Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-2-2014.pdf
PDF · 213.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka a.s. , Mlynské nivy 1,829 90, IČO: 31 320 155, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, vo vložke č. 431/B, zastúpeného JUDr.Janou Caklovou, na základe poverenia, nar. 01.09.1983, zamestnankyňou VÚB, proti žalovanému: C.. I. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Mariánom Čupríkom, advokátom AK, Kováčska 40, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s 5,5%-ným úrokom ročne z dlžnej sumy 5.000,- eur , a to od 1.11.2013 do zaplatenia, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II.Priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl., spolu aj s úrokom z omeškania ako aj trovami konania, a to z dôvodu, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom bola uzavretá dňa 1.03.2013 písomná pracovná zmluva, na základe ktorej vznikol pracovný pomer. Na základe pracovnej zmluvy vykonával žalovaný pre žalobcu prácu v pracovnej pozícii „poradca klienta“. V bode 33 a nasl. pracovnej zmluvy bola súčasne v súlade s ust. § 180 ods. 1 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v súvislosti s vykonávaním dojednaného druhu práce uzatvorená aj dohoda o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral žalovaný zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty, a to: cenné zásielky, hodnoty uložené v úschovných miestach (PIN-obálky v PK, PIN a heslo obálky k službe EDC), ceniny, platobné karty, hotovosť v eur a CM, šeky v eur a CM, vkladné knižky, cenné papiere, operátorské a administratívne karty k bankomatu.
2.V súlade s bodom 35 pracovnej zmluvy žalovaný prebral zodpovednosť za zistený schodok, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil.
3.Žalovanému bola v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu podľa pracovnej zmluvy pridelená pokladňa s identifikačným číslom pokladne: 3038.
4.Dňa 30.09.2013 bola cestou priamej nadriadenej žalovaného W.. C. M. doručená písomná výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 29.09.2013, a pracovný pomer tak medzi nimi bol ukončený v súlade s ust. § 62 ods. 2 v spojení s ods. 6 a 7 ZP dňom 31.10.2013.
5.Dňa 31.10.2013 bol na pokladni č. 3038, ktorá bola pridelená žalovanému v súvislosti s výkonom jeho práce pre žalobcu - zistený schodok vo výške 5.000,- eur, vznik schodku je detailne popísaný v internom zázname žalobu označenom ako hlásenie operačného rizika - pokladničné diferencie, č.
RGH768/2013 zo dňa 31.10.2013, ktoré podpísal žalovaný dňa 31.10.2013. Súčasťou predmetného interného záznamu žalobcu je okrem iného aj návrh náhrady škody spôsobenej žalovaným žalobcovi schodkom, a to mesačnými splátkami žalovaného vo výške 100,- eur, splatnými vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia. Žalovaný s týmto návrhom náhrady škody spôsobenej schodkom súhlasil, čo výslovne potvrdil slovami: „Súhlasím s návrhom“ a svojím podpisom predmetného interného záznamu.
6.Dňa 31.10.2013 bola v nadväznosti na vznik schodku medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzatvorená aj dohoda o náhrade škody vo výške 5.000,- eur, ktorú žalovaný spôsobil pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, a to schodkom na pokladni č. 3038, ktorá mu bola pridelená ako zamestnancovi.
7.V ods. 2 Dohody o náhrade škody žalovaný uznal svoju zodpovednosť za škodu, čo do dôvodu a výšky a súčasne sa svoj splatný záväzok voči žalobcovi vo výške 5.000,- eur zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc 15.11.2013, až do úplného zaplatenia, najneskôr však do 31.12.2017, od podpísania dohody o náhrade škody, a to bezhotovostným bankovým prevodom, alebo vkladom v hotovosti na účet žalobcu.
8.V ods. 2 dohody bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že ak dôjde k omeškaniu so zaplatením niektorej splátky, je žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého záväzku.
9.Dňa 24.01.2014 bolo žalobcovi doručené písomné podanie žalovaného - označené ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.12.2013, v oznámení o odstúpení od dohody o náhrade škody žalovaný uviedol, že odstupuje od dohody, a to z toho dôvodu, že dohoda o náhrade škody bola uzatvorená pod nátlakom, v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov žalobcu.
10.Dňa 31.01.2014 žalobca žalovanému písomne oznámil, že odstúpenie od zmluvy v celom rozsahu odmieta a naďalej trvá na plnení záväzkov žalovaného.
11.V súvislosti s dôvodmi, ktorými žalovaný odstúpenie od dohody o náhrade škody odôvodnil, žalobca v odpovedi oznámil, že tieto odmietal, nakoľko nezakladajú nárok na platné odstúpenie od dohody o náhrade škody, keďže dohoda o náhrade škody bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle jej účastníkov, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne, a keďže v súlade s bodom 33 a nasl. pracovnej zmluvy došlo medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť za hotovosť v eurách a zodpovednosť za schodok.
12.Žalobca zároveň uviedol, že zodpovednosti za schodok sa žalovaný môže zbaviť len v tom prípade, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jeho zavinenia, avšak dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť zaťažuje žalovaného, nakoľko uvedenú skutočnosť žalovaný ku dňu vyhotovenia odpovede na oznámenie o odstúpení od dohody o náhrade škody nepreukázal, a ani nerozporoval, žalobca zásadne odmietol podmienku splnenia záväzku, tak ako ju v oznámení o odstúpení od dohody o náhrade škody uviedol žalovaný, a to že „dôjde k riadnemu vyšetreniu spáchania sprenevery vyššieho obnosu peňazí“.
13.Žalobca poukazuje na platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená v súlade s ust. §182 ods. 3 Zákonníka práce, platí, že zamestnanec sa zodpovednosti za schodok zbaví celkom alebo v časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru t.j. k 31.10.2013 a ani do podania žaloby žalobcovi nepreukázal, že predmetný schodok vznikol sčasti a celkom alebo v časti bez jeho zavinenia.
14.Žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že má dôvodnú pochybnosť o tom, či žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom vôbec uzatvoril platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pričom poukázal na bod č. 37 pracovnej zmluvy, kde je uvedené, že „ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí taktiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne“. Keďže na pracovisku - pobočke žalobcu ako banky pracovali viacerí zamestnanci s hmotnou zodpovednosťou, teda žalovaný mal byť už s plnením tejto podmienky hmotne zodpovedný spoločne s ostatnými zamestnancami na
pracovisku, to bolo splnené už pri podpise pracovnej zmluvy a je teda otázne, aký typ hmotnej zodpovednosti (spoločná alebo individuálna) bol so žalovaným vzhľadom na takto konštruované dojednania obsiahnuté v pracovnej zmluve vlastne dohodnutý, resp. či s poukazom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť uvedených ustanovení bodov pracovnej zmluvy, vôbec mohla vzniknúť platná dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca.
15.Ak by súd aj napriek uvedenému mal za to, že s odporcom bola platne uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, t.j. individuálna zodpovednosť zamestnanca za zverené hodnoty, resp. prípadne zistený schodok na týchto hodnotách, žalovaný poukázal na to, že predmetný schodok bol zistený v posledný deň trvania pracovného pomeru, bol to žalovaný, ktorý sám upozornil na zistenú nezrovnalosť v stave pokladne, a okamžite o tejto skutočnosti informoval nadriadených, pričom následne žalovaný aktívne so žalobcom spolupracoval v snahe prešetriť príčinu vzniku schodku, ďalej poukázal na vyjadrenia žalobcu, v ktorých uvádzal, že šetrením, dokonca ani dôslednou kontrolou kamerových záznamov sa nezistili žiadne pochybenia pri práci žalovaného, rovnako tak sa počas celej doby trvania pracovného pomeru neobjavili žiadne konflikty, nezrovnalosti a teda, že žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti zamestnanca, ďalej mal za to, že pojem zverené hodnoty, resp. zverenie, neznamená len holé odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možnosť výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami, teda zamestnávateľ je povinný vytvoriť zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou všetky predpoklady, aby sa o zverené predmety mohol riadne a bez rizika výlučne starať, najmä, aby mohol kontrolovať ich prípadnú manipuláciu aj inými osobami. Podľa názoru žalovaného to neznamená, že zamestnanec bude musieť mať jemu zverené hodnoty sústavne u seba v osobnej opatere, avšak musí mať vytvorené podmienky, aby tieto hodnoty boli zabezpečené proti zásahu inej osoby. Žalovaný poukázal tiež na to, že v banke bol postup taký, že po ukončení pracovného dňa si zamestnanci sami skontrolovali stav pokladne a následne pokladňu odniesli do priestoru pred trezorom banky, kde tam pokladnice odložili a neskôr ich spoločne potom, čo posledný zamestnanec odložil pokladňu v chodbe, uložili do trezoru, tento trezor, resp. chodba pred trezorom neboli monitorované kamerovým systémom a mali doňho prístup všetci zamestnanci kedykoľvek, ráno sa stav pokladníc po vyzdvihnutí z trezoru už nekontroloval, robilo sa tak znovu až po skončení nasledujúceho pracovného dňa.
16.Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v dňoch 30.10.2013 a 31.10.2013 bol pridelený do hlavnej pokladne a mal na starosti najväčšiu hotovosť, totiž iní zamestnanci pobočky odovzdávali ucelené balíčky bankoviek tomu zamestnancovi, ktorý bol v daný deň v uvedenej hlavnej pokladni, tieto väčšie obnosy peňazí sa ukladali v balíčkoch do oddelenej prepravnej schránky, ku ktorej nemal odporca kľúč. Dňa 30.10.2013 po ukončení zmeny odporca prepočítal stav v pokladni, t.j. hlavnej aj malej, ktorá mu bola pridelená, pričom balíčky bankoviek a mincí odložil do prepravnej schránky, ktorá na tento účel (ukladanie ucelených balíčkov) slúžila a zvyšok hotovosti uložil do jeho malej pokladne, ku ktorej mal žalovaný pridelený kľúč od zamestnávateľa. K prepravnej schránke, kde boli uložené balíčky s bankovkami a mincami, však žalovaný nemal k dispozícii žiaden kľúč, zamestnávateľ takýto kľúč žalobcovi nedal k dispozícii, následne žalovaný uložil (dňa 30.10.2013) obe schránky do chodby pred trezorom.
17.Na druhý deň, dňa 31.10.2013 žalovaný bol opäť pridelený do hlavnej pokladne pobočky, po skončení pracovného dňa zistil nesúlad stavu a vec okamžite riešil s nadriadenými, pričom celá vec sa skončila tak, že žalovaný bol nútený podpísať dohodu o náhrade škody. Keď k tomu došlo, bola už takmer polnoc, bol unavený, mal za sebou nielen pracovnú zmenu, ale aj následné dlhotrvajúce prešetrovanie celej vzniknutej situácie, vrátane prezerania kamerových záznamov svojej práce v hlavnej pokladni z celého dňa, bol teda značne vyčerpaný, zrak a celkové vnímanie mal už narušené a nesústredené, podpísal dohodu o náhrade škody s vidinou po celom dni konečne opustiť priestory zamestnávateľa a ísť domov si oddýchnuť. Pri podpise dohody prakticky nevnímal, čo vlastne podpisuje a už vôbec si neuvedomoval právne následky, zamestnávateľ pravdaže neinformoval žalovaného o tom, aké dôsledky podpis dohody prinesie a nepochybne konal úskočne.
18.Žalovaný nemal zo strany žalobcu ako zamestnávateľa vytvorené riadne pracovné podmienky, aby mohol mať nad zverenými hodnotami náležitý dohľad, keďže nemal k dispozícii uzamykateľné schránky na uloženie hotovosti, resp. nemal k dispozícii kľúč od jednej z nich a tiež, že žalovaný objektívne nemal možnosť kontrolovať priestor pred trezorom (bez kamery, ani diania v trezore).
19.Hotovostné prostriedky boli teda voľne prístupné viacerým osobám, nakoľko schránku nebolo možné uzamknúť. Žalovaný má za to, že žalobca ako zamestnávateľ jednoznačne zanedbal svoju povinnosť vytvoriť svojim zamestnancom s hmotnou zodpovednosťou také podmienky, aby zverené hodnoty mohli riadne opatrovať a chrániť. Žalovaný zastáva názor, že v prípade, ak škodu spôsobil porušením povinnosti aj zamestnávateľ, tak zamestnanec má uhradiť len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia, zároveň poukázal na judikát R 28/76: „Skutočnosť, že riaditeľ organizácie štátneho obchodu vymedzil okruh funkcií v organizácii, pre ktorých výkon je nevyhnutné uzavretie písomnej dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, bez toho, aby zodpovedajúcim spôsobom prihliadol na konkrétne podmienky v určitej predajni, alebo na inom pracovisku tejto organizácie, však môže byť dôvodom pre čiastočné alebo úplné zbavenie zodpovednosti hmotnej zodpovedných pracovníkov za schodok pre nevytvorenie pracovných podmienok zavinením organizácie“.
20. Žalobca ako zamestnávateľ pri posudzovaní zodpovednosti za vzniknutý schodok sa však nijako nevysporiadal s faktom, že žalovaný nemal k dispozícii kľúč od prepravnej schránky, že pokladnice - schránky boli ukladané do priestoru bez videomonitoringu, pričom následne ich do trezoru odkladali iné osoby, nie hmotne zodpovední zamestnanci. V dôsledku toho, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákonnú povinnosť vytvoriť vhodné podmienky, teda žalovaný nemal vytvorené podmienky, aby mohol ako hmotne zodpovedný zamestnanec mať jemu zverené hodnoty vo svojej výlučnej dispozícii, resp. aby mohol tieto hodnoty riadne chrániť pred neoprávneným prístupom iných osôb k nim, je zodpovedný aj žalobca.
21.Ďalej vo vzťahu k dohode o náhrade škody, ktorú žalovaný podpísal dňa 31.10.2013 a od ktorej následne odstúpil, uviedol, že žalovaný tento dokument podpísal v neskorú nočnú hodinu, kde sa na to podpísala únava a stres, podpisoval v kancelárii u riaditeľa za prítomnosti nielen vedenia pobočky, ale aj regionálneho managementu, pričom žalovaný nemal možnosť sa pred podpisom dohody s nikým poradiť, neboli prítomní ani zástupcovia zamestnancov, resp. dohoda s nimi nebola prerokovaná, zároveň vôbec nebola skúmaná otázka, či na pracovisku žalovaného neboli zamestnanci, s ktorými by zodpovedal za schodok spoločne, ďalej, že osoby, ktoré konali v mene žalobcu sa snažili žalovaného presvedčiť k podpísaniu dohody okamžite aj preto, že bol posledný deň trvania jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa, teda aj posledný deň platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti, podpis dohody, ktorou sa žalovaný zaviazal k náhrade škody k takejto vysokej výške bez možnosti sa s kýmkoľvek poradiť, bez možnosti riadne si uvedomiť, čo predstavuje takáto suma škody, prakticky v posledných minútach posledného dňa trvania jeho pracovného pomeru, bol pri zohľadnení všetkých okolností a podmienok pre žalovaného jednoznačne nápadne nevýhodný, dohoda nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Dohoda bola podpísaná za existencie tiesne, nátlaku a zjavne nevýhodných podmienok, síce túto podpísal, avšak na nej sa nenachádza podpis žalobcu ako zamestnávateľa, žalovanému nebola odovzdaná dohoda podpísaná oboma stranami - účastníkmi dohody, ktorá by bola platným dvojstranným písomným právnym úkonom, bola mu odovzdaná iba listina s jeho vlastným podpisom. Ďalej mal za to, že podpis textu tejto dohody nespĺňa náležitosti právnych úkonov, t.j. konkrétnosť, určitosť obsahu právneho úkonu, nakoľko v texte chýbajú údaje a číslo dokumentu „určenie výšky náhrady škody“, údaje potrebné k úhrade splátok žalovaným žalobcovi, s poukazom na určenú výšku náhrady škody chýba tiež údaj o tom, že v danom prípade sa malo jednať o škodu v podobe zisteného schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, t.j. z titulu toho, že dotknutý zamestnanec je hmotne zodpovedným zamestnancom a teda by mal nahrádzať vzniknutú škodu v plnej výške bez obmedzenia zákonným limitom násobku priemerného mesačného zárobku.
22.Žalovaný následne zaslal žalobcovi písomné odstúpenie od dohody o náhrade škody, ktoré zdôvodňoval uzatvorením dohody pod nátlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a bez konzultácie so zástupcami zamestnancov. Pokiaľ žalovaný v podanej žalobe uviedol, že neakceptuje žalovaným mu zaslané a doručené písomné odstúpenie od dohody preto, že tieto dohody nezakladajú nárok na platné odstúpenie od dohody o náhrade škody, keďže dohoda o náhrade škody bola podpísaná, na základe slobodnej a vážnej vôli účastníkov, ktorá bola prejavená zrozumiteľne a určite, s týmto sa žalovaný nestotožňuje, resp. čiastočne áno, ale z nasledujúcich dôvodov, pokiaľ mal byť vykonaný právny úkon, avšak tento trpí vadou spočívajúcou v tom, že bol vykonaný pod nátlakom, už samotná existencia týchto skutočností spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko absentuje slobodná a vážna vôľa toho, kto daný úkon činí, a teda má za to, že takýto úkon nikdy ako právny úkon neexistoval, má za to, že žalovaný mohol odstúpiť od tejto dohody o náhrade škody z dôvodu tak, ako
uviedol, že bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pokiaľ žalobca poukazoval na nemožnosť odstúpenia od dohody, nakoľko táto bola podpísaná na základe slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola daná určite a zrozumiteľne, na preukázanie tohto tvrdenia ako pravdivého a platného nestačí samotná skutočnosť, že takéto vyhlásenie obsahuje text dohody, k skutočnej vôli a jej prejavu je možné dôjsť až výkladom a skúmaním všetkých skutočností, ktoré pri vykonávaní tohto úkonu boli a práve v tejto súvislosti žalovaný tvrdí a preukazuje konkrétne okolnosti, za ktorých dohodu podpísal, a to ich nápadná nevýhodnosť, nátlak zo strany žalobcu a tieseň, do pozornosti dáva aj otázku dobrých mravov a výkladu právnych úkonov vzhľadom na súlad s dobrými mravmi, pričom v rozpore s dobrými mravmi je, aby bol zamestnanec nátlakovým spôsobom navedený, resp. presvedčený k tomu, aby podpisoval dokumenty, ktoré by s odstupom aspoň niekoľkých dní, minimálne však hodín zrejme nepodpísal, resp. podpísal by ich až po zrelej úvahe a uvedomení si ich dôsledkov, prípadne aj po porade so zástupcami zamestnancov, prípade aj s osobou znalou práva.
23.Ďalej, ani samotný podpis dohody o náhrade škody, resp. uznanie záväzku nie je bez ďalšieho možné považovať za dôkaz o tom, že takýto záväzok medzi zamestnancom a zamestnávateľom skutočne existuje a že je zaň zodpovedný práve tento zamestnanec, z týchto dôvodov žiada, aby súd žalobu zamietol.
24.Žalobca k vyjadreniu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že aj keď sa dohoda o hmotnej zodpovednosti najčastejšie uzatvára mimo pracovnej zmluvy, môže ju uzavrieť aj v rámci ako súčasť pracovnej zmluvy. V tomto prípade tak žalobca nekonal v rozpore so Zákonníkom práce a so žalovaným v rámci pracovnej zmluvy uzatvoril aj platnú dohodu o hmotnej zamestnanosti, pričom na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje, aby účastníkmi vznikol pracovnoprávny vzťah, pričom je nevyhnutné, aby pri uzatváraní dohody bolo zrejmé, akú funkciu má zamestnanec vykonávať z dôvodu, aby nevznikli pochybnosti, ak ide o zamestnanca, alebo o preradenie na inú prácu, alebo o preloženie, ďalej, že náležitosťou dohody o hmotnej zodpovednosti na platnosť ktorej sa vyžaduje písomná forma, je jej podpis, vlastnoručný podpis takejto dohody nie je možné nahrádzať mechanickými prostriedkami a teda žalobca zdôrazňuje, že dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným bola uzavretá platne v rámci pracovnej zmluvy.
25.Čo sa týka spoločnej hmotnej zodpovednosti, žalobca upriamil pozornosť na pojem pracovisko - miesto výkonu práce nie je totožné s pojmom pracovisko, keďže pracovisko je podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
- „miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce“. Majú za to, že pojem pracoviska je užší, ako pojem miesta výkonu práce. V danom prípade pracoviskom zamestnanca, ktorý pracuje na pobočke banky, v tomto prípade poradcu klienta, je priestor vymedzený stolom, za ktorým zamestnanec vykonáva svoju prácu, pracovný stôl je vybavený časovou pokladňou, ktorá je zamestnancovi k práci na daný deň pridelená a v rámci ktorej je uložená hotovosť, ktorú si do nej zamestnanec prenesie v pokladničnej resp. prenosnej schránke, pokladničnú schránku si zamestnanec každé ráno prevezme z bezpečnostného úschovného objektu, v tomto prípade z mobilného trezoru pobočky, večer predmetnú schránku, do ktorej vloží peniaze z časovej pokladne odovzdá späť do trezoru, kde ju od neho preberajú dvaja pracovníci pravidlom komisionality, a teda pravidlom štyroch očí, pred odovzdaním pokladničnej schránky do trezoru pobočky, si zamestnanec zráta hotovosť, vytlačí si uzávierku pokladne, a teda evidenčný stav pokladne, ktorý následne doplní svojím podpisom preukazujúcim, že fyzický stav hotovosti na pokladni korešponduje so stavom evidenčným. Akúkoľvek nezrovnalosť fyzického stavu hotovosti s evidenčným stavom, musí zamestnanec okamžite hlásiť riaditeľovi pobočky, po celý čas trvania pracovnej zmeny zodpovedá zamestnanec v plnej miere samostatne za jemu zverenú hotovosť, a to počnúc časom, keď si ráno z trezoru vyzdvihne pokladničnú schránku a končiac večer po skončení pracovnej zmeny, kedy pokladničnú schránku odovzdá späť do trezoru. Predmetné je ošetrené existenciou kľúča k časovej pokladni a tiež existenciou hesla k časovej pokladni, kľúč je zamestnancovi odovzdávaný proti podpisom na dokumente evidencie kľúča. Žalovaný prevzal kľúč od poslednej pokladne, na ktorej pracoval a na ktorej vznikol schodok dňa 31.10.2013. Kľúč zamestnanec odovzdáva inému zamestnancovi iba v prípade, ak ide pracovať na inú časovú pokladňu, heslo k časovej pokladni pozná však iba zamestnanec. Potom, ako si ho zvolí, písomne ho vloží do obálky, tú uzavrie a obálku vloží do úschovy v rámci pobočky. Predmetné skutočnosti dokazuje aj zoznam úschov podľa kódov úschovne, kde je presný zoznam vecí, ktoré sú v úschove pobočky uložené, okrem iného aj obálky s heslami k jednotlivým pokladniam. V prípade žalovaného išlo o heslo k pokladni č. 5512.
26.Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že každý zamestnanec systémovo pracuje vždy na svoju pokladňu pridelenému v systéme pod určitým číslom, v prípade žalovaného bola mu pridelená pokladňa č.3038, čo znamená, že fyzicky môže pracovať za akoukoľvek časovou pokladňou, ako v prípade žalovaného - posledná časová pokladňa, za ktorou pracoval, mala číslo 5512, vykonávať všetky operácie, ktoré prevedie počas pracovnej zmeny, sa mu však zaznamenávajú v systéme pod jemu prideleným číslom pokladne, žalobca má preto za to, že v danom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca pracuje na pracovisku s viacerými zamestnancami a teda hovoriť o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
27.Čo sa týkalo neurčitosti a nezrozumiteľnosti pracovnej zmluvy, ktorý upravuje spoločnú hmotnú zodpovednosť, a teda bodu č.37, žalobca uviedol, že dotknuté ustanovenie pracovnej zmluvy je jasne formulované tak, aby z neho bolo zrejmé, že v prípade, ak zamestnanec bude pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude s nimi zodpovedať za vzniknutý schodok spoločne. Dotknuté ustanovenie je ani zavádzajúce, ani nejasné, keďže zamestnanec nepracuje na danom pracovisku - stôl spojený s časovou pokladňou spoločne s inými zamestnancami, zodpovedá za hodnoty mu zverené, t.j. za hotovosť individuálne. K skutočnostiam, že predmetný schodok bol zistený posledný deň pracovného pomeru, žalobca uviedol, že po ukončení pracovnej zmeny si zamestnanec zrátal hotovosť, akú má v časovej pokladni, vytlačil uzávierku s evidenčným stavom pokladne, ak následne evidenčný čas nekorešpondoval s fyzickým stavom v hotovosti v pokladni, bol povinný uvedenú skutočnosť oznámiť riaditeľovi pobočky, dňa 31.10.2013 žalovaný takúto nezrovnalosť nahlásil riaditeľke pobočky, dňa30.1.02013 tak však neurobil, to znamená, že ku koncu pracovnej zmeny dňa 30.10.2013 bol evidenčný aj fyzický stav pokladne totožný, a žiaden schodok na nej nebol. Následne dňa 30.10.2013 žalovaný odovzdal hotovosť do trezoru a ráno dňa 31.10.2013 ju z trezoru prevzal. Žalobca tvrdí, že počas pracovnej zmeny dňa 31.10.2013 nemal k jeho časovej pokladni, a teda ani k hotovosti bez jeho prítomnosti prístup nikto iný, iba žalovaný.
28.Ďalej žalobca ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným, že zverenie neznamená len holé odovzdanie týchto hodnôt zamestnancovi, ale súčasne možno z výlučnej dispozície zamestnanca týmito hodnotami, neznamená, že zamestnanec bude musieť mať jemu zverené hodnoty sústavne u seba v osobnej opatere, avšak musí mať zo strany zamestnávateľa vytvorené vhodné podmienky tak, aby boli tieto zabezpečené proti zásahu inej osoby, z tejto skutočnosti žalobca uviedol, že hotovosť, ktorá je zverená zamestnancovi po celý čas trvania jeho pracovnej zmeny, je pod jeho dohľadom a nemá k nej prístup nikto iný, pre prípad, že sa zamestnanec nezdržiava pri svojom stole a teda pri časovej pokladni, tá je chránená heslom, ktoré vie opäť len zamestnanec, navyše prístup do nej je možný iba v kombinácii heslo, kľúč, ktoré má u seba tiež zamestnanec. Ak sa v priebehu dňa vykonáva dotácia bankomatu, alebo odvod peňazí do spracovateľského centra, všetky úkony, pri ktorých zamestnanec manipuluje s hotovosťou, sa dejú komisionálne, to znamená, za prítomnosti ešte jedného zamestnanca, ktorý predstavuje dohľad nad činnosťami, ktoré s hotovosťou vykonával zamestnanec na jemu pridelenej časovej pokladni, večer zamestnanec po prerátavaní si hotovosti v pokladni, prekladá hotovosť do prenosnej schránky, a tú následne odovzdáva dvom zamestnancom, kľúčiarovi a hesliarovi, stojacim pri trezore, preberanie sa tak uskutočňuje komisionálne, čiže dvaja zamestnanci preberajú schránku od zamestnanca a pred ním ju vkladajú do trezoru, ráno sa situácia opakuje. Všetko sa deje oproti podpisu zamestnanca, pod evidenciu uložených pokladničných schránok, a preto nie je možné to, čo tvrdil žalovaný, že nemal vytvorené vhodné pracovné podmienky. Navyše žalovaný dňa 30.10.2013 bol sám jednou z dvoch osôb, ktoré preberali od zamestnancov prenosné schránky a ukladali ich do trezoru, až do31.10.2013, v tomto smere mal funkciu kľúčiara, čiže hotovosť zo svojej časovej pokladne si dňa 30.1.02013 sám ukladal do trezora a nasledujúci deň si ju vyberal.
29.Čo sa týkalo postupu odovzdávania hotovosti do trezoru, nie je pravdou, že je zamestnancami na pobočke zaužívaný tak, že si nechávajú hotovosť v prepravných schránkach v priestore pred miestnosťou, kde sa nachádza trezor, práve naopak, zamestnanci s prepravnými schránkami čakajú pred miestnosťou s trezorom, kým k dverám do miestnosti nepristúpia na to určení dvaja zamestnanci, trezor neotvoria a nepreberú proti podpisom na evidencii uložených pokladničných schránok prepravné schránky s hotovosťou od všetkých zamestnancov.
30.Ďalej žalobca uviedol, že pri prenose hotovosti k trezoru k pokladniam a naopak, nie je z hľadiska bezpečnosti natoľko dôležité, tieto schránky uzamykať, pretože prenos hotovosti a manipulácia s ňou (v zmysle dotácia bankomatu, odvod do spracovateľského centra a pod.), sa v čase otváracích hodín pobočky deje komisionálne, po ukončení otváracích hodín pobočky, si zamestnanci zrátajú hotovosť na svojej časovej pokladni a po odsúhlasení si fyzického stavu hotovosti v pokladni s evidenčným stavom vytlačeným zo systému a nevykázaní schodku, odnášajú svoju hotovosť do trezoru, kde je od nich komisionálne prebratá dvoma zamestnancami, ktorí prepravnú schránku vkladajú, ale aj vykladajú z trezoru pod plným kamerovým dohľadom.
31.Predmetnú situáciu na pobočke riešila riaditeľka banky, žalovanému bez akéhokoľvek nátlaku navrhla po niekoľkohodinovom šetrení celej situácie, až potom ako si bola istá závermi týkajúcimi sa šetrenia celej situácie a tiež faktom, že žalovaný nesie v tomto prípade zodpovednosť za chýbajúcu hodnotu, ktorá mu bola zverená, aby splácal škodu v sume 100,- eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci počnúc 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr do 31.12.2017 s tým, že žalovaný písomne uznal tento text tým, že ho podpísal a uviedol, že súhlasím s návrhom, má za to, že ak by si bol žalovaný istý tým, že nenesie na schodku žiaden podiel viny, žalobca nerozumie, prečo by uvedené vyhlasoval a následne aj dobrovoľne vlastnoručne napísal pod návrh - vysporiadanom v rámci dokumentu hlasmi operačného rizika. Žalobca nerozumie, aký nátlak žalovaný spomína, keďže žalobca má za to, že žalovaný nekonal pod nátlakom.
32.Ku skutočnostiam, že žalovaný sa nemohol s nikým poradiť, ohľadom postupu v predmetnej veci pri podpisovaní listiny „dohoda“, žalobca uviedol, že nikto mu nebránil v tom, aby sa s niekým radil, a ani ho nikto nenútil nič podpisovať, navyše dohoda o náhrade škody, ktorú podpísal, bola predbežná, neboli v nej vyplnené všetky údaje, čo žalovaný aj ďalej vo svojom vyjadrení namietal, riaditeľka pobočky žalobcovi jasne uviedla že dohoda je predbežná, pretože interné postupy banky, ani inú dohodu v tejto fáze neumožňujú podpísať, všetkému porozumel, predbežnú dohodu podpísal, dokonca prisľúbil, že bude účastný neskoršieho stretnutia, za účelom podpísania riadnej dohody o náhrade škody, so všetkými náležitosťami, aké má mať, čiže aj s podpisom zamestnancom ústredia žalobcu ako aj s potvrdením jej prerokovania zástupcami zamestnancov, rovnako súhlasil s tým, že stretnutie bude u notára, za účelom spísania notárskej zápisnice, keďže podľa interných podpisov, ak je škoda nad 1.500,- eur, je potrebné spísať so zamestnancom notársku zápisnicu ako exekučný titul. Na dohodnuté stretnutie na deň 4.11.2013 sa nedostavil, o čom informoval riaditeľku pobočky v sobotu dňa 02.11.2013, kedy jej oznámil, že cestuje do Českej republiky. Po opakovaných telefonátoch žalovanému, sa nakoniec riaditeľke podarilo dohodnúť termín stretnutia za účelom spísania notárskej zápisnice, kedy mala riaditeľka k dispozícii už riadne podpísaný dokument - dodatok k dohode o náhrade škody doplnený o údaje, ktorý v texte predbežnej dohody chýbali, a to účet zamestnávateľa, variabilný symbol, špecifický symbol, číslo dokumentu s tým, že v ňom bol urobený ústupok zo strany žalobcu voči žalovanému a to odklad prvej splátky až na 15.01.2014, žalovaný v ten deň dohodu o náhrade škody odmietol podpísať, spolu so svojím právnym zástupcom sa obrátili na riaditeľku pobočky s cieľom dohodnúť sa s ňou o tom, že ide o spoločnú hmotnú zodpovednosť a tiež o odpustení náhrady schodku v plnej sume. Riaditeľka pobočky uviedla, že toto nie je v jej kompetencii, stretnutie sa ukončilo a dňa 24.01.2016 bolo doručené na ústredie žalobcu v Bratislave odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 30.12.2013, čím mal žalovaný na mysli odstúpenie od predbežnej dohody o náhrade škody.
33.Čo sa týkalo námietok žalovaného, že teda výška náhrady škody nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, táto skutočnosť však neovplyvňuje platnosť uznania škody zamestnancom, kde zamestnanec škodu uznal, a bol ochotný ju v plnej miere uhradiť, navyše k prerokovaniu škody zástupcami zamestnancov došlo dňa 27.11.2013 presne v súlade s internými postupmi žalobcu pre dané prípady.
34.Žalobca ďalej uviedol, že riaditeľ pobočky, tak ako tomu bolo v tomto prípade, v zmysle interných postupov žalobcu, vypracuje návrh - dohoda o náhrade škody, ktorý po podpise zo strany zamestnanca, ihneď zašle emailom (kryptovanou poštou s digitálnym podpisom spolu s naskenovaným hlásením o operačnej strate, musí byť podpísané riaditeľom pobočky a zamestnancom zodpovedným za škodu na asistentku regionálneho riaditeľa na zabezpečenie prerokovania s odbormi), po získaní stanoviska zo strany odborov, riaditeľ pobočky zabezpečí vytlačenie finálnej verzie návrhu dohody dvakrát, dokument dá podpísať zamestnancovi, doloží k dohode vytlačenú správu o prerokovaní od rady odborových zástupcov, vrátane pripomienok odborov, ak boli zaslané a zašle doklady poštou na odbor personál -
odmeňovanie, na adresu Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, na podpis na stranu zamestnávateľa, keď zamestnanci odboru personál - odmeňovanie predmetné zabezpečia, podpísané dohody sa vrátia poštou naspäť k riaditeľke pobočky, v súlade s tým, tak podpis predbežnej dohody o náhrade škody bol podpisom, ktorý započínal celý vyššie uvedený interný proces, žalobca tak nekonal s úmyslom poškodiť žalovaného, ale konal tak, ako mu to prikazujú interné predpisy, čiže na stretnutí u notára už mala riaditeľka pri sebe výstup zo strany zástupcov zamestnancov a dohodu o náhrade škody pripravenú tak, ako to hovorí interný predpis, k tomu však už žalovaný odmietol podpísať.
35.Ďalej žalobca uviedol, že v ust.§ 191 ods. Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť prerokovať so zamestnancom požadovanú náhradu škody a oznámiť mu výšku škody najneskôr do 1 mesiaca odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla, že za ňu zamestnanec zodpovedá, keďže v prípade žalovaného na uvedený takýto čas nebol, pretože ten v daný deň končil pracovný pomer a ako sám uviedol, cestoval v najbližších dňoch do zahraničia, žalobca situácia riešil okamžite. Ak sa zo strany žalovaného táto skutočnosť javila ako nátlak, tak potom z jeho strany išlo o neporozumenie celej situácie z pohľadu žalobcu ako zamestnávateľa.
36.Na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že dohoda o hmotnej zodpovednosti nemôže byť platná bez toho, aby sa skúmal aj obsah tejto zmluvy, nesúhlasil s výkladom pojmu pracovisko uvedeného zo strany žalobcu, pretože podľa názoru žalovaného, pracovisko v tomto prípade je pobočka banky, že do úvahy treba vziať aj skutočnosť, že peňažné prostriedky sa v rámci bankovej spoločnosti premiestňovali do trezora, teda nezostávali iba v stole spojenom s časovou pokladňou, že žalovaný si počas svojej pracovnej zmeny dňa 31.10.2013 splnil svoje povinnosti riadne, nezanedbal dohľad nad zverenými hodnotami, rovnako tak má za to, že žalovaný nemohol počas pracovnej zmeny dňa 31.10.2013 hotovosť v sume 5.000,- eur fyzicky z pokladne vybrať, napr. si ich vložiť do vrecka a už vôbec nie vyniesť mimo pobočky zamestnávateľa, zároveň uviedol, že medzi koncom pracovnej zmeny dňa 30.10.2013 a začiatkom zmeny dňa 31.10.2013 nemal predmetnú pokladňu žalovaný pod dohľadom, a teda zodpovedal za zverené hodnoty iba v čase, kedy mu boli skutočne zverené, a kedy na ne mohol náležite dohliadať, t.j. počas pracovnej zmeny, žalovaný nebol a ani nemohol byť zodpovedný za manipuláciu s pokladňou v čase, kedy mali byť tieto uložené v trezore, teda žalovaný ako zamestnanec nemal ako zistiť, či v priebehu noci sa s pokladňou resp. hotovosťou v nej nemanipulovalo, ďalej je nepresvedčivé tvrdenie, podľa ktorého by mal mať heslo v pokladnici výlučne zamestnanec, ktorému táto pokladňa bola zverená, je nepochybné, že heslá musí poznať aj niekto iný, napr. v prípade ak sa zamestnanec nedostaví na pracovisko, alebo pre iné dôvody, pre ktoré je potrebné mať prístup ku všetkým pokladniam.
37.Žalobca však tvrdil, že hotovosť sa prekladá z časových pokladníc do prenosnej schránky, žalovaný uviedol, že od tejto prenosnej schránky kľúč nikdy k dispozícii nemal, ďalej že priestor pred trezorom kamery nezachytávali a práve tam sa prenosné schránky aspoň na nejaký čas ukladali, keďže to tak bolo zaužívané, v období, kedy bol žalovaný ich zamestnancom, nátlak videl žalovaný v tom, že počas niekoľkohodinového riešenia situácie bol ponechaný sám na seba, nemal sa s kým poradiť, o svojich právach a povinnostiach a že je pravdepodobné, že pokiaľ si mal vybrať medzi možnosťou zaplatenia v splátkach alebo povinnosťou splatiť celý dlh v celku, splátky sa zdali vhodnejšie, uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný bol k podpísaniu dohody o náhrade škody vyzvaný bez toho, aby mu bol poskytnutý nejaký čas na získanie celkového prehľadu o situácii na poradu s dôveryhodnou osobou atď., žalovaný naďalej namieta platnosť dohody o náhrade škody, pretože to bol práve žalobca, ktorý na základe tejto listiny uplatňuje svoj nárok v tomto konaní.
38.Súd v prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, prednesom zástupcu za žalobcu, žalovaného, písomnými vyjadreniami zástupcu za žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, prednesmi na pojednávaní zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi priloženými k žalobe a zistil tento skutočný stav:
39.Žalobca zotrvával na podanej žalobe, ktorou žiadal zaplatenie sumy 5.000,- eur z dôvodu náhrady škody, ktorá bola podpísaná na základe vôle účastníkov konania, keďže žalovaný pracoval u žalobcu a v priebehu výkonu práce došlo k schodku na jemu zverených hodnotách a na základe toho bol zistený rozdiel vo výške 5.000,- eur, pričom vznik tohto schodku je popísaný v zázname žalobcu, ktorý je označený ako hlásenie operačného rizika, žalovaný súhlasil s návrhom dohody o náhrade škody, ktorú podpísal s tým, že túto bude splácať v splátkach, k čomu však ale nedošlo.
40.Zároveň uviedla, že iný postup je v prípade, ak sa napr. dotuje automat, vtedy by pristúpil k žalovanému jeho druhý kolega, v čase, keď je pobočka otvorená, spoločne by vybrali peniaze z časovej pokladne, preložili by ich späť do pokladničky a odniesli by ich napr. do bankomatu, keď sa však pobočka uzavrie a už sú tam iba kolegovia, pracovníci banky, tak sa už taký dôraz na tieto skutočnosti neprikladá, pretože sa ráta s tým, že každý od stola prechádza a drží si svoju hotovosť v ruke a ide do trezoru, kde sú opäť jeho dvaja kolegovia alebo on sám a ukladá do trezoru pod plným dohľadom kamier. Skutočnosť, prečo však nechal pokladničku pred vstupom do predtrezorovej miestnosti je pre žalobcu nepochopiteľná. Uviedla, že toto nie je bežná prax, že by si pracovníci banky ponechávali len tak pokladničky s tým, že si pôjdu zafajčiť, navyše miestnosť šatne je od predtrezoru vzdialená cez chodbičku cca. 1,5 metra, čiže aj keby sa prezliekol žalovaný a keby niekto prišiel na chodbu, tak neexistuje, aby nevidel, resp. nepočul, že tam niekto je. Navyše zvuk otvorenia kasy by bolo počuť. Žalovaný neskôr podal aj trestné oznámenie na banku, momentálne je trestné konanie prerušené, polícia ho prerušila, ďalej uviedla, že v ten večer, kedy sa prezerali kamerové záznamy, zvolila riaditeľka klasický postup, opýtala sa zamestnanca, či uznáva záväzok, ktorý je, žalovaný uviedol, že áno, s náhradou škody súhlasí, podpísal, pritom sa spisuje hlásenie, tam sa zaznamená všetko, čo sa stalo, to sa vytlačí, nie je pravdou, že by sa mal vyvíjať nejaký nátlak, ak by nepodpísal hlásenie, tak by jednoducho začali normálne konania o náhradu škody súdnou cestou. Tým, že žalovaný to podpísal, že je ochotný to uhradiť a chce to splácať, mali za to, že túto náhradu škody uznáva, nie je pravdou, že by to bolo podpísané pod nátlakom. Prítomná pri podpisovaní dohody bola ešte regionálna riaditeľka a tiež ďalšia osoba a žalovaný, čiže sa jednalo o dve ženy.
41.Zástupca žalovaného s týmto nesúhlasil, mal za to, že v prejednávanej veci sa nejednalo o dohodu, návrh, alebo o predbežnú dohodu, kde sa mali dohodnúť základné veci týkajúce sa podpisu, je pravdou, že žalovaný dal súhlas k tejto predbežnej dohode, následne ju aj podpísal, avšak podľa jeho názoru táto dohoda nie je platný právny úkon, pretože neboli splnené všetky náležitosti, ktoré samotná dohoda má mať, keďže nebola podpísaná zamestnávateľom a nebol tam daný ani súhlas odborov, ďalej, že táto bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, keďže bola uzavretá pod nátlakom, kde samotný žalovaný bol vyčerpaný z celodennej práce a ani nevedel čo podpisuje, zamestnanci ho k tomu prinútili, aby túto dohodu podpísal, vyhýbali sa uplatnenia spoločnej zodpovednosti všetkých zamestnancov, ktorí v tej dobe pracovali na pracovisku a mali prístup k zvereným hodnotám, pričom aj samotná riaditeľka bola povinná zaplatiť značnú časť za tento schodok, a preto má za to, že dohoda o náhrade škody je neplatná, že žalovaný nemal k dispozícii kľúč od prenosnej pokladne, táto nikdy nebola zamknutá, pretože v tej dobe zamestnankyňa, ktorá bežne vykonávala svoju prácu na hlavnej pokladni bola na dovolenke, a pravdepodobne zabudla odovzdať kľúč od pokladne, t.j. veľká pokladňa bola vždy otvorená a nebola zamknutá, pričom žalovaný bol v ten deň na hlavnej pokladni, prepočítavali sa všetky peniaze, ktoré v priebehu dňa boli uložené v priehradkách na hlavnej pokladni, mal k dispozícii dve pokladničky, jednu svoju malú, kde bolo menej hotovosti, a tie podobné mali k dispozícii aj ostatní zamestnanci, ktoré boli v centre banky, bola k dispozícii aj väčšia pokladnička, kde boli vlastne iba väčšie hodnoty uložené v balíčkoch - 5.000,- eur, ktoré boli zviazané gumičkou, pričom proces doplňovania hotovosti na začiatku dňa bol taký, že človek si zobral z trezoru svoju pokladničku a teda aj žalobca si zobral aj veľkú pokladňu, ktorá nebola zamknutá, dal si ju do svojej hlavnej pokladne a vytiahol všetky hotovostné sumy zo svojej pokladničky aj z veľkej, na konci dňa začal prepočítavať, zobral si veci, ktoré mal pri sebe, najprv začal dopĺňať veľkú pokladňu, tam boli veľké bankovky, potom zobral zvyšok hotovosti a začal dopĺňať do svojej malej pokladne a vtedy zistil, že tam je schodok, okamžite túto skutočnosť oznámil, takto došlo k zisteniu schodku, deň predtým, keď sa vkladali veci do trezoru, tak bola zaužívaná prax na pobočke, že všetci zamestnanci na konci dňa, keď sa mala zatvoriť pobočka, vzali svoje pokladničky zamknuté, odložili ich na miesto pred trezorom a nestáli pri pokladni 15 minút alebo pol hodiny, ale šli si zafajčiť, išli si vybaviť telefonáty, nechali tam svoje pokladničky a tak aj žalovaný si nechal pokladničku aj veľkú, ktorá nebola zamknutá, a ten priestor pred trezorom, tam nebola žiadna kamera a keď si on odbehol, a žalovaný si odbehol a pokladničky boli pred trezorom uložené a každý mohol mať prístup a jedna z tých pokladní nebola zamknutá.
42. Žalovaný uviedol, že bolo zaužívané nielen na tejto pobočke, ale aj na predchádzajúcej, kde pracoval, že sa zamknuté skrinky priniesli k trezoru a išli sa prezliecť alebo zafajčiť, a tak tomu bolo aj v Košiciach, na Jazere, že sa dali skrinky do chodby pred trezorom, pobočka bola uzavretá, išli sa
prezliecť alebo si zafajčiť, on nemal dôvod nedôverovať kolegom, pobočka v daný deň bola zatvorená o 17.00 hod., pričom dohoda bola podpísaná po 8 hodinách, najprv sa snažili nájsť hotovosť, čiže pozerali kamerové záznamy, prepočítali hotovosť viackrát, bola prítomná aj generálna riaditeľka, riaditeľ pobočky a žalovaný, čiže boli traja, a bolo mu povedané, že to musí podpísať ako predbežnú dohodu s tým, že potom sa spíše na ďalší týždeň ešte ďalšia dohoda, lenže ďalší týždeň sa už žalovaný nemohol dostaviť. Mal za to, že po 8 hodinách, čo sa snažili nájsť chybu, bol už psychicky vyčerpaný a preto to podpísal. Mal však za to, že banka nepostupovala správne, taktiež keď podpisoval túto dohodu, nebol tam prítomný zástupca zamestnancov a toto berie ako pochybenie zo strany banky, ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by sa bol prezliekať, tak ako to uviedla žalobkyňa, on nebol v šatni, ale bol vonku si zafajčiť, čiže aj keby tam boli nejaké zvuky, keď sa otvárala pokladňa, to žalovaný nemohol počuť.
43.Svedkyňa C.Á. M. ako riaditeľka pobočky uviedla, že žalovaný nastúpil k nim na pobočku v auguste 2014, bolo to po 15.08., bol presunutý na inú pobočku, čiže prešiel pracovať z jednej pobočky na druhú, medzičasom sa rozhodol, že podá výpoveď, takže pracovný pomer sa mu mal ukončiť v októbri 2014, na pobočke pracovali 4 pracovníci, jeden bankár a jeden pracovník, ktorý pracoval v hlavnej pokladni, aktívny pracovník nebol prítomný. Je to pracovisko, kde sa pracuje s väčšími hotovosťami ako štandardne. Práca s klientom, každý má pridelenú svoju pokladňu a vlastne na pokladni má pridelenú hotovosť, každé pracovisko má pokladňu, ktorá je pod zámkou, je uzamknutá a každá pokladňa má svoj kľúč a na pokladňu sa pracovník pod svojím kódom, ktorý si zadá, prihlasuje, to znamená, že ak je prihlásený pod svojím kódom, počas celého dňa, kedy tam má zverenú hotovosť uschovanú a ak by aj prišiel iný pracovník a chcel by pokladnicu otvoriť, vôbec sa tam nevie prihlásiť, pretože je tam daný pracovník prihlásený pod svojím kódom. Počas celého dňa je táto hotovosť uzatvorená v pokladni, a pokladňa sa otvára iba vtedy, ak klient potrebuje výber alebo vklad, večer a ráno potrebuje pracovník hotovosť dostať a večer hotovosť z pokladne odniesť, na to slúži prepravná schránka a tá slúži iba na prepravu, to znamená, úschova je jasne zadefinovaná v predpise, forma úschova je časová pokladňa, ktorá sa používa na tom pracovisku, a trezor a trezorová miestnosť, ktorá je vlastne v zázname pobočky, iba v týchto dvoch úschovách sa môže uschovávať hotovosť, či už je to hotovosť, alebo sú to ceniny, alebo vkladné knižky alebo pokladničné šeky, takže ráno trezor majú na starosti stále dve osoby, tzv. trezorári, jeden z nich má trezorový kľúč a druhý má trezorové heslo, nikdy nemôžu vlastne vstúpiť do toho trezoru, iba jeden z pracovníkov, ráno sa otvorí trezor a každý pracovník si vyberá pokladničnú schránku, ktorá mu slúži na presun hotovosti z trezoru. Preberie si pokladničnú schránku oproti podpisu, ide k svojmu pracovisku, vyloží si časovú pokladňu, ktorá je pod zámkom a teda stráženým bezpečnostným systémom, funguje to rovnako, pracovník je povinný zrátať si pokladnicu, odsúhlasiť fyzický stav s evidenčným, či mu sedí, či tam nie je schodok alebo prebytok, vloží si do tej prepravnej schránky, ktorá slúži na prepravu, počas dňa preprava tých prostriedkov môže byť aj v takom textilnom vrecúšku, takže to slúži len na prepravu, trezorári oproti podpisu odovzdajú prepravnú schránku, tak je to v predpise, ak si pracovník vyberie pokladničnú schránku a nechá si niekde vzadu na stole, ide sa najesť alebo niečo podobné, je to porušenie pracovnej disciplíny, každý pracovník vie, že pokladničnú schránku si nemá nechávať nikde, slúži len na presun hotovosti. Nie je bežnou praxou, samozrejme ak schránku nechá a opustí, je to jeho pochybením, minimálne by mal pokladničnú schránku dať do trezorovej miestnosti, to je vlastne miestnosť, kde sa nachádza trezor, tá je uzamknutý kľúčom, je tam aj kamerový systém, je to tzv. dotačná cesta, pri ktorej sa preberá hotovosť a aj odvádza. Od tohto trezoru mali kľúčiari kľúč, toho času mal žalovaný kľúče, čiže nebol problém tie dvere otvoriť a uložiť tam schránku, je to postup, ktorý je úplne bežný, a je to aj zabezpečené kamerovým záznamom.
44.V deň, kedy bol vlastne posledným dňom zamestnania žalovaného, svedkyňa riešila nejaké reklamácie a spracovávala žiadosti klientov, čiže so žalovaným sa dohodla, že ostane posledný týždeň v časovej pokladni, aby si administratívne bolo toho čo najmenej, cez celý ten týždeň sa realizovali výstupné listy, ktoré potreboval a potvrdenia, ktoré potrebovala z banky, dňa 31.10. sa dohodli, že si zráta sumu, keďže končí, musí hotovosť previesť, pričom v ten deň jej zahlásil, že má schodok v pokladni, že mu chýba 5.000,- eur, čo je veľmi neštandardné, prvé čo stále vykonajú, spoločne prerátajú, čiže evidenciu majú v systéme viditeľnú. Prerátava sa hotovosť, keďže tá suma nesedela, tak postupovala tak, že prerátala pokladnicu, každému jednému pracovníkovi, každému jednému pracovníkovi pokladnica sedela, následne sa robilo preratávanie a evidencia na bankomate, takže sa vykonala kontrola o evidenčnom stave, ale fyzicky vyberali všetky prostriedky z bankomatu. Všetko odkontrolovali, všetko bolo realizované komisionálne, tam všetko sedelo, predtým sa robil aj odvod do ich oddelenia, takže volali a zisťovali, či bolo všetko v poriadku, vykonalo sa ešte jedno
kontrolné preratávanie, ešte raz kontrolovali, či bolo všetko v poriadku, to znamená snažili sa zistiť, či náhodou sa žalovaný nepomýlil, či neurobil nejakú opačnú transakciu, namiesto vkladu výber alebo naopak, všetko prechádzali, každá transakcia mala veľa odpočtov, avšak žalovaný tvrdil, že sa určite nepomýlil, že neurobil žiadnu chybu, ale svedkyňa si chcela byť na 100% istá. Následne prechádzali kamerové záznamy každého jedného klienta, ktorý prišiel, či naozaj hotovosť vkladal, či vyberali prostriedky, či tá účtovná operácia bola naozaj vklad, následne zase tie prostriedky, či by sa vyberali, či naozaj sa prijímali prostriedky od pracovníka, či to bol výber, nezistili žiadne nezrovnalosť. Svedkyňa urobila zo svojej úrovne všetko, čo urobiť mohla, pretože ako svedkyňa bola povinná hlásiť svojmu nadriadenému o tom, či vznikne na pobočke schodok alebo prebytok, jednoducho prostriedky musia sedieť a nesmie tam byť rozdiel. Následne na to volala svojho nadriadeného, ktorý má na starosti túto oblasť, ktorá jej privolala vtedajšiu regionálnu riaditeľku pani Y., ktorá povedala, že príde, takže na ňu čakali na pobočke, ešte raz však všetko prerátali, opätovne porovnávali s evidenčným stavom, opätovne prechádzali pobočky, opätovne prechádzali úverové záznamy, kontrolovali bankomat, následne na to potrebovala urobiť záznam, to znamená urobiť evidenčný stav pokladne, robí sa to účtovnou operáciou v systéme, aby zistili schodok, všetko sa podpisuje, aj že v pokladnici majú schodok, alebo v pokladnici majú manko, pokiaľ toho, aký rozdiel ide, či je prebytok alebo schodok, a toto je povinná nahlásiť do operačného systému. Svedkyňa vedela, že túto operáciu, resp. nahlásenie nebude možné urobiť hneď, túto povinnosť je svedkyňa povinná urobiť do 24 hodín, potrebovali to riešiť, a teda vykonala hlásenie udalosti s tým, že následne nasleduje dohoda, tá dohoda musí byť prerokovaná radou odborových zástupcov a samozrejme musí to byť dohoda spísaná aj formou, akou chceli schodok splácať, keďže svedkyňa nevedela, akým spôsobom to bude fungovať, spísali teda hlásenie a vychádzala z toho ďalej, na čom sa dohodli, žalovaný sa dohodol so svedkyňou a vtedajšou regionálnou riaditeľkou, že ten schodok bude riešiť a že ešte v pondelok príde, a dokončia celú záležitosť, taká bola dohoda so žalovaným. Následne však volal, že cestuje preč a v pondelok nepríde, ešte v ten deň, keď spísali hlásenie o operačnej udalosti, dali však žalovanému podpísať predbežnú dohodu, ale bola to dohoda, na ktorú upozornila žalovaného, že tam nebolo číslo účtu ani forma splácania, pýtali sa ho, aká forma by mu vyhovovala, či mesačné splátky by mu vyhovovali s tým, že ho upozornila na to, že následne to musí ísť na prerokovania Radou odborových zástupcov. Vysvetlila mu všetky tieto informácie a keďže išlo o škodu, ktorá prevyšuje určitú výšku, bolo nutné spísať aj notársku zápisnicu. Tieto informácie mu dala na vedomie, upozornili ho na to, myslela si, že to budú môcť ďalej dokončiť, ale keďže sa už v pondelok nedostavil, tak svedkyňa túto situáciu musela riešiť bez neho tým, že to riešila u notára, pýtala sa, že keď je hodnota vyššia, tak to musí byť u notára overené, riešili to notárskou zápisnicou, medzitým čakali na dohodu, resp. na vyjadrenie Rady odborových zástupcov, aby to celé ukončili a aby sa mohli stretnúť u notára. Dohodli sa teda na nejakom termíne v decembri, že medzi sviatkami. Mala pripravenú na stretnutie zápisnicu a tiež aj prerokovanú dohodu, avšak žalovaný na toto stretnutie v decembri neprišiel, resp. prišiel so svojím právnym zástupcom a vtedy žalovaný oznámil, že nie je ochotný podpísať žiadnu notársku zápisnicu a nie je ochotný podpísať ani žiadnu dohodu.
45.Svedkyňa ďalej uviedla, že na žalovaného nevyvíjali žiaden nátlak, v podstate aj keby túto dohodu nepodpísal, bolo by to jedno, pretože dohoda musí byť prerokovaná, aj o tejto skutočnosti bol žalovaný upovedomený, avšak čo je najdôležitejšie, za ten schodok mal hmotnú zodpovednosť a tá dohoda sa rieši následne. Žiaden tlak zo strany svedkyne ani vtedajšej regionálnej zástupkyne na žalovaného vyvíjaný nebol. Dohoda sa najprv prvotne podpisuje za banku, keď je prerokovaná, až následne to podpisuje zamestnanec, u ktorého schodok vznikol. Bežná prax je taká, že túto dohodu po väčšine majú až po určitom čase - 3 týždňoch resp. až po mesiaci k dispozícii, keď je už prerokovaná.
46. Ďalej uviedla, že zástupca zamestnancov nebol prítomný, je to však štandardný postup, zamestnanec potvrdzuje svojím podpisom, že má schodok v pokladni, následne na to sa urobí záznam o tom, že schodok naozaj vznikol, následne na to riaditeľ pobočky dáva návrh na dohodu, opýta sa zamestnanca, v akej výške by mu vyhovovalo, návrh posiela Rade zástupcov a samozrejme oddeleniu, ktoré to má na starosti a až následne z Bratislavy príde dohoda, s ktorou sa môže dohodnúť so zamestnancom. Dohoda je zasielaná na prerokovanie riaditeľom pobočky priamemu nadriadenému zamestnanca, následne na to riaditeľ už s pripravenou prerokovanou dohodou rokuje so zamestnancom, avšak žalovaný sa vyjadril, že toto stretnutie sa nebude realizovať, pretože nie je ochotný podpísať notársku zápisnicu. Potvrdila, že dohoda bola predbežne so zamestnancom prerokovaná, uzatvorená, podpísaná v ten deň, nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Čo sa týkalo dohody o hmotnej zodpovednosti, automaticky vzniká ako súčasť pracovnej zmluvy, ktorú podpisuje pracovník k tomu, či mali všetci pracovníci podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sa vyjadrovať nevyjadrila,
pretože nie je zamestnanecké zdroje, ďalej, čo sa týkalo nominálnych hodnôt bankoviek, ktoré chýbali, je to zdĺhavý proces, snažili sa zistiť, o aké bankovky ide, pretože je to zdĺhavý proces, avšak hotovosť si mal každý, kto realizuje platby, rozpisovať nominálne, v akej výške vydával nominály, avšak žalovaný nemal rozpísané nominály, a tak bolo ťažké, o aké bankovky práve ide. Ak by mal žalovaný nominály rozpísané, tak by sa k tomu vedeli dopátrať. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona pri preberaní hotovosti nie je, je tam len v prípade, ak by došlo k stavu, že by nemala pracovníkov na pobočke, a nemohla by zabezpečiť komisionálne odovzdávanie a vtedy by bola prítomná, avšak to odovzdávanie prebieha štandardne. Jeden kľúč zvesia, prídu do trezoru, otvoria trezor, každý jeden pracovník si príde po kľúč, odovzdá schránku oproti podpisu, potom so schránkou odchádza. Pri preberaní hotovosti sa robí ešte inventarizácia, večer si pracovník spočíta pokladňu, svojím podpisom súhlasí, že fyzický stav pokladne súhlasí s evidenčným, tieto prostriedky si založí do prepravnej schránky, oproti podpisu odovzdá trezorárovi, trezorári ho zatvoria, uzamknú, zakódujú a odchádza sa. Ráno sa opäť trezor otvorí komisionálne, pracovník si vyberie prepravnú schránku oproti podpisu a odchádza. Úschovou je časová pokladňa a trezor, trezor je celý čas zamknutý, zároveň tiež na pokladni sú určené limity, akonáhle je limit prekročený, je povinný pracovník urobiť tzv. odvod, ktorý je na hlavnej kase, ten odvod urobí aj ten pracovník na hlavnej kase, aj presťahuje ten svoj limit, opäť je povinný buď do tohto prenosného vrecúška alebo do prepravnej schránky vložiť peniaze, zavolá si oboch trezorárov a aj počas dňa môže odniesť hotovosť do trezoru. Pracovník však nikdy neodovzdá svoju schránku niekomu inému do rúk, prepravné schránky slúžia iba na prepravu hotovosti a preprava hotovosti môže prebiehať aj napr. v textilných vrecúškach, ktoré majú, je to hlavne na to, aby mali tú hotovosť niečím preniesť. Konkrétny deň boli peniaze prenášané rovnakým spôsobom, ako vždy, každý pracovník si prepravuje sám, prepravná schránka má viacero podôb, môže byť menšia, môže byť väčšia, menšie schránky majú kľúčik, nikdy však nie je definované, že tieto prostriedky a všetky ceniny, ktoré sa prenášajú musia byť v uzamknutej schránke, sú aj vo vrecúškach aj v iným schránkach, ktoré nie sú uzamykateľné, tá schránka nie je úschovou, všetky poradcovia majú aj menšia pokladničné schránky, ktoré slúžia na prenos hotovosti, ešte používajú jednu veľkú schránku, keďže tej hotovosti bolo veľa, tak do nej nevošla, takže na prepravu je tam ešte väčšia, ktorú môžu používať, veľká preprava nie je zanedbateľná, žiaden kľúčik tam neexistoval, pretože tam nie je uskladňovacie miesto, je tam len prepravná schránka, do ktorej sa vloží hotovosť, a hotovosť prenesie do trezoru.
47.Svedok I. P.Ő. pracuje na pracovisku banky ako špecialista fyzickej bezpečnosti, chodí na jednotlivé prevádzky a aj taktiež na túto prevádzku, na ktorej pracoval žalovaný, uviedol, že kamerovým záznamom sú pokryté priestory, ktoré sú snímané kamerou, sú rozmiestnené v miestnosti, kde je manipulácia s hotovosťou, to znamená v miestnosti, ktorá je prístupná verejnosti. Kamery sú tam umiestnené v bankovej hale, v každej je umiestnená kamera, v banke na pobočke je tzv. predtrezorová miestnosť, trezorová miestnosť, čiže miestnosť, kde sú úschovné objekty, znamená bezpečnostný úschovný objekt, čiže skriňové trezory. V tomto priestore je nainštalovaná kamera, v chodbe do trezorovej miestnosti nie je inštalovaná kamera. Svedok sa nezúčastnil ani policajného šetrenia, záznamy sú ukladané na záznamovom zariadení a ukladá ich v zmysle zákona, pričom prístup ku kamerovým záznamom má riaditeľ pobočky, alebo určená osoba, pristupuje na základe prístupového PIN-kódu 4 čísel.
48.Svedkyňa C. S. ako pracovníčka pobočky, na ktorej pracoval aj žalovaný, uviedla, že žalovaný pracoval na hlavnej pokladni a niekedy tam pracovala aj svedkyňa, a keďže sa na hlavnej pokladni striedali zamestnanci, tento priebeh práce prebiehal tak, že pokladník si vyzdvihne peniaze z trezoru z malej pokladničky, na pokladni je limit, ak tento limit presahuje, tak práve tento limit odovzdá do trezoru trezorárom, peniaze obaja trezorári prepočítajú, on podpíše papier, ktorý sa vytlačí z pokladne. Dňa 30.10.2013 však svedkyňa na pracovisku nebola, keďže mala dovolenku. Svedkyňa je pracovníčkou, ktorá pracuje na hlavnej pokladni a on v ten deň bol miesto nej. Uviedla, že systém je taký, že pokladňa je pevne zabudovaná, elektronická, každý má počítač. Týmto sa prihlási a následne s touto pokladňou pracuje, do hlavnej pokladne sa dostane tak, že každý má svoj kód a kľúčik, následne sa otvorí zásuvka, v ktorej sú peniaze, teda s priečinkami a tam sa peniaze odkladajú. Nie je možné však nejaké veľké peniaze tam vkladať, pretože majú vnútorné predpisy, to znamená, že len v určitej výške. Svedkyňa mala školenie ohľadom práce s finančnými prostriedkami na hlavnej pokladni, keďže v banke pracuje 31 rokov, je tam určitý pracovný podpis, a každý, kto má pokladňu a pracuje s peniazmi, musí mať takýto pracovný predpis obsiahnutý a pracovníci musia absolvovať školenia. Práca na hlavnej pokladni je taká istá ako práca predajcu s tým, že predajca nepracuje s takými vysokými sumami, on
v podstate ponúka bankové produkty, a svedkyňa bankové produkty neponúka. Čo sa týkalo prenosnej pokladne, v ktorej sú finančné prostriedky nad limit, tak táto si myslí, že by mala byť plechová, je uzatvárateľná a je zamykateľná, je tam kladka a kľúčik, nepamätá si, že v čase, keď mala dovolenku, či tam bol kľúčik, ale určite sa tam dáva kľúčik proti podpisu, samozrejme, vždy keď sa niečo odovzdáva, aj ten kľúčik sa protokoluje, peniaze sa do hlavnej pokladne po ukončení zmeny odvádzajú tak, že každý si preráta svoju pokladňu, musí si prepočítať účtovný stav, či mu všetko sedí s hotovosťou, keď sa to prepočíta, tak ju odkladajú do hlavného trezoru s tým, že každý si finančné prostriedky prepočíta, tie sú v takej malej pokladničke, ktorá potom následne sa dáva do uzamykateľných schránok, pričom aj táto malá schránka sa uzamyká, či každý sedí pri stole, to svedkyňa nevedela uviesť, pretože každý si musí zrátať svoju vlastnú hotovosť a možno ostatní majú skončené tieto prerátavania peňazí skôr, ale keď svedkyňa robí s väčšou hotovosťou, jej to trvá dlhšie, samozrejme schránka je uzamknutá, v prípade, keď niekto potrebuje ísť na toaletu, môže ísť, ale určite si schránku nepoloží na zem, alebo niekde inde, keďže je na to miesto u neho, následne väčšinou zvyknú trezorári oznámiť, že je možné odniesť tieto finančné prostriedky do trezora. Na základe toho potom finančné prostriedky sa odovzdávajú do hlavného trezoru, teda táto schránka, nasledujúci deň si každý preberá svoju schránku, každý je zodpovedný za svoju tu, ktorú odovzdával oproti podpisu a teda môže si prevziať na druhý deň iba svoju. Samozrejme, čo sa týka hmotnej zodpovednosti, každý jeden ju podpisuje.
49.Svedkyňa D.Ň. C. pracuje v banke až od roku 2014, ale čo sa týka peňazí, peniaze si ona sama spočíta a odnesie do trezora, na konci dňa, keď žalovaný robil uzávierku, tam vtedy zistil, že mu tie peniaze chýbajú, tak išli do trezoru, preratávali všetky balíčky ešte raz, tie boli v poriadku, pamätá sa, že vtedy asi do pol 9tej hľadali chyby odpočtom, či nemohol urobiť chybu, či pri výdaji alebo prijatí peňazí, avšak nič nezistili. V tom čase ešte pani I. bola na pobočke, alebo niekto kto ju zastupoval, ale vie, že volali a prišla ešte aj regionálna riaditeľka, svedkyňa bola na pobočke do konca hľadania, čo sa týka peňazí, samotná zamykala trezor, potom ich už poslali preč, že môžeme odísť a teda čo nasledovalo ďalej, sa vyjadriť nevedela, na hlavnej pokladni, sú bezpečnostné pokladne, ktoré sú šuflíkové a tiež je určené, čo môže byť v prvom šuflíku, na konci je veľký šuflík, kde je väčšia uzatvárateľná pokladňa a vlastne tam sa dávajú a zamykajú všetky peniaze, ktoré sa musia odviezť. Do trezoru si ich vezme trezorár na podpis, že ich prevzal od pokladníka.
50.V ten deň, si žalovaný prepočítal peniaze už po odvedení peňazí do trezoru, prepočítaval si zvyšné peniaze, ktoré už vlastné nemajú celé balíčky a tie môžu ostať na pokladni, tie si uzamkne vo svojej prenosnej pokladni, tieto sa dávajú do trezoru, spolu ich prepočítajú, či sedí balíček oproti podpisu, podpíšu sa balíčky aj papier. Balíčky sú prepočítané a zodpovedajú za nich trezorári, oni podpisujú, čo prevzali, zvyšné peniaze, ktoré ostali žalovanému na pokladni, tie si prepočítava sám. Trezor si balí tie balíčky, ktoré prevezme na pokladni, čo sa týka limitu peňazí, si už nepamätá, avšak nad určitý limit si berú trezorári a potom ten zvyšok zanesie pracovník do trezoru, čiže na sčítačke ukáže, či je tam 100 kusov, aká hodnota a koľko eur je tam dokopy, keby tam bolo napr. 150 kusov, už je 5.000,- eur, keby tam bola iná nominálna hodnota, tak si to určite všimnú a tie peniaze už tým, že keď ich podpíše, tak ich aj preberá. Pokladnička je uzamykateľná, kľúčik má žalovaný u seba, druhý je zapečatený, ale len v inej skrinke. Nikto iný nemôže mať prístup k tejto pokladni, ani keby nevie, čo sa stalo. Ďalej svedkyňa uviedla, že v prípade skutočnosti, keď si potrebuje pracovník po prerátaní finančných prostriedkov niekde odbehnúť, uviedla, že pod stolom je trezorová skrinka, tá sa zamyká, je tam kód. Vtedy si môže zamestnanec nechať kľúčik v trezore, ale pokiaľ je pootočený, jednoducho sa do tohto trezoru, resp. do tejto skrinky trezorovovej nemôže nikto dostať, pretože každý má vygenerovaný svoj vlastný kód. Jednoducho sa skrinka uzamkne a nedostane sa tam nikto, okrem toho sú tam aj kamery. Každý pracovník, keď dostane od svojej schránky kľúč, tak podpisuje preberací protokol, ktorý je takisto uložený. Každý má svoju schránku, na schránke je číslo pracovníka, ráno si každý berie svoju uzamknutú schránku, a celé balíčky sa nepreberajú, jedine ak je nahlásený na výber väčšieho množstva peňazí, tak vtedy si pokladník zoberie peniaze priamo v trezore, preráta si ich a tak ich vezme. Kľúč od prenosnej zamknutej kasičky, tam sú dané opisy, je tam aj číslo pokladne, čo sa týkalo počtu kľúčov a akým spôsobom preberanie kľúča a evidencia prebiehala, svedkyňa uvádza, že sú to kľúče od časovej pokladne, to znamená od tej, čo je pod stolom, keď je tam jeden deň, nejaký pokladník, tak ráno podpíše, že kľúč prevzal a nahodí si tam svoj kód, aby sa mu nikto nevedel dostať do pokladne a zase na druhý deň, alebo o dva dni si svoj kód odhlási a ten kľúč odovzdáva niekomu inému, kto si sadne do časovej pokladne, ktorá je v hlavnej pokladni.
51.Vpriebehu konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP), podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
52.Podľa ust. § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
53. Podľa ust. § 177 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
54.Podľa ust. § 178 ods. 2 posledná veta ZP, ak zamestnanec zistí, že nemá otvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
55.Podľa ust. § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
56.Podľa ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo v časti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jeho zavinenia.
57.Podľa ust. § 187 ods. 1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušenie povinnosti aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
58.Podľa ust. § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, alebo stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok, alebo stratu v plnej miere.
59.Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
60.Podľa ust. § 183 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru, alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
61.Ustanovenie § 182 a 184 ZP upravujú osobitný druh zodpovednosti zamestnanca, podľa ktorej v zákonom stanovených prípadoch, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší, než stav účtovný. Vo všeobecnosti je zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa Zákonníka práce založená na zavinení. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je takisto založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil, čo znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Uznanie dlhu podľa ust. § 558 OZ, ako jednostranný právny úkon adresovaný v danom prípade zamestnávateľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. V prípade sporu veriteľ, to znamená žalobca, nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol, napr. splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznaním dlhu sa však dlžník nezbavuje možnosti uplatniť v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa.
62.Je pravdou, že v danej veci žalovaný dlh voči žalobcovi písomne („v predbežnej dohode“) uznal dňa 31.10.2013, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho žalobcovi nahradiť v splátkach, uvedené však neznamená, že by žalovaný v tomto konaní nemohol namietať dôvod a výšku tohto dlhu, čo v konaní aj učinil, keď tvrdil, že schodok vznikol, celkom bez jeho zavinenia, resp. v časti, a teda že
sa zodpovednosti za schodok zbavil podľa ust.§ 182 ods. 3 ZP. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal jeho skutkovými i právnymi námietkami predloženými v konaní.
63.Predpokladom zodpovednosti zamestnancov za schodok je pritom: a)existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, b)písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, c)existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, d)zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.
64.Charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh, alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného zamestnanca z nej po celý čas, po ktorý sa mu zverili.
65.V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah, založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.03.2013, v rámci tohto pracovnoprávneho vzťahu uzatvoril zamestnávateľ ako žalobca a žalovaný ako zamestnanec aj v bode 33 v súvislosti s vykonávaním dojednaného druhu práce v pracovnej pozícii poradca klienta, dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral žalovaný zodpovednosť za prevzaté a zverené hodnoty a to: cenné zásielky, hodnoty uložené v úschovných miestach (PIN obálky k PK, PIN a heslo obálky k službe EDC, ceniny, platobné karty, hotovosť v eur a CM, šeky v eur a CM, vkladné knižky, cenné papiere, operátorské a administratívne karty k bankomatu, v súlade s bodom 35 pracovnej zmluvy odporca prebral zodpovednosť za zistený schodok, pokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil.
66.Žalovanému bola v súvislosti s výkonom práce pridelená pokladňa s identifikačným č. 3038, ktorú skutočnosť preukazuje okrem iného aj doklad o kontrole zostatkov pokladničnej knihy zo dňa 29.10.2013 (č.l. 15 až 28).
67.Dňa 30.09.2013 doručil žalovaný žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru a tento bol ukončený v súlade s ust. § 62 ods. 2 v spojení s ods. 6 a 7 Zákonníka práce dňom 31.10.2013.
68.A teda podmienka zodpovednosti zamestnanca - odporcu za schodok podľa ust. § 182 a nasl. ZP bola teda splnená.
69.Ďalším základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti z vykonaného dokazovania ako už bolo vyššie uvedené, táto hmotná zodpovednosť bola už súčasťou pracovnej zmluvy, a teda aj táto podmienka zodpovednosti zamestnanca odporcu za schodok bola splnená. Existenciu škody - schodku žalobca preukázal z interného záznamu označenom ako hlásenie operačného rizika - pokladničné diferencie č. RGH 768/2013 zo dňa 31.10.2013, ktoré podpísal žalovaný, pričom súčasťou predmetného interného záznamu je okrem iného aj návrh náhrady škody spôsobenej žalovaným (č.l.11 až 14).
70.Pokiaľ ide stav na pokladni žalovaného, žalovaný potvrdil, že pri vykonávaní resp. pri hľadaní tohto schodku sa fyzicky skontrolovala suma peňažných prostriedkov na pokladni, taktiež aj kamerové systémy a zistilo sa, že chýba v rámci prevodu finančných prostriedkov v rámci banky nebola.
71.Zo skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané, súd teda mohol skonštatovať, že došlo ku schodku.
72.Posledným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je jeho zavinenie, zamestnávateľ nemá povinnosť preukazovať, že zamestnanec zavinil schodok, jeho povinnosťou je dokázať , že vznikol schodok a že bola platne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným zamestnancom. Ak hmotne zodpovedný zamestnanec preukáže, že schodok alebo jeho časť nezavinil, nie je povinný škodu, resp. jej časť nahradiť, dôvody zbavenia sa zodpovednosti za schodok, resp. jeho časti môžu byť rôzne, podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo v časti aj vtedy, ak preukáže, že zamestnávateľ mu nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Zbavenie sa zodpovednosti z uvedeného dôvodu je dôsledkom porušenia prevenčných povinností zamestnávateľa podľa § 177 ZP a ak teda
zamestnávateľ si nesplnil tieto povinnosti a ich neplnenie je v príčinnej súvislosti so vznikom schodku, treba to považovať za skutočnosť, že schodok vznikol (celkom) alebo v časti bez zavinenia hmotne zodpovedného zamestnanca. Na druhej strane, aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť, vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali riadny výkon jeho povinností, zákon súčasne ukladá zamestnancovi povinnosť oznamovať nadriadenému nedostatky, ihneď len čo ich zistí.
73.Žalovaný v konaní namietal, teda vzniesol dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom vôbec uzatvorili platnú dohodu o pracovnej zodpovednosti, poukazoval na neurčitosť a nezrozumiteľnosť niektorých bodov pracovnej zmluvy, a teda či vôbec mohla vzniknúť platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, ďalej uviedol, že je tu aj pochybenie aj zo strany zamestnávateľa, nakoľko ten nevytvoril zamestnancovi s hmotnou zodpovednosťou všetky predpoklady, aby sa mohol o zverené hodnoty riadne a bez rizika výlučne starať, najmä aby ich mohol kontrolovať, ich prípadnú manipuláciu aj s inými osobami, ďalej, že 30.10.2013 v prepravnej schránke, kde boli uložené balíčky s bankovkami a mincami, nemal k dispozícii žiaden kľúč, takýto kľúč nebol žalovanému k dispozícii, ďalej, že dohodu o náhrade škody bol nútený podpísať, že pred podpisom dohody nemal možnosť sa s nikým poradiť, neboli prítomní ani zástupcovia zamestnancov, nebola skúmaná ani otázka, či na pracovisku žalovaného neboli zamestnanci, s ktorými by zodpovedal za schodok spoločne a nerozdielne, dohoda nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a teda aj spôsob podpísania tejto dohody považovali za hrubý nátlak, keďže bola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný spochybňoval skutočnosti uvádzané svedkyňou, riaditeľkou pobočky ohľadom prenosu finančných prostriedkov k trezoru, poukázal na skutočnosť, že sa majú používať prenosné pokladničné schránky, kufríky a vozíky, ktoré musia byť uzamykateľné, čo je v rozpore so svedeckými výpoveďami, ďalej skutočnosť, že žalovanému neboli odovzdané kľúče od prenosnej schránky, tvrdil ďalej, že mu nebol odovzdaný kľúč od hlavnej strany veľkej pokladne, že zamestnankyňa, ktorá bola na dovolenke, mala pravdepodobne tento kľúč, pričom zamestnávateľ mu druhý kľúč nezabezpečil, ak áno, mal o tom predložiť dôkaz, že mal ten kľúčik, a že žalovaný mal pridelený kľúčik od svojej časovej pokladne, spochybnil skutočnosť, že schránky sa nezamykajú, spochybnil výpoveď svedkýň, že sa nezamykajú, že to nie je praxou, a ani sa tak robiť nemusí, ďalej, že žalovaný mal kľúče len od svojej časovej pokladne, ale kľúč bol v prenosnej schránke od hlavnej pokladne, ktorý si priložil k stolu, nemal.
74.Je zrejmé, že v súvislosti s výkonom práce pre žalobcu bola žalovanému pridelená pokladňa s identifikačným číslom pokladne č.3038, o čom žalobca predložil doklad o kontrole zostatkov pokladničných kníh zo dňa 29.10.2013 a dňa tiež je nepochybné, že 31.10.2013 bol na pokladni č. 3038, ktorá bola pridelená žalovanému v súvislosti s jeho výkonom práce zistený schodok vo výške 5.000,- eur. Vznik schodku je detailne popísaný v internom zázname žalobcu, ktoré už súd citoval a súčasťou predmetného interného záznamu žalobcu je okrem iného aj návrh náhrady škody spôsobenej žalovaným žalobcovi schodkom, s ktorým návrhom náhrady škody žalovaný súhlasil, čo vyslovene potvrdil slovami: „Súhlasím s návrhom“ a svojím podpisom predmetného interného záznamu žalobcu. V nadväznosti na vznik schodku medzi žalobcom ako zamestnávateľom ako žalovaným ako zamestnancom v súlade s § 191 ods. 3 Zákonníka práce uzatvorená dohoda o náhrade škody vo výške 5.000,- eur, ktoré žalovaný spôsobil žalobcovi. V ods. 2 Dohody o náhrade škody žalovaný uznal svoju zodpovednosť za škodu, čo do dôvodu a výšky a súčasne sa svoj splatný záväzok voči žalobcovi vo výške 5.000,- eur zaviazal zaplatiť splátkami vo výške 100,- eur mesačne vždy k 15-temu dňu počnúc 15.11.2013 až do úplného zaplatenia, najneskôr však do 31.12.2017 od podpísania dohody o náhrade škody, a to bezhotovostným bankovým prevodom alebo vkladom na účet žalobcu. Jedná sa o dôkaz, ktorý žalobca predložil.
75.V súvislosti s námietkou žalovaného, že táto dohoda nie je platnou dohodou, a že bol vyvíjaný nátlak na žalovaného, resp. že bola podpísaná v čase, kedy žalovaný bol po dennej službe a dlho sa prehľadávali a hľadala chyba a následne ju podpísal práve z týchto dôvodov, súd uvádza, že aj dennej uzávierke operácie s hodnotami v pobočke (č.l. 285) predložených žalobcom, je uvedené, že v prípade diferencie - schodku u zamestnanca je operačná strata, a preto je nevyhnutné zabezpečiť jej vysporiadanie v zmysle vnútorného predpisu, každá diferencia (schodok) a prebytok sa musí zaevidovať ihneď po jej preverení a potvrdení najneskôr však nasledujúci deň po zistení tak, že diferencia v pobočke bez ohľadu na výšku aplikácie emus (vyplnením príslušnej správy) v zmysle vnútorného predpisu č. 397 v platnom znení s tým, že správu do aplikácie emus je potrebné súčasne zadať len v prípade diferencie
v sume nad 300,- eur zo systému emus vytlačí zadávajúci zamestnanec vyplnený formulár hlásenia, ktorý dá podpísať zamestnancovi zodpovednému za vznik diferencie (č.l. 288) (bod 6 písm. f)).
76.Ďalej je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti v rámci pracovnej zmluvy - konkrétne v jej bode 33 a nasledujúcich.
77.Súd ďalej uvádza, že aj keď sa dohoda o hmotnej zodpovednosti najčastejšie uzatvára mimo pracovnej zmluvy, nič nebráni tomu, aby účastníci ju uzavreli aj v rámci pracovnej zmluvy (Barancová H., Zákonník práce, komentár 3, vydanie Praha: CH, Bek 2013, str. 1104).
78. So žalobcom tak bola dohodnutá individuálna hmotná zodpovednosť, po celý čas trvania pracovnej zmeny zamestnanec v plnej miere zodpovedá za jemu zverenú hotovosť, a to počnúc časom, kedy si ráno z trezoru vyzdvihne pokladničnú schránku a končiac večer po skončení pracovnej zmeny, kedy pokladničnú schránku opäť odovzdá do trezoru, keďže zamestnanec - žalovaný nepracuje na pracovisku (ktorým je v prípade pobočky priestor vymedzený stolom a vybavenou časovou pokladňou) spolu s inými zamestnancami za jedným stolom a teda nezdieľa s inými zamestnancami kľúč a heslo od časovej pokladne, nepracuje teda spolu s inými zamestnancami s peniazmi z rovnakej časovej pokladne, a teda zodpovedá za hodnoty, ktoré mu boli zverené individuálne.
79.Súd ďalej uvádza, že na základe zistených skutočností a z výsluchu svedkov je zrejmé, že hotovosť, ktorá bola zverená žalovanému, po celý čas trvania jeho pracovnej zmeny, je pod dohľadom zamestnanca a nemá k nej prístup nikto iný, pre prípad, ak by sa žalovaný nezdržiaval na svojom mieste, resp. na svojom stole a teda pri časovej pokladni, tá ako už bolo vykonaným dokazovaním zistené, je chránená heslom, ktoré vie iba zamestnanec, navyše prístup do nej je možný iba v kombinácii heslo - kľúč, ktorý má zamestnanec u seba a večer po prerátaní si hotovosti v pokladni, prekladá hotovosť do prenosnej schránky a tú odovzdáva dvom zamestnancom kľúčiarovi a hesliarovi, ktorí stoja pri trezore. Preberanie sa uskutočňuje komisionálne, čiže dvaja zamestnanci preberajú pokladničnú schránku a pred ním ju vkladajú do trezoru, ráno sa situácia opakuje a zamestnanci odovzdávajú pokladničnú schránku s hotovosťou zamestnancovi, dvaja zamestnanci odovzdávajú pokladničnú schránku s hotovosťou zamestnancovi, všetko sa to deje oproti podpisu zamestnanca pod evidenciu uložených pokladničných schránok, v takomto prípade nie je možné poukazovať na námietky zástupcu žalovaného, že nemal vytvorené vhodné podmienky na to, aby hodnoty, ktoré prevzal, neboli zabezpečené proti jej zásahu s inou osobou. Navyše v konaní pri odovzdávaní týchto schránok do trezoru, t.j. dňa 30.10.2013 sám žalovaný bol jednou z dvoch osôb, ktoré preberali od zamestnancov prenosné schránky a ukladali ich do trezoru a konkrétne až do 31.10.2013, v tomto smere mal žalovaný funkciu kľúčiara, čiže hotovosť zo svojej časovej pokladne dňa 30.10.2013 ukladal do trezora sám a na druhý deň si ju z trezora vyberal.
80.I keď je pravdou, že žalovaný sám zistil nezrovnalosť, a túto oznámil, v žiadnom prípade ho však nezbavuje individuálnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách a ani vlastne povinnosti preukázať, že tento schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Túto skutočnosť však žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil, resp. nepotvrdil.
81.Z dokazovania ďalej vyplynulo, že nie je pravdou skutočnosť uvádzaná žalovaným, že títo nechávajú hotovosť v prepravných schránkach v priestore pred miestnosťou, kde sa nachádza trezor, keďže zamestnanci s prepravnými schránkami čakajú pred miestnosťou s trezorom, kým k dverám do miestnosti nepristúpia na to určení dvaja zamestnanci, trezor neotvoria a nepreberú proti podpisom na evidenciu uložených pokladničných schránok prepravné schránky s hotovosťou od všetkých zamestnancov, resp. ako to uviedla svedkyňa D. C., zvyknú im oznámiť, že už sa idú odovzdávať peniaze do trezoru.
82.Žalovaný zároveň tvrdil, že k prepravnej schránke, kde mal uložené balíčky s bankovkami a mincami, nemal k dispozícii žiaden kľúč, súd poukazuje na to, že zo zisteného dokazovania vyplynulo, že na prenos hotovosti z trezoru k časovým pokladniam a naopak, nebolo potrebné, resp. dôležité tieto schránky uzamykať, pretože prenos v hotovosti a manipulácia s ňou, sa v čase otváracích hodín pobočky vždy deje komisionálne (k zamestnancovi, ktorý manipuluje s hotovosťou v jeho časovej pokladni, (napr. za účelom dotácie bankomatu pristúpi iný zamestnanec za účelom výkonu dohľadu) a po ukončení otváracích hodín pobočky si zamestnanci každý jeden zráta hotovosť na svojej časovej
pokladni a po odsúhlasení si fyzického stavu v hotovosti v pokladni s evidenčným stavom, vytlačeným zo systému a nevykázaní schodku, odnášajú svoju hotovosť do trezoru, kde je od nich prebratá dvoma zamestnancami, ktorí prepravnú schránku vkladajú, ale aj vykladajú z trezoru pod plným kamerovým dohľadom. V čase, kedy je hotovosť uložená v trezore, je chránená nielen samotným trezorom, ale aj kamerovým záznamom, ktorý by akúkoľvek nezrovnalosť zistenú zamestnancom na druhý deň, resp. večer po ukončení zmeny a po prerátaní hotovosti v časovej pokladni pred jej vložením do prenosnej schránky zistil a potvrdil.
83.Ku skutočnostiam namietaným zástupcom žalovaného, že žalobca nemal kľúče od prenosnej schránky a túto evidenciu súdu doposiaľ nepredložil, zástupkyňa žalobcu uviedla, (prípis z 20.07.2017 č.l. 365), že v registratúre sa požadovaná evidencia nenachádza a tiež ani na pobočke, keďže sa na pobočke od októbra 2013 vystriedali traja riaditelia, tiež zamestnanci, nevedia sa dopátrať , kde a či bola zaslaná hľadaná evidencia.
84.Z vykonaného dokazovania však výsluchom svedkov, listinných dôkazov súd mal za dôvodné, že i v prípade, ak by nemal žalovaný kľúč od tejto prenosnej schránky (čo riaditeľka pobočky na pojednávaní vyslovene odmietla), žalovaný by sa v tomto prípade svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko už v konaní bolo zistené a preukázané i samotným prednesom žalovaného, on sám predmetnú schránku nechal v miestnosti, ktorá nie je na to určená, v predtrezorovej miestnosti, ktorá navyše nie je chránená ani bezpečnostným ani kamerovým systémom a keďže sa jednalo o zamestnanca, ktorý už predtým pôsobil na obdobnej pobočke banky, mal si byť vedomý toho, že takto voľne ponechanú schránku s hotovosťou nemôže v tomto priestore ponechať, resp. ju opustiť.
85.Na základe takto zisteného skutočného stavu súd mal za to, že žalovaný je zodpovedný za schodok, ktorý mu vznikol, a zaviazal ho na náhradu schodku vo výške 5.000,- eur.
86.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, a to podľa pomeru jeho úspechu vo veci, t.j. vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)