Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-293-2014.pdf
PDF · 101.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/293/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: O.. Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., Q. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ťahanovské riadky 25, proti žalovaným v 1. rade: Mgr. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., Q. XX, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Kožiakom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 a v 2 rade: E. P., so sídlom v P., Q. J. XX/A, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti určenia, že Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 27.2.2013 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. XX - NP 1, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXX ako bytový dom Q. XX, postaveného na parcele č.XXXX, vchod č. XX, Q. XX, P. registrovaného na LV č.XXXXX, k. ú. J. E., obec P. - J. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza v pomere 356/10 000 s tým, že v časti, ktorá sa netýka vyššie uvedenej nehnuteľnosti predmetná zmluva ostáva platná, z a - s t a v u j e.
II. U r č u j e , že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nebytového priestoru č. XX - NP 1, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXX ako bytový dom Q. XX, postaveného na parcele č.XXXX, vchod č. XX, Q. XX, P. registrovaného na LV č.XXXXX, k. ú. J. E., obec P. - J. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza v pomere 356/10 000.
III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne náhradu trov konania súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
IV. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 30.12.2014 domáhal určenia, 1/ že zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 27.2.2013 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. XX - NP 1, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXX ako bytový dom Q. XX, postaveného na parcele č.XXXX, vchod č. XX, Q. XX, P. registrovaného na LV č.XXXXX, k. ú. J. E., obec P. - J. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza v pomere 356/10 000 s tým, že 2/ v časti, ktorá sa netýka vyššie uvedenej nehnuteľnosti predmetná zmluva ostáva platná. Ďalším
nárokom sa domáhal 3/ určenia, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.
3. Zo žalobného návrhu, zo zhodných prednesov účastníkov konania a tiež z listinných dokladov - čiastočný výpis z LV č.XXXXX, katastrálne územie J. E. a čiastočný výpis z LV č.XXXX, katastrálne územie J. E., súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č.XXXX, vchod č. XX, ulica Q. XX v P., registrovaného na LV č.XXXXX, k.ú. J. E., obec P. - J., že žalovaný v 1. rade je vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele XXXX, vchod XX, adresa Q. XX, katastrálne územie J. Mesto, obec P. - J., registrovanom na LV č.XXXXX a že na LV č.XXXXX je okrem iných evidovaný nebytový priestor s označením: Priestor č. XX, vchod XX, pre stavbu Q. XX v P., suterén, ktorého vlastníkom s podielom 1/1 je zapísaný žalovaný v 1. rade, s uvedeným titulom nadobudnutia: Rozhodnutie o povolení vkladu zmluvy o prevode nebytového priestoru V - 3230/13 zo dňa 7.6.2013 a že na LV č. XXXXX pre katastrálne územie J. E. je zapísaný ako nebytový priestor s označením: Priestor č. XX - NP 1, vchod XX, pre stavbu Q. XX v P., suterén, ktorého vlastníkom s podielom 1/1 je zapísaný žalovaný v 1. rade, s uvedeným titulom nadobudnutia: Rozhodnutie o povolení vkladu zmluvy o prevode nebytového priestoru V - 3230/13 zo dňa 7.6.2013.
4. Z listinného dokladu - Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 28.2.2013 vyplýva, že predmetnú zmluvu uzatvorili E. ako predávajúci (žalovaný v 2. rade) a Mgr. D. B. ako kupujúci (žalovaný v 1. rade) dňa 28.2.2013, predmetom ktorej zmluvy bol prevod vlastníctva nebytového priestoru č. XX a priestoru č. XX - NP X v suteréne bytového domu súpisné číslo XXX, Q. XX, XX v P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach na pozemkoch, za dohodnutú kúpnu cenu XX.XXX EUR.
5. Zo žalobného návrhu a tiež zo zhodného prednesu žalovaného v druhom rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako predávajúci predmetného nebytového priestoru neponúkol tento na predaj vlastníkom bytov, ktorí sú zapísaný vo vchode č. XX, bytového domu Q. XX v P.. Z prednesu žalovaného v 2. rade vyplýva, že ponuková povinnosť zrejme vo vzťahu k obom nebytovým priestorom, ktoré tvorili predmet zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 27.2.2013, bola splnená výlučne vo vzťahu k vlastníkom vchodu č. XX (bytového domu Q. XX, v Košiciach).
6. Žalovaný v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v súvislosti s uzatváraním predmetnej zmluvy mu bolo povedané zo strany mesta P., že si má zabezpečiť súhlas od vlastníkov, pokiaľ ide o vchod č. XX a keďže tento súhlas zabezpečil, zrejme na základe toho, že boli splnené ďalšie podmienky, s Mestom P. uzatvoril predmetnú kúpno-predajnú zmluvu. V súvislosti s prevodom oboch nebytových priestorov poukázal na to, že aj keď nerozporuje právny stav, pokiaľ ide o zápisy týchto priestorov na LV, k nebytovému priestoru, ktorý je predmetom tohto konania, prináleží iba vchod z bytového domu č. XX. V súvislosti s dojednaním kúpnej ceny v kúpno-predajnej zmluve uviedol, že cena bola stanovená pre oba nebytové priestory jednou sumou ako jeden celok s odôvodnením, že zrejme takýmto spôsobom sa priestory aj ohodnocovali.
7. Z listinného dokladu predloženého na pojednávaní konanom dňa 27.5.2016 súd zistil, že Rozhodnutím Správy katastra Košice zo 7.6.2013, číslo vkladu V - 32303/13 Správa Katastra Košice na návrh navrhovateľa Mesta P. vydala rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zapísaných v katastrálnom území J. E. LV XXXXX, nebytový priestor - č. vchodu XX, prvé poschodie a LV XXXXX nebytový priestor č. NP X - č. vchodu XX,. poschodie v prospech Mgr. D. B. v podiele 1/1 a to na základe predmetnej zmluvy.
8. Žalovaný v 2. rade vo svojich prednesoch poukázal na to, že Mesto P. prevzalo oba nebytové priestory do svojho majetku ako celok, že ide o bývalý domovnícky byt a napriek tomu, že je celý tento priestor zapísaný ako dva nebytové priestory na dvoch listoch vlastníctva, v tejto súvislosti konzultovali predmetný prevod aj s katastrálnym úradom, na ktorom im pracovníkmi bolo povedané, že postačuje splnenie podmienky vyžadovanej v § 16 ods. 3 zákona č. 82/1993 Z.z. výlučne vo vzťahu ku vlastníkom bytového domu vchodu č. XX, na základe čoho takýmto spôsobom aj postupovali, o čom svedčí
podpisová listina vlastníkov tohto vchodu z 21.2.2012. Na základe toho už potom neoslovili s ponukovou povinnosťou tiež vlastníkov bytov, pokiaľ ide o vchod č. XX.
9. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 27.5.2016 zamietavým spôsobom s odôvodnením, že žalovaný si splnil svoju tzv. ponukovú povinnosť výlučne vo vzťahu k vlastníkom bytového domu na Q. XX v P. a pretože je potrebné kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bol okrem prevodu vlastníckeho práva k predmetného nebytového priestoru č. XX - NP nachádzajúceho sa v bytovom dome Q. XX v P., tiež prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. XX Q. XX v P., majúc za to, že kúpna cena v zmluve bola určená jednou cenou bez bližšej špecifikácie, považovať za nedeliteľnú. Na základe čoho musí byť neplatnou celá zmluva, nielen jej časť, z toho dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe a vysloviť jej neplatnosť iba v časti, a súčasne vysloviť, že zostávajúca časť zostáva v platnosti.
XX. P. súd v P. na základe podaného odvolania zo strany žalobcu zrušil predmetný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom súdu prvej inštancie uložil vysporiadať sa s podstatným tvrdením žalobcu v žalobnom návrhu, že právny úkon- kúpna zmluva o prevode nebytových priestorov čiastočne odporuje ust. § 16 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a následne posúdi oddeliteľnosť právneho úkonu vyhodnotiac znalecký posudok ohľadne určenia všeobecnej hodnoty prevádzaných nebytových priestorov.
XX. W. v súvislosti s účinnosťou nového civilného sporového poriadku namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobcovom požadovanom určení s odôvodnením, že požadované určenie by nijako nezmenilo právne postavenie žalobcu vo vzťahu k predmetným nebytovým priestorom.
XX. W. preukázanie naliehavého právneho záujmu odôvodňoval tým, že porušením predkupného práva sa dostal do pozície, v ktorej už na účely odkúpenia nebytového priestoru nemá k dispozícii „ochranu“ poskytovanú verejnoprávnymi predpismi, ktpré limitovali pri predaji Mesto P., a ktoré umožnili transparentnú súťaž pri stanovení kúpnej ceny za nebytový priestor. Žalobca pritom má záujem uchádzať sa o predmetný nebytový priestor, avšak za danej situácie nedisponuje okrem predmetnej žaloby iným procesným prostriedkom, ako tento stav docieliť.
13. Žalobca v priebehu konania (podaním zo dňa 10.5.2018 upresneným na pojednávaní konanom dňa 16.5.2018) zobral žalobu v časti 1/ a 2/ nároku späť, s ktorým čiastočným späťvzatím obaja žalovaní súhlasili, na základe čoho súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
14. Podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
15. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, nájomca nebytového priestoru, vlastníci a nájomcovia bytov v dome majú právo na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva v tomto poradí; iným ako nájomcom nebytových priestorov, vlastníkom bytov a nájomcom bytov v dome možno nebytový priestor previesť do vlastníctva len so súhlasom spoločenstva; ak spoločenstvo nevznikne, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nájomcov bytov v dome. Pri hlasovaní má za každý byt v dome vlastník a nájomca bytu jeden hlas a za každý nebytový priestor v dome vlastník nebytového priestoru jeden hlas. Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome, ktorou bolo porušené právo prednostného prevodu nebytového priestoru v dome na nájomcu nebytového priestoru, na vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo nebol daný predchádzajúci súhlas, je neplatná.
18. Podľa ust. 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Predmetom sporu (po jeho čiastočnom späťvzatí, pozn. súdu) je nárok žalobcu o určenie, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nebytového priestoru č. XX - NP X nachádzajúceho sa v bytovom dome na Q. č. XX v P. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu dôvodiac, že zmluva o prevode vlastníctva predmetného nebytového priestoru je neplatná v tejto časti pre nesplnenie ponukovej povinnosti predávajúceho podľa ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov.
20. Úspešnosť predmetnej žaloby bolo potrebné skúmať v prvom rade v súvislosti s naliehavým právnym záujmu na predmetnom určení, ktorú otázku súd skúmal predovšetkým s poukazom na to, že žaloba došla súdu za účinnosti O.s.p., podľa ktorého podľa ust. § 80 písm. c) návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo o.i. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, a to s poukazom na prechodné ust. § 470 ods. 1 v spojení s ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP tak, aby pri ochrane ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bol naplnený zákonom predpokladaný princíp spravodlivosti a princíp právnej istoty podľa čl. 2 CSP. Iba pre upresnenie súd uvádza, že požadovaný nárok vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu aj podľa aktuálnej právnej úpravy ust. § 137 CSP.
21. Žaloba o určenie vlastníckeho práva týkajúcej sa nehnuteľnosti má svoj základ v ustanovení § 80 písm. c) O.s.p., pre ktorý prípad žaloby jeho základným procesným predpokladom na úspech je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b) tohto ustanovenia. Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Rozhodovacia činnosť súdov pripúšťa navyše splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v tých prípadoch, v ktorých žalobca nemá iný účinný prostriedok ochrany na ochranu svojich práv. V každom prípade platí, že naliehavý právny záujem existuje aj v čase rozhodnutia vo veci.
22. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že pokiaľ došlo k porušeniu prednostného práva žalobcu na prevod vlastníckeho práva predmetného nebytového priestoru nesplnením ponukovej povinnosti, predmetná žaloba o určenie vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k predmetnému nebytovému priestoru dáva základ pre obnovu práva žalobcu (logicky aj ďalších zákonom v poradí označeným subjektom) na prednostný prevod vlastníckeho práva predmetného nebytového priestoru, pretože žalovaný v 2. rade ako vlastník tohto nebytového priestoru bude môcť nakladať s predmetom svojho vlastníctva opätovne. Pokiaľ zákon založil presne vymedzeným subjektom v stanovenom poradí (o.i. tiež vlastníkom bytov v bytovom dome) predkupné právo k nebytovému priestoru, bolo nepochybne úmyslom zákonodarcu poskytnúť týmto subjektom aj reálnu možnosť jeho využitia, ak sa vlastník nebytového domu rozhodne disponovať nebytovým priestorom v smere zbavenia sa možnosti tejto dispozície. V tomto kontexte žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
23. Základom pre posúdenie dôvodnosti predmetnej žaloby bolo predbežné právne posúdenie, či zmluva o prevode predmetného nebytového priestoru je platná/neplatná minimálne v časti týkajúcej sa prevodu predmetného nebytového priestoru. Pôvodná právna otázka, ktorou sa súd zaoberal a to, či je zmluva deliteľná, podľa názoru súdu odpadla potom, čo žalobca svojim dispozitívnym úkonom zobral žalobu
späť v časti uplatnených nárokov 1/ a 2/ (viď bod 1. odôvodnenia tohto rozsudku), na základe čoho súd sa otázkou deliteľnosti predmetnej zmluvy viac nezaoberal.
24. Zákon č. 182/1993 Z. z. v citovanom ustanovení § 16 ods. 3 zakotvuje právo vlastníka bytu v bytovom dome (a ďalších subjektov v určenom poradí) na prednostný prevod nebytového priestoru do vlastníctva. Ide v podstate o zákonné predkupné právo, ktoré má povahu vecného práva. Vzniká zo zákona a v prípade osoby žalobcu je spojené s existenciou vlastníctva k bytiu v bytovom dome, v ktorom sa predmetný nebytový priestor nachádza. Tomuto právu zodpovedá povinnosť toho, kto je oprávnený disponovať vlastníctvom k nebytovému priestoru, ak zamýšľa vlastníctvo previesť, ponúknuť prevod vlastníctva k nebytovému priestoru subjektom v zákone v stanovenom poradí uvedených. Subjektom tejto povinnosti je v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona vlastník domu, právnická osoba, ktorá má právo hospodárenia domu alebo vlastník nebytového priestoru; jeho právo nakladať s vecou je obmedzené ustanovením § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., a to v tom, že vlastník mohol síce s predmetom vlastníctva nakladať, ale mohol tak urobiť len v medziach uvedeného zákona, t.j. previesť len na osoby, ktorým zákon priznal právo prednostného nadobudnutia vlastníctva (okrem prípadu, ak by si tieto osoby právo neuplatnili). Nerešpektovanie práva vlastníka bytu v bytovom dome (a ďalších subjektov v zákone v určenom poradí označených) na prednostný prevod nebytového priestoru do jeho (ich) vlastníctva zákon č. 182/1993 Z.z. výslovne sankcionuje neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru.
25. V konaní nebolo sporným, že 1/ žalobca bol v čase prevodu a naďalej je vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome Q., 2/ žalovaný v 2. rade bol v čase prevodu vlastníkom predmetného nebytového priestoru, 3/ žalovaný v 1. rade bol v čase prevodu osobou odlišnou od nájomcu nebytového priestoru, od vlastníka a od nájomcu bytu v predmetnom bytovom dome (Q. XX v P.), 4/ zo strany žalovaného v 2. rade nebola voči vlastníkom bytového domu Q. XX v P. splnená ponuková povinnosť ohľadne predmetu prevodu, 5/ predmetný nebytový priestor v čase prevodu bol zapísaný v kat. území J. E., okres P. I na LV č. XXXXX, t.j. pre bytový dom Q. XX v P..
26. Z uvedeného vyplýva, že nesplnením ponukovej povinnosti zo strany žalovaného v 2. rade ako povinnej osoby voči žalobcovi (súčasne ďalším osobám vymenovaným v zákone) ako subjektu disponujúceho právom na prednostný prevod nebytového priestoru, došlo k porušeniu práva zakotveného v ust. § 16 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho zmluva o prevode uzatvorená medzi žalovanými je neplatná minimálne v časti prevodu týkajúceho sa predmetného nebytového priestoru, pričom zákon spája uvedené porušenie absolútnou neplatnosťou zmluvy (§ 39 OZ). Právnym následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je navrátenie právnych pomerov k veci do stavu predchádzajúceho pred prevodom; t.j. v tomto prípade zostáva vlastníkom predmetného nebytového priestoru žalovaný v 2. rade.
27. Na základe vyššie uvedeného žaloba o určenie, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nebytovému priestoru č. XX - NP X nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXX ako bytový dom Q. XX, postaveného na parcele č.XXXX, vchod č. XX, Q. XX, P., registrovaného na LV č.XXXXX, k. ú. J. E., obec P. - J. a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza v pomere 356/10 000, je dôvodná a preto súd žalobe v požadovanom nároku vyhovel.
28. Výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 2 CSP s tým, že napriek tomu, že súd konanie zastavil v časti, pričom čiastočné zastavenie procesne zavinil žalobca, má súčasne za to, že žalobca mal v konaní de facto plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Z rozsudku totiž vyplýva, že žalobca bol úspešný vo svojej podstate v celom rozsahu, pretože základom žaloby (zostávajúci nárok) bolo posúdenie neplatnosti zmluvy o prevode ako otázky predbežnej, pričom súd túto predbežnú otázku posúdil v prospech žalobcu. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1, ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.