Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/60/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: J. R. T. J., J. J. P. XXX/X, XXX XX J., O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, proti žalovaným: 1. T.. E. C., F.. XX.XX.XXXX I. X. E. C., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. XXX/X, XXX XX J., žalovaná v 2. rade zastúpená žalovaným v 1. rade, o zaplatenie 7 260,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Svidník zo dňa 22. 05. 2017, č. k. 8C/162/2015-330 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a vyslovil, že náhradu trov konania strán nepriznáva.

2. Vec právne odôvodnil ust. § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal voči žalovaným v 1.a 2.rade žalobu na súde 30. 06. 2015, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 7 260,17 Eur s prísl. odôvodňujúc, že žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci X-izbového bytu a neplnia si svoju povinnosť v zmysle ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby, úprav a úhrady za plnenia, čím žalobcovi za obdobie júl 2012 - jún 2015 dlhujú žalovanú čiastku. Podaním zo dňa 09. 04. 2017 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že po podaní žaloby došlo k vydraženiu bytu žalovaných podľa zákona č. 527/2002 Z. z., pričom žalobcovi bol dňa 29. 07. 2016 odovzdaný výťažok z dražby, ktorý pokrýva aj pohľadávku žalobcu vymáhanú v predmetnom konaní. Žalovaný v 1.rade so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že v konaní už prebehli dve pojednávania, kde žalobca nevedel hodnoverne preukázať svoj nárok. Podľa názoru žalovaného je úlohou súdu na základe dokazovania rozhodnúť, v akom rozsahu má žalobca nárok, lebo dlhodobo porušuje práva žalovaného tým, že mu nedoručuje ročné zúčtovania a iné dôležité listiny spoločenstva vlastníkov bytov.

4. Súd preskúmal dôvody uvádzané žalovaným v 1.rade a zistil, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je dôvodný. Pokiaľ žalovaný v 1.rade v nesúhlase so späťvzatím žaloby poukázal na údajnú nedôvodnosť uplatneného nároku s poukazom na to, že už prebehli dve pojednávania a žalobca hodnoverne nárok nepreukázal, k tomu súd poznamenal, že zastavenie konania nie je meritórnym (ale procesným) rozhodnutím, kde súd neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku. Na späťvzatie žaloby žalobca nemusí preukazovať splnenie akýchkoľvek podmienok, t. j. mať na to „založený nárok“, pretože ide len o jeho rozhodnutie plynúce z jeho dispozičnej autonómie nakladať so žalobou podľa vlastného uváženia. Ak žalovaný namieta, že „je úlohou súdu, aby na základe dokazovania rozhodol, v akom rozsahu má žalobca nárok, nakoľko zo strany žalobcu dochádzalo za dlhé časové obdobie k porušovaniu práv žalovaného“, k tomu súd uviedol, že predmetom sporu nie je porušovanie práv žalovaného, ale je ním nárok žalobcu na zaplatenie platieb v zmysle ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.. Keďže žalovaný v 1.rade neuviedol žiaden dôvod, ktorý by bolo možné posúdiť ako natoľko vážny, žeby súd nemal konanie zastaviť, súd z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval okolnosti prípadu v spojení s majetkovou situáciou žalovaných.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, ktorý bude pokračovať v konaní, vykonávať dokazovanie s následným meritórnym rozhodnutím. Odvolateľ má za to, že ak súd vynaložil čas a finančné prostriedky na dve pojednávania, pri ktorých sa vykonávalo dokazovanie, pribral znalca z odboru ekonómie, bol vyhotovený znalecký posudok, tak samotné konštatovanie súdu, že pri dokazovaní pred súdom neposudzuje dlhodobé porušovanie práv žalovaného, ale len právny nárok žalobcu neobstojí, nakoľko žalovaný má nárok na spravodlivý proces. Týmto rozhodnutím sa zmarilo úsilie spravodlivo vo veci rozhodnúť a posúdiť objektívne právny nárok žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca si voči nemu dlhodobo neplnil svoje povinnosti tým, že žalovanému nepredkladal ročné vyúčtovanie, čo bolo v konaní preukázané tým, že nevedel hodnoverne preukázať ich doručenie. K dôkazným materiálom, ktoré majú preukazovať nárok žalobca existuje niekoľko verzií predložených žalovanému a súdu, pričom na druhom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že má k dispozícií originály predmetných listín a tieto predloží súdu, čo doposiaľ neučinil. Naviac ani žalovaná suma nebola adekvátna podanému návrhu, nakoľko už pri prvom pojednávaní bolo zo strany súdu zistené výrazné pochybenie vo výpočte úrokov, a to v nie desiatkach, ale v stovkách eur. Poukázaním finančných prostriedkov na účet žalobcu z výťažku dražby bytu v súlade s predmetným rozhodnutím, môže dôjsť k neoprávnenému obohateniu žalobcu, nakoľko vo veci nebolo ukončené riadne dokazovanie a nebolo spravodlivo rozhodnuté, aký nárok žalobcovi prislúcha.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 1.rade písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. 78/05). Odvolací súd považuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení konania za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1.rade a na zvýraznenie správnosti napadnutého uznesenia dopĺňa nasledovné:

10. V prejednávanej veci odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že pri posudzovaní dôvodov jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby nezvážil všetky ním namietané okolnosti prípadu, ktoré podľa jeho názoru dosahovali takú intenzitu vážnosti, pre ktorú mali byť dôvodom pre pokračovanie v konaní podľa ust. § 146 ods. 1 CSP. Za vážne argumenty pre rozhodnutie súdu o pokračovaní v konaní, odvolateľ považuje skutočnosť, že v konaní už prebehli dve pojednávania, do konania bol pribratý znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok a zastavením konania sa zmarilo úsilie spravodlivo vo veci rozhodnúť a posúdiť objektívne právny nárok žalobcu. Ďalej uviedol, že ekonomická agenda žalobcu je vedená v rozpore s právnymi predpismi, žalobca dlhodobo nepredkladal žalovanému ročné vyúčtovania, o čom svedčí skutočnosť, že ich doručovanie žalovanému nevedel pred súdom hodnoverne preukázať; žalobca bránil žalovanému nahliadnuť do evidencie spoločenstva vlastníkov bytov, čo zakladá podozrenie z jeho protiprávneho konania. Poukázaním finančných prostriedkov na účet žalobcu z výťažku dražby bytu podľa názoru odvolateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu.

11. Po preskúmaní odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že sú neopodstatnené, naviac so všetkými dôvodmi uvádzanými v odvolaní sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení zaoberal.

12. Žalobca môže vziať žalobu späť (§ 144 . Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (§ 145 ods. 1 . Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 . Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 .

13. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov pre zastavenie konania je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 146 ods. 1 CSP, v opačnom prípade konanie zastaví.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného v 1.rade so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemalú vplyv na hmotnoprávne postavenie žalovaných. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda výsledkom jeho hodnotiaceho úsudku a právnej úpravy založenej na dôkladnom preskúmaní prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný v nesúhlase so späťvzatím žaloby poukazuje na údajnú nedôvodnosť uplatneného nároku s poukazom na to, že vo veci prebehli už dve pojednávania, bol vypracovaný znalecký posudok z odboru ekonómie, pričom ekonomická agenda žalobcu je vedená v rozpore s právnymi predpismi, k tomu odvolací súd zdôrazňuje, že zastavenie konania nie je meritórnym, ale procesným rozhodnutím, kde súd neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku. V tejto súvislosti je zároveň potrebné uviesť, že na späťvzatie žaloby žalobca nemusí preukazovať splnenie opodstatnenosti žaloby, pretože ide len o jeho rozhodnutie plynúce z jeho dispozičnej autonómie nakladať so žalobou podľa vlastného uváženia. Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Pokiaľ žalovaný v 1.rade v odvolaní namieta, že ekonomická agenda žalobcu je vedená v rozpore s právnymi predpismi, k tomu odvolací súd zdôrazňuje, že k tejto skutočnosti sa vyjadril do konania pribratý znalec O., ktorý v závere znaleckého posudku konštatoval, že na základe vykonanej výberovej analýzy, účtovná evidencia žalobcu nevykazuje žiadny závažný nesúlad s príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi oblasť účtovníctva a daní (č. l. 88 spisu).

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uzatvára, že žalovaný neuviedol žiaden dôvod, záujmy právne, závažné, etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré by súd nemal konanie zastaviť. Dôkazné bremeno preukázania takýchto dôvodov bolo pritom výlučne na žalovanom.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s ust. § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .