Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-111-2017.pdf
PDF · 87.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletého T. A. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - V.. J. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XX, a otec - T. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A., XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otcovi voči maloletému T. A. A., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 130 eur na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 22.12.2017.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu v časti úpravy výživného k maloletému T. č. k. 9P/97/2012-37 zo dňa 15.11.2012.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2017 do 14.06.2018 vznikol otcovi v sume 115,78 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 22.12.2017 (po jeho doplnení na pojednávaní dňa 26.04.2018) sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 200 eur mesačne od podania návrhu s odôvodnením, že rozsudkom tunajšieho súdu bolo naposledy určené výživné otcovi na vtedy ešte maloletú dcéru 150 eur mesačne a maloletého sumou 130 eur mesačne od júla 2012. Otec okrem výživného neprispieva na svoje deti žiadnou peňažnou ani nepeňažnou formou, syna naposledy kontaktoval telefonicky pred dvoma rokmi. Dcéra medzičasom už navštevuje vysokú školu druhého stupňa, maloletý navštevuje 8. triedu ZŠ. Výdavky naňho stúpajú, na budúci rok sa bude rozhodovať pri výbere (strednej) školy. Zvýšené výdavky špecifikovala na poplatok do ZRŠ 17 eur ročne; školské potreby, jazykové knihy a pracovné zošity 71 eur ročne, taška, zošity, písacie potreby a školské pomôcky 7,66 eur mesačne; cestovné 13,72 eur mesačne, okrem toho má zvýšené výdavky na telesnú výchovu, nakoľko mu musí opakovane kupovať ošatenie, keďže za posledné 2 roky vyrástol o 30 cm. V prebiehajúcom školskom roku má absolvovať maloletý trojdňový výlet za 300 eur, ďalej sú to návštevy lekára, zubného lekára a imunológa- preventívne, vitamíny, hygienické potreby; letný tábor 135 eur za týždeň.
(2) Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním zo dňa 22.02.2018 tým, že s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasí, navrhol ponechať výživné v pôvodnej výške. Poukázal na to, že rodičovský príspevok predstavuje 23,68 eur mesačne a nie 1,70 eur mesačne ako uvádza matka, preventívne prehliadky deti sú bezplatné a zavádzajúca je aj suma za trojdňový výlet, keď týždňový výlet stojí 135 eur. Tiež ročné výdavky sú zle prepočítané na mesiace. Nie je pravdou, že sa o deti nezaujíma,
ale stretávaniu so synom bráni práve jeho matka. Má svoje príjmy aj výdavky a tiež potrebuje peniaze na živobytie a cestu do práce, býva u rodičov. K podaniu pripojil potvrdenie lekára, že nesmie pracovať s chemikáliami, exekučný príkaz o zrážkach zo mzdy (oprávneným je Sociálna poisťovňa, Bratislava), rozsudok tunajšieho súdu o povinnosti otca zaplatiť žalobcovi nesplatený (spotrebiteľský) úver 1.500 eur.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9P/97/2012-37 zo dňa 15.11.2012 bolo rodičovskou dohodou otcovi zvýšené výživné na (vtedy maloletú) K., N.. XXXX, na sumu 150 eur mesačne a na maloletého (v tom čase vo veku 8 rokov) sumou 130 eur mesačne. Podľa obsahu spisu otec v tom čase podnikal ako živnostník, za rok 2011 mal podľa daňového priznania príjem v priemere 79,58 eur mesačne. Matka uvádzala príjem z opatrovateľského príspevku 21132 eur mesačne, poberala prídavky na dve deti.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že má príjem z podnikania, pracuje ako ekonomická poradkyňa a účtovníčka, podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2012, príjem má asi 1.000 eur mesačne. Vlastní polovicu rodinného domu, nadobudla ho darom od svojej starej matky, druhú polovicu vlastní jej matka. Má vozidlo zn. Škoda Fabia, rok výroby 2016, kúpila ho na úver so splátkami 120 eur mesačne. Jej vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére trvá naďalej, dcéra navštevuje vysokú školu a výdavky na ňu odhadla na asi 400 eur mesačne. Má zvýšené výdavky na oblečenie maloletého, pre jeho výšku 192 cm mu môže nakupovať oblečenie len vo vyhradených obchodoch, syn má oslabenú imunitu, kvôli čomu mu kupuje výživové doplnky za 20 až 30 eur mesačne, maloletý do školy cestuje do susednej obce, s čím má výdavky na cestovnom. Maloletý každý rok absolvuje dva tábory - jeden školský a druhý letný
- klasický. Podľa daňového priznania za rok 2017 matka vykázala príjem netto vo výške 316,41 eur mesačne v priemere.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nemajetný, býva u svojej matky. Do marca tohto roka bol v riadnom pracovnom pomere, tento ukončil, keď zamestnávateľ nemal záujem mu zvýšiť mzdu. V súčasnosti je opäť zamestnaný s predpokladaným príjmom 450 eur mesačne. Poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného tiež býval u svojej matky, svoj príjem z toho času uviedol 1.100 eur mesačne ako živnostník - zvárač s tým, že živnosť ukončil, nakoľko nemal zákazky. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou k plnoletej dcére podal na tunajší súd návrh na zrušenie výživného (vo veci sp. zn. 17Pc/10/2017 rozsudkom zo dňa 04.05.2018 bola vyživovacia povinnosť otca voči jeho plnoletej dcére, naposledy upravená 09.12.2016, zrušená.) Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mal otec vykázané zamestnanie do marca 2017 s vymeriavacím základom cca 900 až 1.100 eur mesačne, od marca 2017 do februára 2018 mal vykázané vymeriavacie základy cca 435 eur mesačne (brutto príjem), z čoho možno počítať na netto príjme sumu cca 365 eur mesačne; za apríl a máj t. r. mal u nového zamestnávateľa vykázaný príjem 334,95 eur (od 9. dňa) a 454,97 eur (odpracovaný celý mesiac).
(7) Procesný opatrovník dieťaťa navrhol s poukazom na záujem maloletého a skutočnosť, že naposledy bolo výživné upravené v roku 2012 zvýšiť otcovi výživné.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 5 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to najmä na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, aj na strane rodičov vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletého sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (plní si povinnú školskú dochádzku na II. stupni ZŠ) zvýšili, jeho rýchlym fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Zmenili sa zárobkové pomery matky, ktorá v súčasnosti riadne pracuje, zabezpečuje však dieťaťu bývanie a s tým spojené náklady. Zárobkové pomery otca stagnujú, avšak ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletého (v súčasnosti vo veku 14 rokov) je daný dôvod na zvýšenie výživného otcovi. Zmene a možnostiam a schopnostiam otca, ako aj tomu, že mu ďalšia vyživovacia povinnosť zanikla, zodpovedá zvýšenie výživného na 150 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Určené výživné spolu so starostlivosťou matky (ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť plní sčasti zabezpečovaním bývania a osobnou starostlivosťou), budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 5 mesiacov x 20 eur, 10 dní mesiaca december 2017 - 20/31 x 10 a 14 dní mesiaca jún 2018 - 20/30 x 14, ktorý dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.
(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)