Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-22-2018.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky M. Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XXXX, G. D. G., zastúpenej JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom T. G. XXXX, T. proti manželovi navrhovateľky V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XXXX, G. D. G., zastúpenému JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom A. XXXX, T., za účasti maloletých detí: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, V. Y., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom X. O. XXXX, G. D. G., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 9P/3/2017-158 zo dňa 20. 10. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že otec V. Y., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej V. Y. nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne a na výživu maloletého V. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
V ostatných výrokoch p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorú zároveň poveril zastupovaním a spravovaním ich majetku, otca zaviazal k povinnosti na čas po rozvode prispievať na výživu maloletých detí po 300,- eur mesačne na každé a zároveň upravil styk otca a maloletých detí. Matke uložil povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť a o trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24, § 25 Zákona o rodine, keď konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal súd z ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine. Do úvahy bral odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Vo veci úpravy styku vychádzal z ust. § 25 Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, a to do výroku, ktorým mu bolo stanovené výživné na maloleté deti. Podľa jeho názoru súd pri určovaní výšky výživného na čas po rozvode neobjektívne zhodnotil jeho možnosti a schopnosti,
stanovená výška výživného je neprimerane vysoká a nezodpovedá príjmu, ktorý je nepravidelný a nie každý mesiac rovnaký. Poukázal na skutočnosť, že je samostatne zárobkovo činná osoba, riadne si plní povinnosti daňovníka, pričom za rok 2016 mal daňovú povinnosť 100,90 eur. Podľa neho súd prvej inštancie vychádzal len z preukázaného obratu, avšak nebral do úvahy tiež výdavky, ktoré má s výkonom práce. Nepopiera, že v roku 2016 v priemere mesačne fakturoval práce vo výške 2 803,50 eur, jedná sa však o príjem hrubý, z ktorého je potrebné odpočítať všetky náklady súvisiace s podnikaním, pretože tieto vzhľadom na jeho prácu zvárača v rizikovom prostredí sú opodstatnené a zvýšené oproti bežnej práci zvárača. Jeho náklady spojené s prácou SZČO sú mesačne viac ako 1 000,- eur. Tiež pri práci potrebuje osobné motorové vozidlo, na ktoré spláca leasing (dochádzanie za prácou, prevoz pracovných prostriedkov) a tiež je opodstatnený výdavok za telefón vo výške 60,- eur mesačne. Podľa daňového priznania jeho čistý príjem predstavuje mesačne 352,80 eur. Za takéhoto stavu je nemysliteľné, aby mesačne na každé maloleté dieťa prispieval výživné 300,- eur. Poukázal v tejto súvislosti tiež na zákonnú vyživovaciu povinnosť matky, ktorá má príjem, z ktorého má tiež povinnosť zabezpečovať výživu detí okrem osobnej starostlivosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že je povinný prispievať na čas po rozvode na každé z maloletých detí výživné vo výške 150,- eur mesačne.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel tak k správnemu rozhodnutiu. Tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za skreslené a podľa nej pokiaľ by mal jeho mesačný čistý príjem predstavovať sumu 352,80 eur, takýto príjem pri ťažkej rizikovej práci nezodpovedá ani výške minimálnej mzdy zamestnanca. Pokiaľ sa otec detí uspokojí s tým, že má takýto neprimeraný príjem, je zarážajúce, že aktívne nevyhľadáva inú, menej život ohrozujúcu a na odbornosť náročnú prácu. Pokiaľ sa týka jej zabezpečovania potrieb detí, uviedla, že pracuje na plný pracovný úväzok v odbornom zameraní, ktoré ovláda, nie je teda možné z jej strany zabezpečiť si lepší príjem, keď dosahuje príjem obvyklý pre toto pracovné zaradenie. Podľa jej poznatkov v súčasnej dobe odporca žije na ubytovni, nemôže sa teda plnohodnotne stretávať s deťmi, nakoľko ich nemá kde ubytovať. Na pojednávaní však tvrdil, že si prenajal za týmto účelom byt.
4. Vo svojom ďalšom vyjadrení otec detí uviedol, že má naďalej aj po rozvode záujem sa s deťmi stretávať a vplývať na ich výchovu a ďalší vývoj. Vyživovaciu povinnosť voči deťom si riadne plní, avšak dieťa nemôže mať vyššiu životnú úroveň ako rodič. Poukázal tiež na to, že po rozvode odišiel zo spoločnej domácnosti, keďže byt, v ktorom bývali spoločne s rodinou, je vo vlastníctve navrhovateľky. Musel si teda zabezpečiť nové bývanie.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
6. Z obsahu spisu a preskúmavaného rozhodnutia mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, pričom súd návrhu vyhovel, manželstvo rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolaním bol napadnutý výrok, ktorý zaväzoval otca maloletých detí k povinnosti platiť výživné na každé dieťa vo výške 300,- eur mesačne. Pri stanovení výšky výživného vychádzal súd zo skutkového stavu preukázaného listinnými dôkazmi, resp. výpoveďami účastníkov. Pre určenie výživného mal preukázané, že matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti TECHDOC s príjmom vo výške 660,- eur v čistom. Je vlastníčkou bytu, v ktorom žije spoločne s deťmi. Otec maloletých detí mal v roku 2015 daňovú povinnosť vo výške 91,03 eur, základ dane dosiahol 4 282,44 eur. Za rok 2016 mal daňovú povinnosť 100,90 eur, základ dane dosiahol 4 334,59 eur. Podľa peňažného denníka za rok 2016 mal obrat vo výške 33 642,50 eur. Na základe rámcovej zmluvy vykonáva ako SZČO prácu zvárača na stavbách na území Slovenskej republiky a podľa dohody aj v zahraničí. V čase rozvodu pracoval ako zvárač na reaktore Atómovej elektrárne Mochovce. Maloleté deti boli žiakmi 5. ročníka základnej školy. Okrem výdavkov v škole a bežných krúžkov navštevujú Jazykovú školu v Žiline. Cez deň sa deti stravujú v školskej jedálni, kde sú náklady na dieťa mesačne okolo 20,- až 23,- eur. Za kurz nemeckého jazyka matka uhradila poplatok vo výške 170,- eur (školský rok), okrem toho platí deťom poistenie vo výške 15,97 eur a hradila poplatok na letný tábor vo výške 100,- eur. Matka tiež platí elektrickú energiu 35,50 eur mesačne, náklady na miestny poplatok za komunálne odpady, daň z nehnuteľnosti, na obidve deti poberá prídavky spolu vo výške 47,04 eur mesačne. Náklady spojené s užívaním bytu sú vo výške 150,- eur mesačne. Platí tiež poistenie auta a parkovanie 70,- eur ročne.
7. V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
8. V prípade rozvodu manželstva podľa § 100 CMP s konaním o rozvod je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
9. V tomto smere postupoval súd prvej inštancie správne, keď pri rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú aj maloleté deti, upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, kde okrem iného určil aj výšku vyživovacej povinnosti tomu z rodičov, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti.
10. Pokiaľ však ide o rozsah vyživovacej povinnosti, má odvolací súd za to, že výživné nebolo určené v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine v § 62 a v § 75. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb je rôzna. Závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
11. Vzhľadom na tieto zásady odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že výživné je určené pre deti vo veku 10 rokov (v čase rozvodu manželstva). Je nepochybné, že obaja rodičia pracujú a vykonávajú prácu v súlade so schopnosťami predstavujúcimi subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti, čím sa rozumie vlastnosť daná telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby, t. z. zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Matka detí vykonáva prácu prekladateľky, otec maloletých detí vykonáva prácu zvárača na atómovom reaktore. Súd prihliadal na skutočnosť, že matka sa o deti osobne stará a zabezpečuje podmienky pre ich riadny vývoj. Sporná ostala výška vyživovacej povinnosti, ktorú je schopný poskytovať otec maloletých detí. Na jednej strane je daňové priznanie ako oficiálny doklad o výške jeho príjmu a na druhej strane sú oprávnené výdavky, ktoré ako SZČO má v súvislosti s výkonom povolania a platením všetkých odvodov. Aj pre odvolací súd je zrejmé, že otec maloletých detí nemôže dosahovať mesačne čistý príjem určený pre jeho potrebu len vo výške 300,- až 400,- eur. Súdu sú známe jeho príjmy (ročný obrat) a v daňovom priznaní sú zohľadnené aj jeho odôvodnené výdavky. Aj odvolací súd má za to, že pokiaľ by čistý príjem mal predstavovať 400,- eur mesačne, nie je to adekvátne ohodnotenie práce, ktorú otec vykonáva. Súd tak bral do úvahy jeho skutočné možnosti zabezpečovať hradenie odôvodnených potrieb detí s prihliadnutím aj na jeho príjmy, ktoré poskytoval rodine pred rozvodom manželstva.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pri zohľadnení potrieb maloletých detí a možností a schopností rodičov sa ako primerané javilo odvolaciemu súdu stanoviť výživné na čas po rozvode na maloletú V. sumou 200,- eur mesačne a na maloletého V. sumou 200,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov potom napadnutý výrok odvolaním preskúmavaného rozsudku zmenil a stanovil vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
13. V ostatných častiach, týkajúcich sa rozvodu manželstva, zverenia detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov a úpravy styku, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).