Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14Sa-3-2022.pdf
PDF · 109.29 KB
No categories available
14Sa/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, K., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. novembra 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. novembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté vo veci jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdil rozhodnutie ústredia zo dňa 25.06.2021, ktorým bola žiadosť žalobkyne zo dňa 26.04.2021 zamietnutá. 2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že posudok posudkového lekára bol v administratívnom konaní realizovaný v jej neprítomnosti, a teda posudkový lekár vychádzal len z vykonaných lekárskych vyšetrení. Takto došlo k určeniu miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na 35%. Na základe takto vypracovaného posudku potom Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Poukázala na to, že v odvolacom konaní nebol žalovaný schopný rozhodnúť o odvolaní v lehote stanovenej podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Lehota na vybavenie odvolania mala uplynúť 13.09.2021, nakoľko jej zdravotný stav nebol v odvolacom konaní v danom čase opätovne posúdený posudkovým lekárom, bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty o 60 dní. Zdôraznila, že dňa 04.11.2021 bol vydaný lekársky posudok, ktorý bol opätovne realizovaný v jej neprítomnosti. Uvedený posudok bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia.
3. Žalobkyňa poukázala na ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je možné v mimoriadne zložitých prípadoch lehotu na rozhodnutie o odvolaní predĺžiť. Mala za to, že v jej prípade nemohlo ísť o mimoriadne zložitý prípad. Podľa jej názoru prišlo týmto postupom k bezdôvodným prieťahom v konaní. V tejto súvislosti poukázala na čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zdôraznila, že ústava garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie, ak nastanú ústavou taxatívne vymedzené sociálne udalosti. Medzi takéto sociálne udalosti bez pochyby patrí aj invalidita , resp. zhoršenie zdravotného stavu. K posudzovaniu zdravotného stavu posudzovanej osoby bez ohľadu na výsledok tohto posúdenia, nemôže štát postupovať laxne, nakoľko ide o ústavou priznané právo každého občana. Z tohto dôvodu mala za to, že predĺženie lehôt v odvolacom konaní
nebolo dôvodné, vyústilo do zbytočných prieťahov v konaní, ktoré mali za následok porušenie čl. 39 v spojení s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Taktiež mala za to, že jej zdravotný stav nebol úplné posúdený a vydané rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti sú v častiach zhodnotenia jej zdravotného stavu nepresvedčivé. Predovšetkým opakovane zdôrazňovala, že jej zdravotný stav bol posúdený ( tak v konaní pred ústredím, ako aj v konaní pred žalovaným) v jej neprítomnosti, a to z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19. Uviedla, že chápe potreby znižovania mobility občanov, ako aj potrebu opatrení zamedzujúcich stretávanie, avšak na druhej strane je podľa jej názoru neprípustné, aby si štátne orgány odôvodňovali akékoľvek svoje konanie skutočnosťou, že ešte stále prebieha pandémia COVID - 19. Toto vírusové ochorenie nemôže tvoriť generálne ospravedlnenie na využívanie postupov stanovených zákonom, ktoré boli prijaté Národnou radou Slovenskej republiky do ťažkých časov. V tejto súvislosti uviedla , že jej žiadosť bola podaná dňa 26.04.2021 a podľa oficiálnych štatistík dostupných z webového portálu korona.gov.sk vyplýva, že v tento deň pribudlo 488 nových potvrdených prípadov nákazy vírusovým ochorením COVID-19, čo je o viac ako 1000 prípadov menej oproti mesiacu predtým. Z uvedeného, ako aj vtedy dostupných údajov bolo zrejmé, že tzv. druhá vlna bola na ústupe a nakoľko (ne)priznanie invalidného dôchodku ako formy hmotného zabezpečenia občana je také dôležité, že má s zastúpenie v Ústave Slovenskej republiky, považovala takéto konanie prvostupňového orgánu za nezodpovedné a v rozpore so zákonom. Takýto postup je podľa nej absolútne neprijateľný najmä v odvolacom konaní. Poukázala na to, že odvolanie podala v polovici júla 2021, kedy čísla nakazených nedosahovali ani stovku denne. Tento stav sa začal zhoršovať až v druhej polovici septembra. Ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení bolo prijaté novelou zákona č. 66/2020 Z. z. ako reakcia na začínajúcu pandémiu ochorenia COVID-19, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k tejto novele zákona. Zdôraznila, že skutočnosť, že lekársky posudok bol vyhotovený až začiatkom novembra, kedy už nastupovala tzv. tretia vlna ochorenia COVID-19, jej nemôže byť na škodu, nakoľko ona podala svoje odvolanie riadne a včas ešte začiatkom júla 2021, kedy čísla nakazených nedosahovali ani z polovice také čísla ako v novembri. Opakovane zdôraznila, že ani jeden z posudkových lekárov ju nevidel, nemohol riadne a komplexne vykonať svoju činnosť a lekársky posudok tak vzbudzuje pochybnosti, čo do správnosti svojho obsahu ako aj rozsahu. Okrem toho, ju mal posudkový lekár povinnosť upozorniť na to, že bude posudzovať jej zdravotný stav v jej neprítomnosti a upozorniť ju na jej povinnosť podľa § 227 ods.3 zákona.
5. Súčasne poukázala na to, že posudkový lekár, ktorý posudzoval jej zdravotný stav v odvolacom konaní, nevzal do úvahy ďalšie namietané skutočnosti ako zhoršujúce sa bolesti, ako aj pribúdajúce gynekologické problémy, na ktoré v odvolaní upozorňovala. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s namietanými skutočnosťami, na ktoré poukazovala a nedostatočne zdôvodnil, prečo jej za ostatné zdravotné postihnutia nepatrí zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
6. Ďalej uviedla, že pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. Mala za to, že vzhľadom na uvedené nové a zhoršujúce sa ťažkosti, ako aj postranné choroby už uvedené v jednotlivých lekárskych posudkoch mal byť určený pokles pracovnej schopnosti zvýšený postupom podľa § 71 ods. 8 zákona o ďalších 10%. S poukazom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že posudky posudkových lekárov organizačných zložiek sú presvedčivé, úplné, zodpovedajú kritériám upraveným v zák. č. 461/2003 Z.z. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že je zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce. Poukázal na to, že vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia žiadateľa a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Trval na tom, že skutkový stav bol zistený objektívne. Pokiaľ ide o opatrenia prijaté počas krízovej situácie uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu sa vykonávalo výlučne bez prítomnosti žiadateľov na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie.
8. K námietke žalobkyne ohľadne nezákonného predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia uviedol, že lekárska správa - odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia je podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktorému musí predchádzať úplné zistenie skutkového stavu. Nakoľko podľa § 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 677/2006 Z.z. je žalovaný povinný rozhodnúť vo veciach uvedených v § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. najneskôr do 60 dní od začiatku konania, v mimoriadne zložitých prípadoch, t.j. keď nie je vyčerpávajúco zistený skutkový stav veci , zadovážené všetky rozhodujúce podklady, možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní. Trval na tom, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.
9. V následnom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že žalovaný nereagoval na všetky jej tvrdenia z podanej správnej žaloby, konkrétne sa nezaoberal špeciálnou notifikačnou povinnosťou vo vzťahu k lekárskej posudkovej činnosti v neprítomnosti posudzovanej osoby. Taktiež sa nestotožnila s názorom žalovaného, že posudky posudkových lekárov boli presvedčivé a úplné. V zásade uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe a trvala na tom, že nakoľko ani jeden z posudkových lekárov ju nevidel a ani jeden z nich nemohol riadne a komplexne vykonať svoju činnosť. Takto vypracované lekárske posudky vzbudzujú pochybnosti. Okrem toho uviedla, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom v čase pandémie COVID-19 sa fakultatívne môže vykonať v neprítomnosti poistenca. Zákon nestanovuje obligatórne povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti posudzovanej osoby. Opätovne odkázala na bod 33 svojej správnej žaloby, v ktorom citovala dôvodovú správou k novele č. 66/2020 Z.z., z ktorej vyplýva, že z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19 sa navrhuje, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Spomínanou novelou č. 66/2020 Z.z. sa do zákona o sociálnom poistení zaviedol § 293eu, ktorý v ods. 1 znie: „ počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.“ Následne poukázala na dikciu § 153 ods. 5 zákona.
10. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nerozumie vyjadreniu žalovaného v časti týkajúcej sa namietania porušenia lehoty na rozhodnutie stanovenej zákonom. Súčasne správnemu súdu oznámila, že netrvá na nariadení pojednávania v jej právnej veci.
11. Žalovaný sa viac k veci písomne nevyjadril.
12. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 26.04.2021. Priznanie dávky žiadala od 25.09.2020. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o tejto žiadosti rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX dňa 25.06.2021 tak, že ju zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 26.04.2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35% (35% + 0%).
13. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s takýmto posúdením jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že jej pribúdajú bolesti, nehybnosť končatín, motorické ťažkosti a celkovo sa jej zdravotný stav aj vzhľadom na novozistené gynekologické ťažkosti zhoršuje. Tvrdila, že nie je schopná plnohodnotného pracovného tempa pre bolesti, únavu a celkovú slabosť organizmu. K odvolaniu priložila lekársku správu z Nemocnice C. P. s.r.o. zo dňa 7.7.2021, ktorá na druhej strane obsahuje vyšetrenie u fyzioterapeuta zo dňa 9.7.2021, neskôr predložila lekársku správu z vyššie uvedenej nemocnice zo dňa 25.10.2021.
14. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup ústredia bol správny a preto je potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza dňa 04.08.2021. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na svojom pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a preto bol kompletne posudkový spis predložený posudkovému lekárovi Sociálneho poistenia, ústredie so sídlom v Nitre. Tento lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa
04.11.2021 s tým, že žalobkyňa má bolesti krčnej a driekovej chrbtice, ktoré boli preliečované počas dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti v trvaní do 15.12.2020. Podľa predložených odborných vyšetrení sú v klinickom obraze aktuálne prítomné mierne poruchy statodynamiky krčného a driekového úseku chrbtice, na podklade parciálnych diskopatií krčnej a driekovej chrbtice. Reflexy na horných končatinách sú znížené s akrálnou hypestézou, bez útlaku stredových nervov, bez trofických zmien. Na dolných končatinách sú bez motorického deficitu, bez poruchy citlivosti a bez alterácie reflexov, chôdza je samostatná. Na základe predložených zdravotných nálezov boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím. Bolo ustálené, že tomuto funkčnému stavu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (20% až 35%). K ďalším ochoreniam žalobkyne bolo uvedené, že v dôsledku kalcifikujúceho úponu je v terminálnej časti nadhrebeňového svalu vľavo hybnosť ramena účastníčky konania limitovaná, bolestivá a s miernym obmedzením svalovej sily. Malá difúzna hyperfunkčná struma je na podklade autoimunitného zápalu štítnej žľazy pri nízkodávkovej tyreostatickej liečbe eutyreózna bez klinicky významnej orbitopatie. Uvedené zdravotné postihnutia účastníčky konania nemajú vplyv na zmenu percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda invalidita nevznikla.
15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne boli určené choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia , degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktoré postihnutie bolo zaradené do kapitoly XV. oddiel E položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35% s tým, že za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne, a to kalcifikujúcu tendinitídu pleca, hyperfunkčnú strumu jej zvýšenie miery poklesu schopnosti podľa § 71 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. nepatrí. Žalovaný ďalej uviedol, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané na základe zdravotnej dokumentácie, keďže v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia sa zdravotný stav žalobkyne posudzoval posudkovým lekárom bez jej prítomnosti na základe predloženej spisovej dokumentácie.
16. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania výslovne správnemu súdu oznámili, že z takýmto postupom súhlasia. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne a preto žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Podľa § 71 ods. 1, 2,3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
19. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 210 ods.2 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
21. Podľa § 293 eu zák.č. 461/2003 Z.z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
22. Správny súd poukazuje na to, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.
23. V prejednávanej veci žalobkyňa namietala okrem procesných pochybení žalovaného aj skutočnosť, že sa žalovaný riadne nezaoberal jej zhoršeným zdravotným stavom, novým zdravotným problémom, pričom mala za to, že za ostatné ochorenia by jej pri riadnom posúdení jej zdravotného stavu patrilo ďalších 10% miery poklesu pracovnej schopnosti a teda by v konečnom dôsledku dosiahla celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%.
24. K uvedenému správny súd uvádza, že je pravdou, že v podanom odvolaní žalobkyňa tvrdila, že sa jej zdravotný stav sa zhoršil a pribudli jej po začatí administratívneho konania nové zdravotné problémy (gynekologické), pričom uviedla, že tieto nové obťiaže majú vyústiť v operačný zákrok, ktorý mal byť realizovaný po podaní odvolania (18.8.2021). Okrem toho predložila listinné dôkazy, konkrétne ambulantný zápis s nemocnice C. P., s.r.o. zo dňa 25.10.2021 ako aj vstupné vyšetrenie fyzioterapeuta, ktorého cieľom bolo vyšetriť pohyblivosť chrbtice. Z vyšetrenia u fyzioterapeuta založeného v administratívnom spise bolo zistené, že bola vykonaná Schoberova skúška, Stiborova skúška, Ottov inklinačný a reklinačný test, Thomayerov test, Forestierova skúška.
25. Posudkový lekár vo svojom posudku uviedol v podkladoch, ktoré zohľadňoval ambulantný zápis z nemocnice v P. zo dňa 25.10.2021, avšak z posudku nevyplýva, že by zohľadňoval aj vyššie uvedené vyšetrenie hybnosti chrbtice realizované fyzioterapeutom dňa 9.7.2021. Na druhej strane sú údaje z toho vyšetrenia uvedeného v rámci vyšetrenia zo dňa 7.7.2021, čo pôsobí trochu zmätočne. Súčasne sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal konkrétnymi žalobnými námietkami a tvrdeniami žalobkyne a listinnými dôkazmi, ktoré na ich podporu predložila.
26. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní predložil. Nepochybne bolo vecou správneho orgánu, aby sa v zmysle vyššie uvedeného jednotlivo zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami a vysvetlil svoje závery, prečo neboli spôsobilé privodiť žalobkyni v odvolacom konaní úspech.
27. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny orgán je vždy povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Uvedené však platí o to viac v situácii, keď zdravotný stav posudzovanej osoby nebol byť posúdený v jej prítomnosti a vychádzalo sa len z jej zdravotnej dokumentácie.
28. Správny súd musí konštatovať, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný úplne rezignoval na svoju povinnosť reagovať na konkrétne odvolacie námietky odvolateľa (žalobkyne) a obmedzil sa na prepis záverov posudkových lekárov. Správny súd chápe, že tieto posudky sú podkladom pre jeho rozhodovanie, avšak bez pochybností táto skutočnosť žalovaného nezbavuje jeho povinnosti vysporiadať sa o konkrétnymi námietkami uplatnenými v odvolacom konaní. Žalovaný sa vôbec nevyjadril ku skutočnosti, že počas administratívneho konania malo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne a ani k dôkazom, ktoré na podporu svojho tvrdenia v odvolacom konaní predložila. Nie je zrejmé, z akého dôvodu boli považované tieto dôkazy za nedostatočné, resp. či boli vôbec vzaté do úvahy. Vyššie zmienená správa od fyzioterapeuta zo dňa 09.07.2021 sa sama o sebe nenachádza ani v zozname lekárskych správ, z ktorých posudkový lekár vychádzal. Vyzerá to tak, že jej závery boli zahrnuté do správy z vyšetrenia zo dňa 07.07.2021. Aj z časového hľadiska je zrejmé, že lekárska
správa z rehabilitačného oddelenia zo dňa 07.07.2021 nepredstavovala vyhodnotenie vyšetrenia u fyzioterapeuta zo dňa 09.07.2021, ale naopak bola dôvodom prečo sa vyšetrenie dňa 09.07.2021 realizovalo. Uvedené samé o sebe predstavuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP.
29. Súčasne správny súd uvádza, že skutočnosť, či bolo dôvodne rozhodnuté o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní nie je pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia rozhodná. Uvedené by malo význam v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, teda za situácie kedy by sa žalobkyňa domáhala ochrany pred nečinnosťou a žiadala by, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Za situácie, keď žalovaný o veci už rozhodol, by zrušenie jeho rozhodnutia vo veci len z dôvodu, že tak eventuálne učinil s prieťahmi nebola dôležitá. Uvedený nedostatok sa nedá napraviť zrušením rozhodnutia a novým konaním pred žalovaným. Naopak zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia (len z tohto dôvodu) by sa vytváral ďalší, neopodstatnený časový odklad vyriešenia veci vo veci samej. Akékoľvek prieťahy v konaní pred žalovaným taktiež žalobkyni nezakladajú nárok na priznanie invalidného dôchodku.
30. Ďalej správny súd uvádza, že počas krízovej situácie môže byť posudková činnosť vykonávaná bez prítomnosti posudzovanej osoby. Správny súd dáva za pravdu žalobkyni, že ust. § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Vyplýva z neho len to, že zváženie potreby vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného je na posudkovom lekárovi a na žiadosť posudzovaného sa neprihliada. Je potom zrejmé, že posudkový lekár by mal postupovať podľa okolností tej-ktorej veci, prípadu a vždy tak, aby bol naplnený účel zákona a boli v čo najväčšej miere zachované práva žiadateľa o dávku. Uplatňovanie režimu podľa § 293 eu zákona je pritom podmienené vyhlásením krízovej situácie. Pre tento záver, nie je podstatné, aby posudkový lekár sledoval aktuálny počet odhalených prípadov ochorenia COVID-19, ale to či v danom čase bola predpísaným spôsobom vyhlásená krízová situácia.
31. Správny súd je toho názoru, že ak sa žalovaný odvoláva na aplikáciu tohto ustanovenia tak, by mal minimálne uviesť, či bola splnená základná podmienka pre jeho použitie a to existencia krízovej situácie. Súčasne je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol postup žalovaného rozporuplný, keďže na jednej strane označil vec žalobkyne za veľmi zložitú ( keď rozhodol o predĺžení lehoty na rozhodnutie) na druhej strane bol zvolený postup, ktorý takto deklarovanú zložitosť veci nereflektuje, keď bol zdravotný stav žalobkyne posúdený bez jej prítomnosti.
32. Ako už bolo uvedené vyššie, postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti, musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. V prejednávanej veci je zrejmé, že bolo v dôsledku predĺženia lehoty na rozhodnutie o odvolaní posúdenie zdravotného stavu realizované so značným časovým odstupom od podania odvolania. Ak aj posudkový lekár určil, že sa posudková činnosť vykoná bez osobnej prítomnosti žalobkyne, tak mal vzhľadom na všetky okolnosti veci (časový odstup od podania odvolania, tvrdenia v odvolaní - plánová operácia, zhoršenie zdravotného stavu) od žalobkyne vyžiadať aktuálne lekárske správy tak, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie a pri posudzovaní vychádzal z aktuálneho stavu. Uvedené sa však nestalo.
33. S poukazom na vyššie uvedené bolo rozhodnutie žalovaného zrušené z dôvodu nezákonnosti pri postupe pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, tak ako bolo uvedené vyššie a súčasne sa žalovaný ani nevyjadril k jednotlivým odvolacím námietkami žalobkyne. Všetky uvedené nedostatky viedli k zrušeniu rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vráteniu veci na ďalšie konanie.
34. V ďalšom konaní bude vecou žalovaného, aby bol zdravotný stav žalobkyne posúdený znova. Posúdenie sa vykoná za osobnej prítomnosti žalobkyne (a to aj s ohľadom na uplynutie času od začatia administratívneho konania). Následne o veci žalovaný opätovne rozhodne, pričom bude jeho povinnosťou zaoberať sa aj jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne. 35. Pokiaľ ide o náhradu trov konania tak, tak žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto jej patrí náhrada trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).