Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-16-2018.pdf
PDF · 115.54 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu UNIMED, spol. s r. o., so sídlom Oriešková 11, 821 05 Bratislava - Ružinov, IČO: 17 312 752, právne zast. JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému M.. B. B., G.. XX. XX. XXXX, K. M. XX, XXX XX K. K., právne zast. JUDr. František Vavráč, advokát, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 58 893,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, podanom v upomínacom konaní, si žalobca uplatnil proti žalovanému 1/, ktorým bola obchodná spoločnosť Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o., so sídlom Povstalecká 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 698 097 a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne právo na zaplatenie istiny 58 893,18 Eur, špecifikovaného úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur. Uviedol, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim existoval záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca na základe objednávok žalovaného 1/ dodával žalovanému 1/ tovar špecifikovaný v objednávkach a žalovaný 1/ bol povinný za dodaný tovar uhradiť žalobcovi kúpnu cenu. Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravovali Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Žalobca dodal žalovanému 1/ tovar špecifikovaný v dodacích listoch, ktoré tvoria prílohu žaloby. Tovar bol žalovanému 1/ dodaný riadne a včas, o čom svedčí aj jeho podpis na predmetných dodacích listoch. Nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dodaný tovar si žalobca uplatnil u žalovaného 1/ priloženými faktúrami. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou viacerých peňažných záväzkov, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na základe dokumentu „Ubezpečenie pre Predávajúceho“ sa žalovaný 2/ stal ručiteľom žalovaného 1/. Nakoľko ku dňu podania žaloby ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/, aj napriek výzvam, nesplnil svoj splatný záväzok voči žalobcovi, žalobca sa domáha splnenia tohto záväzku od žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
2. Podaním zo dňa 20. 11. 2017 žalobca uviedol, že faktúry žalobcu vystavené v roku 2017 žalovaný neuhradil, resp. niektoré síce uhradil, avšak oneskorene. Z obchodných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným realizovaných v období rokov 2014 až 2016 si žalobca istinu vystavených faktúr neuplatňuje, nakoľko táto bola uhradená žalovaným v plnej výške, ale uplatňuje si z nich len zákonné príslušenstvo.
3. Súd v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 19. 12. 2017 platobný rozkaz sp. zn. 8Up 395/2015, proti ktorému podal žalovaný 2/ v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že právnym dôvodom
zodpovednosti žalovaného 2/ za záväzok je „Ubezpečenie pre predávajúceho“ zo dňa 16. 01. 2012, a to v spojení s tvrdeným obchodovaním medzi žalobcom v postavení predávajúceho a žalovaným 1/ v postavení kupujúceho. Uvedená listina má názov „Ubezpečenie pre predávajúceho, ale z tejto listiny sa vyvodzujú žalobcom práva ručenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Záhlavie listiny obsahuje meno a priezvisko žalovaného 2/ ako fyzickej osoby s označením funkcie žalovaného 2/ právnickej osoby, a to štatutárny orgán - konateľka a v súvislosti s ňou označenie „Zodpovedná osoba“ konajúca za kupujúceho Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o. s presnou identifikáciou. Z takto formulovaného záhlavia nie je jednoznačné kto „ubezpečenie“ dáva, lebo spojenie osoby žalovaného 2/ s výkonom funkcie štatutárneho orgánu konkrétnej spoločnosti nasvedčuje tomu, že vyhlásenie dáva obchodná spoločnosť - kupujúci. Táto formulácia tomu nasvedčuje preto, lebo ak by išlo o ručenie, tak vyhlásenie v danej súvislosti by prichádzalo do úvahy zo strany žalovaného 2/ len ako vyhlásenie fyzickej osoby identifikovanej dátumom narodenia a bydliskom. Ak zo záhlavia vyplýva spojenie osoby žalovaného 2/ s výkonom konkrétnej funkcie u konkrétnej právnickej osoby, tak ako konateľka koná vždy v mene obchodnej spoločnosti, ktorej funkciu štatutárneho orgánu vykonáva. Ide o prvú neurčitosť. Článok I. listiny uvádza (identifikuje) predávajúceho výslovne a kupujúceho bez výslovného uvedenia, ale v súvislosti so záhlavím možno zistiť, koho tým listina myslí. Predmet právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi je definovaný ako „kúpna zmluva, ktorú uzavreli medzi sebou“... v deň podpisu tejto listiny alebo pred dňom podpisu tejto listiny...“, z čoho nie je zrejmá identita tvrdenej kúpnej zmluvy, keď nevieme ani kedy a či vôbec bola uzavretá. Formulácia by mohla znamenať, že tvrdená kúpna zmluva v čase podpisu listiny neexistovala, lebo ak by existovala, bolo by to tam uvedené a ak neexistovala, mali tam byť uvedené také skutočnosti o jej budúcom uzavretí, ktoré by svedčili o tom, že kedy a z akého dôvodu bude uzavretá. Z hľadiska obsahu nie je tu uvedené nič, z čoho by bolo možné vyvodiť, či bude, resp. čo je predmetom obchodovania, či ide o konkrétnu vec a akú alebo o súbor vecí, prípade ďalšie podstatné náležitosti, ako je cena, alebo kritériá jej stanovenia a iné. Takúto identitu nezreálňuje ani vymedzenie pod bodom a) a b) tohto článku. V článku II. listiny je uvedený súhlas na spracovanie osobných údajov, aj tento súhlas považuje žalovaný 2/ za neurčitý, lebo sa vzťahuje v tam vymedzenom rozsahu k takému výkonu práv predávajúceho, ktoré nie sú vymedzené a ich určitosť nemožno odvodiť so žiadnej konkrétnej skutočnosti. Článok III. obsahuje vyhlásenie, ktoré sa týka vymedzenia okruhu prevzatej zodpovednosti a rozsahu uspokojenia. Neurčitosť vyplýva z neidentifikácie záväzku a zároveň z neidentity kúpnej zmluvy. Ak je neurčitý základný záväzok, tak definovať súvisiaci záväzok neurčitej zmluvy, vykazuje vyšší stupeň neurčitosti, lebo súvislosť takéhoto záväzku ku kúpnej zmluve bez jej objasnenia z neurčitej zmluvy a bez objasnenia súvislosti je dvojnásobná. Spojenie „akýkoľvek“ vykazuje najvyšší stupeň nekonkrétnosti. Spojenie „iná právna skutočnosť“ je čistou neurčitosťou, lebo táto už nie je viazaná ani na zmluvu alebo dokonca nie je viazaná ani na právny vzťah. Požiadavka uspokojenia je v rozpore s podstatou ručiteľskej zodpovednosti, ktorá vždy musí byť konkrétna a určitá. Z platnej úpravy Obchodného zákonníka vyplýva záver, že na platnosť ručenia musia byť splnené podmienky písomného vyhlásenia a zároveň, že záväzok musí byť určitý. Určitosť je právotvorným kritériom, ktorý súvisí nepochybne s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určitosť je taká vlastnosť právneho úkonu, ktorá na istom stupni konkrétnosti definuje záväzok, ktorý existuje alebo ktorý vznikne v budúcnosti v takom rozsahu, aby jeden záväzok bol odlíšiteľný od záväzku iného. Táto odlíšiteľnosť musí byť viazaná buď na existujúcu zmluvu alebo inú skutočnosť a vtedy musí byť zmluva určená dátumom uzavretia, predmetom, aby mohla byť odlíšiteľná od inej zmluvy tých istých účastníkov. Ak ide o právnu skutočnosť, tiež musí byť na takom stupni definovaná, aby bola odlíšiteľná od inej skutočnosti. Toto sa týka aj záväzkov vzniknutých v budúcnosti. Nie je vylúčené, aby budúci záväzok bol aj iným spôsobom definovaný, ale vždy v ručení musí byť ručiteľovi známy taký stupeň konkrétnosti ručenia, ktorú by bol pre neho predvídateľný v čase robenia vyhlásenia. Tomuto právnemu posúdeniu vzťahu svedčí skutkovo aj výrok platobného rozkazu, lebo ani jeden z uplatňovaných častí záväzku vyjadreného v listine nemá časový pôvod v roku 2012, kedy listina bola podpísaná. Z čoho vyplýva, že žalobca chce preniesť úplne neurčitú zodpovednosť v čase podpisovania listiny 16. 01. 2012 na akékoľvek záväzky bez akejkoľvek identity zmluvy alebo inej skutočnosti. Napádaná zodpovednosť uplatnená v platobnom rozkaze týmto odporom vykazuje absolútne najvyššiu úroveň neurčitosti, a preto zodpovednosť ručenia sa z uvedenej listiny nedá vyvodiť.
4. Podaním zo dňa 28. 01. 2018 žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní (§ 14 ods. 1, 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a súčasne sa vyjadril k podanému odporu tak, že z obsahu listiny Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 16. 01. 2012 je zrejmé, že sa jedná o ručiteľský záväzok žalovaného 2/ ako fyzickej osoby identifikovanej menom, priezviskom, dátumom narodenia a trvalým bydliskom, za žalovaného 1/ ako zmluvného partnera žalobcu pri dodávkach tovaru. Z listiny je zrejmé, že
žalovaný 2/ toto ručiteľské prehlásenie urobil ako fyzická osoba a nekonal v mene žalovaného 1/. Listina poukazuje len na vzťah žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalovanému 2/ bolo vysvetlené a bolo mu zrejmé, že za záväzky žalovaného 1/ bude zodpovedať ako fyzická osoba z titulu ručenia, čo jednoznačne vyplýva z článku 3 predmetnej listiny. Je nesporné o aký právny vzťah sa jedná a aké kúpne zmluvy boli medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorené, čo vyplýva z faktúr za dodaný tovar, podpísaných dodacích listov potvrdzujúcich dodanie tovaru. O tejto skutočnosti musel mať žalovaný 2/ vedomosť, nakoľko je konateľom žalovaného 1/. Nie je teda zrejmé, aké právne vzťahy žalovaný 2/ spochybňuje. Žalobca má za to, že odpor bol podaný účelovo, rovnako ako aj dôvody v ňom uvádzané. Je nesporné, že žalovaný 2/ sa zaviazal splniť záväzky žalovaného 1/ vyplývajúce z dodávok tovaru žalobcom, pokiaľ ich žalovaný 1/ nesplní sám. Žalovaný 2/ Ubezpečenie pre predávajúceho nespochybňoval ani pri jeho podpise a ani neskôr, obsah listiny mu bol zrejmý a aj jej účel. Vôľa žalovaného 2/ je vyjadrená určito a zrozumiteľne, nekonal v omyle ani v tiesni a jednalo sa o dobrovoľný právny úkon. Žalovaný 2/ teraz odmieta prevziať osobnú zodpovednosť za záväzky žalovaného 1/, pričom práve žalovaný 2/ je zodpovedný za to, že tieto záväzky zostali voči žalobcovi neuhradené, nakoľko bol konateľom u žalovaného 1/, a teda vedome tieto záväzky neuhradil. Práve na tento účel má slúžiť jeho ručiteľský záväzok, aby žalovaný 1/, v zastúpení žalovaného 2/, konal zodpovedne.
5. Následne bola veci na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde príslušnom na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku (§ 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. v spojení s § 13 v spojení s § 15 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), pridelená sp. zn. 64Cb 16/2018.
6. Vzhľadom na to, že na strane žalovaného 1/ a žalovaného 2/ išlo o samostatné spoločenstvo a žalovaný 1/ proti vydanému platobnému rozkazu odpor nepodal, účinky zrušenia platobného rozkazu nastali len proti žalovanému 2/ (§ 11 ods. 5 Zákona č. 307/2016 Z. z.), preto súd ďalej pokračoval v konaní na strane žalovaného už len z pôvodne žalovaným 2/, ktorý ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia už bude označovaný len ako „žalovaný“.
7. Podaním zo dňa 26. 03. 2018 (analógia § 167 ods. 4 CSP) žalovaný uviedol, že vo vyjadrení k odporu žalobca žiadnym spôsobom sa nedotkol podstatnej a podrobne uvedenej námietky v odpore, že z obsahu listiny „ubezpečenie pre predávajúceho“ existuje vážna pochybnosť týkajúca sa určitosti vo vzťahu ku komu táto listina smeruje a obsahu akého právneho úkonu sa týka. Určitosť je právotvorná skutočnosť, ktorá zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex lege, a preto bude vecou súdu, aby skúmal uvedené skutkové tvrdenia o identite subjektu, ktorého sa listina týka a predmetu, na ktorý by sa táto listina mala vzťahovať. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o tom, že „ubezpečenie pre predávajúceho“ nespochybňoval, lebo ani nemal vedomosť o tom, že takéto niečo podpísal. Vysvetľuje si to tým, že podpísal väčšie množstvo listín pri obchodovaní so žalobcom a táto listina mu bola daná na podpis súčasne s celou radou iných listín. Preto nemá vedomosť a nepamätá si, že by takúto zodpovednosť vedome podpísal a popiera, že mu bolo vysvetlené v konkrétnej situácii, čo podpisuje, čo na seba berie a v akom časovom horizonte. Problém celého záväzku z „ubezpečenia pre predávajúceho“ je v jeho žalovaným spochybňovanej neurčitosti vo vzťahu ku žalovanému ako fyzickej osobe. To, že vykonával práva a povinnosti konateľa nemá žiadny vzťah k jeho vedomosti ako fyzickej osoby. § 304 Obchodného zákonníka predpokladá len platný ručiteľský záväzok, o ktorom ručiteľ v čase jeho vyhlásenia o ručení vedel. Táto vedomosť musí byť natoľko konkrétna, aby bola odlíšiteľná od iného záväzku a otázka určitosti sa v tomto istom rozsahu vzťahuje aj na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Ak bol právny úkon urobený písomne, tak jeho obsah musí byť z hľadiska určitosti posudzovaný len z tohto obsahu a rozsahu, ktorý našiel svoje vyjadrenie v písomne vyhotovenej listine. Nestačí, že účastníkom zmluvy by bolo jasné, čo je predmetom zmluvy, lebo určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je prejav zaznamenaný, pričom určitosť z hľadiska jeho obsahu nemôže vzbudzovať pochybnosti ani u tretích osôb. Ak je prejav vôle zrozumiteľný po jazykovej stránke, ale je nejednoznačný a neurčitý z hľadiska jeho vecného obsahu a tento je neodstraniteľným výkladom, stáva sa právny úkon absolútne neplatný. Vôbec nie je jasné, aký je obsah právneho vzťahu, keď formulácia listiny neobsahuje konkrétnu zmluvu alebo zmluvy z hľadiska ich identity miesta, času a účastníkov. Žalovaná navrhuje, aby bola k otázke tvrdeného poučenia, významu a vysvetlenia vypočutá a zároveň, aby mala možnosť vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam, ktoré v odpore a aj v tomto vyjadrení uvádza. Z hľadiska právneho posudzovania neurčitosť je znakom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ak je zistená, má to závažné dôsledky. Podľa dovolacieho rozsudku sp. zn. 1Cdo 96/95, právna veta znie: absolútna neplatnosť právneho úkonu nastala bez ďalšieho priamo
zo zákona a hľadí sa naň akoby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (retihabiciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
8. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 15. 06. 2018, na ktorý sa strany sporu dostavili.
9. Z dôkazov strán sporu súd považoval za zistené, že dňa 16. 01. 2012 žalovaná v Banskej Bystrici podpísala ako zodpovedná osoba listinu označenú ako „Ubezpečenie pre predávajúceho“. Za označením názvu listiny je uvedené meno a priezvisko žalovanej, dátum narodenia, trvalý pobyt, funkcia u kupujúceho: konateľka a následne v zátvorke je uvedený text: ďalej iba ako „Zodpovedná osoba“ a pokračuje text: konajúci sa kupujúceho: Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o., IČO 44 698 097 následne v zátvorke je uvedený text: ďalej iba ako „kupujúci“. V článku I. Ubezpečenia pre predávajúceho je uvedené, že predávajúci, spoločnosť UNIMED, spol. s r. o., IČO: 17 312 752, so sídlom Oriešková 11, 821 05 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 948/B (ďalej iba ako „predávajúci“) a kupujúci medzi sebou v deň podpisu tejto listiny alebo pred dňom podpisu tejto listiny uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je vymedzenie a) práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri dodávkach tovaru (rámcová zmluva, Všeobecné obchodné podmienky predávajúceho, ďalej aj „VOP“) a/alebo b) práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri jednotlivom dodaní tovaru (jednotlivá zmluva) (na účely tohto ubezpečenia pre predávajúceho ďalej iba ako „kúpna zmluva“), čo potvrdili svojim podpisom. V článku II. je uvedené, že zodpovedná osoba týmto udeľuje svojím podpisom predávajúcemu a/alebo osobne, vykonávajúcej práva z kúpnej zmluvy v mene predávajúceho, súhlas, aby tieto osoby spracovávali osobné údaje Zodpovednej osoby (najmä údaj o dátume narodenia) v informačnom systéme predávajúceho a osoby, vykonávajúcej práva z kúpnej zmluvy v mene predávajúceho, v rozsahu potrebnom pre potreby evidencie, obchodu a marketingu predávajúceho a výkonu jeho práv súvisiacich alebo vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. V článku III. je uvedené, že zodpovedná osoba týmto v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlasuje predávajúcemu, že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci alebo akýkoľvek iný záväzok, ktorý vznikol pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvného alebo iného vzťahu predávajúceho a kupujúceho alebo inej právnej skutočnosti, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho a súhlasí s jeho prejedaním a rozhodnutím spôsobom podľa článku VII VOP. V článku IV. je uvedené, že zodpovedná osoba podpisom tejto listiny vyhlasuje, že je oboznámená s obsahom kúpnej zmluvy, súhlasí s obsahom týchto listín a nemá k nim výhrady.
10. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca ako dôkaz označil a predložil aj Rámcovú zmluvu o dodávkach tovaru BA - LŠ 5/2016 uzatvorenú medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o. Banská Bystrica, t. j. pôvodne žalovaným 1/, ako kupujúcim. Na predmetnej zmluve nie je uvedený dátum jej uzatvorenia, ale v článku 4 je uvedené, že zmluva (okrem Všeobecných obchodných podmienok) nadobúda účinnosť dňa 01. 01. 2016 a uzatvára sa na dobu určitú do 31. 12. 2016.
11. Na pojednávaní konanom dňa 15. 06. 2018 žalobca ďalej uviedol, že je nesporné, že Ubezpečenie pre predávajúceho robila žalovaná ako fyzická osoba, je v listine definovaná ako fyzická osoba a ďalej je uvedený text o nej ako o zodpovednej osobe. Pokiaľ je uvedené, že je konateľkou kupujúceho, ide len o konštatačný charakter. Žalovaná musela vedieť o aké zmluvy ide. Žalovaná bola jedinou spoločníčkou a konateľkou kupujúceho. Žalobca bežne pristupoval k takýmto formám zabezpečenia. Žalobca vylučuje, že žalovaná nevedela, čo podpisuje, obchodní zástupcovia pri podpise listiny vysvetľujú. Žalobca má za to, že je zrejmé o aké záväzky a rozsah ručenia sa jedná. Medzi žalobcom ako veľkodistribútorom liekov a kupujúcim kúpna zmluva za jednotlivé roky vznikala aj konkludentne. Žalobca je zo zákona povinný lieky dodávať. Nie vždy je možné poukázať na písomný úkon. V danom prípade nešlo o úkon konateľa fyzickej osoby, ale o úkon žalovanej ako fyzickej osoby.
12. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že ak je vyžadovaná písomná forma úkonu, musí byť vo vzťahu k určitosti jednoznačne splnená, nemožno dodatočne interpretovať predmet, obsah a dobu, pokiaľ nevyplýva z písomného úkonu. Nie je dôležité, či chceli, ale ako to zabezpečili, z čoho vyplýva požiadavka, aby bola jasná určitosť danej listiny. Ak právny úkon je absolútne neplatný, nemožno ho dodatočne konvalidovať. V tomto právnom úkone nie je, čo zo zákona má byť, právny úkon má mať náležitosti, ktoré predpokladá zákon.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
13. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je štatutárnym orgánom - konateľom obchodnej spoločnosti Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o. Banská Bystrica, teda pôvodne žalovaného 1/, keď z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č. 16353/S súd považoval za zistené, že táto obchodná spoločnosť vznikla - bola zapísaná do obchodného registra (§ 62 ods. 1 Obchodného zákonníka) dňa 08. 04. 2009 a aj žalovanej funkcia konateľa vznikla dňa 08. 04. 2009.
14. Podanou žalobou si žalobca uplatnil proti žalovanému nárok z titulu ručenia za záväzky obchodnej spoločnosti, s tým že žalovaný sa stal ručiteľom na základe dokumentu Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 16. 01. 2012 a žalobca mal za to, že z predmetnej listiny bolo zrejmé, že žalovaný ručiteľské prehlásenie urobil ako fyzická osoba, nie ako konateľ kupujúceho a z listiny je nesporné, o aký právny vzťah sa jedná a aké kúpne zmluvy boli medzi žalobcom a kupujúcim uzavreté.
15. Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že zodpovednosť ručenia sa z predmetnej listiny vyvodiť nedá z dôvodu neurčitosti.
16. Ručenie je inštitútom zabezpečenia záväzku. Obchodný zákonník obsahuje osobitnú komplexnú úpravu ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu v obchodno-právnych vzťahoch (§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka), keď súčasne upravuje, že časťou Obchodného zákonníka upravujúcou obchodno-záväzkové vzťahy (Tretia časť Obchodného zákonníka) sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahov, ktoré sa spravujú Treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, resp. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka v platnom znení).
17. Žalobca si svoj nárok proti žalovanému uplatnil na tom skutkovom a právnom základe, že mal ručiť za záväzky obchodnej spoločnosti proti žalobcovi, na základe čoho súd považoval za preukázané, že keďže medzi žalobcom a spoločnosťou Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o. Banská Bystrica išlo o obchodno- záväzkový vzťah, Obchodným zákonníkom sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli, resp. mali vzniknúť, pri zabezpečení plnenia záväzkov z tohto obchodno-záväzkového vzťahu, teda aj ručenie.
18. Dlžníkovým ručiteľom sa stáva ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok (§ 303 Obchodného zákonníka). Ručenie teda pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu, pričom ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je absolútne neplatný (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri definícii ručenia pre obchodno- záväzkové vzťahy zákonodarca súčasne zvýraznil, že dlžníkovým ručiteľom sa stáva, kto veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil „určitý“ záväzok. Určitosť je pritom aj základným zákonným predpokladom platnosti právneho úkonu, keďže právny úkon sa musí urobiť určite, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Požiadavka určitosti právneho úkonu je objektívna kategória, ktorá vyžaduje, aby právny úkon mal jasný obsah bez vecných nedostatkov, pričom to musí byť jasné (poznateľné) z textu listiny každému, nielen účastníkom právneho úkonu, ale aj tretím osobám. Neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo.
19. Aj v kontexte obrany žalovaného súd potom dospel k záveru, že úkon Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 16. 01. 2012 nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, teda požiadavku, že žalovaný ako fyzická osoba žalobcovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak obchodná spoločnosť Lekáreň J&J ASKLEPION s. r. o. Banská Bystrica ako dlžník v právnom postavení kupujúceho nesplní určitý záväzok. V predmetnom ubezpečení pre predávajúceho je síce žalovaný v jeho záhlaví označený menom a priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom, následne je však označený aj funkciou u kupujúceho, teda funkciou konateľ a až následne je definovaný skratkou „zodpovedná osoba“ a plynule pokračuje ďalší text: konajúca za kupujúceho, za ktorého je označená obchodná spoločnosť Lekáreň J&J ASKLEPION, s. r. o. a následne je v zátvorke definícia skratkou „kupujúci“. Zhodne s obranou
žalovaného aj súd uvádza, že z takto formulovaného záhlavia listiny a najmä „zodpovednej osoby“ nie je možné jednoznačne, a teda určite, poznať, že ubezpečenie dáva žalovaný ako fyzická osoba, teda že ho nedáva v postavení štatutárneho orgánu - konateľa kupujúceho. Žalovaný je totiž skratkou „zodpovedná osoba“ označený až potom, ako je označený nielen údajom svojho mena, priezviska, dátumu narodenia a bydliska, ale aj údajom funkcie u kupujúceho. Ako potom správne uviedol aj žalovaný, ak zo záhlavia vyplýva spojenie žalovaného s funkciou štatutárneho orgánu - konateľa u konkrétnej právnickej osoby, konanie štatutárneho orgánu je zo zákona vždy konaním podnikateľa, teda v danom prípade konaním obchodnej spoločnosti vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 13 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z Ubezpečenia pre predávajúceho preto nie je jasne poznateľné z textu listiny, že vyhlásenie dáva žalovaný ako fyzická osoba-občan.
20. V listine nie je určite vyjadrený ani záväzok, ktorého sa ručenie má týkať. V listine je síce uvedené, že žalobca ako predávajúci a kupujúci medzi sebou v deň podpisu Ubezpečenia pre predávajúceho alebo pred dňom podpisu tejto listiny uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je vymedzenie práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri dodávkach tovaru a/alebo práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri jednotlivom dodaní tovaru. Ako však už bolo uvedené, zákonodarca v ustanovení § 303 obchodného zákonníka ešte osobitne zvýraznil požiadavku, aby išlo o „určitý“ záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka), keď záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Kúpna zmluva teda predstavuje záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vznikajú záväzky tak pre predávajúceho, ako aj pre kupujúceho. Aby však bola v danom prípade splnená zákonná požiadavka určitosti záväzku, za ktorý sa malo poskytnúť ručenie, bolo potrebné, aby bolo jasne uvedené, o akú konkrétnu kúpnu zmluvu sa jedná, teda aby bola jednoznačne a nezameniteľne označená, či už napr. dátumom uzatvorenia, evidenčným číslom a pod., pretože vymedzenie, že predávajúci a kupujúci medzi sebou v deň podpisu listiny Ubezpečenia pre predávajúceho alebo pred dňom podpisu tejto listiny uzatvorili kúpnu zmluvu, je nedostatočné, všeobecné a nekonkrétne. Požiadavku určitosti vymedzenia kúpnej zmluvy a z nej vyplývajúceho záväzku kupujúceho nespĺňa ani to, že v texte listiny je uvedené, že ide o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je vymedzenie práv a povinností predávajúceho a kupujúceho pri dodávkach tovaru alebo pri jednotlivom dodaní tovaru, keďže opäť ide len o všeobecné a neurčité konštatovania. Požiadavku určitosti teda nespĺňa už základný záväzkovo-právny vzťah, z ktorého mali vzniknúť záväzky kupujúceho a požiadavka určitosti nie je splnená ani v následnom definovaní záväzku kupujúceho, za ktorý má byť prevzaté ručenie, keďže v článku 3 Ubezpečenia pre predávajúceho je len uvedené, že ide o akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy, ktorý kupujúci nesplní voči predávajúcemu alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci alebo akýkoľvek iný záväzok, ktorý vznikol pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvného alebo iného vzťahu predávajúceho a kupujúceho alebo inej právnej skutočnosti. Z Ubezpečenia pre predávajúceho preto nie je jasne poznateľné z textu listiny, za ktorý určitý záväzok dlžníka voči veriteľovi sa vyhlásenie dáva.
21. Ručenie pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu, a teda tak osoba, ktorá veriteľovi ručiteľské vyhlásenie dáva, ako aj záväzok, ktorý dlžník voči veriteľovi má, musia byť jasne špecifikované a definované. Tieto skutočnosti musia byť poznateľné z textu listiny, ktorou má ručenie vzniknúť. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Teda aj ktorákoľvek iná tretia osoba by len z predmetného Ubezpečenia pre predávajúceho mala jasne a poznateľne vedieť, ktorá konkrétna osoba veriteľovi vyhlásenie dala, teda kto je ručiteľom a najmä by mala vedieť, za aký konkrétny záväzok dlžníka sa ručiteľské vyhlásenie dáva. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu tak v podaní zo dňa 28. 01. 2018, ako aj na pojednávaní dňa 15. 06. 2018, že žalovanému bolo vysvetlené a bolo mu zrejmé, že za záväzky kupujúceho bude zodpovedať ako fyzická osoba z titulu ručenia a že žalovaný ako konateľ kupujúceho musel mať vedomosť o aký právny vzťah sa jedná a aké kúpne zmluvy boli medzi žalobcom a kupujúcim uzavreté. V danom prípade nešlo ani o situáciu, že by prípadne cez interpretačné pravidlá výkladu vôle (§ 266 Obchodného zákonníka) a v spojení s výsluchom žalovaného mal byť dovodzovaný obsah právneho úkonu, keď ako už bolo uvedené, ručenie naviac pre svoju platnosť zo zákona vyžaduje písomnú formu a nedostatok zákonnej písomnej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplanosť. Súd preto výsluch žalovaného ako dôkaz nevykonal.
22. Súd potom dospel k záveru, že úkon Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa 16. 01. 2012 je absolútne neplatným právnym úkonom pre vznik ručenia z dôvodu neurčitosti osoby ručiteľa a záväzku, za ktorý sa ručiteľské vyhlásenie dáva, na základe čoho žalobca nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto súdnom konaní.
23. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že hoci v obchodno-záväzkových vzťahoch nie je neobvyklé, aby štatutárny orgán dlžníka ako fyzická osoba, teda ako samostatný subjekt práva, dával veriteľovi aj ručiteľské vyhlásenie, vždy je však potrebné, aby ručenie ako právny úkon malo požadované zákonné náležitosti a spĺňalo zákonné predpoklady platnosti právneho úkonu.
24. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.