Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-20-2017.pdf
PDF · 192.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: I. D., P.. XX.X.XXXX, XXX XX O. XX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 27, proti žalovaným v 1. rade: G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. O. P. XXX/X, XXX XX Y., v 2. rade: D. Č., Z.. D., P.. X.X.XXXX, Y. XXX XX O. XX, právne zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, v 3. rade: N. H., Z.. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. Y. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Dlhý rad 17, v 4. rade: Ľ. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. Š.N. XXX/XX, XXX XX Y., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovanému v 2. až 4. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXX, kat. úz. O., parcela C KN XX - záhrady o výmere 127 m2, parcela CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je na LV XXX, kat. úz. O. pod Y. zapísaný ako podielový spoluvlastník k nehnuteľnostiam C KN XX - záhrady o výmere 127 m2, C KN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2. Svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam spolu aj s ďalšou samostatnou parcelou C KN XX/X, záhrady o výmere 1900 m2 zapísanou na LV XXX, kat. úz. O. nadobudol darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Ľudmila Hošíková, dňa X.X.XXXX pod čís. P. XXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX. Darca N. A., nar. XX.X.XXXX je jeho dedo. Terajšie parcely C KN XX/X, C KN XX, C KN XX/2 pôvodne užíval jeho pradedo G. A., a to od roku 1924, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou. Pradedo G. A. zomrel XX.XX.XXXX, dedičstvo po ňom bolo prejednané na bývalom ŠN Bardejov pod I. XXX/XX. Po smrti pradeda všetky predmetné nehnuteľnosti, tak ako ich užíval on, začal dobromyseľne a nerušene ako vlastné užívať jeho syn N. A., ktorý ešte žije a ktorý mu tieto nehnuteľnosti v celosti daroval. K jeho výlučnému zápisu vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam C KN XX, C KN XX/X nemohol nadobudnúť darovacou zmluvou, pretože formálne k týmto nehnuteľnostiam ako ďalší spoluvlastníci boli zapísaní žalovaní v 1. až 4. rade. Po tom, ako nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene začal užívať jeho dedo N. A., tento si na parcele C KN XX/
X po roku 1970 postavil garáž, ktorá doposiaľ ako stavba bez označenia súpisným číslom stojí a ktorú taktiež žalobca užíva. Na parcele C KN XX/X si začal stavať rodinný dom, pričom túto parcelu si už sám dookola na hraniciach so susednými pozemkami oplotil, o čom svedčí aj oznámenie k ohláseniu drobnej stavby podané na obec O. dňa XX.X.XXXX, č. XX/XXXX/XXX/VA-XXOHL. D. U., rod. G.Á. zapísaná na LV XXX, kat. úz. O. pod Y. zomrela, dedičstvo po nej bolo prejednané na OS Bardejov v konaní pod O. X X/XXXX a toto po nej nadobudol brat, žalovaný v 1. rade, G. U.. Žalobca mal za to, že jeho právny predchodca N. A. splnil všetky požadované predpoklady vydržania počas celej vydržacej doby (spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera - dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby), a preto po započítaní doby podľa § 134 ods. 1 OZ právneho predchodcu, žalobca mal nadobudnúť vlastnícke právo k parcelám CKN XX a C KN XX/X, ktoré bezprostredne súvisia a susedia s parcelou C KN XX/X, ktorej je výlučným vlastníkom, vydržaním.
3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa nej je v danej veci nesporné, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, tieto nadobudli od svojich predchodcov na základe dedičských rozhodnutí, preto žaloba na určení vlastníckeho práva vydržaním nie je namieste. To znamená, že žalobca fiktívne užíva už existujúci majetok bez súhlasu, ktorý však aj naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve spoluvlastníkov zapísaných na LV a preto nie je potrebné vlastníctvo určovať súdom. Žalobca nie je ani aktívne vecne legitimovaný podaním takéhoto žalobného návrhu. Žalobca nie je dobromyseľný, oprávnený, a ani nehnuteľnosť neužíva v dobrej viere. Ona ako žalovaná sa cíti stále ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti. Na určenie vlastníckeho práva vydržaním nebolo dané vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu ani vyjadrenie obce. Žalobca do súčasnej doby a ani nikdy predtým nepodal návrh žalovaným na vyporiadanie nehnuteľnosti reálnym rozdelením a to dohodou. Takýto návrh nebol podaný ani na súd. Podávanie daňového priznania nemá vplyv na určenie vlastníctva (podielového spoluvlastníctva) tej ktorej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Následne vo vyjadrení zo dňa 16.2.2018 žalovaná v 2. rade uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe určených nehnuteľností. Svoj nárok dôvodí odkazom na vydržanie a s tým spojenú dobromyseľnosť svojej osoby. S uvedeným tvrdením žalobcu a teda ani s jeho žalobou uplatňovaným nárokom na určenie vlastníctva v pomere 1/1 k celku nesúhlasila. Ako vyplýva z LV č. XXX, k.ú. O., ktorý predložil sám žalobca, je nesporné, že jeho držba predmetných nehnuteľností nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za oprávnenú. Nakoľko žalobca priložil ako dôkazný prostriedok k žalobe LV k.ú. O. č. XXX, z ktorého nesporne vyplýva, že spoluvlastníkmi sú aj iné osoby a taktiež, že v roku 2016 ponúkol žalovanej v 4. rade odkúpenie podielu na nehnuteľnosti preukazuje že žalobca za žiadnych okolností nemôže byť oprávneným držiteľom. Z uvedeného je nesporné, že žalobca nekonal v omyle o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho výlučným bezpodielovým vlastníctvom. Z obsahu žaloby je nesporné aj to, že ani subjektívny pocit žalobcu nie je taký, aby tento odôvodňoval ním uplatnený nárok vydržania predmetných nehnuteľností titulom oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu. Žalobca si je plne vedomý skutkového a právneho stavu a je si tiež vedomý, že garáž bez súpisného čísla, ktorú využíva je nelegálnou stavbou, ktorá svojou prítomnosťou na spoločne vlastnenom pozemku sporových strán znemožňuje niektorým účastníkom plne využívať svoje vlastnícke právo k ich podielu predmetnej nehnuteľnosti. Navyše tak žalobca ako aj jeho právny predchodca, či rodinní príslušníci pristúpili vo vzťahu k dotknutým parcelám k uzurpovaniu si práv žalovanej v 2 rade iniciovali viaceré útoky, hlavne slovné, ale aj fyzické, poškodzovaním oplotenia, realizáciou čiernej stavby, ktorej strecha zasahuje až do pozemku žalovanej v 2. rade, na ktorom má dom so záhradou, výrubom ovocných stromov a ďalšími schválnosťami, ktorými neustále narúšajú susedské vzťahy. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vysvetlenie respektíve preukazovanie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení uvádzané žalobcom je nepreukazné. Právny stav bol podkladom pre zápis vlastníckych práv na list vlastníctva č. XXX. Vlastnícke práva na liste vlastníctva č. XXX nie sú predmetom súdneho sporu, a preto sa k nim nevyjadrila. Žalobca nepripojil k žalobe žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval vlastníctvo žalovaných 1-4 a svedčil by tomu, že faktický stav má prednosť pred stavom právnym. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje žalobcu. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, podľa tvrdení žalobcu sa predmetných nehnuteľností mali ujať najskôr právni predchodcovia žalobou - t.č. nebohý G. A. a po ňom N. A., starý otec žalobcu. Pokiaľ sa určenia vlastníckeho práva vydržaním domáha priamo žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, kedy a akým spôsobom sa sám stal oprávneným držiteľom a že v dôsledku nerušenej dobromyseľnej držby počas celej vydržacej doby
nadobudol sám vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom sa oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností mal stať žalobca. Pokiaľ sa totiž žalobca nestal oprávneným držiteľom pred uplynutím vydržacej doby, nemôže sa úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva priamo vo svoj prospech. V takomto prípade by sa mohol nanajvýš N. A. domáhať určenia, že sporné pozemky patria do dedičstva po G. A., ktorý podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke právo vydržaním nadobudol, teda u koho uplynula vydržacia doba z oprávnenej držby. Žalobca tvrdí, že terajšie parcely CKN XX/X,XX a XX/X pôvodne užíval G.P. A. a to od roku 1924, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou č.d. XXXX. Žalobca nepripojil ako dôkaz uvedenú kúpnu zmluvu k žalobnému návrhu. Podľa pozemkovej knihy zápis č. XX k.ú. O. kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX č.d. XXXX sa týkala podielu o veľkosti 2/8. Teda ak by aj G. A. užíval celé výmery pozemkov teraz označených ako p. CKN č. XX/X a XX, nemohol byť dobromyseľný, keďže mu bolo známe z kúpnej zmluvy, že nenadobudol pozemky v celosti, ale iba spoluvlastnícky podiel. Keď G. A. zomrel, jeho dedič - predpokladá, že N. A., neohlásil parcelu CKN XX/X a XX, resp. tak ako boli v čase prejednávania dedičstva označené, do dedičstva po nebohom G. A.. To usvedčuje N. A., že mu bolo známe, že G. A. nevlastnil pozemky v podiele 1/1, ale iba v spoluvlastníckom podiele. Z uvedeného vyplýva, že nemohol byť dobromyseľný, ak vstúpil do užívania uvedených pozemkov, ale užíval ich bez právneho dôvodu, a to s plným vedomím. Ak si N. A. postavil po roku 1970 na pozemku CKN Č. XX/X garáž, postavil ju bez stavebného povolenia na pozemku, ktorý mu vlastnícky nepatril. Že bola postavená bez stavebného povolenia a jej užívanie nebolo úradne povolené, svedčí tá skutočnosť, že ide o stavbu bez súpisného čísla. Pokiaľ ide o žalovanú v 4. rade poukazuje na to, že ona odvodzuje vlastnícke právo k podielom XX/XXXX a XXX/XXX dedením po svojich rodičoch. Právny predchodca žalovanej 4. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.X.XXXX (starý otec žalovanej v 4. rade) bol vlastníkom pozemkov v k.ú. O. na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X J. X/XX. V dedičskom konaní po menovanom vedenom na Štátnom notárstve v Bardejove pod I. XXX/XX zdedila podiel 6/9 z celku dedičstva D. D., r. U., nar. XX.X.XXXX (matka žalovanej 4). Rodičia žalovanej v 4/ rade D. D., r. U.Í., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel G. D., nar. XX.XX.XXXX kúpili od matky D. D., t.j. od N. U.Ž., r. Y. nehnuteľnosti na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v podiele 10/40 (z PKV č. XX) a z PKV XX ako aj v PKV č. XX mpč. X a XXX v podiele 1/8. Kúpna zmluva bola spísaná dňa XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice P. XXX/XX P. XXX/XX a bola registrovaná Štátnym notárstvom v Bardejove pod Z. XX/XX dňa XX.XX.XXXX. Vlastníctvo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod XXX/XX, položka výkazu zmien XX/XX z XX.XX.XXXX. Žalovaná v 4. rade zdedila svoje spoluvlastnícke podiely po rodičoch, po otcovi G. D. r. č. XXXXXX/XXX zomrelom XX.XX.XXXX v konaní XD XX/XXXX I. XX/XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16. Po otcovi zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX o výmere 127 m2 záhrady a p. CKN č. XX/X o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 90/360. Po matke D. D., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v konaní XX XXX/XXXX I. XXX/ XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Marty Vaľkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove na ul. Hurbanova 19 zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX záhrady o výmere 127 m2 a p. CKN č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 v podiele celkom 105/360. Nadobudnutie vlastníckeho práva dedením má zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. O.. N. A., ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom, ktoré okrem iných zdedila žalovaná v 4. rade, nenapadol prechod vlastníckeho práva dedením v prospech žalovanej 4. rade. Potvrdenie jej vlastníckeho práva v dedičskom konaní vylučuje možnosť vydržania žalobcu s poukazom na ust. §§ 485 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri prejednaní dedičstva sa nezistilo, že oprávneným dedičom by bol N. A.. S poukazom na ust. § 486 Obč. zák. kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Podľa § 105 Obč. zák. lehota na uplatnenie práva na vydanie dedičstva začína plynúť od právoplatnosti dedičského rozhodnutia. Premlčacia lehota je 3 ročná. Listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným Obci O. ku konaniu XXX/XXXX/Ha XXX/XX sa žalovaná v 4. rade vyjadrila k oznámeniu o začatí stavebného konania. Predmetom konania bola žiadosť o povolenie stavby na p. CKN č. XX/X. Žalovaná v 4. rade uviedla, že k stavbe na p. CKN č. XX/X sa nevyjadruje, nakoľko túto stavebník, tj. žalobca realizuje na svojom pozemku, ale žiadala, aby stavbou nezasiahol do parciel CKN Č. XX a XX/X, ktoré sú susediacimi parcelami. Vyjadrenie doplnila tým, že asi pred 2 rokmi ju oslovila stará matka žalobcu s žiadosťou, aby sa vypísala z pozemkov p. CKN č. XX a XX/X. Žalovaná odmietla, ale súhlasila s odpredajom. Právny zástupca žalobcu predložil žalovanej 4. rade listom zo dňa XX.XX.XXXX návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na LV č. XXX v k.ú. O.. V uvedenom liste píše, že jeho klient je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na LV č. XXX v podiele o veľkosti 190/360 a že má záujem podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať vychádzajúc z ustanovenia § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Navrhoval uzatvorenie dohody, s
tým že za spoluvlastnícky podiel žalovanej v 4. rade vyplatí 4,00 €/m2, t.j. celkom 194,80 € a bude znášať náklady spojené s vyhotovením príslušnej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva. Žalovaná sa k výzve vyjadrila listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí, avšak požaduje 30,00 €/m2. Súčasne upozornila, že garáž na p. č. XX je čiernou stavbou. Žalobca na oznámenie žalovanej v 4. rade, ktorým súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva za náhradu rovnajúcu sa 30,00 €/m2, nereagoval. S poukazom na uvedené mala žalovaná v 4. rade za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, že nie je splnená podmienka začatia konania, nakoľko na navrhovanom určení nie je naliehavý právny záujem, žalovaná v 4. rade preukazuje nadobudnutie vlastníctva súvislou dedičskou líniou, žalobca nepripojil žiadnu listinu resp. neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by aspoň náznakovo viedol k domnienke, že boli splnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, žaloba žalobcu je vágna, sú k nej pripojené listiny, ktoré sa prejednávanej veci vôbec netýkajú, žalobca v roku 2016 považuje žalovanú v 4. rade za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností vedených na LV č. XXX a ponúka jej vyporiadanie a v roku 2017 tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo v podiele 1/1 vydržaním. Aj keby existovali okolnosti spĺňajúce podmienky vydržania, osoba, ktorej by vlastnícke právo titulom vydržania patrilo, nenamietala, že v dedičskom konaní po G. U. a po rodičoch žalovanej v 4. rade nemali byť nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX predmetom dedenia. Od právoplatne skončeného dedičského konania v roku 2008 a 2009 uplynula trojročná lehota, v ktorej by bolo možné žiadať vydanie dedičstva. Z dôvodu opatrnosti žalovaná v 4. rade vzniesla námietku premlčania. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX v k.ú. O. je zapísané podľa riadnych nadobúdacích titulov. Žalobca opak nepreukázal. Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú žalobca sám tvrdí, že užíva spoluvlastnícky podiel žalovanej v 4. rade, potom je potrebné uviesť, že tento podiel užíva bez dohody so žalovanou v 4. rade a užívaním cudzej veci vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
5. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s vydržaním veci nesúhlasí. Má za to, že žalobca nesplnil jednu zo základných podmienok vzťahujúcich sa na vydržanie a to dobromyseľnosť. Žalobca vedel, eventuálne mal možnosť sa dozvedieť, že nehnuteľnosť nepatrí jemu ani jeho právnym predchodcom, čo deklaroval jeho bývalý právny zástupca, ktorý im predložil návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva s návrhom ceny 4 EUR/m2. S vysporiadaním bol vyslovený súhlas, avšak nie s cenou za m2. Rovnako žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem na riešení veci. K veci podala Okresnému súdu v Bardejove dňa 16.10.2017 podrobné stanovisko žalovaná v 4. rade, ktorá k veci pripojila ako dôkaz prílohy 1 až 10, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnila. Deklarovala záujem dohodnúť sa so žalobcom, avšak iba za predpokladu, že by došlo medzi nimi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s tým, že hodnota nehnuteľnosti bude určená znaleckým posudkom, prípadne realitnou kanceláriou. Za daného stavu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania v rozsahu 100%.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.2.2018.
7. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe. Parcela XX/X podľa neho pohlcuje a abstinuje aj parcelu XX/X. Má za to, že do držby vstúpil už pradedo G. A. v roku 1924 a tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou. Následne po ňom tieto nehnuteľnosti užívali jeho nástupcovia. Žalovaní nikdy neužívali tieto nehnuteľnosti, ani sa nedomáhali vlastníckeho práva k nim, neplatili ani dane z týchto nehnuteľností. Žaloba bola podaná len kvôli odstráneniu formálneho nedostatku. Pokiaľ sa jedná o výzvu, na ktorú poukazuje jeden z právnych zástupcov žalovaných, táto nemá právny výzvam, nemožno na ňu ani prihliadať, pretože nespĺňa podmienky narušenia oprávnenosti držby a dobromyseľnosti. Ohľadne užívania tejto nehnuteľnosti nikdy neboli spory. Každý z občanov obce rešpektoval, že tieto nehnuteľnosti výlučne vlastníckym právom patrili G. A., po jeho smrti N. A. a v súčasnej dobe žalobcovi. Nehnuteľnosti boli v prírode reálne vyčlenené a ohradené plotom.
8. Právny zástupca žalovanej v 2. rade uviedol, že podľa ich názoru držba nebola dobromyseľná. Skutočnosť, že nedošlo k plateniu daní, nezakladá vlastnícke právo druhej strany, ktorá túto daň platila. Má za to, že nebol preukázaný naliehavý právny záujme na podaní takejto žaloby.
9. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade uviedla, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť. Nebola ani predložená kúpna zmluva z roku 1924, od ktorej mal začiatok vstupu do oprávnenej držby nastať. Žalobca vedel a jeho právni predchodcovia mohli vedieť, že im patrí len časť a že G. A. v roku 1924
kúpil len 2/8 nehnuteľnosti. Zároveň poukázala na to, že uvedená nehnuteľnosť nie je oplotená tak, ako to uvádza žalobca. Ak je oplotená, tak len z jednej strany medzi parcelou XX/X a parcelou XX. K uvedenému predložila fotografie. Pokiaľ sa jedná o platenie dane, obec od jej klientky nežiadala zaplatiť daň, pričom v reálnom vyjadrení tam má po prepočte 7,93 m2. Podľa jej názoru nemožno neprihliadať na to, že zo strany žalobcu prostredníctvom advokáta došlo k ponuke na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že nepohodli sa len na cene.
10. Žalovaná v 4. rade na pojednávaní uviedla, že jej rodičia si kúpili nehnuteľnosť od svojej mamy a ona to zdedila. Na LV XXX je vyznačené jej vlastníctvo. Žalobca vedel, že nemohol nadobudnúť túto nehnuteľnosť, lebo sú tam stále vedení ako dedičia. V roku 2016 ju právny zástupca žalobcu oslovil s ponukou na odkúpenie podielu, kde sa vyjadrila, že nesúhlasí s ním navrhovanou sumou. Asi od malého dieťaťa si v O. pamätala, že tam nič nebolo postavené, bola tam len záhradka. V roku 1978 zomrel jej strýko N. U., otec žalovaného v 1. rade, nič tam nestálo, bola tam len záhradka. V čase, kedy prebiehali dedičské konania, sa žalobca nedomáhal, že mu tieto nehnuteľnosti patria. Keď bola na obecnom úrade nahlasovať, že sa stala vlastníčkou podielu k nehnuteľnosti, bolo jej na obecnom úrade povedané, že má malú čiastku, tak platiť nemusí. Pred rokom 2015 sa jej dva roky pred tým rokom 2015 ozvala babka žalobcu, či sa im z tohto pozemku nevypíše. Nesúhlasila s tým, aby sa to previedlo bezplatne.
11. Následne na nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že jej sestra Ľ. D. uvádzala pravdu, že sa tam v minulosti nachádzala záhradka, ktorá bola úplne spustnutá, zarastená krovinami, nikto tam nič nepestoval, oplotené to vôbec nebolo. Keď nadobudla vlastnícke právo k vedľajšiemu pozemku a postavili si na tom pozemku dom, ide o parcelu XX susediacu s parcelou XX a v čase, keď robili stavbu, N. A. začal na parcele XX robiť oporný múr. Na ich upozornenie, že tam majú podiel, uviedol, že je to len oporný múr. Narýchlo to bola urobená čierna stavba. Zrejme rátal s tým, že si bude nárokovať svoj podiel na uvedenej nehnuteľnosti. Stavba, ktorú si na čierno postavil, zasahuje do jej pozemku a ohrozuje ju krytina. Parcelu, o ktorú je spor nemali na dosah, nakoľko bol k nim N. A. agresívny. Vyjadroval sa na ich adresu vulgárne a ponižujúco. Geodeta si zavolala na zameranie v roku 2000 - 2001. Keď nadobudla vlastnícke právo, dala si urobiť geometrický plán. Stala sa vlastníčkou okolo roku 2000. Vedela o tom, že má podiel v parcele CKN XX a CKN XX/X. Vedela, že má tam podiel, aj jej sestry tam majú podiely a bratranci. Boli fyzicky obmedzovaní, preto nemohli tieto podiely užívať. Pán N. A. sa vyjadruje na ich adresu agresívne, vulgárne. Ústne sa opakovane obracala na pána A., aby jej umožnil užívať nehnuteľnosť.
12. Svedok N. A. na nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedol, že žalobca je jeho vnukom. Narodil sa v O. a celý život prežil tam. Jeho otec kúpil v roku 1924 jednu časť a druhú časť kúpil po exekučnom konaní v roku 1944. Mali tam starý dom. Po tom, keď sa stavala cesta do Z., tak museli starý dom zbúrať a postaviť si nový dom za potokom. Narodil sa v starom dome a býval tam asi do roku 1956. Už v roku 1962 bývali v novom dome, kde žijú doposiaľ. Vie o sporoch o pozemok, lebo odkedy žalovaná v 2. rade prišla do O. okolo roku 2000, tak nastali spory. S ujcom, teda právnym predchodcom žalovaných, žiadne spory neboli. Spolu dokonca stavali plot. Keď notárka dávala zapisovať na ich mená vlastnícke právo, vtedy sa dokonale dozvedel, že či sa pôjde vypísať z jej pozemku a odvtedy sú tie spory. V roku 2001 to dal prepísať na vnuka. Vnuk, keďže si chcel stavať dom, musel mať zameranú hranicu geodetom. Žalovaní boli spoluvlastníci v 1, nie v celej záhrade. Vnuk si zase chcel dať vyčleniť časť, chcel si postaviť plot. Svedok mal za to, že to nadobudol celé v roku 1970 až 1971. Nikto si nerobil celý čas nároky na uvedenú nehnuteľnosť. Až po tom, čo prišli do obce žalovaná v 2. rade a spol. Garáž staval on v roku 1975 na starých základoch, kde stál dom a pivnicu v roku 1995. Nikto nenamietal tú stavbu. Žalovaná v 2. rade tam nebývala. Nikto nenamietal. Garáž postavil on. Pýtal súhlas od obecného úradu, nedali mu žiadne papiere, že na také stavby papiere netreba. Nevidel kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol jeho dedo vlastnícke právo. Dostal len výpis z pozemkovej knihy o tom, ako nadobudol vlastnícke právo. Kým otec žil, tak sa o pozemok staral otec, následne on.
13. Svedkyňa N. A. na pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedla, že žalobca je jej vnukom. Ide o pozemok, ktorý je pri ceste, na ktorom stál niekedy starý dom a pivnica. Teraz tam stojí garáž a pivnica, to staré sa rozbúralo. Od roku 1970 to užívajú oni, predtým užíval dedo. Nikto si nerobil nároky na tento pozemok. Býval tam U.Í.. Prišli tam v roku 1971 a keď tam robili plot, tak býval tam U. s mamou, manželkou a deťmi, manžel ho zavolal, aby sa dohodli a tak ohradili pozemok, ako povedal U.. Nikto sa od roku 1971 nedomáhal užívania pozemku. Oni sa nedomáhali z tej strany, kde mali žalovaní polovicu a žalovaní sa nedomáhali z tej strany, kde oni mali polovicu. Nemali byť s kým spory, lebo sa dohodli s U.. Dohodli sa
ústne. ďalej uviedla, že vie, o ktorý pozemok sa jedná a že jej manžel je tam vlastníkom a žalovaní tam majú po nejaké štyri štvorcové metre. Až po tom, čo si žalovaná v 2. rade vybavila pozemok, kde má dom, sa dozvedeli, že sú tam napísaní iní spoluvlastníci. Bolo to okolo roku 2000. Stavby boli postavené na uvedenom pozemku po sedemdesiatom roku. Nikto od nás nežiadal nejakú finančnú čiastku, až žalovaní. Platili daň a teraz platí daň z nehnuteľnosti žalobca. Ďalej spomenula, že užívali parcelu XX a XX/X resp. XX/X, lebo to bola parcela až po cestu. Pýtala sa žalovanej v 3. rade, či sa im dá vypísať, že s tým nemá problém, lebo že to neužívala. Pamätala sa, že volala žalovanej v roku 2013-2014, či sa im dá vypísať.
14. Svedok M.. U. Č., E.. na pojednávaní dňa 23.2.2018 uviedol, že vie o tom, že predmetné pozemky nadobudli D. Č., N. H.I., Ľ. D., lebo je s nimi v príbuzenskom vzťahu. Nadobudli ich od svojej matky. Býval v O. približne do roku 2015 štyri päť rokov. Ten pozemok bezdôvodne užíval pán N. A.. Jeho mama sa stále cítila vlastníčkou. Chcela ten pozemok odpredať. Chcela si nejakým spôsobom pričleniť tie metre k svojmu pozemku. Stále boli konflikty a teraz to stúpa na intenzite, pretože I. D. si začal stavať rodinný dom. Nedal sa užívať ani pozemok, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade, nakoľko tam boli stále invektívy zo strany právneho predchodcu žalobcu. Mama nadobudla pozemok od D. D., rod. U.. Stále sa jedná o podiel, nejedná sa o výlučné vlastníctvo žalobcu. Teraz je jeho mame bránené v užívaní nehnuteľnosti. Ako malý chlapec nevedel posúdiť, či dochádza k plnohodnotnému užívaniu nehnuteľnosti. Mame patrí možno 5 matematicky možno 6 metrov. Mama sa opakovane domáhala ústne svojho podielu. Bol osobne pritom. Bolo to v období, keď tam bývali od roku 2007 až do 2015.
15. V podaní zo dňa 9.5.2018 označenom ako „stanovisko“ žalobca uviedol, že formou notárskej zápisnice P. XX/XXXX, P. XXXXX/XXXX napísanej na Notárskom úrade v Bardejove, notárkou JUDr. Martou Vaľkovou, dňa XX.X.XXXX bolo vydané osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva právnemu predchodcovi, dedovi, N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX. Predmetom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva boli nehnuteľností zapísané na súčasnom LV č. XXX, parc. CKN XX/X - záhrada o výmere 1900 m2, CKN XX - záhrada o výmere 842 m2, pod Y. na mene G. Y. v 18/360-in, pod Y. na mene G. D. a D. U. v 81/360in, pod Y. na mene D. D., rod. U. 54/360in, pod Y. na mene G. U.M. v 90/360in, pod Y. D. U. 9/360in, Y. D. U., rod. G. v 9/360in. Ako to z predmetného osvedčenia z bodu II. vyplýva, ako dôkazy notárovi vyhotovujúcom osvedčenie vyhlásenia o vydržaní boli okrem iného predložené prehlásenia podielových spoluvlastníkov, medzi inými aj samotného G. D., bytom U. XX, ktorý v tom čase ešte žil (nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX), po ktorom dedičstvo bolo prejednané súdnym komisárom notárkou JUDr. Ludmila Hošíková, Bardejov, Dlhý rad 16, a to vydaním osvedčenia o dedičstve XD XX/XXXX, I. XX/XXXX, dňa X.X.XXXX, po ktorom podľa dedičskej dohody spoluvlastnícke podiely zapísané na jeho mene na LV XXX KN XX - záhrady o výmere 127 m2, KN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 , nadobudli dedičia žalovaných v 2. až 4. rade, D. Č., N. H., Ľ. D.. Na základe vydaného osvedčenia o vydržaní v prospech jeho právneho predchodcu, deda N. A. a samotného prehlásenia právneho predchodcu žalovaných v 2. až 4. rade G. D., z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom osvedčenia vydaného v prospech N. A., tento užíval dobromyseľne, nerušene a pred ním ešte jeho právny predchodca otec G. A. dlhodobo a nerušene, došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním v zmysle zák. č. 41/1950 Zb., čo vykonávajúci notár osvedčil v zmysle zák. č. 131/1982 Zb. Nehnuteľnosti, ktoré boli v čase vydania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pre účastníka N. A., boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. O.. Ako to zo samotného LV č. XXX vyplýva, tieto nehnuteľností boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach č. XX a č. XX kat. úz. O., mpč. X,XXX. Žalovaná v 2. rade D. Č., rod. D., nar. X.X.XXXX prostredníctvom tej istej notárky JUDr. Marta Valková, dňa XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice P. XXX/XXXX, P. XXX/XXXX si taktiež nechala vyhotoviť osvedčenie v zmysle zákona č 293/92 zb. k nehnuteľnostiam, parc. KN XX - zastavaná plocha o výmere 371 m2 KN XX - zastavaná plocha o výmere 385 m2 KN XX - záhrada o výmere 2036 mi ktoré boli vytvorené taktiež z pôvodných pozemnoknižných parciel zapísaných v zap. č. XX mpč. XXX, dom, dvor a v zap. XX mpč. X,XXX -záhrada o výmere 2014 m2 . Vydaním týchto vyššie citovaných osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva v prospech jeho právneho predchodcu N. A. a žalovanej v 2. rade D. Č., rod. D. bola právne deklarovaná skutočná reálna deľba k nehnuteľnostiam zapísaných pôvodne v pozemnoknižných zápisniciach na právnych predchodcoch u žalobcu (G. A., ktorý zomrel XX.XX.XXXX), a po ktorom bolo prejednané dedičstvo na bývalom Štátnom notárstve Bardejov pod sp. zn. I. XXX/XX, kde celý nehnuteľný majetok zdedil N. A.. Táto reálna deľba bola uskutočnená teda medzi ich právnymi predchodcami G. A. a G. U. a manž. N. Y., ktorí zomreli, dedičstvo po G. U. bolo prejednané na Štátnom notárstve Bardejov pod sp. zn. I. XXX/XX, I. XX/XX. Aj keď na bývalých spoluvlastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaných v pozemnoknižných zápisniciach XX,XX a XX kat. úz. O. na ich menách u jeho právnych predchodcov bolo naďalej vedené v pozemkovej knihe ich spoluvlastníctvo (výpisy z pozemkovej knihy boli právne účinné k 1.4.1964, po tejto dobe majú iba informatívny význam), na základe reálnej deľby medzi týmito spoluvlastníkmi došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takého riešenie, netrval na tom, aby takého zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve, a aby bolo podložené geometrickým plánom. Treba vyhovieť žalobe, ak sa žalobca domáha určenia, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva (reálnej deľbe), pričom právny záujem na takomto určení je daný tým, že takéto reálne rozdelenie nehnuteľností nie je vyznačené v katastri nehnuteľností. Keďže k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo medzi našimi právnymi predchodcami G. A. a G.P. U. a takéto zrušenie nebolo vyznačené v evidencii nehnuteľností počas ich života, došlo zo strany ich právnych predchodcov k zrušeniu ich podielového spoluvlastníctva, čo je zrejmé aj z následného postoja právnych nástupcov (N. A. a D. Č.), ktorí obaja požiadali notára o vydanie osvedčenia o udržaní v zmysle zák. č. 293/92 Zb o úprave vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Žalobca zároveň v tomto podaní navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu, tak, že „súd určuje , že do dedičstva po poručiteľovi G. A., zomrelom XX.XX.XXXX v Y. bez zanechania závetu patria nehnuteľností zapísané na LV XXX kat. územia O., parc. CKN XX - záhrady o výmere 127 m2 parc. CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2.“
16. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení zo dňa 29.5.2018 k stanovisku žalobcu zo dňa X.X.XXXX uviedla, že so zmenou žalobného návrhu nesúhlasí. Je presvedčená, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky vydržania, tak ako sa k veci vyjadrili aj na pojednávaní dňa 23.2.2018, ako aj v písomnom stanovisku dňa 28.11.2017. Zároveň tvrdí, že nie sú ani neboli splnené podmienky, aby sporné nehnuteľnosti boli zaradené do dedičstva po neb. G. A., zomrelom XX.XX.XXXX. Osvedčenie o vydržaní, predložené žalobcom č. P. XX/XXXX P. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a P. XX/XXXX a P. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa netýkali sporných nehnuteľností. Osvedčenie bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi, keďže notárkou tvrdené prehlásenia svedkov, že súhlasia s vydržaním, nie sú pravdivé, keďže žijúci svedkovia potvrdili, že k veci sa takto nevyjadrili, ani s tým nesúhlasili. Nie je pravdou, že sporné nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia žalobcu, ktorí si nehnuteľnosť podelili, tak sa nikdy nestalo a aj tvrdenie svedka G. J. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré predložil žalobca je zavádzajúce, keďže tento svedok netvrdí skutočnosti, ktoré sú mu známe, ale ktoré pozná iba z rozprávania a jeho tvrdenia nesvedčia o tom, aby sporné nehnuteľnosti žalobca alebo jeho právni predchodcovia vydržali, alebo tieto by mali patriť do dedičstva, tak ako to žalobca navrhuje. Aj keď sa jedná v podstate o neveľké nehnuteľnosti, nemôžu pripustiť, aby tieto získal žalobca neoprávnene. Ak ich chce získať do vlastníctva, môže si ich odkúpiť za primeranú cenu. Má za to, že nie je dôvod na zmenu žalobného návrhu.
17. Žalovaná v 4. rade vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa X.X.XXXX uviedla, že z notárskej zápisnice P. XX/XXXX P. XXXXX/XXXX nevyplýva, že by podkladom mal byť výpis z pozemkovej knihy zápisnica č. XX a XX. Podkladom pre spísanie notárskej zápisnice bol list vlastníctva č. XXX k.ú. O.. V súčasnosti je vlastníkom pozemkov p. CKN č. XX/X o výmere 1900 m2 záhrady a p. CKN č. XX o výmere 848 m2 záhrady vlastníctvom žalobcu - viď LV č. XXX. Žalobca uvádza, že k spísaniu notárskej zápisnice boli predložené prehlásenia podielových spoluvlastníkov parciel. Z notárskej zápisnice jednoznačne vyplýva, že vyhlásenia podielových spoluvlastníkov sa týkali iba parciel XX/X a XX, pretože iných parciel sa osvedčenie o vydržaní netýka. Žalobca sa snaží navodiť situáciu, že vyhlásenia podielových spoluvlastníkov sa týkajú aj iných parciel, konkrétne parciel t.č. vedených na LV č. XXX p. CKN č. XX a XX/X. Toto však z notárskej zápisnice nevyplýva. Žalobca nemôže meniť obsah notárskej zápisnice a jej obsah nemôže meniť ani súd svojím rozhodnutím. Notárska zápisnica č. P. XX/XXXX P. XXXXX/ XXXX osvedčuje vyhlásenie N. A. a to čo na notárskom úrade žiadal osvedčiť. N. A. prehlásil, že je spôsobilý na právne úkony, s obsahom notárskej zápisnice súhlasil. N. A. teda obsah notárske zápisnice potvrdil, že zodpovedá jeho vôli a jej obsah nijak nenapadol a ani nespochybnil. Vlastnícke práva žalovanej v 2. rade D. Č., r. D. nie sú predmetom konania v tomto súdnom spore, a preto sa k nim ani nevyjadruje. Poukazovanie, že neboli vykonané zmeny v pozemkovej knihe po roku 1960 (PKV XX,XX a XXX) je právne bezvýznamné. Osvedčenie o vydržaní poukazuje už na list vlastníctva, konkrétne na list vlastníctva č. XXX a na ňom v tom čase vedené parcely XX/X a XX. V žalobnom návrhu, ktorý žalobca podal dňa 30.08.2017, žalobca tvrdil, že N. A. užíval všetky nehnuteľnosti (zrejme nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a XXX) a N. A. ich daroval žalobcovi. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 09.05.2018, ktorým navrhuje zmenu žalobného návrhu, už upustil od teórie darovania a žiada súd, aby určil, že parcely C-KN č. XX a XX/X patria do dedičstva po G. A., zomrelom X X.XX.XXXX.
Na podanie návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva sú oprávnení do úvahy pripadajúci dedičia. Žalobca neuvádza, kto je do úvahy pripadajúcim dedičom. Z obsahu podaní a pripojených listín vyplýva následníctvo: G. A. (pradedo), N. A., nar. XX.XX.XXXX (syn G. A.) a žalobca. Z čestného prehlásenia G. J., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že N. A. je žijúcou osobou a bol by teda dedičom po G. A., pokiaľ tento nezanechal závet. Žalobca v navrhovanom zmenenom petite uvádza, že G. A. zomrel bez zanechania závetu. K čestnému prehláseniu občana G. J., nar. XX.XX.XXXX uvádza, že obsah prehlásenia je neurčitý a štylizovaný. G. J. uvádza, že po smrti pradeda G. A. sa jeho deti s ich matkou dohodli. V roku 1970 mal G. J. 13 rokov a je iba ťažko uveriť, že by si matka asi 7 detí volala za svedka dohody 13-ročného chlapca. G. J. čestne prehlasuje, že na parcelách XX/X, XX/X a XX mali starí A. postavený rodinný dom a pivnicu, ktorom sa narodili všetky deti. N. A. uviedol na pojednávaní dňa 23.02.2018, že sa narodil v starom dome, tam bývali asi do r. 1956 a v roku 1962 už bývali v novom dome. G. J., ale v roku 1956 ešte nežil. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie k užívaniu pozemkov, uvedené svedčí iba o tom, že vzťah G. J. k vlastníctvu tretej osoby je ľahostajný a snaží sa svojím prehlásením, bez akéhokoľvek dôkazu, podporiť žalobcu. Čestné prehlásenie G. J. je nevierohodné. Potvrdenia obce O. pod zn. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že N. A. platí miestne dane za parcely CKN XX o výmere 127 m2, XX/X o výmere 1904 m2, XX/X o výmere 23 m2 a že riadne platil dane z nehnuteľnosti od 01.01.1993 do 31.12.2014. Porovnaním údajov z listu vlastníctva č. XXX s Potvrdením Obce, mal N. A. platiť daň z nehnuteľností na p. CKN č. XX/X o výmere 1900 m2 a p. CKN č. XX o výmere 848 m2. Parcela č. XX/X o výmere 1904 m2 neexistuje a za parcelu č. XX zrejme daň neplatil, pretože túto skutočnosť obec nepotvrdzuje. Pokiaľ Obec ako správca dane prijímala od N. A. aj daň z nehnuteľností za p. CKN č. XX a XX/X v celej ich výmere, potom prijímala daň bez právneho dôvodu. Toto isté sa týka platenia dane z nehnuteľností žalobcom vo vzťahu k obci. Žalovaná v 4. rade sa osobne informovala na obci (t.j. u správcu dane) a dostala informáciu, že ona daň neplatí, pretože jej daňová povinnosť vzhľadom na jej podiel, nevznikla. Ak by vznikla, potom bolo povinnosťou Obce žalovanú v 4. rade na túto skutočnosť upozorniť a daň jej vyrubiť rozhodnutím. Potvrdenie Obce O. podpísané starostom N. U. považuje v prejednávanom spore za dôkaz právne bezvýznamný. Žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva nepreukázal. Parcely CKN Č. XX/X a XX (LV č. XXX) nie sú predmetom sporu. Parcely č. XX a XX/X, ktoré označil ako predmet sporu sú vlastníctvom sporových strán, medzi inými aj samotného žalobcu (podiel 190/360). Vlastníctvo nadobudli dedením a žalobca darom a sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci v príslušných podieloch. Teda postavenie žalobcu vo vzťahu k p. CKN č. XX a XX/X nie je sporné. Žalovaná má za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žalobného návrhu v znení „Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi G. A., zomrelom XX.XX.XXXX v Y. bez zanechania závetu patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územie O., par. CKN XX záhrady o výmere 127 m2, parc. CKN Č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2.“ V dedičskom práve žalobcu predchádza žijúci N. A.. Samotný žalobca tvrdí, že G. A. zomrel bez zanechania závetu. Zmenený žalobný návrh považuje za zmätočný, nesúhlasí so zmenou žaloby.
18. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2018 súd ďalej oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy: žalobca č.l. 1-2, výpis z LV č. 4, výpis z LV č. 707, kópia z katastrálnej mapy, potvrdenie č.l. 8, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, potvrdenie č.l. 10, notárska zápisnica č.l. 11, vyjadrenie č.l. 17-18, vyjadrenie č.l. 19-23, rozhodnutie Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. XXX/XX č.l. 24-25, notárska zápisnica Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. P. XXX/XX č.l. 26-28, osvedčenie č.l. 29-32, Osvedčenie o dedičstve č.l. 33-35, vyjadrenie č.l. 36, stavebné povolenie č.l. 37-43, návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva č.l. 44-45, vysporiadanie podielového spoluvlastníctva č.l. 46, výpis z pozemkovej knihy č.l. 48-50, výpis z LV č. XXX, vyjadrenie č.l. 55-56, vyjadrenie žalovanej v 2. rade č.l. 63-64, fotografie č.l. 72-73, stanovisko č.l. 78, výpis z pozemkovej knihy 79-82, notárska zápisnica č.l. 83, notárska zápisnica č.l. 84, potvrdenie č.l. 85, potvrdenie č.l. 86, čestné prehlásenie občana č.l. 87, vyjadrenie č.l. 90-91, vyjadrenie č.l. 93-97, dedičský spis I. XXX/XX, zápisnica o predbežnom vyšetrení č.l. 109-110, lustrum č.l. 111-112 , rozhodnutie č.l. 114 a č.l. 115 výpis z pozemkovej knihy č. 116, dedičský spis XD/XX/XXXX, trestný spis sp. zn. XT/XX/XXXX a oboznámil sa tiež s ďalším obsahom spisu.
19. Na pojednávaní konanom dňa 15.6.2018 súd vypočul svedka G. J., bývalého starostu obce, ktorý uviedol, že o spore nevie, akurát I. (žalobca) ho požiadal o to, aby vypovedal, kto užíval sporné pozemky. Funkciu starostu vykonával od roku 1994 do roku 2006 a v tomto období užíval pozemky N. A. (dedo žalobcu). To je parcela XX a XX. Za tieto pozemky platil daň. Pani Č. v tom období tam nebývala, prisťahovala sa neskôr. Neužívala tieto pozemky. Do užívania prevzala starý dom, na ktorej parcele si postavili nový dom. Viac k tomu nič neuviedol. V obci žije od narodenia od roku 1969. Vedľajšie pozemky užívali U., tam bývali. Potom sa odsťahovali do Y.. Keď nastúpil do funkcie starostu o vedľajšie pozemky
sa nikto nestaral, boli zarastené. Prišla pani Č., tak bol rád, že o tieto pozemky sa bude mať kto starať. Postavili si tam dom.
20. Súd po podaní žaloby realizoval úkony na prípravu pojednávania vo veci. Následne zrealizoval dňa 23.2.2018 pojednávanie, kde vypočul navrhované strany sporu a navrhovaných svedkov a odročil pojednávanie na deň 19.4.2018 s tým, že vykoná dokazovanie výsluchom svedka G. J.N.. Pojednávanie nariadené na deň 19.4.2018 po pokuse o zmierne riešenie sporu s vyslovením predbežného právneho názoru súdu bolo odročené na deň 15.6.2018 s poučením pre prítomné strany sporu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (§153 CSP v spojení s § 149 CSP).
21. Po využitých prostriedkoch procesnej obrany žalovanými a poučení súdu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, žalobca reagoval vyššie uvedenou zmenou žaloby doručenou osobne súdu dňa 10.5.2018, ktorá je založená na nových skutkových tvrdeniach (faktické reálne rozdelenie nehnuteľnosti) a v nadväznosti na to i na novej formulácii navrhovaného rozsudočného výroku. Takúto zmenu realizoval žalobca až po nariadenom pojednávaní dňa 23.2.2018 a pojednávaní dňa 19.4.2018 a súdom v zmysle ust. § 179 ods. 1 CSP pripravenom pojednávaní (aby sa mohlo rozhodnúť s prihliadnutím na povahu konania a účel zákona spravidla na jedinom pojednávaní). Súd zmenu žaloby s odkazom na aplikáciu § 143 ods. 1 CSP nepripustil. Mal pritom na zreteli aj to, že nepripustením zmeny žaloby zásadne neovplyvní postavenie žalobcu. Žalobca z procesného hľadiska je zodpovedný za to, čo uplatnil vo vzťahu ku rozhodovacej činnosti súdu a v predmetnej veci mal i dostatočný časový priestor na to, aby na základe nových skutkových dôvodov realizoval navrhovanú zmenu žalobu už skôr (nie až po tom, čo bolo vykonané pojednávanie a vykonané dokazovanie vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobcu a po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu). Doteraz vykonané dokazovanie nemôže byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, keďže žalobca doteraz tvrdil, že G. A. parcely XX/ X,XX a XX/X nadobudol kúpou v r. 1924 a v navrhovanej zmene žaloby tvrdí, že vlastníctvo nadobudol vydržaním N. A. a poukazuje na not. záp. P. XX/XXXX P. XXXXX/XXXX. N. A. dedil po G.P. A. v konaní vedenom Štátnym notárstvom v Bardejove pod sp. zn. I. XXX/XX a v tomto konaní žiadnym spôsobom nerozporoval rámec vlastníctva G. A. a neohlásil ako jeho vlastníctvo aj p. CKN č. XX a XX/X. Žalobca v navrhovanej zmene žaloby žiada určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v danom prípade je zrejmé, že by museli byť stranami sporu všetci potenciálni dedičia, čo by nepochybne splnené nebolo, keďže minimálne žijúci N. A. nebol stranou tohto sporu.
22. Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
23. Spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).
24. S poukazom na označenie i obsah navrhovanej zmeny návrhu, išlo nesporne o navrhovanú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
25. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 137 písm. c) CSP je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zákonodarca trvá na tom, aby išlo o právny záujem naliehavý, ktorý je daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Podľa ustálenej judikatúry, žalobný návrh o určenie, že vec patrí do dedičstva je určovacím návrhom podľa ust.§ 137 písm. c) CSP, ktorý nenahrádza samotné dedičské konanie v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva musia ako účastníci konania vystupovať všetci potenciálni dedičia, teda rozhodnutie musí všetkých týchto dedičov zaväzovať, a to bez ohľadu na to, v akej procesnej strane v konaní vystupujú, pričom dedičia ako právni nástupcovia poručiteľa nemusia vystupovať len na jednej procesnej strane, keďže nejde o také
procesné spoločenstvo, ktoré by vyžadovalo, aby potenciálni dedičia vystupovali len na strane žalobcov. Vecnú legitimáciu má v zásade ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne vecne legitimovaným v prípade žaloby na určenie však môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým spoluvlastníkom, ktorí prichádzajú do úvahy, resp. všetkým do úvahy pripadajúcim potenciálnym dedičom v žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva. (viď tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2011, sp. zn. 1 Cdo 183/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 222/2010)
26. Ide o prípad tzv. nerozlučného spoločenstva, kedy účastníci majú také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej nutne musí vzťahovať na všetkých účastníkov daného hmotnoprávneho vzťahu, kedy hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednávaný samostatne voči každému z týchto účastníkov samostatne, ale rozhodnutie súdu sa musí týkať všetkých takýchto účastníkov.
27. Keďže otázku vecnej legitimácie účastníkov konania, teda nedostatočného (neúplného) okruhu účastníkov konania, ktorý je definovaný hmotným právom, čiže nedostatok tzv. vecnej legitimácie musí súd riešiť prioritne a ak ju vyrieši záporne, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá. Ak by súd pripustil zmenu žaloby, bolo by následne nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového poriadku zaoberať sa dôvodnosťou podanej žaloby a musel by bez ďalšieho žalobu zamietnuť z uvedeného procesného dôvodu. Nakoľko súd prihliadal na zásady civilného sporového konania, predovšetkým zásadu hospodárnosti konania navrhovanú zmenu žaloby s poukazom na ustanovenie § 143 ods. 1 CSP nepripustil.
28. Podľa § 137 písm. c) CSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo b/ nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), c/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, d/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
29. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadne úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, resp. navrhovateľov, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia holo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch). Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
30. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
31. Podľa § 129 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
32. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
33. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
34. Podľa § 134 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
35. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať ius utendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
36. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje (pozri tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/271/2007).
37. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným.
38. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.
39. V roku 1918 vzniklo samostatné Československo, pričom vznikom štátu v rámci právnej istoty nemohlo dôjsť k právnemu vákuu a musela sa vytvoriť právna kontinuita aj s predchádzajúcim právnym stavom. Prvým zákonom nového štátu, bola recepčná norma, zákon č. 11/1918 Sb., ktorý v článku II stanovil , že „všetky doterajšie zemské a ríšske zákony zostávajú zatiaľ v platnosti“. Tento dualizmus pretrval v rámci inštitútov držby a vydržania až do konca roku 1950. Na území Slovenska platilo Uhorské obyčajové právo, pričom sa na vydržanie požadovala pokojná držba bona fidei po určitú dobu. Držba nebola pokojná, ak bolo vydržanie prerušené alebo došlo k spočívaniu. Medzi dôvody prerušenia patrilo uznanie vlastníka, uplatnenie vlastníckeho práva žalobou zo strany vlastníka a strata držby. V prípade prerušenia došlo k strate vydržacej doby a plynutie muselo začať znova. Medzi dôvody spočívania vydržania patrila neplnoletosť vlastníka veci, ak nemal zákonného zástupcu. Rozdiel oproti prerušeniu bol v tom, že v okamihu odpadnutia dôvodu zastavenia vydržania pokračovala začatá vydržacia doba. Právna úprava vydržania nehnuteľností vychádzala z dvoch možností, a to pozemnoknižného vydržania a tiež vydržania mimo pozemkovej knihy. Pri vydržaní hnuteľných vecí platili obdobné predpisy ako pri vydržaní mimo pozemkovej knihy. Pozemnoknižné vydržanie patrilo k pôvodným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Dochádzalo k nemu na základe protiprávnej pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov. Všeobecnou vydržacou lehotou bola lehota 32 rokov, osobitné boli pre vydržanie proti cirkvi, 40 rokov a 100 rokov proti štátu.
40. Súdna prax pre vydržanie nehnuteľností zdôraznila, že držiteľ musel užívať nehnuteľnosť po uvedenú dobu vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne nie ako nájomník, alebo ako požívateľ, resp. užívateľ. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na počiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez právneho titulu, alebo vedel že patrí inému. Tento spôsob nadobúdania vlastníckeho práva na území Slovenska trval až do účinnosti zákona č. 141/1950.
41. Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný OZ) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bezprávneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať. V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145tzv. Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia tzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok je rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Presvedčenie nadobúdateľa o tom, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje cudziu vec, je neúplné pri vymedzení pojmu „je dobromyseľný“, resp. „je v dobrej viere“. Toto negatívne presvedčenie nestačí, vyžaduje sa pozitívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu vec patrí. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Ďalej tu vstupuje podmienka zreteľa ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že je nutné hodnotiť držbu vždy objektívne. Existencia dobromyseľnosti v práve sa neskúma subjektívne (psychologicky), ale objektívne.
42. Dobromyseľnosť je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie prejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí. Týmito skutočnosťami, resp. okolnosťami, ktoré môžu svedčiť o oprávnenosti držby, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti držby. V oprávnenosti držby je teda zahrnutá aj poctivosť držby. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú
za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Ide o to napríklad v prípade existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Nemení na tom nič ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej v subjektívnej viere, že mu vec patrí. Pokiaľ žalobca poukazoval na kúpnu zmluvu z roku 1924, samotní jeho právni predchodcovia si museli byť vedomí toho, že kupujú len 1. Z dedičského spisu Štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. je zrejmé, že účastníkom uvedeného konania bol aj N. A. (starý otec žalobcu), pričom zo zápisnice o pojednávaní, ako aj rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX a pripojeného výpisu z pozemkovej knihy je zrejmé, že poručiteľ G. A., zomr. XX.XX.XXXX nadobudol len spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti. Aj z výpisu z pozemkovej knihy, s ktorou sa oboznámil právny predchodca žalobcu (N. A.), tak ako to uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.2.2018, vyplýva, že G. A. nadobudol len podiel k uvedenej nehnuteľnosti, a to titulom kúpy XX.X.XXXX podiel 12/40 a titulom dedenia 8/40.
43. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c)držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
44. Z vykonaného dokazovania z pozemkovej knihy zápis č. XX k.ú. O. je zrejmé, že právny predchodca žalobcu G. A. v roku 1924 nadobudol podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 2/8. Následne po smrti G. A. (viď dedičský spis sp. zn. I., ktorého účastníkom dedičského konania bol aj N. A. (právny predchodca žalobcu, ktorý mal vydržať nehnuteľnosť) bol uvedený podiel prejednaný v dedičskom konaní po zomrelom G. A. v roku 1970. N. A. bol účastníkom dedičského konania a bol oboznámený s rozsahom dedičstva po zomrelom.
45. Z rozhodnutia štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. z X.XX.XXXX vyplýva, že právny predchodca žalovanej 4. rade G. U., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.X.XXXX (starý otec žalovanej v 4. rade) bol vlastníkom pozemkov v k.ú. O. na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v 9/40. V dedičskom konaní po G. U. na Štátnom notárstve v Bardejove vedenom pod sp. zn. I. XXX/XX zdedila podiel 6/9 z celku dedičstva D. D., r. U. nar. XX.X.XXXX (matka žalovanej v 4. rade). Rodičia žalovanej v 4. rade D. D., r. U., nar. XX.XX.XXXX a jej manžel G. D., nar. XX.XX.XXXX kúpili od matky D. D., t.j. od N. U.Ž., r. Y. nehnuteľnosti na LV č. XXX pod EN X/X, XXX/X a XXX/X v podiele 10/40 (z PKV č. XX) a z PKV XX ako aj v PKV č. XX mpč. X a XXX v podiele 1/8. Kúpna zmluva bola spísaná dňa XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice P. XXX/XX P. XXX/XX a bola registrovaná Štátnym notárstvom v Bardejove pod Z. XX/XX dňa XX.XX.XXXX. Vlastníctvo bolo zapísané do evidencie nehnuteľností pod XXX/XX, položka výkazu zmien XX/XX z XX.XX.XXXX. Žalovaná v 4. rade zdedila svoje spoluvlastnícke podiely po rodičoch, po otcovi G. D. r. č. XXXXXX/XXX zomrelom XX.XX.XXXX v konaní XD XX/XXXX I. XX/XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16. Po otcovi zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX o výmere 127 m2 záhrady a p. CKN č. XX/X o výmere 23 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele 90/360. Po matke D. D., rod. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v konaní XX XXX/XXXX I. XXX/XXXX vedenom na notárskom úrade JUDr. Marty Vaľkovej, notárky ako súdnej komisárky so sídlom v Bardejove na ul. Hurbanova 19 zdedila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX p. CKN č. XX záhrady o výmere 127 m2 a p. CKN č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 v podiele celkom 105/360. Uvedené nadobudnutie vlastníckeho práva dedením je zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. O..
46. Z listu (č.l. 44 spisu) zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že žalobca kontaktoval žalovanú prostredníctvom právneho zástupcu s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom vedeným na LV č. XXX v k.ú. O.. V uvedenom liste uvádza, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov na LV č. XXX v podiele o veľkosti 190/360 a že má záujem podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať vychádzajúc z ust. § 141 ods. 1 a 142 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaná sa k výzve vyjadrila listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí, avšak požaduje 30,00 €/m2. Súčasne upozornila, že garáž na p. č. XX je čiernou stavbou.
47. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nepreukázal spornosť skutkových a právnych okolností, na základe ktorých malo dôjsť k vstupu do oprávnenej držby celej nehnuteľnosti, pokiaľ predmetom kúpnej zmluvy z roku 1924 bola len 1, tvrdiac zároveň, že táto mala byť titulom, od ktorej sa mala odvíjať dobromyseľnosť jeho právneho predchodcu. Sám žalobca rozpornými skutkovými tvrdeniami o oprávnenom vstupe do držby celej nehnuteľnosti už v roku 1924, následne po vyjadrení predbežného právneho názoru súdu, zmenou žaloby s novými skutkovými tvrdeniami ohľadom reálneho rozdelenia nehnuteľnosti právnych predchodcov strán sporu, ako aj samotná výpoveď právneho predchodcu žalobcu (N. A.) len podporili záver o tom, že k vstupu do oprávnenej držby nedošlo, keďže právni predchodcovia žalobcu a žalobca len realizovali jedno z oprávnení prináležiacich vlastníckemu právu (užívaniu) s tým však, že vykonané dokazovanie preukázalo nevídanú susedskú nevraživosť (viď výsluch svedka N. A., žalovanej v 2. rade D. Č., trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX), ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov, ktorá bola a je nepochybne dôvodom, pre ktorú nie je užívaná nehnuteľnosť aj žalovanými.
48. K otázke oprávnenosti držby súd uvádza, že žalobca neodstránil rozpory ohľadom oprávnenosti držby a jej dobromyseľnosti (súd skúmal dobromyseľnosť objektívne) ani svojej, ani právnymi predchodcami. Súd pri posudzovaní možného splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami mal za preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal titul, hoci aj domnelý (putatívny), teda od ktorého momentu sa mala odvíjať jeho dobromyseľnosť a dobromyseľnosť jeho predchodcov. Naopak jeho tvrdenia (týkajúce sa pôvodnej žaloby s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu) priamo negujú skutočnosti, od ktorých sa malo vlastnícke právo odvíjať. Právny predchodca žalobcu (N. A.) vo svojej svedeckej výpovedi uvádza, že dostal výpis z pozemkovej knihy, pričom z tohto výpisu, ako aj zo skutočnosti, že bol účastníkom dedičského konania po zomrelom G. A., zomr. XX.XX.XXXX, musel mať už v roku 1970 (viď spis štátneho notárstva v Bardejove sp. zn. I. (kópia na č.l. 107-116 spisu)) vedomosť o tom, že G.Á. A. bol len podielovým vlastníkom nehnuteľnosti. Ani svedkyňa N. A. nepotvrdila, že by malo dôjsť k uzatvoreniu písomnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva ani žiadnej dohode o rozdelení nehnuteľnosti, pričom spomenula skutočnosť, že oslovila žalovanú v 4. rade s návrhom na prevod podielu k nehnuteľnosti.
49. O skutočnosti, že predmetný pozemok právni predchodcovia žalobcu, resp. žalobca užívali/užíva nebolo a niet akýchkoľvek pochybností, čo potvrdil aj svedok G. J.. O tejto skutočnosti sporu nebolo. Tento svedok sa však vyjadroval nepochybne iba k užívaciemu stavu, o ktorom pochybnosti neboli. Avšak na tomto mieste treba zdôrazniť, že samotné využívanie jedného z oprávnení prináležiacich k vlastníckemu právu ešte nezakladá titul pre jeho nadobudnutie ani oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť do jej vstupu.
50. Žalobca nepreukázal v konaní, že sa stal oprávneným držiteľom predmetného pozemku, resp. jeho právni predchodcovia. Na preukázanie tejto skutočnosti nepredložili žiaden dôkaz, práve naopak svojimi tvrdeniami právni predchodcovia žalobcu len potvrdili skutočnosť, že z ich strany išlo len o užívanie nehnuteľnosti. Žalobca, ani jeho právni predchodcovia nepreukázali ani iný titul (hoci aj putatívny), od ktorého by odvodzovali svoje vlastnícke právo. Z obsahu žaloby je nesporným, že u žalobcu nielen objektívny, ale ani subjektívny pocit nie je taký, že by odôvodňoval ním uplatnený nárok vydržania nehnuteľnosti. O uvedenom svedčí aj výzva žalovanej v 4. rade na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
51. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
52. Z výpovede svedka N. A., ktorý má byť predchodcom žalobcu a u ktorého má byť preukázaná dobromyseľnosť držby, plynie, že tento videl výpis z pozemkovej knihy, keď sám uviedol, že dostal výpis z pozemkovej knihy, pričom z tohto výpisu ako aj z priebehu dedičského konania po zomrelom G. A., je očividné, že G. A. je zapísaný len ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti s podielom 2/8 z celku. Z uvedeného je zrejmé, že nielen žalobca, ale jeho právni predchodcovia si boli nepochybne vedomí toho, že sú len podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.
53. To, že uvedenú nehnuteľnosť užívali prevažne právni predchodcovia žalobcu, nezakladá dôvod pre nadobudnutie vlastníckeho práva k ostatným podielom na nehnuteľnosti. Samotná dlhodobá držba nezakladá právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva.
54. Opakujúc sa súd nemal pochybnosť o tvrdení právneho predchodcu žalobcu, že tieto pozemky užívali, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj svedok, bývalý starosta obce. O tejto skutočnosti sporu nebolo, avšak samotné využívanie jedného z oprávnení prináležiacich k vlastníckemu právu aj s ohľadom na preukázanú vzájomnú animozitu medzi stranami sporu ešte nezakladá titul pre jeho nadobudnutie.
55. Súd na pojednávaní nepripustil žalobcom navrhované doplnenie dokazovania postupom podľa § 153 ods. 2 CSP o výsluch notárky spisujúcej notársku zápisnicu a následného znaleckého dokazovania, nakoľko v zmysle zásady hospodárnosti by uvedené vyžadovalo minimálne nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zároveň treba pripomenúť, že všetky tieto návrhy sa týkali navrhovanej zmeny návrhu vo vzťahu k zmeneným skutkovým tvrdeniam.
56. S ohľadom na vykonané dokazovanie a nepreukázanie vydržania vlastníckeho práva žalobcom, súd nevyhovel žalobe žalobcu a v celom rozsahu ju zamietol.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko úspešný žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu tieto nevyplývajú, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Úspešným žalovaným v 2.-4. rade súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.