Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-139-2018.pdf
PDF · 76.4 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/139/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: TONE, s.r.o., so sídlom Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, IČO: 36 216 640, proti povinnému: 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX U. R. H., o vymoženie pohľadávky 12.005,06,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava, pod sp. zn. EX 783/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, č.k. 5Er/323/2008-54 zo dňa 25. januára 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno, č.k. 5Er/323/2008-54 zo dňa 25. januára 2018, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie. Na odôvodnenie uviedol, že poverením zo dňa 21.04.2008 bol pôvodný súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa 20.12.2017 doručil súdu súdny exekútor podanie povinnej 2/ označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie pod č. EX 783/2011“ zo dňa 12.12.2017. V tomto návrhu povinná poukázala na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinná namietala premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu s poukazom na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie k predmetnému tvrdeniu povinnej 2/ uviedol, že zákonodarca v ustanovení § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu lehotu pre právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, ale len v prípade, že oprávnený nepodá návrh na výkon rozhodnutia na príslušný orgán, ktorým je v tomto prípade súdny exekútor. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený podal dňa 14.04.2008 návrh na vykonanie exekúcie, čím došlo k spočívaniu plynutia desaťročnej premlčacej doby, a teda právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu nebolo premlčané. Súd prvej inštancie zároveň nezistil existenciu dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. a) až l) Exekučného poriadku.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná 2/, ktorá poukázala na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedla, že premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je podkladom pre výkon rozhodnutia, je dôvodom na zastavenie tohto výkonu, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. Uviedla aj, že exekučné konanie začalo v roku 2007, ale od vydania rozhodnutia, na základe ktorého je vedené exekučné konanie uplynulo už viac ako 10 rokov, teda viac ako je premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu povinnej 2/ vyhovie a exekúciu zastaví.
3. K odvolaniu povinnej 2/ podal vyjadrenie súdny exekútor. Tento uviedol, že odvolanie povinnej považuje za prieťah v konaní a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 14.04.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Týmto dňom začalo exekučné konanie. Dňa 18.04.2008 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Brezno č.k. 2Rob/199/2007-5 zo dňa 13.11.2007. Dňa 21.04.2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Po podaní návrhu na pripustenie zmeny účastníka a doložení potrebných dokladov súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Er/323/2008-28 zo dňa 24.08.2010 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného. Nový oprávnený zároveň navrhol zmenu súdneho exekútora, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Er/323/2008-32 zo dňa 05.09.2011 tak, že žiadosti vyhovel.
6. Dňa 20.12.2017 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie podanie povinnej 2/, ktorým navrhla zastaviť exekúciu, a to v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku s poukazom na § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V uvedenom podaní povinná 2/ zastáva názor, že premlčanie pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je podkladom pre výkon rozhodnutia, je dôvodom na zastavenie tohto výkonu, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno rozhodnutie vykonať. Poukázala na to, že exekučné konanie začalo v roku 2007, ale od vydania rozhodnutia, na základe ktorého je vedené exekučné konanie uplynulo už viac ako 10 rokov, a teda viac ako premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhla preto, aby súd exekúciu zastavil.
7. Súd prvej inštancie zároveň uznesením č.k. 5Er/323/2008-51 zo dňa 25.01.2018zastavil exekúciu voči povinnému 1/ a povinnému 3/, pretože zistil, že na ich majetok bol vyhlásený konkurz.
8. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
9. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
11. Odvolací súd sa v súvislosti s námietkou premlčania stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Z ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že počas konania na súde, prípadne inom orgáne, premlčacia doba neplynie. Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.04.2008 domáhal vykonania exekúcie. Týmto dňom začalo exekučné konanie a týmto dňom sa zároveň prerušilo plynutie 10 ročnej premlčacej lehoty. Oprávnený zároveň v konaní riadne pokračoval, čo je predpokladom spočívania premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s názorom povinnej 2/, že došlo k premlčaniu pohľadávky.
12. Povinná 2/ zároveň poukázala v odvolaní na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, avšak predmetné ustanovenie bolo do Exekučného poriadku zavedené až novelou č. 264/2017 Z.z. účinnou od 01.04.2017. Keďže však konanie začalo v roku 2008, súd je v zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243b ods. 1) postupovať v konaní v zmysle ustanovení účinných do 31.10.2013, a teda skúmať, či sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa aj pri tomto konštatovaní stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že dôvody zastavenia exekúcie uvedené povinnou 2/ nie je možné podriadiť pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
13. Odvolací súd v závere poukazuje aj na skutočnosť, že povinná 2/ v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už skôr nevyjadril súd prvej inštancie. Odvolací súd preto už len konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ho ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).