Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-95-2017.pdf
PDF · 138.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/95/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobkyne V.. Q. S.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, P.O.BOX 04, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r.o., so sídlom Makov č. 121, 023 56 Makov, IČO: 36 005 843, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 2.125,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.125,-€ s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.125,-€ od 11.4.2018 do zaplatenia, do 3. dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 27.12.2017 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.125,-€ , úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2016 do zaplatenia vrátane trov konania.
2. V podanom návrhu žalobkyňa uvádzala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Q., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod B 331 v spoluvlastníckom podiele 127500/10500000-in celku (12,75/1050). Uvedené nehnuteľnosti tvoria spoločnú nehnuteľnosť a vzťahujú sa naň príslušné ustanovenia zákona č. 97/2013 Z.z. (pôvodne zákona č. 181/1995). Žalobkyňa je zároveň aj členkou Združenia vlastníkov loesa Kysučné, ktoré podľa výpisu z obchodného registra je jediným spoločníkom žalovaného. Žalovaný za užívanie spoločnej nehnuteľnosti vyplatil poštovou poukážkou zo dňa 16.12.2016 žalobkyni s označením druh platby ako nájomné za rok 2015 sumu vo výške 425,-€, ktorá však zodpovedá iba 2,125 podielom. Za zostávajúcu časť 10,625 podielu, ktorá zodpovedá sume 2.125,- € žalovaný jej neposkytol žiadne plnenie.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy a to čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 4, 5, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 6, 7, výpis z obchodného registra spoločnosti Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o. č.l. 8, poštový poukaz č.l. 9. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom účtovníčky žalovaného U. Š. a výsluchom štatutára žalobcu X. J..
4. Žalobný návrh vrátane príloh a procesných poučení bol žalovanému doručený na vyjadrenie dňa 11.3.2018 s výzvou, aby sa žalovaný v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe. Uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.4.2018. Pred pojednávaním dňa 18.4.2018 došlo súdu vyjadrenie žalovaného č.l. 26 až 28, ktorý vo svojom vyjadrení udáva, že tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce a nepravdivé. Žalobkyňa si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vychádzajúc s ňou predložených dokladov je premlčaný. Vzniesli námietku premlčania. Poukázali na to, že objektívna premlčacia lehota pri bezdôvodnom obohatení je stanovená na 3 roky, pričom začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty predstavuje deň, kedy k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo. Na strane žalovaného by v takom prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 12.12.2015, kedy sa konalo Valné zhromaždenia vlastníkov lesa Kysučné, na ktorom boli finančné prostriedky členom združenia vyplácané. Ďalej uviedli, že žalobkyňa je členkou Združenia vlastníkov lesa Kysučné, ktoré je jediným spoločníkom spoločnosti Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o. V súlade s ustanovením § 14 ods.4 Zákona č. 97/2013 Z.z. sa každoročne začiatkom decembra toho-ktorého roka koná Valné zhromaždenie združenia vlastníkov lesa Kysučné, ktorého je žalobkyňa členkou, kedy v deň konania Valného zhromaždenia prebieha výplata plnenia členom združenia. V roku 2015 sa Valné zhromaždenie uskutočnilo dňa 12.12.2015. Členovia, ktorí si plnenie neprevzali v uvedený deň, mohli tak urobiť v kancelárii účtovníčky združenia dňa 14. a 16.12.2015. Subjektívna lehota začala žalobkyni plynúť odo dňa 18.12.2015, kedy jej bola suma 421,50 € poukázaná poštovou poukážkou, pričom už od tohto dátumu muselo byť žalobkyni zrejmé, že z ich strany jej nebola vyplatená suma podľa veľkosti jej podielov, ktorej sa každoročne domáha v súdnych konaniach. Poukázali na to, že na okresnom súde sa vedie doposiaľ 13 súdnych konaní, v rámci ktorých sa žalobkyňa, resp. jej sestra voči ním domáha náhrady za užívanie jej spoluvlastníckych podielov za roky od 2002 do roku 2017. Žalobkyni je z toho zrejmé, že náhradu za užívanie jej spoluvlastníckych podielov jej nevyplácajú vo výške, ktorej sa každoročne dožaduje súdnou cestou. Nakoľko sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení dňa 18.12.2015 vzniklo jej právo uplatniť si nárok vo vzťahu k ním najneskôr do 19.12.2017. Žalobný návrh žalobkyne bol na súde podaný až dňa 27.12.2017 z čoho je zrejmé, že bol podaný až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty a teda je premlčaný. Poukázali na to, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha zaplateného úroku tvrdiac, že je podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na LV č. XXXX pre k.ú. Q. v sume 2.125,-€ žalobkyňa nepredložila žiaden doklad preukazujúci dôvodnosť výšky ňou požadovanej sumy. Majú za to, že žalobný návrh podaný žalobou je neurčitý. Nie je z neho zrejmé ako žalobkyňa dospela k ňou požadovanej výške finančného plnenia, ktorú výšku rozporujú. Poukázali na to, že Združenie vlastníkov lesa Kysučné Makov 121 obhospodaruje pozemky v k.ú. Q., ktoré sú vedené na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX v celkovej výmere 555,9366 hektára. Žalobkyňa si však vychádzajúc z tvrdení v ňou podanej žalobe uplatňuje podiely z hospodárskych výsledkov len z LV č. XXXX k.ú. Q., čo predstavuje plochu 287,1666 hektára, teda 51,65 % z celkovej obhospodarovanej plochy. Ďalej uviedli, že podiel 12,75 z nehnuteľnosti v k.ú. Q., zapísaný na LV č. XXXX ako 127500/10500000-ín nadobudla žalobkyňa pod B 331 od svojho otca X. J. zmluvou V 2231/13 z 26.6.2013 a ďalší podiel 12,75 k celku jej sestra Q. J. pod B 330 na citovanom LV. Žalobkyňa nemá žiaden titul na zaplatenie sumy 2.125,-€, nakoľko podiely, ktoré na žalobkyňu a jej sestru previedol X.K. J. v podiele 21,25 k celku na LV č. XXXX S..Ú.. Q. nepatrili X. J., ale patrili nebohej Q.Y. O., zomr. XX.X.XXXX, o čom sa vedie i súdny spor na Okresnom súde Čadca sp.zn. 8C/102/2014. Žalobkyňa nemá v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu k domáhaniu sa finančného plnenia za rok 2015. V minulosti rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00 zo dňa 22.11.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co/552/2001 zo dňa 1.6.2011 bolo rozhodnuté, že z podielu 25,5 X. J. patrí 21,25 podielu Lesného spoločenstva Vysoká, so sídlom v Q. Q. O.. Z tohto dôvodu žiadajú konanie prerušiť a to do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci 8C/102/2014. Sú toho názoru, že nároku žalobkyne za žiadnych okolností nemožno priznať právnu ochranu a žiadajú, aby súd návrh žalobkyne zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili potvrdenie Združenia vlastníkov lesa Kysučné Makov č.l. 29, z ktorého vyplýva, že Združenie vlastníkov lesa Kysučné obhospodaruje lesnú a poľnohospodárku pôdu v katastri obce Q. vo výmere 555,9366 hektára. Výmeru tvoria LV č. XXXX - 287,1666 ha, LV č. XXXX - 250,1967 ha, LV č. XXXX - 18,3818 ha, LV č. XXXX - 0,1858 ha, LV č. XXXX
- 0,0057 ha. V roku 1996 bola na základe notárskej zápisnice N 41/96 založené Lesné spoločenstvo
Kysučné, s.r.o., ktoré je jediným spoločníkom Združenia vlastníkov lesa Kysučné. Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o. každý rok po schválení valnou hromadou ZVLK vypláca nájom z hospodárskeho výsledku. V roku 2014 bol vyplatený nájom vo výške 200,-€ na jeden podiel. Nájom je vyplatený hneď po ukončení valnej hromady v roku 2014 dňom 6.12.2014.
7. Ďalej súdu predložili výpisy z LV č. XXXX č.l. 30 až 45, pozvánku na riadne valné zhromaždenie na deň 12.12.2015 v Dome kultúry Makov č.l. 46, z ktorej vyplýva, že uvedeného dňa sa bude konať riadne valné zhromaždenie, kde vzhľadom na uznesenie valnej hromady zo dňa 14.12.2002 bude členom vyplatený nájom prednostne na účet vedený v peňažnom ústave, pričom členovia, ktorí si v deň konania valného zhromaždenia neprevezmú nájomné, budú si tak môcť urobiť v dome kultúry v kancelárii účtovníčky pani U. Š. dňa 14. a 16.12.2015 od 9.00 hod. do 15.00 hod. Pokiaľ nemôžu dodržať ani jeden z týchto dátumov a nemajú účet v peňažnom ústave môžu si dohodnúť iný termín u účastníčky. 8. Taktiež súdu predložili zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia ZVLK zo dňa 12.12.2015 č.l. 47, kde v rámci programu bola predmetom tejto schôdze aj správa o činnosti a dosiahnutých výsledkov za hospodársky rok 2015. V bode 6 schválenie účtovnej závierky spoločnosti Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., Makov za rok 2015.
9. Návrh navrhovateľov R. U., I. W., Q.. Š. O. a Q.. X. O. proti odporkyniam Q.. Q. J., Q.. Q. S.Y. adresovaný Okresnému súdu Čadca na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Q. O.U., zomr. XX.X.XXXX a to nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX B. S..Ú.. Q.. Zároveň súdu predložili aj rozsudok Okresného súdu Čadca 10C/333/00-56 až 58 a taktiež aj rozsudok Krajského súdu 5Co/5552/01 č.l. 54 až 55, pričom z rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd určil, že podiel odporcu X. J. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného spoločenstva Vysoká, Makov z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Q. O., ktorý rozsudok Okresného súdu Čadca bol rozsudkom Krajského súdu Žilina potvrdený.
10. Na pojednávaní dňa 27.4.2018 žalobkyňa zotrvávala na žalobnom návrhu. Žalovaný zotrval na vyslovenej námietke premlčania uplatneného nároku. Ďalej zotrval na tom, že žalobkyňa nie je v spore aktívne vecne legitimovaná a taktiež aj zotrval na svojom návrhu na prerušenie konania. Súd na pojednávaní vypočul svedkyňu U. Š. na základe návrhu žalobkyne. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je účtovníčkou žalovaného. Nemá vedomosť o tom, akú sumu si tá ktorá osoba v súdnom konaní uplatňuje. Má len vedomosť o tom koľko má jednotlivým podielovým spoluvlastníkom vyplatiť na ich podiely. Pán J. ako konateľ spoločnosti dá učtárni pokyn akú sumu majú jednotlivým podielovým spoluvlastníkom za ich spoluvlastnícke podiely vyplácať. Lesné spoločenstvo Kysučné obhospodaruje 1050 podielov na základe nájomných zmlúv. Tieto nájomné zmluvy by mali byť uzatvorené so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, ktorí figurujú ako podieloví spoluvlastníci na prenajatých parcelách. Nemá vedomosť o tom, že by Lesné spoločenstvo Kysučné malo či nemalo uzatvorenú nejakú zmluvu aj so žalobkyňou. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa rovnako vypláca na každý podiel u každého podielového spoluvlastníka bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu s Lesným spoločenstvom Kysučné. Pokiaľ ide o žalobkyňu tejto vyplatili za nájom sumu 425,-€, od ktorej odpočítali poštovné v sume 3,50 €, t.j. celkom 421,50 €. Žalobkyňa figuruje na listoch vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka 12,75 podielov. Pokiaľ by jej bol vyplácaný nájom tak ako ostatným nájomcom, tak by jej vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.550,-€. Avšak podľa pokynu štatutára je jej vyplácaný len podiel vo výške 2,125 podielu, nakoľko ostatné jej podiely sú sporné a majú vedomosť o tom, že sa vedie voči jej osobe súdne konanie ohľadom určenia vlastníctva k týmto podielom. Svedkyňa ďalej uviedla, že kľúč výpočtu sumy označenej ako nájom sa určuje podľa výsledkov hospodárenia a tieto výsledky hospodárenia sa následne rozpočítajú medzi jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Podiely sa vyplácajú každoročne začiatkom decembra. Je zvolaná valná hromada spoločníkov združenia vlastníkov lesa Kysučné, nakoľko podieloví spoluvlastníci pochádzajú z rôznych časti územia Slovenska a taktiež aj mimo územia Slovenska. Majú zvolení taký postup, že po ukončení valnej hromady prítomným podielovým spoluvlastníkom priamo na mieste vyplácajú ich nájom, prípadne im nájom vyplatia na účty, ktoré podieloví spoluvlastníci uviedli. Pokiaľ sa jedná o podielových spoluvlastníkov, ktorí sa nedostavia na valnú hromadu a ani nenahlásia účet, tak nájom za jednotlivé roky im posielajú poštovou poukážkou. Pokiaľ ide o poštovú poukážku, ktorou boli poukazované finančné prostriedky žalobkyni, na tejto poukážke je uvedený deň 18.12.2015. Jedná sa zrejme o dátum, kedy oni finančné prostriedky žalobkyni zaslali. Kedy žalobkyňa finančné prostriedky prevzala to súdu uviesť nevie. Ďalej svedkyňa uviedla, že výsledky hospodárenia za celý rok 2015 sú vyplácané začiatkom decembra roku 2015, nakoľko sa tak jednotliví podieloví spoluvlastníci dohodli. Svedkyňa ďalej uviedla,
že pozvánku na valné zhromaždenie zasielajú všetkým jednotlivým podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú uvedení na liste vlastníctva. Zasielajú im ju obyčajnou zásielkou, nakoľko si to tak členovia spoločenstva kvôli nákladom na poštovné želali.
11. Na pojednávaní dňa 15.6.2018 súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinného dôkazu a to potvrdenia Slovenskej pošty, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa prevzala zásielku pod podacím č. 139, podanú na Pošte Makov Slovensko dňa 18.12.2015 v sume 421,50 € od odosielateľa Lesné spoločenstvo Kysučné Makov dňa 18.1.2016.
12. Súd taktiež vykonal dokazovanie výsluchom štatutára žalovaného X.. X. J.. Štatutár vo svojom vyjadrení uviedol, že Združenie vlastníkov lesa Kysučné, ktorého členkou je aj žalobkyňa vytvorilo Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o. a toto Lesné spoločenstvo Kysučné na základe rozhodnutia Združenia vlastníkov lesa Kysučné hospodári na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Medzi jednotlivými členmi Združenia vlastníkov lesa Kysučné a Združením vlastníkov lesa Kysučné sú uzatvárané nájomné zmluvy ohľadom ich spoluvlastníckych podielov. Medzi Združením vlastníkov lesa Kysučné a žalobkyňou V.. Q. S. (žalobkyňou) nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Štatutár žalobcu ďalej uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/333/00 zo dňa 22.11.2000, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 5Co/552/01 žalobkyni nevyplácajú celý jej podiel. Ďalej štatutár uviedol, že Lesné spoločenstvo Kysučné nemá k dispozícii žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by mu bolo uložené, že žalobkyni, ktorá figuruje ako podielová spoluvlastníčka k nehnuteľnostiam, za ktoré sú vyplácané spoluvlastnícke podiely na liste vlastníctva nemajú vyplácať spoluvlastnícke podiely v celom rozsahu kvôli prebiehajúcim súdnym sporom. Štatutár žalobcu ďalej uviedol, že sporné finančné prostriedky, ktoré sa nevyplácajú, z týchto sa urobí rezerva ktorá slúži k tomu, že pokiaľ sa ukončí súdny spor, tak tieto finančné prostriedky budú vyplatené tej strane sporu, ktorá bude v konaní úspešná. Aj napriek tomu, že majú vedomosť, že prebieha súdny spor medzi žalobkyňou a právnymi nástupcami Q. O. a je sporné komu majú finančné prostriedky vyplácať, finančné prostriedky do úschovy u notára nezložili.
13. Právny zástupca žalobkyne poukázal na tú skutočnosť, že rozsudok 10C/333/00 doposiaľ nebol zapísaný na liste vlastníctva. Taktiež poukázal aj na uznesenie NS SR č.k. 6 Cdo 157/2014.
14. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
15. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania z tohto dôvodu, že vo veci 8C 102/2014 prebieha na Okresnom súde Čadca konanie, predmetom ktorého je určenie, že nehnuteľnosti na základe ktorých sa žalobkyňa domáha zaplatenia žalovanej sumy patria do dedičstva po zomr. Q. O. súd návrh žalovaného zamietol. Z rozhodovacej činnosti súdu je súdu a taktiež aj účastníkom známe, že právni predchodcovia Q. O.- R. U., I. W., Q.. Š. O., Q.. X. O.- už v minulosti ešte v roku 2001 podali na tunajšom súde voči žalovanej, jej sestre Q.. Q. J. a otcovi žalobkyne X. J. žalobu o určenie neplatnosti darovacích zmlúv , ktorými žalovaná a jej sestra Q.. J. nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Čadca vo veci 6 C 648/2001-793 zo dňa 18.9.2012 rozsudkom, ktorým návrh žalobcov zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 5 Co 479/2012 zo dňa 9.7.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil neplatnosť darovacích zmlúv. Na základe dovolania žalovaných NS SR uznesením č.k. 6 Cdo 157/2014 -695 zo dňa 29.3.2016 rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 5 Co 479/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia NS SR uviedol, že rozsudok 10 C 333/00 (na základe ktorého žalovaný odmieta vyplatiť žalobkyni celú výšku jej podielov) vo svojom výroku zjavne nespĺňal náležitosti pre zmenu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti vyžadovaných ustanovením § 42 ods. 2 písm. c) katastrál. zákona. Z uvedeného vyplýva, že na základe rozsudku 10C 333/00 nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný Ján Lučan nebol v čase uzavretia darovacích zmlúv vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom mu bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Nedostatok účinkov záväznosti a vykonateľnosti tohto rozsudku pre neurčitosť , nepresnosť a nezrozumiteľnosť jeho výroku nebolo možné odstrániť znaleckým dokazovaním a ani svedeckými výpoveďami. Právoplatný rozsudok tieto účinky vlastnosti) buď má alebo nemá. Pokiaľ ich nemá, akoby ani nebol. Neprichádzalo preto do úvahy dodatočné zisťovanie, o čom ním bolo rozhodnuté. Na základe zrušujúceho uznesenia NS SR vo veci opätovne rozhodoval Krajský súd Žilina
uznesením č.k. 5 Co 83/2017-zo dňa 31.7.2017, ktorým pripustil späťvzatie žalobného návrhu zo strany žalobcov v rade 1) až 4), rozsudok OS Čadca č.k. 6 C 648/2001 zrušil a konanie zastavil. Z rozhodovacej činnosti súdu je súdu a taktiež aj účastníkom známe, že žalobkyňa sa opakovane voči žalovanému už od roku 2001 za jednotlivé roky domáha vyplatenia finančných náhrad za užívanie jej spoluvlastníckeho podielov u ktorých figuruje na listoch vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka, ktoré nehnuteľnosti obhospodaruje žalovaný. Pričom tieto konania už boli v minulosti prerušované s poukazom na prebiehajúci súdny spor vo veci 6 C 648/2001 , ktorý spor trval takmer 17 rokov počas ktorých sa žalobkyňa práve kvôli prerušovaniu konania svojich práv domôcť nemohla. Ak by súd konanie vo veci 16C 95/2017 prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci 8C 102/2014 (ktorá doposiaľ nie je rozhodnutá) opätovne by sa týmto oddialilo uplatňovanie jej nároku žalobkyni. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že podiely nevyplatil žalovanej z toho dôvodu, že sú pochybnosti o tom, kto je skutočne vlastníkom podielov na základe ktorých sa žalobkyňa domáha vyplatenia žalovanej sumy, súdu nepredložil žiaden listinný dôkaz na základe ktorého by bol oprávnený finančné prostriedky ktoré sú predmetom tohto konania zadržiavať. Osoby, ktoré podali žalobu vo veci 8 C 102/2014( a ktoré by mali mať v prvom rade mať záujem na tom, aby finančné prostriedky žalobkyni vyplatené neboli ) žiaden návrh na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým by žalovanému bolo nariadené , aby sa zdržal vyplácania týchto prostriedkov žalobkyni (§ 325 ods. 2 písm. d CSP)nepodali a žalovaný ani žiadnym právnym titulom, ktorý by ho oprávňoval peňažné prostriedky zadržiavať nedisponuje (súdu túto skutočnosť nepreukázal). Pokiaľ žalovaný má odvodnené pochybnosti o tom , kto je veriteľom, svoj záväzok mohol splniť aj takým spôsobom, že finančné prostriedky, ktoré zadržiava mohol uložiť do úradnej úschovy ( § 568 OZ), ktorú možnosť však žalovaný nevyužil.
16. Žalobkyňa sa voči žalovanému návrhom vo veci samej domáha zaplatenia sumy 2.125.- € s prísl., ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 2550 .- € , ktorú jej mal žalobca ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX zodpovedajúce jej podielom 12,75 zaplatiť a sumou 425.- € (za 2,125 podielov) ktoré jej žalovaný vyplatil.
17. Medzi účastníkmi nie je sporné, že:
- žalobkyňa figuruje ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Q. pod B 331 v spoluvlastníckom podiele 127500/10500000-in k celku (viď. LV č. 4-5)
- žalobkyňa je členkou Združenia vlastníkov lesa Kysučné, IČO: 17059 151, ktoré združenie je jediným spoločníkom Lesného spoločenstva Kysučné s.r.o. IČO: 36 005 843 (viď. výpis z OR č.l. 8) ,
- Lesné spoločenstvo Kysučné s.r.o. každý rok po schválení valnou hromadou Združenia vlastníkov lesa Kysučné vypláca jednotlivým členom nájom z hospodárského výsledku (viď správa čl. 29) ,
- za rok 2015 bol jednotlivým členom ZVLK vyplácaný výnos s dosiahnutých hospodárskych výsledkov v sume 200.- € za jeden podiel(vyjadrenie svedkyne U. Š. a štatutára žalovaného X. J. čl. 87)- označený ako nájom
- že žalobkyni, ktorá figuruje na LV č. XXXX ako podielová spoluvlastníčka podielov 12,75 bol vyplatený nájom z hospodárského výsledku zodpovedajúci 2,125 podielom
- medzi žalobkyňou a ZVLS nie je uzatvorená nájomná zmluva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania
18. Medzi účastníkmi je sporné:
- aktívna legitimácia žalobkyne
- výška uplatneného nároku
- premlčanie uplatneného nároku.
19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalovaná nie je v tomto konaní aktívne legitimovaná, nakoľko nemohla nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX (od ktorých odvodzuje svoj nárok v tomto konaní) od svojho otca X. J., nakoľko ani tento nebol vlastníkom uvedených nehnuteľností, pretože na základe rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C 333/00-52 zo dňa 22.11.2000 bolo určené, že podiel odporcu X.K. J. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného spoločenstva Vysoká -Makov z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí Q. O.(viď. čl. 56-58 spisu) súd poukazuje na uznesenie NS SR č.k. 6 Cdo 157/2014 -695 zo dňa 29.3.2016 v odôvodnení ktorého uznesenia NS SR uviedol, že rozsudok 10 C 333/00 (na základe ktorého žalovaný odmieta vyplatiť žalobkyni celú výšku jej podielov) vo svojom výroku zjavne nespĺňal náležitosti pre zmenu vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti vyžadovaných ustanovením § 42 ods. 2 písm. c)
katastrál. zákona. Z uvedeného vyplýva, že na základe rozsudku 10C 333/00 nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný X. J. nebol v čase uzavretia darovacích zmlúv vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v takom rozsahu, v akom mu bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti. Nedostatok účinkov záväznosti a vykonateľnosti tohto rozsudku pre neurčitosť , nepresnosť a nezrozumiteľnosť jeho výroku nebolo možné odstrániť znaleckým dokazovaním a ani svedeckými výpoveďami. Právoplatný rozsudok tieto účinky vlastnosti) buď má alebo nemá. Pokiaľ ich nemá, akoby ani nebol. Neprichádzalo preto do úvahy dodatočné zisťovanie, o čom ním bolo rozhodnuté. Z uznesenia NS SR vyplýva, že rozsudok na základe ktorého žalovaný spochybňuje vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam je nulitný, t.z. ako by ani nebol a ako taký ani nemôže založiť vlastnícke právo k podielom u Q. O.. Z LV č. XXXX (č.l. 4-5) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa figuruje ako podielová spoluvlastníčka pod B 331 nehnuteľnosti od ktorých odvodzuje svoj nárok. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že podielovou spoluvlastníčkou podielov 12,75 nie je. Preto má súd za to, že žalobkyňa je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaná.
20. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že i v prípade, ak by žalobkyňa bola v konaní aktívne legitimovaná v tomto konaní si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.125.- € za podiely 12,75 len čo sa týka nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a nie aj z nehnuteľnosti zapísaných na iných listoch vlastníctva kde figuruje ako podielová spoluvlastníčka , ktoré sú v obohospodarovaní Lesného spoločenstva Kysučné a teda by jej neprináležala celá suma 2.125.- € na hospodárskom výsledku ale len jeho pomerná časť , súd poukazuje na vyjadrenie štatutára žalobcu na pojednávaní dňa 15.6.2018 (č.l. 88-89), kde štatutár žalobcu uviedol, že valné zhromaždenie sa dohodlo, že bude vyplácať jednotlivým podielovým spoluvlastníkom náhradu podľa hospodárského výsledku a túto výšku potom vynásobia počtom podielov. Podľa hospodárského výsledku za rok 2015 jeden podiel činil sumu 200.- €. Ak niektorý spoluvlastník mal podiel napr. 12,75 tak sa tento podiel za rok 2015 vynásobil sumou 200.- € a vznikol by mu nárok na vyplatenie sumy 2550.- €. Výpočet vyplácania podielov sa robí podľa podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX na ktorom je najväčšia výmera pozemkov a podľa toho, aký spoluvlastnícky podiel ten ktorý podielový spoluvlastník má sa mu vyplatí náhrada . Z vyjadrenia štatutára žalovaného vyplýva, že podiel na hospodárskom výsledku sa vypláca podľa LVč. XXXX- t.j. každému s podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. 8541 vyplatili v roku 2015 za jeden podiel sumu 200.- € , bez ohľadu na to, či figurovali aj na ostatných listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktoré majú v užívaní. Uvedenú skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia svedkyne U. Š. (č.l. 78-79).Nakoľko žalobkyňa figuruje ako podielová spoluvlastníčka podielov 12,75 u nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX a výpočet vyplácania sa robí podľa spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXXX za rok 2015 vo výške 200.- € vznikol jej nárok na zaplatenie výnosu z hospodárského výsledku v sume 2.550.- € . Zo strany žalovaného jej bol vyplatený výnos vo výške 425.- € (viď. č.l. 9 poštová poukážka) .
21.Podľa § 100 ods. 1,2 OZ
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23. Žalovaný vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku vyslovil námietku premlčania. Poukázal na to, že k zadržaniu finančných prostriedkov na jeho strane došlo dňa 12.12.2015 na Valnom zhromaždení vlastníkov lesa Kysučné (začiatok plynutia 3 ročnej objektívnej lehoty) na ktorom vyplácal finančné prostriedky členom združenia. Pričom na strane žalobkyne začala plynúť subjektívna lehota odo dňa 18.12.2015, kedy jej bola poštovou poukážkou poukázaná suma 421,50.- €, pričom žaloba na súd zo
strany žalobkyne bola podaná až dňa 27.12.2017- t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 18.12.2017.
24. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu na strane žalovaného súd má za to, že uňho začala plynúť objektívna premlčacia lehota odo dňa 18.12. 2015 kedy z jeho strany došlo k zaslaniu len časti finančných prostriedkov žalobkyni .Týmto dňom sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, nakoľko v tento deň zvyšok finančných prostriedkov, ktoré mal vyplatiť žalobkyni bezdôvodne zadržal. Posledný deň objektívnej lehoty u žalovaného teda uplynul s poukazom na ustanovenie § 107 ods.2 OZ dňa 18.12.2018.
25. U žalobkyne podľa názoru súdu začala subjektívna lehota plynúť odo dňa 18.1.2016 kedy jej boli finančné prostriedky v neúplnej výške skutočne doručené (viď.potvrdenie pošty č.l. 11) . Teda najskôr týmto dňom sa mohla žalobkyňa dozvedieť, že jej nebola vyplatená plná výška jej podielov. Pokiaľ žalovaný udáva, že subjektívna lehota začala u žalobkyne plynúť odo dňa 18.12.2015 kedy zaslal poštou žalobkyni sumu 421,50.- € z ustanovenia § 107 ods. 1 OZ vyplýva, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený aj skutočne dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu sa žalobkyňa mohla najskôr dozvedieť až dňa 18.1.2016, kedy jej boli finančné prostriedky v neúplnej výške doručené. Ak žalobkyni začala plynúť subjektívna lehota odo dňa 18.1.2016 najskôr mohla uplynúť dňom 18.1.2018 a dňom 19.1.2018 by bol nárok žalobkyne premlčaný. Nakoľko žaloba zo strany žalobkyne bola na súde podaná dňa 27.12.2017 podľa názoru súdu jej nárok premlčaný nie je.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), c) , ods. 2 zák.č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách stav k 31.12.2015
1) Spoločenstvom sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy2) a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,3)
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov,4)
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.
27. Podľa § 9 ods. 1,2,4 zák.č. 97/2013 Z.z.
(1) Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i).
(2) Členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.
(4) Pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.
28. Podľa § 13 ods. 1 zák.č. 97/2013 Z.z.
1) Orgánmi spoločenstva sú: a) zhromaždenie, b) výbor, c) dozorná rada, d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.
29. Podľa § 14 ods. 4 písm. f), g) zák.č. 97/2013 Z.z.
4) Do pôsobnosti zhromaždenia patrí: f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku, g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty,
30. Podľa § 20 zák.č. 97/2013 Z.z. podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.
31. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 97/2013 Z.z.
(1) Výbor predkladá zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou32) aj návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo spôsobu úhrady straty.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa je s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 zák.č. 97/2013 členkou Združenia vlastníkov lesa Kysučné, ktorej pomer účasti na výkone práv a povinnosti vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti (§ 9 ods. 4 zák.č. 97/2013). Ako člen spoločenstva ma právo podieľať sa na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva podľa § 20 zák.č. 97/2013 Z.z. pričom jej podiel na zisku a majetku sa určuje podľa pomeru účasti na výkone práv a povinnosti. Valné zhromaždenie ZVLK dňa 12.12.2015 schválilo účtovnú závierku Lesného spoločenstva Kysučné s.r.o. Makov za rok 2015 a v bode 5) Zápisnice (č.l. 47) členovia RK odporučili vyplatiť na základe revíznej správy o hospodárení ZVLK za rok 2015 podiely za nájom členom združenia a odmeny členom predstavenstva. Podľa vyjadrenia štatutára žalovaného X. J.Č. sa jednotlivým členom zapísaným na LV č. XXXX vyplácal podiel na hospodárskom výsledku označený ako nájom vo výške 200.- € za 1 podiel , pričom žalobkyni mala byť vzhľadom na jej podiel 12,75 vyplatená suma 2550.- € , pričom zo strany žalovaného jej bola vyplatená len suma 425.- € a ako členke spoločenstva jej vznikol nárok na doplatenie sumy 2.125.- €.
33. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa 456 OZ
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
35. Podľa 458 OZ
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
36. Z listinného dôkazu (poštová poukážka č.l. 9) vyplýva, že žalovaný žalobkyni zaslal dňa 18.12.2015 sumu 421.- € kde v správe pre adresáta uviedol že sa jedná o nájom 425.- € - 3,50.- € poštovné. Z vykonaného dokazovania a to z vyjadrenia žalobkyne a taktiež aj žalobcu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným žiadna nájomná zmluva k nehnuteľnostiam od ktorých žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uzatvorená nebola. Podľa vyjadrenia žalovaného vyplácal všetkým podielovým spoluvlastníkom bez ohľadu na to, či s nimi bola či nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa výsledkov hospodárenia za rok 2015 sumu 200.- € za jeden podiel. Žalovanej, ktorá vlastní podiely 12,75 mal vyplatiť sumu 2550.- € , vyplatil jej však len sumu 425.- €. Zvyšok sumy 2.125.- € si ponechal bez právneho dôvodu. V tomto konaní žalovaný súdu nepreukázal na základe akého právneho titulu je oprávnený finančné prostriedky , ktoré žalobkyni ako členke spoločenstva prináležia zadržiavať. Ako už bolo uvedené vyššie rozsudok
Okresného súdu Čadca č.k. 10C 333/00 na základe ktorého má žalovaný finančné prostriedky zadržiavať je ako vyplýva z uznesenia NS SR č. 6 Cdo 157/2014 nulitný a nemá žiadne právne účinky. Žalovaný nedisponuje súdnym rozhodnutím- napr. neodkladným opatrením, ktorým by mu bola uložená povinnosť dočasne do právoplatného ukončenia konania vo veci 8C 102/2014 finančné prostriedky žalobkyni nevyplácať. A taktiež sa nezbavil svojej povinnosti ani postupom podľa § 568 OZ. Súd má za to, že na strane žalovaného čo sa týka zaplatenia sumy 2.125.- € zadržiavaním finančných prostriedkov bez právneho dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto s poukazom na ustanovenie § 456 OZ ho zaviazal bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.
37. Podľa § 517 ods. 2 OZ
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 Obč. zákonníka).
39. Z vyššie cit. zák. ust. je zrejmé, že splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená v právnom predpise alebo rozhodnutím súdu. Ak však čas plnenia nebol určený žiadnym z týchto spôsobov, má právo určiť čas plnenia veriteľ. Vo všeobecnosti teda platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, určená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Vyššie citované zák. ust. ukladá dlžníkovi povinnosť plniť v deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto lehoty. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. Ak dlžník nesplní svoj dlh nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, resp. do konca lehoty poskytnutej veriteľom vo výzve na plnenie, bude v omeškaní s plnením a veriteľovi vzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
40. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ust. § 563 Obč. zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, len čo ho požiadal o splnenie, resp. do konca lehoty, ktorá mu bola vo výzve na plnenie určená. Forma výzvy predpísaná pritom nie je, ale v záujme právnej istoty bude vhodné zachovať písomnú formu. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je teda prvý deň potom, kedy ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, požiadal o plnenie, ak nie je ním určená iná (dlhšia) lehota na plnenie.
41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ten, kto sa bezdôvodne obohatil, je v omeškaní s plnením záväzku z bezdôvodného obohatenia v zásade vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho ten, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil, požiadal, resp. ho nesplní v posledný deň lehoty určenej vo výzve na plnenie. Od tohto dňa je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, v omeškaní a je možné od neho požadovať aj úroky z omeškania.
42 Pri rozhodovaní o priznaní úrokov z omeškania sa súd riadil vyššie cit. zák.ust. a vychádzajúc zo záveru, že čas plnenia medzi účastníkmi dohodnutý nebol a nebola preukázaná ani iná výzva na plnenie zo strany žalobkyne, považoval za prvú výzvu na plnenie až doručenie žaloby žalovanému, t.j. deň 10.4.2018. Následne určil ako prvý deň omeškania deň nasledujúci po doručení tejto žaloby, t.j. 11.4.2018 a priznal úroky z omeškania z priznanej sumy až od tohto dátumu a v prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úrokov z omeškania zamietol.
43. S poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. výšku úroku z omeškania priznal vo výške 5 %.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola čo sa týka uplatnenej istiny v celom rozsahu úspešná (neúspešná bola len v nepatrnej časti čo sa týka
príslušenstva- úrokov z omeškania, ktoré nie sú samostatným predmetom konania) , preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).