Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-18-2018.pdf
PDF · 68.02 KB
Case nature
Subarea
15C/18/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobkyne: B., bytom T., proti žalovanému: P. bytom T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 15. 6. 2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu na ulici T. poschodie, byt č. XX do právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného bývania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že vzhľadom k pretrvávajúcemu agresívnemu správaniu žalovaného, ktorý s ňou a s jej dcérou z prvého manželstva býva v spoločnej domácnosti, často požíva alkoholické nápoje, bývanie so žalovaným je pre ňu nepredstaviteľné, nemožné a neprijateľné, pretože musí znášať žalovaného stavy opilosti, hádky do doby, kým súd rozhodne o rozvode manželstva so žalovaným. V priebehu 12 rokov manželstva so žalovaným niekoľkokrát musela privolať políciu z dôvodu jeho agresívneho správania.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
5. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
6. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
8. Neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz vstupu do bytu, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz vstupu do bytu vždy zásadným zásahom do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 Ústavy), a toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy.
9. Podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uvedenie toho, čoho sa mieni žalobca domáhať v konaní vo veci samej, pretože toto vymedzuje kritériá pre hodnotenie opodstatnenosti a prípustnosti jeho nariadenia, t.j. musí byť zrejmé, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.
10. Žalobkyňa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nepreukázala agresívne správanie žalovaného, teda neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo práve žalobkyňu. Súčasne bolo nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Žalobkyňa mala k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložiť lekárske správy, trestné oznámenia, prípadne čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a podobne, čo neurobila. 11. Zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že neúspešnej žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).