Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-177-2016.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/177/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu STABIL, a.s., so sídlom Námestie Hrdinov 5, 010 03 Žilina, IČO: 36 378 844, právne zastúpený Mgr. Lukášom Čurajom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému MEGAWATT - SK, s. r. o., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 613 056, o zaplatenie 6.564,46 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.564,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 6.564,46 Eur od 03.10.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 10. 2016, domáhal zaplatenia sumy 6.564,46 Eur s príslušenstvom, titulom ceny za práce pri vykládke a manipulácii objednanej betonárskej ocele. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal tovar - betonársku oceľ spolu s prácami, ktoré súviseli s vykládkou a manipuláciou s dodanou oceľou na stavbu Polyfunkčný súbor Panorama city - II. etapa, administratívna budova, Panorama city II Business na Pribinovej a Čuleňovej ulici v Bratislave. Žalovaný v súpise vykonaných prác 12/2015, ktorý má povahu dodacieho listu súhlasil s doručeným množstvom a akosťou tovaru a na znak súhlasu tento dňa 05.01.2016 podpísal. Žalobca si za práce súvisiace s vykládkou ocele faktúrou č. 21916 zo dňa 05.01.2016 vyúčtoval sumu 9.846,46 Eur, s dobou splatnosti 12.01.2016. Žalovaný po tom, čo ho žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na zaplatenie dlžnej sumy z neuhradenej faktúry, žiadal žalobcu o splátkový kalendár, čím fakticky uznal svoj dlh voči žalobcovi. Následne žalobca uzavrel dňa 10.08.2016 so žalovaným Dohodu o splátkovom kalendári a urovnaní, v ktorej v bode 2.1 žalovaný uznal svoj dlh, čo do výšky aj dôvodu. Žalovaný dňa 06.09.2016 uhradil prvú splátku podľa bodu 2.2. Dohody v sume 3.282,- Eur. Ďalšiu splátku v zmysle dohody ku dňu 30.09.2016 doposiaľ neuhradil, čím nesplnil záväzok vyplývajúci mu z Dohody a podľa bodu 2.3. dohody stratil výhodu dohodnutých splátok, v dôsledku čoho sa celý dlh vo výške 6.564,46 Eur stal do troch dní, t. j. ku dňu 03.10.2016, splatným.
2/ Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. 62Cb/177/2016-29 zo dňa 30.11.2016, ktorý bol z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného zrušený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 62Cb/177/2016-34 zo dňa 10.01.2017. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že u žalobcu si dodanie žiadneho tovaru neobjednal, nakoľko aj podľa žalobcom predloženého súpisu vykonaných prác 12/2015 bola predmetom objednávky výlučne „vykládka a manipulácia betonárskej ocele“, za ktorú uhradil žalobcovi celú odplatu vo výške 3.282,00 Eur a vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne ďalšie záväzky voči žalobcovi. Namietal platnosť predmetnej Dohody o splátkovom kalendári a
urovnaní zo dňa 10.08.2016 v časti 6.564,46 Eur, keď tvrdil, že uznať možno iba záväzok, ktorý v čase uznania existoval.
3/ Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odporu upresnil, že predmetom žaloby je výlučne nárok na zaplatenie odplaty za vykonané práce súvisiace s vykládkou tovaru, nie za tovar samotný. Uviedol, že žalovaný doručil žalobcovi žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 25.07.2016, ktorou fakticky uznáva záväzok voči žalobcovi v dlžnej sume 9.846,46 Eur. Na základe uvedeného následne dňa 10.08.2016 obidve strany podpísali Dohodu o splátkovom kalendári a urovnaní. K námietke platnosti uznania záväzku a existencie záväzku, žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka sa existencia záväzku v čase uznania predpokladá a dôkazné bremeno o neexistencii tohto záväzku zaťažuje žalovaného. Žalovaný dňa 05.09.2016 uhradil 1. splátku podľa predmetnej Dohody o splátkovom kalendári vo výške 3.282,- Eur, pričom sa nejedná o splatenie celého záväzku tak, ako to uviedol žalovaný, ale o splátku časti záväzku. Toto tvrdenie dokazuje aj fakt, že v potvrdení o vykonaní platby je uvedený variabilný symbol platby dohodnutý v predmetnej Dohode o splátkovom kalendári a taktiež informácia pre príjemcu, že sa jedná o 1. splátku žalovaného pre žalobcu.
4/ Žalovaný následne na pojednávaní v danej veci namietal dôvodnosť a právny základ žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu. Potvrdil, že žalobca a žalovaný spolupracovali pri výstavbe bytového komplexu „Polyfunkčného súboru a administratívnej budovy Panorama city II. etapa“, kde žalobca bol objednávateľom vykonania tohto diela. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol založený na základe Rámcovej zmluvy č. 47/2015 zo dňa 23.09.2015, kde objednávateľom bol práve žalobca a zhotoviteľom bol žalovaný. Bol to teda žalovaný, kto sa v zmysle zmluvy zaviazal vykonať dodávku betonárskej ocele a nikde v zmluve sa nenachádza zmienka o tom, že by objednávateľom prác spojených s vykládkou mal byť žalovaný. Žalobca ako objednávateľ fakturoval žalovanému niečo, na čo vôbec nebol oprávnený a žalovanému žiaden záväzok nemohol vzniknúť. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na súpis prác, ktorý mal byť potvrdený oboma účastníkmi sporu dňa 05.01.2016, z predloženého listinného dokladu nevyplýva vôbec to, kto práce vykonal, kto práce prevzal a kto pre koho tieto práce vykonával v akom rozsahu. Z predloženého listinného dôkazu možno vyvodiť len to, že práce boli vykonané a jednalo sa o vykládku betonárskej ocele. Pokiaľ sa žalobca v samotnej spornej faktúre odvolával na dodací list č. 160125, predložený súpis prác nie je týmto dodacím listom, pretože takéto označenie ani nemá. Podľa názoru žalovaného podpísaná dohoda o urovnaní nemá všetky podstatné náležitosti, keďže neupravuje, ktoré práva medzi stranami sú sporné a pochybné. Táto dohoda neurovnáva žiaden spor. Taktiež uznanie dlhu vyjadrené v texte tejto dohody nie je možné klasifikovať ako určité, keď vymedzuje iba peňažný nárok v stanovenej výške, pričom v uznaní dlhu nie je uvedený právny dôvod. Vzhľadom na tieto skutočnosti, uznanie dlhu pre svoju neurčitosť vykazuje vady právneho úkonu a nemožno ho považovať za platný právny úkon. Tento právny úkon nie je určitý, jasný a zrozumiteľný.
5/ Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy - súpis vykonaných prác 12/2015 podpísaný dňa 05.01.2016, faktúru č. 21916 zo dňa 05.01.2016 na sumu 9.846,46 Eur splatnú dňa 12.01.2016, upomienku č. 160001 zo dňa 17.02.2016, upomienku č. 160002 zo dňa 08.03.2016, výzvu na zaplatenie dlhu zo dňa 13.07.2016, žiadosť žalovaného o splátkový kalendár zo dňa 25.07.2016, Dohodu o splátkovom kalendári a urovnaní zo dňa 10.08.2016, potvrdenie Poštovej banky zo dňa 05.09.2016 a výpisy z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu. Zároveň navrhol vykonať výsluch F.. Z. H. - zamestnanca žalobcu a F.. K. G., - obchodného zástupcu žalovaného, ktorí boli prítomní pri vzájomných rokovaniach strán sporu.
6/ Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil Rámcovú zmluvu č. 47/2015 zo dňa 23.09.2015 a navrhol vykonať výsluch štatutárnych zástupcov oboch strán sporu.
7/ Z výsluchu predsedu predstavenstva žalobcu súd zistil, že medzi stranami sporu existovala obchodná spolupráca, na základe písomne uzavretej rámcovej zmluvy, týkajúca sa výstavby „Polyfunkčného súboru Panorama city II. etapa, Administratívnej budovy Panorama city II. Business, Bratislava, Pribinova a Čulenova ulica“, kde žalobca vystupoval v pozícii objednávateľa a žalovaný v pozícii zhotoviteľa. V súvislosti s týmto obchodným vzťahom žalobca poskytol žalovanému finančné výhody, spočívajúce vo vyplácaní faktúr za dodávku betonárskej ocele v prednostných termínoch, pred dátumom ich splatnosti, nakoľko bez týchto finančných prostriedkov mal žalovaný problémy s dodržiavaním dohodnutých termínov. Na základe takto zavedenej praxe žalobca uzavrel so žalovaným ústnu dohodu, že žalovaný zaplatí žalobcovi cenu za časť vykládky betonárskej ocele vo výške 9.846,46 Eur, teda sumu
zodpovedajúcu cene vykládky, ktorú žalobca uhradil svojmu dodávateľovi. Pri vzájomných rokovaniach bol prítomný obchodný zástupca žalovaného F.. K. G.. Žalovaný s takouto dohodou súhlasil, faktúru znejúcu na sumu 9.846,46 Eur s DPH prevzal a žalobcovi nevrátil.
8/ Výsluchom konateľa žalovaného súd zistil, že strany sporu navzájom uzavreli písomnú rámcovú zmluvu, na základe ktorej žalovaný dodával žalobcovi betonársku oceľ pre účely realizácie vyššie uvedenej stavby. Žalovaný potvrdil, že z ich strany dochádzalo k niekoľkodňovým omeškaniam pri dodaní ocele a žalobca im za dodávku ocele uhrádzal faktúry v skorších termínoch, pred dobou ich splatnosti. Ako štatutár preberal faktúry, vzhľadom však na ich množstvo nemal možnosť všetko odkontrolovať. Spornú faktúru od žalobcu prevzal, nevenoval jej dostatočnú pozornosť, považoval ju za oprávnenú. Potvrdil, že sa snažil dohodnúť so žalobcom na úhrade tejto spornej faktúry v splátkach a vyhlásenie o uznaní dlhu podpísal. Až následne po úhrade prvej časti fakturovanej sumy a po konzultácii s právnikmi zistil, že podľa uzavretej rámcovej zmluvy im nemala byť žiadna vykládka fakturovaná. Nemal vedomosť o tom, že by F.. K. G. rokoval v mene spoločnosti žalovaného so žalobcom o uzavretí ústnej dohody, predmetom ktorej mal byť záväzok žalovaného voči žalobcovi zaplatiť časť ceny za vykládku ocele.
9/ Svedok F.. Z. H., zamestnaný v spoločnosti žalobcu ako projektový manažér stavieb uviedol, že s konateľom žalovaného sa stretol dvakrát pri odovzdávaní dokumentácie a podpísaní súpisu prác. So žalovaným spolupracovali pri realizácii stavby Panorama City v Bratislave, kde od žalovaného odoberali betonársku oceľ. Oceľ bola žalovaným dovážaná zo zahraničia, na Slovensku ohýbaná a dovážaná žalobcovi, ktorý ju ďalej zabudovával do stavby. Žalovaný ako dodávateľ ocele finančne nezvládal realizáciu týchto dodávok, preto po dohode so žalobcom a obchodným riaditeľom žalovaného F.. K. G., pristúpili na to, že úhrady faktúr splatných do 60 dní, bude žalobca realizovať obratom a žalovaný za tatko realizované úhrady zaplatí časť nákladov spojených s vykládkou ocele, ktoré vznikli žalobcovi. V zmysle tejto dohody bola vyčíslená čiastka prevyšujúca 8.000,- Eur, na ktorú svedok po dohode s F.. G. spracoval súpis vykonaných prác a žalovaný tento akceptoval. Následne na základe uvedeného súpisu prác, vyhotovil faktúru, predložil ju žalovanému a ten ju prevzal. Od tejto udalosti už so spoločnosťou žalovaného svedok nekomunikoval.
10/ Žalobca v konaní predložil faktúru č. 21916 dňa 05. 01. 2016, ktorou ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi celkovú sumu 9.846,46 Eur vrátane DPH, Faktúra sa stala splatnou dňa 12.01.2016. Z predloženej faktúry súd zistil, že táto je opatrená otlačkom pečiatok oboch strán sporu, ako aj podpisom zástupcov strán sporu. Zároveň žalobca predložil súpis vykonaných prác 12/2015, predmetom ktorého je vykládka a manipulácia betonárskej ocele v cene 8.205,38 Eur bez DPH. Tento je taktiež podpísaný dňa 05.01.2016 obidvoma stranami konania.
11/ Z predloženého listu žalovaného zo dňa 25.07.2016 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcu súd zistil, že žalovaný žiadal žalobcu o splátkový kalendár na bližšie nešpecifikovanú dlžnú sumu 9.846,46 Eur.
12/ Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu, označeného ako „Dohoda o splátkovom kalendári a urovnaní uzavretá podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka“ súd zistil, že žalovaný dňa 10.08.2016 podpísal písomné vyhlásenie, vyjadrené v Článku II. bod 2.1. predmetnej dohody, že ako dlžník má voči žalobcovi ako veriteľovi peňažný dlh vo výške 9.846,46 Eur, ktorý uznáva podľa § 323 Obchodného zákonníka čo do dôvodu aj výšky. V bode 2.2 tejto dohody sa zaviazal dlžnú sumu splatiť v troch splátkach, a to vo výške 3.282,- Eur najneskôr do 30.08.2016, vo výške 3.2828,- Eur najneskôr do 30.09.2016 a vo výške 3.282,46 Eur najneskôr do 30.10.2016.
13/ Z potvrdenia SEPA platobných príkazov Poštovej banky, a.s. súd zistil, že žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 05.09.2016 sumu 3.282,00 Eur, s uvedením VS: 21916 a informácie pre príjemcu: „1. splátka MEGAWATT-SK Stabil“.
14/ Žalovaný v konaní predložil Rámcovú zmluvu 47/2015 zo dňa 23.09.2015 uzavretú medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného realizovať dodávku spracovanej betonárskej certifikovanej ocele v zmysle platných noriem a legislatívnych požiadaviek pre výstavbu Polyfunkčného objektu Panorama city II. etapa, Administratívnej budovy Panorama city II. Business, v Bratislava na Pribinovej a Čulenovej ulica.
15/ Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16/ Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
17/ Podľa § 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18/ Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
19/ Podľa § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
20/ Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
21/ Podľa § 369 ods.1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
22/ Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu uplatnený na základe písomnej Dohody o splátkovom kalendári a urovnaní, uzavretej medzi stranami konania podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 10. 08. 2016. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že podstatou urovnania je zánik záväzkov, ktoré sú medzi stranami sporné, alebo pochybné a ich nahradenie novým záväzkom. Z hľadiska určitosti takejto dohody je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza novým záväzkom. Pokiaľ z obsahu dohody o urovnaní nemožno jednoznačne určiť, ktoré sporné alebo pochybné práva medzi stranami konania sú predmetom urovnania, takáto dohoda je s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť neplatná. Medzi stranami bola v prejednávanej veci sporná práve otázka určitosti uzavretej dohody, pre absenciu vymedzenia konkrétneho záväzku, ktorý mal byť predmetom urovnania. V danom prípade po preskúmaní predloženej dohody, ako listinného dôkazu, súd dospel k záveru, že medzi stranami konania uzavretá Dohoda o urovnaní a splátkovom kalendári neobsahuje vymedzenie práv, ktoré boli medzi stranami sporné, či pochybné a nie je z nej zrejmé, ktorý konkrétny záväzok sa urovnáva a nahrádza novým záväzkom. Preto takto koncipovanú dohodu, vzhľadom na jej neurčitosť, nemožno považovať za platne uzavretú. Z obsahu dohody, čl. II bod 2.1. tiež vyplýva, že žalovaný ako dlžník písomne uznal bližšie nedefinovaný záväzok, vymedzený len čo do výšky sumou 9.846,46 Eur a tento sa zaviazal uhradiť v troch splátkach po 3.282,- Eur splatných do 30.08.2016, do 30.09.2016 a do 30.10.2016. Podľa názoru súdu aj keď Obchodný zákonník, na rozdiel od Občianskeho zákonníka, nevyžaduje, aby v prípade uznania dlhu vyhlásenie dlžníka obsahovalo presné vymedzenie právneho dôvodu a výšky záväzku, je potrebné, aby bol záväzok identifikovaný aspoň odkazom na konkrétnu zmluvu, resp. konkrétnu faktúru. Súd preto v súvislosti aj s týmto písomným vyhlásením žalovaného vyhodnotil, že takto špecifikovaný záväzok nemožno jednoznačne identifikovať, a ani tento písomný prejav žalovaného nemožno pre svoju neurčitosť akceptovať ako platný právny úkon, nakoľko tu absentuje podstatná náležitosť právneho úkonu a tou je jeho určitosť.
23/ Na základe vykonaného dokazovania súd však zároveň zistil nespornú skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ vystavil dňa 05.01.2016 žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 21916 na celkovú sumu 9.846,46 Eur splatnú dňa 12.01.2016, pričom z predloženej faktúry súd zistil, že táto je opatrená otlačkom pečiatok oboch strán sporu, ako aj podpisom zástupcov strán sporu. Zároveň predložením potvrdenia poštovej banky zo dňa 05.09.2016 žalobca súdu preukázal, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.282,- Eur, skutočnosť ktorú žalovaný nepoprel, kde zároveň žalovaný ako variabilný symbol uviedol číslo totožné s číslom faktúry vystavenej dňa 05.01.2016 na sumu 9.846,46 Eur a v rámci bližšej identifikácie platby uviedol, že ide o prvú splátku. Súd preto za podstatné a rozhodujúce považoval skutkové zistenie, že žalovaný časť dlžnej sumy, na základe vystavenej faktúry č. 21916 uhradil. V zmysle § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka rovnaké účinky ako uznanie dlhu, má aj čiastočné plnenie záväzku, teda uznanie dlhu konkludentným spôsobom. Keďže v danom prípade nesporne došlo k úhrade prvej splátky dlžnej sumy, skutočnosť ktorú preukázal žalobca predloženými listinnými dokladmi, súd mal za to, že týmto čiastočným plnením došlo aj ku konkludentnému uznanie celého zvyšku dlhu. Dôsledkom uznania dlhu je potom vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie záväzku v čase jeho uznania, kde dôkazné bremeno, že pohľadávka v čase uznania neexistovala, zaťažuje žalovaného.
24/ Žalovaný v konaní okrem Rámcovej zmluvy č. 47/2015 zo dňa 23.09.2015 navrhol vykonať výsluch štatutárnych zástupcov oboch strán sporu. Z výsluchu zástupca žalobcu vyplynulo, že predmetom fakturácie nebol nárok pochádzajúci z predloženej Rámcovej zmluvy č. 47/2015 zo dňa 23.09.2015, kde žalobca vystupoval v pozícii objednávateľa a žalovaný v pozícii dodávateľa, ale nárok vyplývajúci z ústnej dohody, kde žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu zodpovedajúcu prácam súvisiacim s vykládkou dodanej betonárskej ocele. Žalovaný existenciu tejto dohody spochybňoval tvrdením, že nemá o nej žiadnu vedomosť. Vzhľadom na to, že tvrdenia štatutárnych zástupcov strán tohto sporu si navzájom odporovali, pričom verzia žalobcu bola podporená výpoveďou ním navrhnutého svedka F.. Z. H., súd vychádzal v konaní z listinného dôkazu, a to faktúry č. 21916 vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre žalovaného ako odberateľa, ktorej prevzatie žalovaným dňa 05.01.2016 je na faktúre potvrdené odtlačkom pečiatky žalovaného a podpisom žalovaného, ktorý sa aj vizuálnym porovnaním podpisov menovaného na iných dokumentoch nachádzajúcich sa v spise, zhoduje s podpisom konateľa žalovaného. Žalovaný v konaní netvrdil, že by spornú faktúru od žalobu neprevzal. Netvrdil ani, že by túto faktúru vrátil žalobcovi ako neoprávnenú a taktiež nepoprel, že by ju podpísal. Súd preto v konaní neprihliadol na jeho obranu spočívajúcu v tom, že podpisoval množstvo faktúr, nemal možnosť ich odkontrolovať a o jej neoprávnenosti sa dozvedel až neskôr, pretože ako konateľ obchodnej spoločnosti bol povinný konať s odbornou starostlivosťou. Ako už bolo vyššie uvedené, vzhľadom na to, že dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, bolo úlohou žalovaného v konaní produkovať také dôkazy, ktoré by vyvrátili žalobcom tvrdenú a zákonom predpokladanú existenciu uznaného záväzku v čase jeho uznania (§ 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonník). Súd konštatoval, že žalovaný v konaní nenavrhol vykonanie takých dôkazov, na základe ktorých by súd mohol považovať jeho obranu za preukázanú, v časti týkajúcej sa neexistencie záväzku voči žalobcovi. Súd preto vychádzal z domnienky existencie záväzku v čase jeho uznania, t. j. v čase zaplatenia 1. splátky dlžnej sumy z vystavenej faktúry č. 21916 zo dňa 05.01.2016. Keďže v danom prípade žalovaný v konaní nepreukázal navrhnutými a vykonanými dôkazmi dôvodnosť svojej procesnej obrany, súd na jeho procesnú obranu neprihliadal a nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou považoval v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky za dôvodný. Vzhľadom na uvedené súd preto rozhodol tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zároveň konštatoval, že žalobcovi s poukazom na § 369 Obchodného zákonníka vznikol nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko žalovaný nesplnil svoj existujúci peňažný záväzok riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku.
25/ V súvislosti s navrhovaným dôkazom, výsluchom svedka F.. K. G., ktorý ako obchodný riaditeľ žalovaného mal byť prítomný pri uzatváraní ústnej dohody, ktorá bola právnym základom pre vystavenie spornej faktúry č. 21916 zo dňa 05.01.2016 súd záverom uvádza, že vykonal pokus o zabezpečenie prítomnosti svedka, jeho predvolaním na nariadený termín pojednávania. Následne po opakovaných neúčastiach svedka pre jeho zahraničné pracovné cesty postupoval podľa § 196 ods. 3 CSP a sledujúc záujem hospodárnosti konania uložil svedkovi, aby položené otázky zodpovedal písomnou formou. Svedok aj napriek uloženej poriadkovej pokute, na uvedené otázky nereagoval, odvolával sa len na odstup času, pre ktorý si na okolnosti súvisiace s prejednávanou vecou nepamätal. Vzhľadom na uvedené správanie svedka súd nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie jeho výsluchom, keď sám svedok spochybňoval korektnosť svojich vedomostí o predmete sporu.
26/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27/ Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov.