ktorým nariadil neodkladné opatrenie v znení: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.7.2015, ktoré boli uzatvorené k zmluvám o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Zamestnávateľ žalobcu KRISTIÁN spol. s r. o. T. B., IČO: 31 701 361 so sídlom V. B. XXX je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzatvorené k zmluvám o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2015 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,00 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v I. a II. výroku 1.2.2017 a v III. výroky 16.1.2017 a stalo sa vykonateľným v III. výroku 10.2.2017.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k žalobe Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvu spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXX z 22.7.2015 (ďalej len „zmluva 1“), Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 (ďalej aj „dohoda 1“), Splátkový kalendár k úveru č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015, Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, Oznámenie veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvu spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXX z 22.7.2015 (ďalej len „zmluva 2“), Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500123430 z 22.7.2015(ďalej aj „dohoda 2“), Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „oznámenie“), Oznámenie veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015, list žalobkyne z 17.12.2016 adresovaný žalovanému označený ako „Ukončenie zrážok zo mzdy“.

5. Na základe výzvy súdu zamestnávateľ žalobkyne súdu predložil Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 11.12.2015 týkajúcu sa zmluvy 1 a zmluvy 2, dohodu o zrážkach zo mzdy k zmluve 1 a dohodu o zrážkach zo mzdy k zmluve 2.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol jej neprípustnosť v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj bezúročnosti a bezodplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere, teda právnych úkonov. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočností prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že je zákonným spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného vzťahu medzí účastníkmi konania, je pritom rovnocenné, ako je tomu napríklad v prípade hypotekárneho úveru pri zriadení záložného práva, vyžadovaní spoludlžníkov, ručiteľov a podobne. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo výslovne na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Pokiaľ ide o tvrdenie jednostranného diktovania výšky dlhu veriteľom, je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo výške presahujúcej zákonné obmedzenie. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom) boli uzavreté dňa 22.07.2015 Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Pri ich uzavretí boli žalobcovi predložené aj návrhy dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakými číslami. Z ich obsahu vyplýva, že žalobca ako záujemca o úver bol poučený (bod I., bod 11.1 o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol poučený aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Žalobkyňa v replike trvala na podanej žalobe. Uviedla, že žalovaný zavádza súd ak tvrdí, že si mala možnosť vybrať či zrážky zo mzdy podpíše, alebo nie. Ani nevedela, že je to dohoda o zrážkach zo mzdy. Keď jej oznámili, že má úver schválený, využili jej tieseň, lebo im povedala, že peniaze súrne potrebuje a dali jej podpísať kopec papierov, bez vysvetlenia čo podpisuje, len jej dali podpísať zmluvu a kopec dodatkov. Úver pravidelne splácala a keď jej manžel ochorel, meškala so splátkami a spoločnosť jej ihneď dala zrážky zo mzdy, bez akéhokoľvek upozornenia. Nemala v úmysle úver nesplácať. Právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Právne úkony žalovaného boli neurčité a nezrozumiteľné. Žalobkyňa nemala nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalovaný použil vo svojej zmluve vysoký úrok a to aj odplatu, či rôzne poistenia, celkové náklady tvoria 100% úrok čo je neprijateľná zmluvná podmienka. Keďže úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je neplatná a to znamená, že koľko si klient požičal to je povinný zaplatiť. Zároveň poukázala na právne normy, z ktorých vyplýva možnosť domáhať sa aj určenia neplatnosti právnych úkonov, resp. bezúročnosti úveru.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neodstavili žalobkyňa, žalovaný a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s tým, že súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného a pojednávanie odročil na 15.júna 2018 o 9,00 hod za účelom vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci.

9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam ako sú uvedené vyššie a listinou predloženou na pojednávaní, zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa dňa 22.7.2015 podpísala žiadosť/zmluvu o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré žalovaný dňa 22.7.2015 schválil. Schválenie jej oznámil oznámeniami zo dňa 22.7.2015. V zmluve 1, ktorá sa schválením stala zmluvou o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s odplatou podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 34,87 eur, poskytnutá čiastka úveru 600,00 eur, počet splátok 36, výška mesačnej splátky 21,15 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 821,40 eur, predpokladaná RPMN 26,67 %, ročná úroková sadzba úveru 17,44 %, priemerná RPMN 37,67 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,00 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere v zmluve, ako aj v oznámení o schválení úveru sa zhodovali s údajmi v žiadosti s tým rozdielom, že po schválení úveru bola RPMN uvedená vo výške 26,03 %, pričom v oznámení boli uvedené aj presné termíny splatnosti prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a rozdelenie splátky úveru na istinu a úrok. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala žalobkyňa aj zmluvné podmienky, ktoré sú podľa bodu 14 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 22.7.2015 podpísala žalobkyňa aj dohodu o poskytovaní služieb (dohoda 1), ktorú žalovaný podpísal dňa 22.7.2015. Na základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným finančným agentom. Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného úveru zníženého o sumu poplatku.

11. V prípade zmluvy 2, ktorá sa schválením stala zmluvou o spotrebiteľskom úvere, boli uvedené údaje o predpokladanej mesačnej platbe (spolu s odplatou podľa dohody o poskytnutí služieb, ak bude uzavretá) 87,17 eur, poskytnutá čiastka úveru 1 500,00 eur, počet splátok 36, výška mesačnej splátky 52,88 eur, celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 2 053,68 eur, predpokladaná RPMN 26,68 %, ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 %, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,00 eur a ďalej údaje o revolvingu. Údaje o schválenom úvere v zmluve, ako aj v oznámení o schválení úveru sa zhodovali s údajmi v žiadosti s tým rozdielom, že po schválení úveru bola RPMN uvedená vo výške 26,04 %, pričom v oznámení boli uvedené aj presné termíny splatnosti prvej a poslednej splátky a deň v mesiaci, ku ktorému sú splatné ostatné splátky a rozdelenie splátky úveru na istinu a úrok. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala žalobkyňa aj zmluvné podmienky, ktoré sú podľa bodu 14 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dňa 22.7.2015 podpísala žalobkyňa aj dohodu o poskytovaní služieb (dohoda 2), ktorú žalovaný podpísal dňa 22.7.2015. Na základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, službu zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zadarmo, či podpora call centra a stretnutie s viazaným finančným agentom. Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu vo výške 2,54 % zo schváleného úveru zníženého o sumu poplatku. K zmluve 1 aj zmluve 2 boli uzatvorené dohody o zrážkach zo mzdy z 22.7.2015 č. XXXXXXXXXX (dohoda 1) a č. XXXXXXXXXX (dohoda 2) z ktorých bolo zistené, že žalovaný bude mať (má) voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobkyni na základe zmluvy 1 čiastku vo výške 600,00 Eur a na základe zmluvy 2 čiastku vo výške 1500,00 eur. V zmysle zmluvy 1 aj 2 má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úvermi, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalším prípadným pohľadávkam, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadných dodatkov. Na základe dohody 1 je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 34,87 Eur mesačne a na základe dohody 2 je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 87,17 Eur mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov

upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.. Zo žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy z 11.12.2015 týkajúcich sa oboch zmlúv súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával v prípade dohody 1 k zmluve 1 zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 34,87 eur až do vyrovnania dlhu, ktorý ku dňu 11.12.2015 predstavuje sumu 1 150,90 eur a v prípade dohody 2 k zmluve 2 zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 87,17 eur až do vyrovnania dlhu, ktorý ku dňu 11.12.2015 predstavuje sumu 2 877,08 eur.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. a), b), d), g) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, odplatu podľa osobitných predpisov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 účinného v čase podpísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 6 účinného v čase podpísania zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1 ods. 2 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

24. Podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

25. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

26. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

32. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

33. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

34. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany spotrebiteľa a to konkrétne určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmlúv pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia že úvery súd bezúročné a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa.

36. V danom prípade nebolo sporné, že žalobkyňa pri podpise zmluvy 1 a zmluvy 2 vystupovala ako spotrebiteľ, kým žalovaný ako dodávateľ, takisto nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný zmluvy označil ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu s tým, že revolvingom sa rozumie automatické poskytnutie ďalšieho úveru. V skutočnosti teda strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere s opakovaným poskytnutím úveru po riadnom splácaní predošlého úveru. Vzhľadom na námietky strán sporu v priebehu konania sa súd v prvom rade vysporiadal s otázkou či zmluvy o spotrebiteľskom úvere mali všetky náležitosti a následne súd pristúpil k posúdeniu platnosti, resp. neplatnosti dohôd o poskytnutí služieb a časti zmluvy týkajúcej sa revolvingu, teda opakovaného úveru a neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. . Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

38. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

39. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

40. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 600,00 eur v bode III. Dohody o zrážkach zo mzdy - dohoda 1 resp. suma 1500,00 eur v dohode 2 bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (v zmysle dohody 1 - spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 600,00 eur, resp. v zmysle dohody

2 - spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 500,00 eur ).

41. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok (rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy). Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.

42. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, MostazaClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

43. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

44. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.

45. Vzhľadom na uvedené v tejto časti súd žalobe vyhovel a prvým výrokom určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 a č. XXXXXXXXXX z 22.7.2015 uzavreté medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sú neplatné.

46. Súd ďalej skúmal náležitosti uzavretej úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

47. Proces uzatvárania zmlúv je upravený v § 43 a nasl. OZ, najmä v §§ 43a až 44 OZ. Tento proces pozostáva z návrhu na uzavretie zmluvy a z jeho prijatia. Tento proces môže prebiehať medzi stranami súčasne prítomnými a ukončený priamo po rokovaní o zmluve alebo môže prebehnúť aj medzi osobami na rôznych miestach počas nejakého časového obdobia, v ktorom je návrh doručený adresátovi a následne akceptácia zmluvy doručená navrhovateľovi zmluvy. Zmluva je uzavretá akceptáciou návrhu zmluvy bez dodatkov, výhrad či podstatných zmien. V danom prípade bola zmluva uzavretá schválením úverov zo zmluvy 1 a zmluvy 2 zo strany žalovaného. V tomto smere je potrebné uviesť, že úvery boli schválené za rovnakých podmienok, ako boli uvedené v žiadostiach o úver (okrem nepatrnej zmeny RPMN), teda akceptáciu zmluvy zo strany žalovaného nemožno považovať za podstatnú zmenu návrhu

na uzavretie zmluvy. Ani zákon o spotrebiteľských úveroch alebo iná právna úprava prijatá na ochranu spotrebiteľa nezakazuje uzavretie zmluvy so spotrebiteľom tak, ako tomu bolo v tomto prípade, teda akceptáciou zmluvy v iný deň, ako bol daný návrh na uzavretie zmluvy (v danom prípade žiadosť o úver). Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania (viď bod 7 zmluvy 1 a zmluvy 2) a v zmysle bodu 7 zmluvných dojednaní je súčasťou zmluvy aj oznámenie o schválení úveru s údajmi schváleného úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu, neobsahuje však žiadnu úpravu týkajúcu sa skutočnosti, či táto môže byť aj na viacerých listinách. SD EÚ v rozsudku C 42-15 pritom vyslovil názor, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne. Ani slovenský právny poriadok pritom nezakazuje, že by súčasti zmluvy nemohli byť na samostatnom liste papiera, pričom v danom prípade všetky súčasti zmlúv o úvere boli písomné a boli podpísané zmluvnými stranami, teda boli splnené podmienky vyžadované zákonom. Za tohto stavu súd uzavrel, že súčasťou zmlúv bolo aj oznámenie žalovaného o schválení úveru aj zmluvné dojednania (súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozsudku sp. zn. 13Co/111/2014). Zmluvné dojednania predložené žalobkyňou samotnou spolu so žalobou obsahujú jej podpis.

48. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku súd dospel k rozhodnutiu, že výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov zmluva (v spojení s oznámením o schválení úveru) obsahuje. V oznámení o schválení úveru je aj rozpis, aká suma z ktorej splátky je započítaná na istinu a aká na úroky. Námietky žalobkyne ohľadne tejto náležitosti, preto súd považoval za nedôvodné. Súd k tejto problematike ešte považuje za potrebné dodať, že aj keby tento rozpis splátky nebol súčasťou oznámenia, súd je toho názoru, že tento rozpis nie je potrebný pre splnenie podmienky uvedenej v cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. a že pri tomto ustanovení je potrebné aplikovať eurokonformný výklad. Súd má vedomosť, že rozhodovacia prax súdov v SR je v tejto otázke rozdielna (jedna časť rozhodnutí, najmä do vydania rozsudku SD EÚ C 42-15, vyžadovala rozpis každej splátky osobitne na istinu, úroky a poplatky (z rozhodovacej činnosti súdu sa javí, že časť súdov preferujúcich tento výklad po uvedenom rozhodnutí SD EÚ upustila od tohto výkladu), kým druhá časť rozhodnutí takýto rozpis nevyžadovala; to sa prejavilo napr. akceptovaním žalôb a vydaním platobného rozkazu alebo rozhodnutia vo veci bez zaoberania sa týmto rozpisom). Súd sa v tejto otázke prikláňa k eurokonformnému výkladu uvedeného ustanovenia, vychádzajúc jednak z výkladu dotknutého ustanovenia Smernice EP a Rady 2008/48 vyjadreného v rozsudku SD EÚ C 42-15 (ktorý je síce výkladom práva EÚ, nie slovenského práva, ale práve toto ustanovenie smernice bolo podkladom pre prijatie vnútroštátnej úpravy, pričom môže byť vodítkom pri jeho výklade), ako aj zo skutočnosti, že každá splátka úveru, za ktorého poskytnutie je vyžadovaný úrok a pri ktorom sa úroky alebo poplatky nesplácajú v rôznych termínoch splatnosti alebo v inom počte splátok ako splátky istiny, zahŕňa v sebe časť istiny a úroku a prípadne poplatku. Takýto výklad súd nepovažuje za výklad „contra legem“, pretože ak splátka úveru obsahuje v sebe časť istiny, časť úroku a prípadne časť poplatku, je splnená zákonná požiadavka na náležitosti, ktoré má splátka obsahovať. Súd preto uzavrel, že uvedená náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je splnená aj uvedením celkovej výšky splátok, ktorá zahŕňa jednotlivé položky požadované zákonom (ohľadne povinnosti rozpisovať každú splátku porovnaj názor vyslovený napr. v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 a 11Co/39/2016). Spotrebiteľ pritom má právo kedykoľvek, teda aj hneď pri uzavretí zmluvy, požiadať veriteľa o poskytnutie amortizačnej tabuľky, z ktorej je zrejmé, aká časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a aká na prípadné poplatky. Aj toto oprávnenie spotrebiteľa nasvedčuje uvedenému výkladu a tomu, že zákonodarca síce uviedol do zákona formuláciu rozpisu splátky ako je to uvedené v cit. § 9 ods. písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., ale v skutočnosti mal na mysli to, že splátka má pozostávať z časti istiny, úroku a poplatku a stačí, ak je vyjadrená jednou celkovou sumou. V opačnom prípade by oprávnenie spotrebiteľa žiadať amortizačnú tabuľku nemalo žiaden význam, keďže by ju mal uvedenú priamo v zmluve. Je potrebné uviesť, že každý dodávateľ po poskytnutí úveru pri riadnom platení zo strany dlžníka nemá dôvod na započítavanie splátok na istinu a úroky inak, ako to má vypočítané pri uzavretí zmluvy. Je pritom logické, že veriteľ poskytuje svoje peniaze, teda má pri započítaní postupovať z zmysle zákonom vymedzených hraníc. Tento zápočet sa prejaví v amortizačnej tabuľke, ktorú si spotrebiteľ môže vyžiadať aj hneď po uzavretí zmluvy.

49. Vo vzťahu k absencii doby trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru súd dospel k záveru, že aj táto náležitosť je v zmluve uvedená, a to s poukazom na body 4.5 a 9.1 zmluvných dojednaní, ktoré z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za súčasť zmluvy.

50. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, súd ju posúdil s ohľadom na právnu úpravu, ktorá platila v čase uzavretia zmluvy a ktorú je potrebné aplikovať, a to konkrétne vzhľadom na § 53 ods. 6 v spojení s cit. § 1 a § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré upravujú maximálnu výške odplaty. Žalobkyňa ani nenamietala, že dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere (od 1 do 5 rokov) v čase uzavretia zmluvy predstavoval 27,66 %. Keďže ani výška úrokovej sadzby podľa zmluvy, ani RPMN (ktorá zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, teda úrok, poplatky aj rôzne iné náklady) nepresahuje uvedený dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, teda je v súlade s právnou úpravou, nemôže byť úrok v zmluve v rozpore s dobrými mravmi.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto zmluvu o úvere nie je možné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, ani za neplatnú. K náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ešte potrebné uviesť, že náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom úvere má obsahovať zmluva. Zákon neustanovuje, že tieto musia byť uvedené v zmluve na jednom mieste, preto aj keď sú tieto náležitosti uvedené vo viacerých odsekoch zmluvy, resp. v listinách, ktoré sa podľa dohody strán považujú za súčasť zmluvy a sú podpísané zmluvnými stranami, je potrebné vychádzať z toho, že zmluva tieto náležitosti obsahuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nejasnosť tvrdení žalobkyne, keď opakovane poukazovala iba na množstvo neprijateľných podmienok v zmluve bez bližšej špecifikácie, či konkretizácie, súd žalobu v tejto časti zamietol.

52. Aj napriek skutočnosti, že to žalobkyňa nenamietala, považuje súd za potrebné sa vyjadriť k platnosti dohôd o poskytovaní služieb. Je potrebné uviesť, že tieto súd nepovažuje za neplatné pre rozpor s § 39 (len kvôli výške odplaty nemusí byť neplatná celá zmluva vychádzajúc s preferencie výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti vyjadrenú v mnohých rozhodnutiach, napr. aj Ústavného súdu SR), ani výšku odplaty nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže odplata sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne (v tomto smere je potrebné poukázať na § 53 ods. 1 druhá veta OZ, z ktorého vyplýva, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak sa táto týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané; odplatu v samostatnej dohode resp. dohodách je potrebné považovať za hlavný predmet plnenia. Odplatu v dohodách vzhľadom na jej výšku však súd považuje za neplatnú v zmysle § 39 OZ, pretože táto je v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že výška odplaty za služby uvedené v dohode 1 predstavuje sumu 13,72 eur, čo pri 36 mesiacoch činí 493,92 eur a v prípade dohody 2 predstavuje sumu 34,29 eur, čo pri 36 mesiacoch činí 1 234,44 eur. Takéto výšky odplát vzhľadom na obsah a povahu služieb súd považuje za absolútne prehnané a neprimerané. Žalovaný sa v dohode snažil formulovať obsah a počet služieb tak, aby vyzneli „adekvátne“ požadovanej odplate, ide však o služby, náklady na ktoré sú buď zanedbateľné (napr. prepárovanie platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, informácia o zostávajúcich záväzkoch), alebo ich dlžníci využívajú len zriedka (napr. zmena zmluvy na podnet klienta). Žalovaný pritom za tieto služby požadoval plnenie každý mesiac bez ohľadu na skutočnosť, či ich žalobkyňa využila alebo nie. Z úradnej činnosti je súdu známe, že napr. pri bankách sú odplaty za obdobné služby buď zahrnuté v poplatkoch za vedenie účtu v neporovnateľnej nižšej výške ako požadoval žalovaný, alebo sú spoplatnené jednorazovo iba za konkrétnu službu, pričom väčšina jednorazových poplatkov nedosahuje ani výšku odplaty uvedenú v dohode o poskytovaní služieb. Takýto postup žalovaného pritom evokuje aj obchádzanie zákona, a to konkrétne ustanovení o maximálnej výške odplaty pri spotrebiteľských úveroch, ktoré obmedzili odplaty požadované žalovaným v skoršom období (čo je súdu známe z úradnej činnosti, keď úroky podľa zmlúv dosahovali aj úroveň okolo 70 %), teda že sa žalovaný týmto spôsobom snaží dosiahnuť zisk ako kedysi inými spôsobmi. Súd však nevidel dôvod na neplatnosť celej dohody o poskytovaní služieb (aj vzhľadom na už uvedenú preferenciu výkladu v prospech platnosti zmluvy), keďže dohoda môže aj pri neplatnosti v časti odplaty naďalej platiť a žalovaný môže poskytovať služby uvedené v dohode aj bez odplaty. Súd sa tiež nestotožnil s názorom žalovaného, že išlo o individuálne dojednanú podmienku, keďže išlo o dohodu vopred pripravenú žalovaným, s ktorou sa síce žalobkyňa mohla oboznámiť, ale nemohla ovplyvniť jej obsah (viď § 53 ods. 2 . Aj keď sa následok neplatnosti odplaty neprejavil vo výsledku konania spočívajúceho v zamietnutí žaloby, súd sa touto skutočnosťou zaoberal, keďže má pre žalobkyňu význam v tom smere, že nie je povinná platiť odplatu za poskytovanie služieb, čo odstraňuje jej právnu neistotu v súvislosti s touto otázkou a v konečnom

dôsledku pri platení zvyšku dlhu sa jej dlh nenavýši o odplatu za služby. Súd túto skutočnosť zohľadnil aj pri rozhodovaní o trovách konania.

53. Na záver súd ešte poznamenáva, že je zástancom ochrany spotrebiteľa a kontroly neprijateľných podmienok z úradnej povinnosti. Táto ochrana však musí slúžiť predovšetkým k vyvažovaniu faktického nerovnovážneho postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom a tým k dosiahnutiu rovnosti strán sporu, teda má spočívať predovšetkým v tom, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami a podmienkami dosiahnutými nekalými praktikami. Takáto ochrana je teda plne akceptovateľná pri nekalých praktikách dodávateľov, či neprijateľných podmienkach. Aj ochrana spotrebiteľa však musí mať svoje hranice a nemôže byť presadzovaná do extrémov spôsobom, že by to malo za následok porušenie princípu rovnosti strán v prospech spotrebiteľa, najmä nie v situáciách, keď dodávateľ sa snaží vykonávať svoje podnikateľskú činnosť poctivo. Aj spotrebiteľ je subjekt práva, ktorý sa má správať zodpovedne a zhodnotiť si pred vstupom do určitého právneho vzťahu svoje možnosti a práva a povinnosti, ktoré mu zo vzťahu vyplývajú. Do miery, v akej dodávateľ vystupuje poctivo, je preto potrebné chrániť aj dobrú vieru dodávateľa, že ten, kto s ním uzatvára zmluvný vzťah, si zvážil uzavretie zmluvy a je si vedomý svojich práv a povinností. Uvedené východiská súd v danej veci zohľadnil v tom, že na jednej strane považoval odplatu za poskytnutie služieb z vyššie uvedených dôvodov za neplatnú (teda v časti právneho vzťahu, v ktorej žalovaný nekonal poctivo), ale na druhej strane pri skúmaní náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zohľadnil dohodu strán v zmluve o súčastiach zmluvy a neakceptoval námietky žalobkyne, ktoré súd považoval za príliš formalistické a všeobecné.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu súd nepriznal náhradu trov konania. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

55. V danom prípade bol žalovaný podľa výroku rozsudku v konaní vo väčšinovom rozsahu úspešný, teda vychádzajúc len z výroku rozsudku by mal nárok na náhradu trov konania. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach daného prípadu. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti tak dohôd o zrážkach zo mzdy ako aj zmlúv samotných ako spotrebiteľ vychádzajúc z bezúročnosti úverovej zmluvy, resp. z jej neplatnosti. Je pravdou, že pri posúdení tejto otázky nie je jednotná rozhodovacia prax súdov, ktorá vyplýva z názorových rozdielov na danú problematiku (ako aj z rôznych skutkových okolností každého prípadu). Žalobkyňa teda podala žalobu vychádzajúc z rozhodovacej činnosti, ktorá bola v jej prospech. Aj keď súd vyhodnotil podstatné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v neprospech žalobkyne, teda priklonil sa druhej názorovej línii, je možné akceptovať pohnútku žalobkyne domáhať sa ochrany žalobou, keďže niektoré ustanovenia zmluvy, či dohody sa jej javili neprimerané (minimálne vo vzťahu k dohode o poskytnutí služieb aj dôvodne). Predovšetkým však súd prihliadol na skutočnosť, že v časti týkajúcej sa neplatnosti odplaty za poskytnuté služby ide o rozpor so zákonom. Ide však o otázku žalobkyňou nenamietanú, ktorej výsledok sa z vyššie uvedených dôvodov neprejavil vo výsledku sporu, t.j. vo výroku rozsudku, predsa však

56. Žalobkyňa bola čiastočne úspešná pokiaľ ide o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy tak, ako je určené prvým výrokom rozsudku, pričom pri zohľadnení sumy, ktorú žalobkyňa celkovo mala

zaplatiť za poskytnuté úvery a sumy, ktorú by mala celkovo uhradiť ako odplatu na základe dohôd o poskytnutí služieb (493,92 eur z dohody 1 a 1 234,44 eur z dohody 2) a ktorú v dôsledku neplatnosti týchto dohôd nie je povinná zaplatiť, je zrejmé, že nejde o zanedbateľný úspech žalobkyne. Keďže túto skutočnosť nebolo možné pretaviť do výsledku sporu vo veci samej, súd ju zohľadnil aspoň vo výroku o nároku na náhradu trov konania, čo považoval za spravodlivé riešenie pre obe strany. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti, ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.