Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30Ek-288-2017.pdf
PDF · 123.4 KB
No categories available
30Ek/288/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie maloletej oprávnenej 1): G. X., B.. XX. XX. XXXX, O. X.: V. č. XXXX/XX, XXX XX Š., a maloletej oprávnenej 2): G. X., B.. XX. XX. XXXX, O. X.: V. Č.. XXXX/ XX, XXX XX Š., obidve zast.: zákonná zástupkyňa - matka maloletých detí: Ž. L., B.. XX. XX. XXXX, O. X.: V. Č.. XXXX/XX, XXX XX Š., v zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom: P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti povinnému: L. X.G., B.. XX. XX. XXXX, O. X.: B. Č.. XXXX/XX, XXX XX Š., zast.: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom: Hollého č. 1854/9, 927 05 Šaľa, o vymoženie zameškaného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí spolu vo výške 3750 EUR a bežného mesačného výživného od 15.12.2017 vo výške 200 EUR na každú maloletú a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Beatrix Vargová, sídlo exekútorského úradu: Štefánikova č. 49, 949 01 Nitra, pod sp. zn. 189Ex 51/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) a podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zastavuje.
II. Oprávnené 1.) a 2.) sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 340,92 EUR k rukám advokáta JUDr. Eva Szikorová, so sídlom: Hollého č. 1854/9, 927 05 Šaľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že plnením jednej z oprávnených zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej oprávnenej.
III. Oprávnené 1.) a 2.) sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolf KRUTÝ, PhD, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
odôvodnenie:
1. Oprávnený, podal prostredníctvom právneho zástupcu, návrh na vykonanie exekúcie, doručený súdu dňa 19.12.2017, ktorým sa domáhal od povinného vymoženia: zameškané výživné 9500 EUR a bežné výživné spolu 300 EUR, a to konkrétne: zameškané výživné za mesiac 06/2017 vo výške 150,- eur na mal. G., zameškané výživné za mesiac 06/2017 vo výške 150,- eur na mal. G., zameškaná tvorba úspor od 12.5.2010 do 15.12.2017 vo výške 4600,- eur na mal. G. zameškaná tvorba úspor od 12.5.2010 do 15.12.2017 vo výške 4600,- eur na mal. G., bežné mesačné výživné od 15.12.2017 vo výške 150,- eur na mal. G., bežné mesačné výživné od 15.12.2017 vo výške 150,- eur na mal. G.. Na základe výzvy súdu podal oprávnený dňa 18.01.2018 Opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie kde v časti Doplňujúce informácie o vyživovacej povinnosti upravil nárok na: zročné výživné otca za obdobie od 12.05.2010 do 28.05.2012 na mal. G. vo výške, 3 750,- Eur, zročné výživné otca za obdobie od 12.05.2010 do 28.05.2012 na mal. G. vo výške 3 750,- Eur. Dňa 28.01.2018 bola súdu doručená ďalšia Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie s upraveným nárokom: zameškaného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí spolu vo výške 3750 EUR a bežného mesačného výživného od 15.12.2017 vo výške 200 EUR na každú maloletú a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 16P/129/2010-256 zo dňa 28. 05. 2012, vykonateľného dňa 08.06.2012. (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného dňa 28.01.2018 upraveného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 31.01.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Beatrix Vargová, sídlo exekútorského úradu: Štefánikova 49, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie po sp. zn. 189EX 51/18.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 12.02.2018 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručované, avšak zásielka sa vrátila ako nedoručená a osobne si ho povinný vyzdvihol na exekútorskom úrade dňa 09.03.2018. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 20.03.2018 povinný doručil súdnemu exekútorovi námietky, v ktorých povinný uviedol, že z upovedomenia o začatí exekúcie mu nie je zrejmé o aké obdobie zročného výživného ide. Na základe námietky povinného vydal súdny exekútor dňa 20.03.2018 nové upovedomenie o začatí exekúcie v ktorom špecifikoval obdobie zročného výživného. Toto nové upovedomenie o začatí exekúcie prevzal povinný osobne na exekútorskom úrade dňa 16.04.2018 spolu s upovedomením v ďalšom exekučnom konaní. Jedná sa o exekučné konanie, totožní oprávnení, totožný povinný, totožný exekučný titul a vymáhaná len časť nároku sp. zn. 11Ek/387/2018. Dňa 30.04.2018 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie súdom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol exekútorskému úradu doručený dňa 02.05.2018. Teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s dokladom o doručení upovedomenia o začatí exekúcie a dokladom o podaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného na poštovú prepravu s vyjadrením oprávneného. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
10. Povinný doručil súdnemu exekútorovi, návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže nárok z exekučného titulu bol povinným v plnej miere uspokojený. Podľa Rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16P/129/2010-256 zo dňa 28. 05. 2012, vykonateľného dňa 08.06.2012 bola matka oprávnených v 1. a 2. rade povinný zriadiť osobitné účty na ich meno a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku oznámiť tieto údaje povinnému. Do dňa podania tohto návrhu však k tomu nedošlo. Povinný preto v auguste 2011 zriadil účet na svoje meno na šetrenie peňazí pre oprávnených v 1. a 2. rade na ktorý zo svojho účtu platil pravidelne mesačne rôzne sumy ako úsporu oprávnených v 1. a 2. rade. Ku dňu 27.04.2018 je na uvedenom účte našetrená suma vo výške 5457,60 EUR ktorú povinný považuje za sporenie pre oboch oprávnených v zmysle povinnosti uloženej mu predmetným rozsudkom. Dňa 31.05.2014 povinný uzavrel s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. poistné zmluvy pre oboch oprávnených kde je stav rezerv ku dňu 25.04.2018 spolu vo výške 2923,84 EUR. Rovnako aj túto sumu považuje povinný za sporenie pre oboch oprávnených. Vychádzajúc z uvedeného navrhuje povinný, aby Okresný súd Banská Bystrica svojim rozhodnutím z dôvodov uvedených v ust. § 61k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu.
11. Dňa 04.06.2018 nový právny zástupca povinného doplnil návrh na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť uloženú mu v zmysle exekučného titulu včas a riadne, keď každý mesiac pravidelne uhrádza bežné výživné po 150 EUR na každé z maloletých detí na účet matky. K zameškanému výživnému za mesiac 06/2017 uvádza, že povinný predložil doklad o úhrade 300 EUR a v tejto časti preto povinný považuje exekúciu za neprípustnú a nedôvodnú, pretože bola povinným v celosti uhradená pred podaním návrhu. V časti tvorby úspor vzhľadom na dve podané opravy návrhov na vykonanie exekúcie považuje povinný návrh za absolútne zmätočný. V pomerne obsiahlom vyjadrení sa povinný venuje zdôvodneniu založenia sporiacich účtov a poistných zmlúv pre oprávnené maloleté. Záverom povinný uvádza, že v tomto exekučnom konaní nie je možné pokračovať, pretože sú tu dôvody, pre ktoré by mala byť zastavená. V súvislosti s podaním doplnenia si povinný uplatňuje nárok na náhradu jemu vzniknutých trov, ich výšku ale neuviedol.
12. Následne dňa 05.06.2018 povinný vzniesol námietku premlčania opakujúcich sa plnení výživného, ktorých vymáhanie je predmetom tejto exekúcie, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Beatrix Vargovej pod zn. 189EX51/2018. V odôvodnení povinný zastáva názor, že všetky opakujúce sa plnenia výživného, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.05.2012, spis. zn. 16P/129/2010 a ktoré neboli zahrnuté do sumy zročného výživného vo výške určenej súdom v sume 3300 EUR a zároveň ich splatnosť nastala pred dátumom 19.12.2014 (19.12.2017-podanie návrhu na začatie EX), t.j. nároky na opakujúce sa splátky výživného do decembra 2014 (vrátane) sú s poukazom na vyššie uvedené premlčané. Povinný preto navrhuje, aby súd exekúciu ako neprípustnú zastavil. V ostatnom sa pridržiava podaného návrhu na zastavenie exekúcie.
13. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.05.2018. Oprávnený uvádza, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie tak, ako sú tieto taxatívne uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a súčasne započítavanie pohľadávok je v exekučnom konaní podľa § 61e Exekučného poriadku vylúčené. Oprávnený považuje za irelevantné, že povinný pred vznikom exekučného titulu v 08/2011 založil účet v Tatra Banka, a.s. na svoje meno, na ktorom sa majú údajne nachádzať prostriedky určené ako úspory pre mal. oprávnené. Rovnako za irelevantné považuje uzatváranie poistných zmlúv, ktoré mali byť uzavreté dňa 31.05.2014, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z exekučného titulu, a teda ide o plnenie na dobrovoľnej báze povinného ako otca oprávnených, čo však podľa oprávneného nemôže spôsobiť zánik jeho povinnosti podľa exekučného titulu. Zákonný zástupca oprávnených uvádza, že o účtoch či poistných zmluvách uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie nemal vedomosť po celú tú dobu, keď povinný zákonnému zástupcovi oprávnených takúto skutočnosť neoznámil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody zákonný zástupca oprávnených žiada návrh povinného zo dňa 02.05.2018 zamietnuť, keď na podklade exekučného titulu povinný dobrovoľne to, čo mu ukladá exekučný titul. Zákonný zástupca oprávnených žiada priznať nárok na náhradu trov konania spojených s týmto podaním. Výšku náhrady trov v podaní nevyčíslil.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku „exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok“
16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. - Rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 16P/129/2010-256 zo dňa 28. 05. 2012, vykonateľného dňa 08.06.2012. V zmysle výroku exekučného titulu „otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške 150 EUR mesačne a maloletej G. výživným vo výške 150 EUR mesačne, na obe deti počnúc dňom 12.05.2010 s tým, že výživné je splatné vždy do 15 dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí a na účely tvorby úspor v rozsahu 50 EUR mesačne na každé dieťa na osobitný účet maloletých detí, na ktorom bude nakladanie s prostriedkami viazané na predchádzajúci súhlas súdu, zriadený v ich prospech matkou, v lehote troch dní od právoplatnosti, ktoré číslo účtu je povinná v uvedenej lehote otcovi oznámiť. Zročné výživné otca za obdobie od 12.05.2010 do 28.05.2012 na maloleté deti vo výške 3750 EUR na každé dieťa s tým, že súd zaráta otcovi vyplatené výživné na obe deti vo výške 4200 EUR, teda 1650 EUR na každé dieťa, súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 46 EUR mesačne na každé dieťa až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok “. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
17. V zmysle § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2,3 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. V zmysle § 77 ods. 2 zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
23. Dňa 19.11.2019 súd vyzval právneho zástupcu oprávnených a dňa 28.11.2019 zákonného zástupcu oprávnených aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy v časti nároku zameškaná tvorba úspor od 08.06.2010 do 15.12.2017 na mal. G. a mal. G., celkovo vo výške 3 750,- EUR z toho na mal. G. vo výške 1 675,- EUR a na mal. G. vo výške 1 675,- EUR, objasnili dôvody pre ktoré nenárokujú v časti exekučného titulu celý nárok a to vo výške 4550,- EUR na každú maloletú, spolu vo výške 9100,- EUR ale len v časti a to spolu 3750,- EUR. resp. aby ste súdu zaslali presnú špecifikáciu po jednotlivých mesiacoch v ktorých povinný plnil v zmysle časti exekučného titulu. Právny zástupca a zákonný zástupca
na výzvu súdu do dnešného dňa nereagovali. V zmysle exekučného titulu mala byť vymáhaná suma na tvorbu úspor za obdobie 06/2012 do 12/2017 = 67 mesiacov x 50 EUR na každé dieťa = 3350 EUR na každé dieťa - spolu na obe deti suma 6700 EUR. Oprávnený v poslednej oprave návrhu vymáha 1675 EUR na jednu maloletú, pričom v konaní 11Ek/387/2018 oprávnený vymáha sumu 1175 EUR čo spolu na jednu maloletú predstavuje sumu 2850 EUR. Rozdiel sumy 500 EUR medzi vymáhanou čiastkou u obidvoch konaní a nárokom v zmysle exekučného titulu nie je vymáhaný v žiadnom ďalšom exekučnom konaní. Nahliadnutím do rozhodnutia o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 11Ek/387/2018 zo dňa 11.11.2019 súd poukazuje na konštatovanie zákonného sudcu ktorý v odôvodnení k absencii rozhodujúcich skutočností uviedol, že „Určenie týchto skutočností je nevyhnutné aj pre činnosť povereného súdneho exekútora, ktorým je v oboch konaniach JUDr. Beatrix Vargová, a neskôr aj prípadne pre posúdenie skutočnosti, aké nároky oprávnených už boli v jednotlivých konaniach v prospech oprávnených vymožené, a to v záujme zachovania právnej istoty účastníkov týchto konaní. Zistenie týchto skutočností má nepochybne právny význam aj pre posúdenie vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam výživného.“
24. Dňa 24.06.2020 rozhodol vyšší súdny úradník o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že exekúciu v časti zameškaného výživného určeného na tvorbu úspor zastavil. Proti predmetnému uzneseniu podali sťažnosť povinný dňa 15.07.2020 ako aj oprávnené dňa 08.07.2020, o ktorých rozhodol zákonný sudca uznesením zo dňa 25.02.2021 tak, že zrušil napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
25. Povinný v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka opätovne poukázal skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie a jeho doplneniach, a to najmä nesplnenie povinnosti uloženej exekučným titulom matke maloletých (oznámenie čísla účtov), a teda že jeho povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu je viazaná na splnenie podmienky zo strany matky, ktorá však splnená nebola.
26. Oprávnené sa prostredníctvom zákonného zástupcu vyjadrili k rozhodnutiu sudkyne a to podaním zo dňa 12.08..2020 označené ako Vyjadrenie zákonného zástupcu oprávnených 1) a 2) k sťažnosti povinného zo dňa 15.07.2020, kde uviedla, že námietku premlčania povinného považuje za účelovú a v rozpore s dobrými mravmi a najmä so záujmami maloletých detí. Na výzvu súdu sa k vyjadreniu oprávnených vyjadril povinný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.08.2020, v ktorom zotrval na tom, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne a nemožno ju v konkrétnostiach prípadu vyhodnotiť ako účelovú, resp. vznesenú v rozpore s dobrými mravmi. Namietal aj nešpecifikovaný nárok v tomto exekučnom konaní, teda ak navrhovateľka nepodala návrh správne a dostatočne zrozumiteľne, nemôže byť obrana povinného vnímaná v rozpore s dobrými mravmi. Opätovne poukázal na nesplnenie povinnosti vyplývajúcej matke z exekučného titulu a viazanosť plnenia povinného na splnenie tejto povinnosti matkou. 27. Návrhom na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal jej zastavenia aj na základe vznesenej námietky premlčania vymáhaného nároku. Ohľadom včasnosti podanej námietky s uvedením, že námietku premlčania vzniesol až svojím podaním, doručeným súdu dňa 05.06.2018 a jej právne účinky „expresis verbis“ nastali až po jej doručení súdu, teda nešlo o právnu skutočnosť, ktorá nastala pred uplynutím lehoty podľa § 64k ods. 2 Exekučného poriadku. Premlčaním sa rozumie oslabenie práva, ktoré spočíva v tom, že po uplynutí premlčacej lehoty, v ktorej sa právo neuplatnilo, súd nemôže priznať veriteľovi premlčané právo, ak dlžník vznesie námietku premlčania. Súd tak prihliadne na premlčanie, len ak bola vznesená námietka premlčania účastníka konania, v opačnom prípade jeho plnenie nie je bezdôvodným obohatením.
28. Súd sa preto vzhľadom na uvedené zaoberal aj včasnosťou podanej námietky, keďže s poukazom na koncentráciu exekučného konania súd neprihliadne na námietku premlčania, ak nie je podaná v lehote 15 - dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, kedy má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a odôvodňujú zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
29. V danom prípade ide o doplnenie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, preto mohol v ňom namietať s poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku len skutočnosti, ktoré nastali po podaní pôvodného návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2018. Toto obmedzenie neplatí, ak by šlo o skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Súd tak konštatuje, že povinný mal túto námietku, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie, vzniesť v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, čo však povinný neurobil. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v tejto lehote a v ďalšom doplňujúcom návrhu na zastavenie exekúcie namieta premlčanie, čo nie je skutočnosť, ktorá nastala po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, a zároveň súd nemal za preukázané, že túto skutočnosť nemohol bez vlastnej viny uplatniť skôr.
30. Súd sa ďalej zaoberal ďalšou doplňujúcou námietkou povinného zo 04.06.2018 ktorou nový právny zástupca povinného doplnil návrh na zastavenie exekúcie v ktorom uviedol, že povinný si plní vyživovaciu povinnosť uloženú mu v zmysle exekučného titulu včas a riadne, keď každý mesiac pravidelne uhrádza bežné výživné po 150 EUR na každé z maloletých detí na účet matky. Samotná zákonná zástupkyňa oprávnených v Špecifikácii nároku v zmysle výzvy súdu zo dňa 07.02.2022 uvádza, že problém v špecifikácií vymáhaného nároku tu je daný od podania návrhu v konaní 30Ek/288/2017 189Ex/51/2018), ktorý podával za matku súdny exekútor, a ktorý bol opakovane opravovaný, ako aj v tom, že poverenie pre konajúceho exekútora bolo vydané nad rozsah návrhu. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.02.2018 bolo súdnym exekútorom vydané na sumu 4 050,- eur a opakovaná dávka 400,- eur, bez určenia časového obdobia vymáhaného nároku. Súd opätovným preskúmaním spisu nemá za preukázané, že exekúcia v časti bežného výživného bola vedená dôvodne. Vo vyjadrení k sťažnosti povinného zo dňa 15.07.2020 zákonná zástupkyňa oprávnených v bode 2. uvádza, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie ktoré sa začalo dňa 19.12.2017 eviduje úhrady výživného od povinného alebo matky povinného, nasledovne: Dňa 27.12.2017 (po podaní návrhu) v sume 300,- eur, dňa 20.02.2018 v sume 900,- eur; táto suma bola započítaná ako nezaplatené výživné za mesiac 06/2017 v sume 300,- eur (nebolo predmetom exekúcie, ale bolo neuhradené), v sume 300,- eur za mesiac 01/2018 a v sume 300, eur za mesiac 02/2018, - dňa 12.03.2018 v sume 300,- eur za mesiac 03/2018, - dňa 21.05.2018 za mesiac 04/2018, - dňa 14.06.2018 za mesiac 05/2018, - dňa 16.07.2018 za mesiac 06/2018, - dňa 14.08.2018 za mesiac 07/2018, - dňa 20.09.2018 za mesiac 08/2018, - dňa 17.10.2018 za mesiac 09/2018, s tým, že po dátume 09/2018 je povinným bežné výživné v sume 150,- eur/mesačne na každé dieťa hradené už riadne a v čas, a matka a neeviduje dlh na bežnom výživnom. Oprávnené v Špecifikácii nároku v zmysle výzvy súdu zo dňa 21.01.2022 k spisovej značke 11Ek/387/2018 dňa 22.02.2022 v bode 3 uvádzajú, že bankový účet číslo SK36 1111 0000 0014 4545 0009, je bežným účtom matky - Ž. L., pričom ide o účet, na ktorý povinný (otec) zasielal a zasiela (mal. G.) stále bežné výživné Vzhľadom na uvedené, mal byť dlh na bežnom výživnom uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie ako zameškané výživné, pričom na bežné výživné exekúcia nemala byť vedená.
31. Predmetom tohto exekučného konania je aj časť vyživovacej povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom, a to na plnenie výživného na tvorbu úspor. Spor o prípustnosť exekúcie sa medzi účastníkmi vedie ohľadom skutočnosti, či sa povinný dostal do omeškania s jeho platením, ktorá bola viazaná na splnenie povinnosti uloženej matke výrokom exekučného titulu. Z výroku exekučného titulu podľa názoru súdu jednoznačným spôsobom vyplýva, akú povinnosť si mala matka oprávnených (ktorá v tomto exekučnom konaní vystupuje ako zákonná zástupkyňa na strane oprávnených) splniť. Povinnému (otcovi oprávneného) mala v lehote troch dní od právoplatnosti nielen oznámiť zriadenie osobitného účtu maloletých, ale v uvedenej lehote i oznámiť otcovi jeho číslo. Preto sa dôkazné bremeno na preukázanie splnenia povinnosti vyplývajúcej z výroku exekučného titulu matkou (pretože táto súčinnosť bola na splnenie povinnosti nevyhnutná), presunulo na oprávnené, ktoré mali v rámci vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vyvrátiť tvrdenia povinného o nesplnení povinnosti zo strany matky oprávnených, najmä že mu bolo oznámené zriadenie účtu a jeho číslo. S poukazom na ustanovenie § 520 Občianskeho zákonníka, preto nemožno tvrdiť, že povinný si nesplnil povinnosť určenú mu súdnym rozhodnutím, nakoľko splneniu jeho povinnosti predchádzala povinnosť matky (ktorá v mene oprávneného iniciovala exekučné konanie), ktorá splnená nebola a teda povinný sa nemohol dostať do omeškania s plnením povinnosti plniť na osobitný účet maloletých zriadený matkou. Povinnému táto okolnosť bránila splniť dobrovoľne svoju povinnosť z exekučného titulu, čo súd posúdil ako okolnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu na vymáhaný nárok v tomto exekučnom konaní, a ktorá je zákonným dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V dôsledku uvedeného potom nemohol byť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie posúdený ako dôvodný, pretože neboli naplnené podmienky upravené ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá). 32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a preto v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku v spojení ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. (I. výroková veta rozhodnutia)
33. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie, vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).
34. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
35. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
41. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
42. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
43. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
44. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 45. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle § 199a, § 199d Exekučného poriadku a § 255 CSP v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku. Nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil, povinný si nárok na náhradu trov v konaní uplatnil, voči oprávneným mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zatavenie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie má exekučný súd za to, že oprávneným možno pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie a teda nesú procesnú zodpovednosť za návrh podaný bez splnenia podmienok ustanovených Exekučným poriadkom. Súd ďalej uvádza že podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie oprávnený na seba
procesné riziko možného neúspechu vedenej exekúcie, ktorý môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávneného. Z uvedených dôvodov a vychádzajúc zo sumy zameškaného výživného v tomto exekučnom konaní 4050 EUR, tak povinnému vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov vo výške 340,92 EUR, pozostávajúce z odmeny za štyri úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 01.06.2018, doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2018, vyjadrenie po nahliadnutí do e-spisu k vyjadreniu PZ matky zo dňa 02.04.2019 a sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 24.06.2020, každý úkon vo výške 75,52 EUR a režijný paušál za rok 2018 vo výške 2 x 9,21 EUR, za rok 2019 vo výške 9,80 EUR a za rok 2020 vo výške 10,62 EUR. (II. výroková veta rozhodnutia).
46. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
47. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
48. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
49. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
50. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
51. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
52. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- EUR.
53. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 54. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávnenej nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená Vyhláškou vo výške 60,- EUR (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky o 50 %), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenia udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
55. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávnené. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu ktorý možno pričítať oprávneným, keďže podali návrh na vykonanie exekúcie ktorá bola vedená nedôvodne, a sú tu aj iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov tak podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- EUR, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- EUR (50 % zo sumy 60,- EUR) a DPH vo výške 6,- EUR (20 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (III. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.