Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/206/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu J., zastúpeného E. proti žalovanej Z., o zaplatenie 49,72 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 27. januára 2017, č.k. 4Csp/105/2016-31, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 49,72 Eur s príslušenstvom, žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 25.06.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a Dodatok k tejto zmluve (ďalej len „predmetná zmluva v znení jej dodatku“). Predmetom uvedenej zmluvy v znení jej dodatku bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zriadiť žalovanej prístup do siete internet alebo iných verejných alebo neverejných dátových sietí bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty tel. č. XXXXXXXXX a poskytovať žalovanej program služieb „DATA SIM MI NEOB1“ (Neobmedzený mobilný internet 1) a žalovaná sa v bode 1 písm. b) dodatku zaviazala platiť riadne a včas cenu za zriadenie a poskytovanie vyššie uvedenej služby. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 20,98 Eur, so splatnosťou dňa 25.11.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 22,68 Eur, so splatnosťou dňa 25.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 40,78 Eur, so splatnosťou dňa 25.01.2014 a faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 35,28 Eur, so splatnosťou dňa 25.02.2014 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu, poplatky za poskytnuté služby. Žalovaná faktúry v lehote splatnosti neuhradila. Právny predchodca žalobcu v Odstúpení od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014 oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy (tel. č. XXXXXXXXX) s účinnosťou od 06.10.2014 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr a v rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu v znení jej dodatku, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo žalobcom predloženého Odstúpenia od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014 je nepochybné, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby (vyplývajúcej z predmetných faktúr) ani do 45 dní po dni ich splatnosti právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 06.10.2014 odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, uzatvorenej so žalovanou. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom

týmto sám dobrovoľne uplatnil právo vyplývajúce mu z ustanovení § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách. Následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. V danom prípade zároveň nebolo právnym predpisom ustanovené a ani účastníkmi dohodnuté inak. Ak zmluva bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). Plnenie zo zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, sa považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Právny predchodca žalobcu uviedol v odstúpení ako deň účinnosti odstúpenia 06.10.2014. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka, teda plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia (vyplýva to aj zo systematického zaradenia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka v časti o bezdôvodnom obohatení). Právny predchodca odstúpil od predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej so žalovaným s uvedením dátumu účinnosti dňa 06.10.2014 v súlade s § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase odstúpenia. Uvedeným dátumom sa nepochybne dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Po účinnom odstúpení od zmluvy si žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol po prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy, čo je podmienkou pre začatie plynutia premlčacej doby. Uvedené nepochybne spôsobilo začatie plynutia subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku najneskoršie nasledujúcim dňom po odstúpení, teda 07.10.2014. Premlčacia doba teda v tomto prípade uplynula dňa 07.10.2016, žalobu žalobca podal na tamojšom súde dňa 24.10.2016, teda až po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 1, ods. 8 písm. b), ods. 12, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 48 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 457, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 122 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 156, § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie spočíva v neprípustnej konštrukcii účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy, v nesprávnej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia a možného preskúmania presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu. Zdôraznil, že v návrhu na začatie konania netvrdil, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy, ani, že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani, že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň, čo v napadnutom rozhodnutí neuvádza ani súd prvej inštancie. Z obsahu súdneho spisu, ani odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva dátum doručenia odstúpenia od zmluvy, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, z toho potom nevyplýva ani to, že by sa tak stalo pred 25.10.2014. Z obsahu spisu nevyplýva, že odstúpenie od zmluvy by bolo účinné, ani to, či vôbec a na akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy odoslané. Záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy nie je potom ničím podložený. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že účinnosť odstúpenia od zmluvy by mala nastať dňa 06.10.2014, ide o rozpor s platným právnym poriadkom, ktorý súd prvej inštancie nevysvetlil a tento záver nie je ničím podložený. Z tohto dôvodu je záver súdu prvej inštancie o odstúpení od zmluvy ku dňu 06.10.2014, ale i všeobecne pred 25.10.2014 neudržateľný. Namietal preto, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal i nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkal súdu prvej inštancie aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu, že súd prvej inštancie prijal záver o účinnosti odstúpenia od zmluvy, konštatoval, že zmluva sa od počiatku zrušuje (bod 27 rozsudku). Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhoduje o nárokoch zo zmluvy (táto mala zaniknúť), nemôže dôjsť k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Znenie citovaného zákonného ustanovenia i dôvodová správa uvádzajú povinnosť ex

offo prihliadať, skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva voči spotrebiteľovi, vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako a prečo aplikoval citované zákonné ustanovenia na nezmluvný nárok, keď sám konštatuje, že zmluva mala zaniknúť od počiatku a rozhodoval o bezdôvodnom obohatení, teda nie o zmluvnom nároku. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k doručeniu odstúpenia od zmluvy, ako i k aplikácii ust. § 5b z dôvodu, že sa nejednalo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu a článok 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu ako premlčaný. Potvrdila, že žalobca jej skutočne poslal list, v ktorom jej oznamuje, že odstupuje od zmluvy, ktorú s ňou uzatvoril, a to pre neplnenie niektorých jej povinností vyplývajúcich zo zmluvy, resp. z dodatku ku zmluve, pričom si nepamätá, kedy jej táto listina bola doručená. Dokonca sa pokúšala ukončenie zmluvného vzťahu zvrátiť zaplatením kreditu na pošte i v samotnom R. V., čo sa jej nepodarilo, nakoľko po nahliadnutí do počítača jej povedali, že to nie je možné, nakoľko od zmluvy odstúpili. Predpokladala, že súd si dátum 06.10.2014 nevymyslel. Ak uvedený dátum je ukončením zmluvy a je dvojročná premlčacia doba, tak podanie žaloby na okresný súd dňa 24.10.2016 je po uplynutí dvoch rokov. Vyslovila názor, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy k určitému dátumu, ktorý jej oznámil, čo potvrdzuje a mal by si byť vedomý, že pokiaľ na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu, že týmto okamihom začína plynúť 2-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dostatočne zistil z predložených dokladov skutkový stav a vzhľadom na to, že sa musel zaoberať i premlčaním pohľadávky, žalobu dôvodne zamietol.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanou písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy s uvedením dátumu účinnosti odstúpenia dňa 06.10.2014, čím došlo k jej zrušeniu od počiatku, ex tunc, a v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal. Žalobca mohol svoj nárok na vrátenie plnenia zo zmluvy uplatniť dňa 07.10.2014, premlčacia doba uplynula dňa 07.10.2016. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 24.10.2016, nebolo možné mu jeho nárok priznať, nakoľko premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula.

7. Súd prvej inštancie predovšetkým správne ustálil, že zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.06.2012 o poskytovaní verejných služieb - služba Mobilný internet a dodatok k tejto zmluve, je zmluvou o pripojení podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v znení jej dodatku, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Ochrana spotrebiteľa (žalovanej) ako slabšej zmluvnej strany je pritom zachovaná aj v prípade postúpenia pohľadávky na žalobcu.

8. V preskúmavanej veci žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, pretože v rozsudku údajne dostatočne neodôvodnil, na základe akej okolnosti dospel k záveru o účinnosti odstúpenia od zmluvy, pretože podľa jeho názoru zo spisu, ani z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, či vôbec, na akú adresu a kedy bolo pripojené odstúpenie od zmluvy žalovanej doručené.

9. Jednou zo základných zásad občianskeho sporového konania je zásada dispozičná, spočívajúca v tom, že procesná iniciatíva patrí stranám sporu. Súd až na prípady uvedené v § 23 (Civilný mimosporový poriadok) nezačína konania z vlastnej iniciatívy, ale na základe žaloby podľa § 131 a nasl. CSP. Podanou žalobou je súd viazaný. Žalobca urobil predmetom konania nárok na zaplatenie sumy 49,72 Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila. Žalobou

tak uplatnil nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, ktorý nárok súd prvej inštancie dôvodne posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže právnou kvalifikáciou skutku v žalobe súd nie je viazaný. Súd prvej inštancie na základe dôkazov, predložených žalobcom - listu zo dňa 29.09.2014, adresovaného žalovanej, ktorým právny predchodca žalobcu žalovanej oznamuje odstúpenie od zmluvy o poskytovaní uvedených služieb( ktorého prevzatie žalovaná potvrdila vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu ), dôvodne vyvodil, že odstúpením od zmluvy v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, sa zmluva zrušuje a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanej nepredložil. Nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko vzhľadom na normy chrániace spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. Listinu o odstúpení od zmluvy so žalovanou ako listinný dôkaz produkoval samotný žalobca, preto bolo možné predpokladať, že táto listina bola žalovanej aj doručená, čo napokon žalovaná i potvrdila. Súd prvej inštancie záver o účinnom odstúpení právneho predchodcu žalobcu od zmluvy ku dňu 06.10.2014 vyvodil zo samotného znenia tejto listiny, ktorú produkoval žalobca, a ktorý záver nebol žalovanou spochybnený.

10. Skutkové zistenie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Nesprávnosť v skutkových zisteniach môže byť vyvolaná chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov. Žalobca v podanom odvolaní nedôvodne spochybňuje nesprávne závery súdu prvej inštancie o odstúpení od zmluvy. Listinný dôkaz - list zo dňa 29.09.2014, ktorým právnym predchodca žalobcu odstupuje od zmluvy o poskytnutí verejných služieb, predložil žalobca spolu so žalobou a tento listinný dôkaz, ktorý mal právny význam pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, súd prvej inštancie v konaní vyhodnotil. Pokiaľ žalobca v konaní uplatňuje nárok zo zmluvy a ako listinný dôkaz predložil listinu, ktorou od zmluvy odstúpil, nemožno na tento dôkaz neprihliadať.

11. Vzhľadom na to, že v danej veci došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy právnym predchodcom žalobcu s účinkami ex tunc, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok mohol žalobca uplatniť po prvýkrát na súde dňa 07.10.2014, nakoľko už v tento deň vedel, kto a v akej výške sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu, aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko žalobca svoj nárok uplatnil na súde až dňa 25.10.2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej premlčacej doby (§ 107 Občianskeho zákonníka).

12. K námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. odvolací súd konštatuje, že Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2018, sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60 bolo citované zákonné ustanovenie vyhlásené za nesúladné s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto nebolo účelné a ani dôvodné sa uvedenou odvolacou námietkou zaoberať.

13. Odvolací súd však konštatuje, že žalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, s ktorou sa odvolací súd musel zaoberať.

14. Premlčanie sa definuje ako plynutie času stanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným a rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže uplatniť. Námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania, vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach Civilného sporového poriadku, s výnimkou, ak by uplatnenie námietky

premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností sa dôkazov (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/120/2009).

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaná v priebehu odvolacieho konania vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, ktorú odvolací súd považuje za dôvodnú, nakoľko právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovanou ku dňu 06.10.2014, čím došlo k zrušeniu zmluvy ex tunc a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť dňa 07.10.2014 a uplynula dňom 07.10.2016. Pokiaľ žalobca svoj nárok uplatnil na súde dňa 25.10.2016, učinil tak po uplynutí premlčacej doby stanovenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčané právo po uplatnení námietky premlčania súd nemôže priznať.

16. Odvolací súd v súvislosti s ďalšími námietkami odvolateľa uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. V preskúmavanej veci odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku nespreskúmateľnosti, nepresvedčivosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 jednoznačne popisuje, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne presvedčivé, umožňujúce jeho prieskum odvolacím súdom.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i vo výroku trovách konania, ktorý nebol odvolateľom spochybnený, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a úspešnej žalovanej bol odvolacím súdom priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .