Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/86/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobkyne: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Q. vrch XXX, právne zastúpená: Mgr. Iveta Gavačová, advokátka, AK so sídlom Stará Turá, SNP 148, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Ikrényi, advokát, so sídlom IKRÉNYI REHÁK s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 2, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dôvod vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) Občianskeho zákonníka na listine o vydedení spísanej dňa 17.9.2009 do notárskej zápisnice W NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/ XXXX n i e j e daný a závet spísaný dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX,Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX je n e p l a t n ý.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojím žalobným návrhom zo dňa 15.5.2017 domáhala voči žalovanému o o určenie, že listina o vydedení a závet spísaná dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX je absolútne neplatná. Na pojednávaní konanom dňa 25.5.2018 žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňu upresnila žalobný návrh tak, že súd určuje, že dôvod vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) Občianskeho zákonníka na listine o vydedení spísanej dňa 17.9.2009 do notárskej zápisnice W NZ XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX nie je daný a závet spísaný dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX,Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/ XXXX je absolútne neplatný, v dôsledku čoho súd pripustil zmenu žaloby v zmysle § 142 odsek 1 uznesením na pojednávaní konanom dňa 25.5.2018 za prítomnosti strán sporu, keď výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Žalobkyňa žalobný návrh odôvodňovala tým, že dňa XX.X.XXXX zomrela poručiteľka, ktorá bola starou matkou žalobkyne z otcovej strany. Po jej smrti sa v rámci dedičského konania, ktoré prebieha na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárky JUDr. Anny Nagyovej pod sp. zn. XXD XXX/XXXX dozvedela, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet, ktorá bola spísaná dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/ XXXX, ktorou listinou poručiteľka vydedila otca žalobkyne R. Q., nar. XX.X.XXXX a ktoré vydedenie sa malo vzťahovať aj na jeho potomkov. Následne tou istou listinou poručiteľka T. Q. za dediča svojho majetku ustanovila I. Q., nar. XX.XX.XXXX - mladšieho syna. Ďalej žalobkyňa dôvodila, že listinu o vydedení a závet neuznáva, keď listina po formálnej stránke sa javí ako platná, avšak zákon

vyžaduje aj materiálne podmienky vydedenia, keď listina o vydedení musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Tvrdila, že dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Uvádzala, že zákonný dôvod vydedenia, keď potomok o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je čisto subjektívnym dôvodom, potrebný skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétneho prípadu. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle § 469a odsek 1 písm. b) nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku nebránili objektívne okolnosti, resp. či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a odsek 1 písmeno b) totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (pričom poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo XXX/XXXX z 24.2.2010). Žalobkyňa dôvodila, že listina o vydedení obsahuje ako dôvody vydedenia neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku, avšak podľa názoru žalobkyne mali byť dôvody podrobnejšie zdôvodnené. Vzhľadom k tomu, že listina o vydedení sa vzťahuje aj na žalobkyňu ako dcéru vydedeného R., žalobkyňa ďalej uvádza dôvody, pre ktoré listinu považuje za neplatnú, keď žalobkyňa sa narodila XX.X.XXXX ako dcéra R. Q. a N. Q.. S poručiteľkou ako rodina udržiavali bežný styk do roku 1997, kedy sa rodičia žalobkyne rozviedli. Aj po rozvode rodičov žalobkyňa sa stýkala s poručiteľkou v čase keď si ju jej otec brával k sebe, keďže býval u poručiteľky. Od roku 1999 bol otec žalobkyne nezvestný, napriek tomu do roku 2001 žalobkyňa udržiavala kontakt so poručiteľkou. Až v roku 2016 sa žalobkyňa dozvedela, že v Čechách našli pozostatky jej otca a určili približný dátum úmrtia na rok 1999. Dôvodila, že ak by sa poručiteľka nebola k žalobkyni chovala odmietavo, určite by ju žalobkyňa navštevovala, keď vzhľadom na vek žalobkyne v čase zmiznutia jej otca, nemohla žalobkyňa ovplyvniť vzťah poručiteľky a jej syna. Na záver tvrdila, že dôvody vydedenia podľa § 469a odsek 1 písmeno b) neboli dostatočným spôsobom špecifikované. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.9.2017, keď sa vyjadril, že vzťahy s rodinou brata R. Q. a jeho manželky boli vždy veľmi problematické a preto ani on a jeho matka nevedeli ako jeho brat R. žije, s kým sa stýka, akým spôsobom podniká. O tom, že jeho brat je nezvestný sa mal žalovaný dozvedieť v roku XXXX, keď polícia preverovala pobyt jeho brata. Tvrdil, že manželka brata žalovaného po rozvode bývala v F. a nemala záujem o rodinu, k čomu vychovávala aj svoju dcéru - v konaní žalobkyňu. V roku 2001 sa matka žalobkyne odsťahovala z F. a odvtedy poručiteľka nevedela, kde sa žalobkyňa zdržuje. Ani po dovŕšení plnoletosti sa žalobkyňa s poručiteľkou neskontaktovala a taktiež sa s ňu neskontaktovala ani po zistení, že otca žalobkyne zavraždili. Žalovaný uvádzal, že pohreb a náklady spojené s pohrebom a poslednou rozlúčkou zomrelého brata znášal on. Tvrdil, že nezáujem žalobkyne o babku - poručiteľku potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa sa mala vzdať dedičstva po svojom otcovi a nechcela sa zúčastniť ani konania o dedičstve a preto bola dedičom ustanovená T. Q. - ako dedič v druhej skupine. Tvrdil, že žalobkyňa sa nezaujímala ani o zdravotný stav poručiteľky. Tvrdil, že poručiteľka mohla počas života zmeniť svoj jednostranný právny akt závet a to na základe konkrétnych skutočností, ktoré by nastali v priebehu jej života, teda ak by žalobkyňa začala prejavovať záujem o svoju babku, poručiteľka by určite zmenila svoje rozhodnutie v závete.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov - N. Q., Y. V., Y. R., F. F., oboznámením pripojených správ a dokladov a to Notárskou zápisnicou spísanou dňa XX.X.XXXX na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX, vyjadrením k žalobe doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, úmrtným listom R. Q., zomr. XX.XX.XXXX, záznam W., národnej protizločineckej jednotky S.: T. -XXX/NKA-PZ-ZA XXXX, pripojeným spisom Okresného súdu Nové A. XXD/XXX/XXXX a pripojeným vyšetrovacím spisom PPZ NKA, národnej protizločineckej jednotky sp. zn. S.: T.-XXX/NKA-PZ-ZA-XXXX a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade v Nových Zámkoch notárkou JUDr. Martou Botkovou pod N XXX/XXXX,Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že závetkyňa T. Q., nar. dňa XXX.X.XXXX, bytom F. XXX spísala do notárskej zápisnice listinu o vydedení potomka R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. U. X v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) z dôvodu, že potomok o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, už jedenásť rokov nemal závetkyňu navštíviť a mal sa zdržiavať na neznámom mieste. Súčasne uvedenou listinou pre prípad smrti spísala závet, keď všetok svoj majetok ktorý mala ku dňu smrti vlastniť zanechala synovi I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti, pomáhal jej a staral sa o ňu.

5. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky XXD/ XXX/XXXX mal súd preukázané, že T. Q., nar. XX.X.XXXX zomrela dňa XX.X.XXXX a uznesením pod sp. zn. XXD XXX/XXXX-XX, H. XXX/XXXX bolo konanie o dedičstve prerušené a dedička U. - v tomto konaní žalobkyňa bola odkázaná, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala žalobu na Okresný súd Nové Zámky o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané dňa XX.X.XXXX formou notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 18.5.2017.

6. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky sp. zn. S.: T.-XXX/NKA-PZ-ZA-XXXX mal súd preukázané - z predbežnej správy o pitve č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX, že bezprostrednou príčinou smrti zo súdnolekárskeho hľadiska možno považovať strelné poranenie hlavy. Z pitevného protokolu č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX mŕtvoly neznámej totožnosti pravdepodobne R. Q., nar. XX.X.XXXX bolo preukázané, že najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie mozgu, čo bolo možné uviesť i keď sa mozgové tkanivo nezachovalo. V bode X posudku sa uvádzalo, že pri posudzovaní neskorších posmrtných zmien možno konštatovať, že telo sa nachádzalo vo fáze tlenia, keď doba tlenia je dlhšia ako 10 rokov a po tejto dobe už dochádza k zmenám pomalým a minimálny. Zo žiadosti o udelenie súhlasu k pohrebu R. Q. z XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že R. Q. zomrel v presne nezistenú dobu zrejme v roku 1999 ako obeť násilného trestného činu. Z odborného vyjadrenia odboru kriminalistiky, odvetvie genetika Krajského riaditeľstva policajného zboru Jihomoravského kraja, Odbor Kriminalistickej techniky a expertíz mal súd preukázané, že kostrové pozostatky zbytkov mŕtvoly boli nájdené dňa 26.10.20015 v k.ú. Předklášteří v okrese Brno a genetickou analýzou profilov DNA bolo zistené, že z bukálneho steru označeného menom U. Q., nar. XX.X.XXXX bola stanovená pravdepodobnosť príbuzenského vzťahu otec a dcéra na 99,9939 %. Zo záznamu z 17.12.2015 mal súd preukázané že dňa 17.12.2015 bolo osobne oznámené T. Q., že bola potvrdená totožnosť osoby nájdenej v ilegálnom hrobe v blízkosti Brna, pričom ide o R. Q. - teda jej syna a zo záznamu z XX.XX.XXXX, mal súd preukázané, že U. Q. - žalobkyni bola taktiež potvrdená totožnosť osoby nájdenej v ilegálnom hrobe ako R. Q. - otec žalobkyne. Z listu z X.X.XXXX mal súd preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu F. - U. zo dňa X.X.XXXX č.k. Nc XXXXX/XXXX-XXXX-XX ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bol určený deň smrti R. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého pozostatky boli nájdené v k.ú. T. dňa XX.XX.XXXX deň XX.XX.XXXX. Z výsluchu svedka - poškodeného I. Q. v tomto konaní žalovaného pri vyšetrovaní z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že v období rokov XXXX - XXXX do jeho smrti pracoval svedok na kamióne, zdržiaval sa v zahraničí, s bratom sa v tomto období nestretával, keď brat býval v Leviciach. Nemal vedomosť o osobných ani pracovných problémoch brata.

7. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že nemohla ovplyvniť vzťah jej otca a starej mamy. Jej rodičia R. Q. a N. Q. sa mali rozviesť v roku 1996, na dôvody rozvodu si nepamätala vzhľadom na nízky vek v tom období. Tvrdila, že babku navštevovala, vozil ju k nej otec každý druhý víkend asi rok po rozvode rodičov. Tvrdila že v roku 1998 alebo v roku 1999 jej otec zmizol a od tejto doby babku prestala navštevovať. Babku navštívila iba jedenkrát asi v roku 2001, keď bola prváčka, pričom postoj babky k nej nebol dobrý. Vypovedala, že počas prechádzok, keď sa stretli s babkou, táto mala vulgárne nadávať a vykrikovať na žalobkyňu a jej bratov. Po rozvode rodičov babku nenavštevovala. Vypovedala, že v roku 1999 sa presťahovala do BE., kde bývala do roku 2012, keď babku nenavštevovala a v roku 2012 sa odsťahovala do obce Q., keď jej brat ostal bývať v F.. Žalobkyňa vypovedala, že sa vzájomne so starou matkou nekontaktovali, nejakým spôsobom sa babky bála z dôvodu incidentu, ktorý sa mal odohrať keď mala 4 roky, kedy babka prišla do domu starej matky zo strany jej matky, kde kričala a mala rozbiť okno. Vypovedala, že podľa jej matky vzťah jej otca R. Q. a babky - poručiteľky nebol dobrý z dôvodu, že poručiteľka syna nepodporovala v podnikaní. Potom ako jej otec zmizol, objavili sa určité dlhy, pretože jej otec mal finančné problémy. Nespomínala si na vzťah otca a poručiteľky v období do jej 5 rokov veku, teda do času kým poručiteľku navštevovala. Ďalej vypovedala, že v roku 2016 jej bolo zo strany vyšetrovateľa oznámené, že jej otec bol v roku 1999 zavraždený, pričom od roku 2014 sa viackrát mala zúčastniť DNA testov. Tvrdila, že žalovaný ju ohľadom pohrebu nekontaktoval, o pohrebe sa dozvedela až od známych z obce F.. O vydedení sa dozvedela až v rámci dedičského konania po poručiteľke - starej matke žalobkyne. K narušeniu vzájomných rodinných vzťahov vypovedala, že došlo z dôvodu, že jej otec sa dostal do zlej partie a o babku sa 11 rokov nezaujímal.

8. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že od roku 1989 do roku 2008 alebo 2010 pracoval ako šofér kamiónu. Vypovedal, že poručiteľka - jeho matka a jeho brat nemali žiadne problémy, nikdy sa poručiteľka o žiadnych konfliktoch a sporoch medzi bratom nevyjadrila. Vzťah brata a poručiteľky podľa žalovaného nebol zlý. Vypovedal, že žalobkyňa po rozvode rodičov starú matku nikdy nenavštívila a ani ju nekontaktovala. Nemal vedomosť o tom, že by sa poručiteľka snažila skontaktovať so žalobkyňou. Vypovedal, že s bratom nemal zlý vzťah, nemali žiadne problémy, mohli sa o čomkoľvek rozprávať. Ďalej vypovedal, že brat podnikal v kamiónovej preprave, nemal vedomosť o tom, či sa mu v podnikaní darilo. Žalovaný ďalej vypovedal, že o notárskej zápisnici sa dozvedel asi rok pred smrťou matky, pri sťahovaní nábytku našiel oznámenie o uložení závetu do centrálneho registra závetov, obsah závetu nepoznal.

9. Z oznámenia obce F. z 12.2.2018 mal súd preukázané, že R. sa v roku 1991 odhlásil z obce F. z trvalého pobytu a v evidencii obyvateľov má zapísané úmrtie dňa 26.10.2015, pričom vzťah poručiteľky a jej syna R. Q. počas ich života im známy nebol.

10. Svedkyňa N. Q., matka žalobkyne vypovedala, že manželstvo s R. Q. uzatvorila dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené XX.XX.XXXX. Ku vzájomného vzťahu R. Q. a T. Q. v rokoch od XXXX do XXXX a následne do obdobia, kým bol R. Q. nezvestný vypovedala, že ich vzájomná komunikácia bola bežná, k vzájomnému vzťahu sa však bližšie vyjadriť nevedela, vypovedala, že do rozvodu manželstva s R. Q. poručiteľku navštevovali raz za mesiac, pričom od roku XXXX býval R. Q. v N.. Vypovedala, že po rozvode žalobkyňa navštevovala starú matku dvakrát do mesiaca, stará matka sa o vnučku nezaujímala. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v roku 1999 sa z televízie dozvedela, že R. Q. sa mal zúčastniť trestného činu v septembri 1999, v súvislosti s ktorou skutočnosťou bola vypočúvaná na polícii . Vypovedala, že v roku 2012 boli brané vzorky H. dcére a opätovne boli H. testy vykonané v roku 2014 a na ich základe sa dozvedeli o úmrtí R. Q.. Vypovedala, že žalobkyni bolo oznámené, že jej otec je mŕtvy zhruba 13 rokov.

11. Svedkyňa Y. V., družka žalovaného od roku 2008 vypovedala, že do smrti poručiteľky ju navštevovala každodenne, o spísaní závetu a listine o vydedení nemala vedomosť. Ďalej vypovedala, že R. Q. nepoznala a taktiež nemala vedomosť o vzájomnom vzťahu poručiteľky a R.. Poručiteľka sa o synovi R. nevyjadrovala, hovorila v dobrom len o vnučke, ukazovala fotky.

XX. Svedok Y. R., strany sporu poznal z videnia z dediny bol s nimi v kamarátskom vzťahu, ktorý sa nevedel vyjadriť k vzťahu poručiteľky a jej syna R. Q., podľa ktorého výpovede poručiteľka o ňom nerozprávala. Vypovedal, že R. Q. naposledy videl v roku XXXX. Vypovedal, že poručiteľku a žalovaného navštevoval dvakrát do mesiaca, pričom žalobkyňa poručiteľku nenavštevovala, neprejavovala o ňu záujem napriek tomu, že boli záhradný susedia.

13. Svedok F. F., kamarát žalovaného, vypovedal, že R. Q. osobne nepoznal a ani nestretol. Vypovedal, že z rozhovoru medzi poručiteľkou a jeho manželkou sa dozvedel, že poručiteľka synovi R. požičala peniaze a to nielen svoje úspory ale aj úspory syna I., keď syn R. ich nevrátil a mala sa vyjadriť že ho vydedí. Vypovedal, že potom ako poručiteľka žiadal syna R. o vrátenie peňazí tento ju prestal navštevovať.

14. Podľa § 137 c) a d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 39 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 469a odsek 1 písmeno b) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 469a odsek 2 pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa § 469a odek 3 o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 473 odsek 2 ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 476 odsek 1 poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 odsek 2 v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. potomkov.

Podľa § 476d odsek 1 poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa § 480 odsek 1 závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Podľa § 480 odsek 2 poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

15. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný. V konaní bolo na základe predloženej listiny o vydedení a závetu spísaného do notárskej zápisnice spísanej notárkou R. zo dňa XX.X.XXXX preukázané a nebolo sporné, že závetkyňa T. Q., nar. dňa XXX.X.XXXX, bytom F. XXX spísala do notárskej zápisnice listinu o vydedení potomka R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. U. X v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) z dôvodu, že potomok o ňu trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, už jedenásť rokov nemal závetkyňu navštíviť a mal sa zdržiavať na neznámom mieste. Súčasne uvedenou listinou pre prípad smrti spísala závet, keď všetok svoj majetok ktorý mala ku dňu smrti vlastniť zanechala synovi I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX. Ďalej bolo v konaní preukázané z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky XXD/ XXX/XXXX, že žalobkyňa bola uznesením pod sp. zn. XXD XXX/XXXX-XX, H. XXX/XXXX odkázaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané dňa XX.X.XXXX formou notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, W. XXXXX/XXXX a konanie o dedičstve bolo prerušené. Žalobkyňa podala žalobu dňa 17.5.2017, v ktorej tvrdila, že listina o vydedení nespĺňa materiálne podmienky vydedenia, dôvody vydedenia neboli dostatočným spôsobom špecifikované podľa § 469a odek 1 písmeno b) OZ, keď dôvody vydedenia je potrebné posudzovať individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu a skúmať či vydedený mal možnosť opravdivý záujem prejavovať a či mu v tom nebránili objektívne dôvody.

16. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Zákon poručiteľovi umožňuje, aby výslovne spolu s prejavom o odňatí dedičského práva svojmu najbližšiemu potomkovi, určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorý by inak nastúpili na jeho miesto. Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný ( § 479 . Vydedený dedič nededí. Hľadí sa na neho, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou

vydedenia ( okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a odsek 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické nedatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenia zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu, ku ktorému dôjde v budúcnosti je absolútne neplatné. Ak medzi dedičmi dôjde k sporu o platnosti vydedenia, súd v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské práva sa javí ako menej pravdepodobné na podanie žaloby o určenie skutkových dôvodov vydedenia. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. , ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Pre formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Listinu o vydedení možno zriadiť vo forme notárskej zápisnice ( § 476d odsek 1 a listina o vydedení musí obsahovať náležitosti v zmysle § 476 odsek 2 OZ. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne alebo spolu so závetom v jednej listine. Listinu o vydedení možno uložiť do notárskej úschovy a môže byť aj prevzatá notárom do úschovy a vedie sa v Notárskom centrálnom registri závetov. Listinu o vydedení môže poručiteľ počas svojho života zrušiť spôsobom uvedeným v § 480 OZ. Právne účinky vydedenia môže poručiteľ anulovať zriadením závetu, v ktorom poručiteľ určí za závetného dediča potomka, ktorého pôvodne vydedil. Listinu o vydedení môže poručiteľ tiež zničiť. Čo sa týka dôvodu vydedenia v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) skutočnosti odvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa ( je obvyklé, že potomkova potom ako sa osamostatnia udržujú so svojimi rodičmi úzke vzťahy, vzájomne sa navštevujú, zaujímajú sa o zdravotný stav problémy), môžu spočívať aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcim náležitému správaniu potomka k rodičovi ( napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Súdna prax nepovažuje za neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, prípad ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkov bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

17. Z výpovede strán sporu, predovšetkým z výpovede žalovaného je nesporné, že poručiteľka T. a jej syn R. Q. nemali žiadne vzájomné problémy, nikdy sa poručiteľka o žiadnych konfliktoch a sporoch s bratom R. nevyjadrila. U. brata R. a poručiteľky podľa žalovaného nebol zlý a zlý vzťah nepotvrdzovali ani svedkovia, ktorí v konaní vypovedali ( väčšinou R. Q. osobne nepoznali). Z výpovede žalobkyne ako aj jej matky svedkyne N. Q. mal súd za preukázané, že žalobkyňa navštevovala starú matku t.j. poručiteľku aj po rozvode svojich rodičov, ktorý sa mali rozviesť v roku XXXX v sprievode svojho otca. Zhodne strany sporu potvrdzovali, že otec žalobkyne - R. Q. bol nezvestný približne od roku XXXX. Samotný žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 vyjadril, že nemá vedomosť o tom, že poručiteľka sa snažila so žalobkyňou nejakým spôsobom kontaktovať a preto je súd názoru, že v roku XXXX dieťa vo veku X-X rokov nemalo možnosť ovplyvniť vzťahy medzi ním a starou matkou, pokiaľ boli vzťahy jej matky s poručiteľkou ako aj žalovaným narušené. Zároveň mal súd za preukázané z pripojeného vyšetrovacieho spisu Prezídia Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky sp. zn. S.: T.-XXX/NKA-PZ-ZA-XXXX i keď v konaní Okresného súdu F. - U. zo dňa X.X.XXXX č.k. Nc XXXXX/XXXX-XXXX-XX ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bol určený ako deň smrti R. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorého pozostatky boli nájdené v k.ú. Předklášteří dňa XX.XX.XXXX, deň XX.XX.XXXX (t.j. deň nájdenia kostrových pozostatkov), z pitevného protokolu č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX mŕtvoly neznámej totožnosti pravdepodobne R. Q., nar. XX.X.XXXX bolo preukázané, že najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo strelné poranenie mozgu, pričom telo sa nachádzalo vo fáze tlenia, keď doba tlenia je dlhšia ako 10 rokov a po tejto dobe už dochádza k zmenám pomalým a minimálny. Taktiež zo žiadosti o udelenie súhlasu k pohrebu R. Q. z XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že R. Q. zomrel v presne nezistenú dobu zrejme v roku XXXX ako obeť násilného trestného činu.

18. Súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom ako rodičom a potomkom, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1

písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že potomok trvale neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledku toho, že bol mŕtvy, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná z vyššie uvedeného a pripojeného vyšetrovacieho spisu, keď potomok - R. v zmysle výsledkov vyšetrovania a pitevného protokolu zomrel násilnou smrťou pravdepodobne v roku 1999, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu, pričom súd skúmal dôvody vydedenia potomka R. Q., ktorého dôsledky vydedenia sa mali vzťahovať aj na jeho právnych potomkov, keď súd nepovažoval za potrebné skúmať opravdivý záujem žalobkyne o poručiteľku a poukazuje na skutočnosť, že v roku XXXX mala žalobkyňa približne 6 rokov, keď jej rodičia boli od roku 1996 rozvedený, v dôsledku čoho boli narušené vzájomné rodinné vzťahy. Právne závery súdu zodpovedajú skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania, keď žalobkyňa nemôže spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že jej otec ako potomok poručiteľky neprejavil o ňu opravdivý záujem bol spôsobený tým, že potomok poručiteľky R. Q. zomrel. Na základe uvedeného súd určil, že dôvod vydedenia v zmysle § 469a odsek 1 písmeno b) v čase spísania závetu t.j. dňa XX.X.XXXX nebol daný.

19. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti a s poukazom na domáhanie sa neplatnosti závetu žalobkyňou, za situácie, keď súd určil, že dôvod vydedenia nie je daný a keď v zmysle § 479 plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, považoval súd závet za neplatný z dôvodu, že všetok majetok, ktorý ku dňu smrti vlastnila poručiteľka T. zanechala iba synovi I. Q.. Zákon za neopomenuteľných dedičov považuje iba potomkov poručiteľa, pokiaľ môžu dediť v prvej skupine zákonných dedičov. Za neopomenuteľných dedičov sa považujú iba tí, ktorí nie sú z dedičstva vylúčený tým, že dedí ich predok. Neopomenuteľnými dedičmi sú predovšetkým deti poručiteľa a ak sa niektorý z nich nedožil smrti poručiteľa, jeho deti. Právo na povinný podiel neprislúcha potomkom druhého stupňa (vnukom poručiteľa), ak ich bezprostredný predok ( otec alebo matka) neuplatnil právo na povinný podiel a teda súhlasil s nástupníctvom iných osob podľa závetu v plnom rozsahu. Ak však bezprostredný potomok poručiteľa neprichádza do úvahy ako dedič po poručiteľovi, napr. nedožil sa smrti poručiteľa, právo neopomenuteľného dediča prechádza na potomkov poručiteľa v druhom stupni a títo môžu uplatňovať právo na povinný podiel vo vlastnom mene v rámci dedičského konania. V konaní bolo preukázané, že ďalší priamy potomok poručiteľky R. sa nedožil smrti poručiteľky a preto ako neopomenuteľný dedič nastupuje v druhom stupni jeho potomok t.j. žalobkyňa.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 a § 255 odsek 1 CSP, pretože žalobkyňa bola v plnom rozsahu vo veci úspešná.

21. Zároveň súd v zmysle § 2 odsek 2 s poukazom na § 5 odsek 1 písmeno a) z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za situácie, keď žalobkyňa bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 17C/86/2017-24 z 15.8.2017 oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej žalobe vyhovel, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 eur podľa položky 1 písmeno b) sadzobníka súdnych poplatkov z.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje okrem výroku o súdnom poplatku. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).