Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-22-2018.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Subarea
6Csp/22/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: RIVERS, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 700 785, zastúpený: SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: H.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. Y. X, Q. D., Q. S., o zaplatenie 46.200,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 46.200,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 170100044, ktorou bola účtovaná odmena za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a ďalej titulom zmluvnej pokuty, a to na základe uzatvorenej Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 27.10.2016.
2. Dňa 27.10.2016 žalobca ako sprostredkovateľ a žalovaný ako záujemca uzatvorili Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, na základe ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný ako predávajúci príležitosť uzavrieť s bližšie neurčenou treťou osobou ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. Bratislava, katastrálnym odborom pre k.ú. B., R.: O. - Q..Č.. K. Q., okres Bratislava H. (byt s príslušenstvom). Zmluvné strany sa dohodli na odmene žalobcu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti vo výške 3 % z kúpnej ceny, ktorú za predaj nehnuteľnosti získa žalovaný.
3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 98010/ B súd zistil, že žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, predmetom ktorej je okrem iného i sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť a vzťahuje sa aj na súd Slovenskej republiky.
8. Z obsahu žaloby ako aj Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný má bydlisko v Monackom kniežatstve. Súd z dôvodu existencie medzinárodného prvku v spore, skúmal svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť ako podmienku konania a s poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto prípade nie je daná jeho právomoc k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci.
9. Medzi stranami sporu vznikol záväzkovoprávny vzťah, v ktorom jedna strana tohto vzťahu je subjektom s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, teda ide o vzťah s cudzím prvkom. Monacké kniežatstvo nie je členom Európskej únie. V nadväznosti na uvedené nie je možné právomoc súdu skúmať a vzťah, ktorý vznikol medzi slovenskou obchodnou spoločnosťou a fyzickou osobou s bydliskom v Monackom kniežatstve podriadiť právnej úprave obsiahnutej v nariadeniach Rady (ES), ktoré platia len pre členské štáty EÚ. Pre zistenie, či je daná právomoc slovenského súdu je preto potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
10. V článku VII. ods. 5 Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti sa strany dohodli, že v prípade ak je záujemca spotrebiteľom, všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti a záväznosti, budú riešené príslušným súdom SR.
11. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Súd dospel k záveru, že v tomto konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to má na mysli ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Z listinných dokladov pripojených k žalobe súd zistil, že strany sporu uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol výkon činností sprostredkovania predaja a dohoda o provízii za túto činnosť, pričom žalobca uzatváral zmluvu ako obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, teda ako podnikateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou tak, ako má žalobca jej predmet zapísaný v príslušnom obchodnom registri a žalovaný ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý bol označený ako strana zmluvy svojím menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom. V súvislosti s uzatvorením zmluvy nebolo preukázané ani tvrdené, že by žalovaný konal pri uzatvorení zmluvy v rámci svojho predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva uzatvorená medzi stranami tak napĺňa všetky definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keď táto bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzťah strán sporu z predmetnej zmluvy medzi nimi uzatvorenej je teda spotrebiteľským vzťahom.
15. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
16. Podľa § 37e ods. 3 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená.
17. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o
právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
18. Pokiaľ ide o právomoc slovenského súdu žalobca sa s poukazom na dohodu o právomoci obsiahnutú v článku VII. ods. 5 Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti dovolával ust. § 37e zákona č. 97/1963 Zb., na ktorom zakladal právomoc konajúceho súdu. Súd však dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné citované zákonné ustanovenie aplikovať, pretože medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva (pozri odôvodnenie uznesenia pod bodom 14) a v prejednávanej veci ide o vec týkajúcu sa práve spotrebiteľskej zmluvy, a teda takúto dohodu o právomoci by bolo možné považovať za platnú len vtedy, ak by bola uzatvorená až po vzniku sporu. V danom prípade však uvedená dohoda bola súčasťou Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, a teda bola uzatvorená už pri samotnom vzniku zmluvného vzťahu a nie až po vzniku sporu. Súd preto predmetnú dohodu o právomoci nepovažoval za platnú a teda spôsobilú založiť právomoc slovenského súdu.
19. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
20. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
21. Žalobca okrem dohody o právomoci poukazoval i na tú skutočnosť, že žalovaný na území Slovenskej republiky vlastní majetok. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. skúmal, či v predmetnom konaní ide o majetkové práva. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia neuhradenej odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a zmluvnej pokuty, tzn. že sa nejedná o majetkové práva. Ani podľa toho teda slovenský súd nemá právomoc.
22. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 589/2003 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 63/1997 Zb. účelom novely bolo zjednotenie princípov zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s jednotlivými článkami 5 a článkami 8 až 21 nariadenia Brusel I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach). Podľa jedného zo základných princípov, na ktorých stojí celý Bruselský režim, majú byť spory rozhodované náležitým súdom. Náležitým súdom povolaným riešiť spor s medzinárodným prvkom je ten, pred ktorým môže byť zabezpečená primeraná ochrana slabšej strany v spore. Za slabšiu stranu v spore je považovaný v tzv. bruselskom systéme spotrebiteľ (inak aj poistenec a zamestnanec), ktorý je v spore v procesnej pozícii žalovaného. Ako na slabšiu stranu v spore sa nazerá v zásade na žalovaného z dôvodu jeho procesného postavenia a ak je takouto stranou spotrebiteľ určilo aj nariadenie Brusel I, ako základné pravidlo medzinárodnej právomoci, súd štátu v ktorom má žalovaný - spotrebiteľ bydlisko. Jeho zmyslom je umožniť spotrebiteľovi čo najúčinnejšiu ochranu proti žalobám súčasne pri najmenších nákladoch potrebných na konanie. Preto aj nariadenie Brusel I obsahuje ochranné ustanovenia, ktoré dávajú spotrebiteľovi určitú procesnú výhodu oproti druhej strane sporu. Majúc na zreteli účel zákona, dospel súd k záveru, že ak sa týka spor spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ je v procesnej pozícii žalovaného je právomoc slovenského súdu založená len, ak spotrebiteľ má v SR bydlisko. V prípade ak je spotrebiteľ žalobcom v spore s medzinárodným prvkom, môže slovenský súd založiť v zmysle § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. svoju právomoc, ak je spotrebiteľ žalobcom a má bydlisko v Slovenskej republike, inak platí, že právomoc slovenského súdu je daná, ak osoba (spotrebiteľ), proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky svoje bydlisko (§ 37 zákona č. 97/1963 Zb.). Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v predmetnej veci má bydlisko v Monackom kniežatstve. Na základe uvedených právnych skutočností a citovaných právnych predpisov dospel súd k záveru, že
v predmetnej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť vo veci, pretože ide o spor vo veci týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy, žalobcom nie je spotrebiteľ a žalovaný, ktorým v tomto prípade je spotrebiteľ, nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pretože spor nepatrí do právomoci slovenského súdu, súd v súlade s § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
26. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď podal žalobu na súd s nedostatkom právomoci, preto žalovanému patrí náhrada trov konania. Žalovanému však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.