Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-19-2018.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: W. A., D.. XX. XX. XXXX, H. A. D. V.: O. U. Č.. XXX, zast.: JUDr. Ján Falis, advokát so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, proti žalovanej: Home Credit Slovakia a. s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 2 176,20 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 176,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2018 do zaplatenia.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 1. 2. 2018, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 2 176,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2018 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel zo žalovanou 15. 2. 2013 (ďalej len „zmluva“), súčasťou ktorej sú úverové podmienky žalovanej s kódom ISH113 (ďalej len „úverové podmienky“). Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky v sume 1 500 €, ktoré mal splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 61,27 € vrátane odplaty za poskytnutý úver.
3. Žalobca považuje uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľská zmluvu podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a taktiež sa na uvedený právny vzťah majú aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“).
4. Poskytnutý úver žalobca považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, pretože predmetná zmluva podľa jeho názoru neobsahuje zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), f), j), k) ZSU. V zmluve podľa jeho názoru nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečný termín splatnosti, ktorý má byť vyjadrený dátumom a nie je zrejmá ani doba trvania zmluvy. V zmluve je taktiež uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), a to v rozmedzí 43,5 % do 45,9 %, pričom na takéto vymedzenie nebol dôvod, keďže v čase uzatvorenia zmluvy boli žalovanej známe všetky údaje potrebné pre presné určenie RPMN. Navyše aj takto určená RPMN je nesprávna v neprospech spotrebiteľa, pretože podľa výpočtu RPMN na verejne dostupnej kalkulačke pre výpočet RPMN žalobcovi po zadaní
parametrov úveru vyšla RPMN až 52,75 %. Taktiež poukazuje na vysoký úrok v zmluve (37,18 % p. a.), ktorý považuje za odplatu v zmysle § 53 ods. 6 OZ a ktorý 2,8 násobne prevyšuje priemerné úroky za podobné úvery v tom čase poskytované bankami, čo je údaj zverejnený na webovom sídle Národnej banky Slovenska za mesiac február 2013 (13 % p. a.).
5. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že mu bol poskytnutý úver vo výške 1 500 € avšak žalovanej mal zaplatiť spolu sumu 3 676,20 €, ktorá predstavuje súčin splátok vo výške 61,67 € za 60 mesiacov. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanej o 2 176,20 € viac, ako mu bol poskytnutý úver. Pretože úver považuje žalobca za bezúročný a bez poplatkov, uvedená suma vo výške 2 176,20 € je bezdôvodným obohatením na strane žalovanej, ktoré v tomto konaní požaduje zaplatiť podľa § 451 odsek 1 a 2 OZ spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré žiadal žalovanú listom z 25. 1. 2018.
6. K žalobe priložil žalobca kópiu zmluvy, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z 25. 1. 2018, priemerné úrokové miery z úverov za rok 2013, potvrdenie žalovanej o zaplatení úveru v celom rozsahu z 24. 1. 2018.
7. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 26. 2. 2018, v ktorom uviedla, že zmluva obsahuje všetky údaje v súlade s ust. ZSU. V zmluve sa nachádza údaj o veriteľovi, a to hneď pod názvom zmluvy vrátane jeho adresy, kde sa mohol obrátiť žalobca so svojou sťažnosťou alebo reklamáciou. Údaje o predávajúcom zmluva ani nemohla obsahovať, keďže ide o bezúčelový úver a nie o úver na kúpu konkrétneho tovaru. Zmluva obsahuje aj všetky údaje o splátkach, a to v bode 37. Je uvedená výška splátok, v bode 38 počet splátok, v bode 47. A 42. zmluvy lehota splatnosti splátok, preto žalobca disponoval všetkými údajmi, z ktorých bolo možné zistiť presný údaj aj o konečnej splatnosti, teda o dobe trvania zmluvy. Vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v ktorom konštatoval, že štáty nemôžu požadovať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nad rámec náležitostí uvedených v smernici 2008/48/ES, preto nie je dôvod, aby zmluva obsahovala aj údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo sa týka RPMN, tu považuje za správne určenú, naopak výpočet žalobcu považuje len za orientačný, pretože nezohľadnil všetky parametre úveru potrebné pre správny výpočet RPMN. Rozmedzie RPMN, ako je uvedené v zmluve, je zanedbateľné a presná výška RPMN bola žalobcovi oznámená, Správna výška RPMN je závislá od momentu vyplatenia úveru a presný dátum vyplatenia úveru v čase uzavretia zmluvy nebol známy.
8. V prípade výšky odplaty žalovaná uviedla, že žalobca porovnáva nesprávne údaje. Z ust. § 53 ods. 6 OZ a z § 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že odplata je širší pojem ako len úrok, pretože zahŕňa celkové náklady za úver a žalobca porovnáva len úrok, a to konkrétne priemerný úrok bánk z úverov poskytnutých za obdobie 2/2013. Nezohľadnil pritom, že žalovaná je nebankový subjekt, ktorý poskytuje úvery s vyšším úrokom, v ktorom je zohľadnené aj väčšie riziko. Odplata za úver nebola podľa žalovanej prekročená dvojnásobne, čo si žalobca mohol overiť už pri podpise zmluvy, v ktorej bol uvedený aj údaj o priemernej RPMN. Úver teda nie je bezúročný a bez poplatkov, z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a preto žalovaná žiada súd, aby žalobu zamietol v celom rozsahu.
9. Žalobca sa v písomnom podaní z 19. 3. 2018 vyjadril ku skutočnostiam uvedeným žalovanou tak, že výška RPMN má byť v zmluve uvedená konkrétnym číslom, čo podopiera viacerými skoršími rozhodnutiami súdov. Pokiaľ ide o odplatu, žalobca uvádza, že žalovaná citovala ustanovenia vyhl. č 87/1995 Z. z. v znení, ktoré ešte nebolo účinné v čase podpísania zmluvy, preto sa nemôžu aplikovať na daný prípad. Na základe uvedeného trvá na svojich vyjadreniach o výške odplaty, ktorá je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi.
10. Na pojednávaní dňa 14. 6. 2018 žalobca uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je vyčíslená v žalobe je správna a došlo zrejme k omylu vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde neboli zahrnuté všetky splátky žalobcu, ktoré uhradil. V danom prípade nešlo o prvý úver žalobcu od žalovanej, pretože ešte pred týmto úverom si vzal jeden úver od žalovanej, ktorý splatil. Žalobca taktiež uviedol, že pri podpise zmluvy mu neboli vysvetlené všetky podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá vrátane doplnkových služieb poistenia výdavkov a dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok a dohodu o službe odložené splátky. Žalobca tieto doplnkové služby, ani poistenie úveru nežiadal.
11. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav.
12. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 15. 2. 2013 zmluvu, ktorej súčasťou sú aj úverové podmienky. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1 500 €, ktorý mal žalobca splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 61,27 €. Celkovú čiastku, ktorú mal dlžník uhradiť predstavovala sumu 3 339,60 €. Žalobca zaplatil všetky splátky, o čom svedčí aj potvrdenie o doplatení úveru z 24. 1. 2018, v ktorom žalovaná informovala žalobcu o splatení celého úveru. Celkovo tak žalobca uhradil žalovanej sumu 3 676,20 €. RPMN za úver predstavovala od 43,50 % do 45,90 %, ročná úroková sadzba 37,18 %, priemerná RPMN za úver 28,04 %.
13. V predmetnej v zmluve v časti 51. označenej ako doplnkové služby je uvedené, že žalobca ako klient, súhlasí podpisom zmluvy s tým, aby bol poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného príjmu a pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM: 4,32 € mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Ďalej v bode 52. a 53. zmluvy je uvedené, že strany uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok a poplatok za uvedenú službu zahrnutý v splátke je 0,30 €. Podobne v bodoch 54. a 55. strany uzavreli ďalšiu doplnkovú službu v podobe dohody o službe odložené splátky a poplatok za uvedenú službu zahrnutý v splátke je 0,30 €. V § 11 úverových podmienok je bližšie uvedená možnosť zmeny výšky a počtu splátok, ak uzavreli strany dohodu o tejto doplnkovej službe. Z jeho obsahu vyplýva, že mohol žalobca požiadať o túto zmenu aj telefonicky, ale až po úhrade prvých 4 splátok za predpokladu, že plní svoj záväzok riadne a včas, veriteľ nemá pochybnosti o klientovej bonite, nedošlo k zmene dátumu splatnosti splátky/splátok a súčasne nevyužíva službu odložené splátky. Výšku a počet splátok je možné meniť najviac trikrát a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od poslednej zmeny, pričom celkový počet splátok, v ktorých má byť úver splatený, nebude vyšší než 99.
14. V § 12 úverových podmienok je bližšie uvedená služba odložené splátky, o čo mohol žalobca požiadať až po úhrade prvých 6 a za predpokladu, že plní riadne a včas svoje splátky, pričom nárok na odloženie splátok má iba na jednu odloženú splátku počas 12 mesiacov, max. 4 odložené splátky počas doby trvania zmluvy a nie je možné odložiť viac ako 2 splátky na jeden raz.
15. Podľa § 497 zákona č. 503/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 4 psím. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa
18. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 ZSU, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a), b), d) a g) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j) a k) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovanou ako veriteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy a zmluvných dojednaní, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či predmetná zmluva má všetky náležitosti a či v dôsledku ich prípadnej absencie bol úver bezúročný a bez poplatkov.
24. Vzhľadom na uvedené, okresný súd, pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZSU, a teda či zároveň predmetná zmluva neobsahuje aj niektorú z neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ.
25. V prvom rade okresný súd zistil, že zmluva je klasickou štandardnou (adhéznou) zmluvou, vopred pripravenou a naformulovanou žalovanou, obsahujúcou údaje, ktoré v nej doplnila výlučne žalovaná. Uvedenú zmluvu žalobca mal možnosť ako celok svojim podpisom akceptovať alebo odmietnuť. V predmetnej zmluve je v bode 36. až 38. a 44. uvedené, že žalovaná poskytla úver žalobcovi v sume 1 500 €, ktorý mal vrátiť v 60 splátkach každá vo výške 61,27 € s tým, že celková čiastka, ktorú mal vrátiť je 3 339,60 €. Vynásobením počtu splátok s ich výškou však súd zistil, že celkovú sumu, ktorú žalobca zaplatil, predstavuje 3 676,20 €, teda o 336,60 € viac, ako uviedla žalovaná v zmluve. Z uvedeného je teda nepochybné, že do celkových nákladov nebolo zahrnuté poistné, ktoré mal podľa bodu 51. zmluvy žalobca uhradiť v splátkach vo výške 4,32 € mesačne, pričom na žiadnom mieste nie je uvedené, či výška poistného je alebo nie zahrnutá v mesačnej splátke. Poistné tak predstavovalo celkovú sumu za dobu trvania úveru (4,32 € x 60) sumu 259,20 €. V celkových nákladoch neboli zahrnuté ani poplatky za doplnkové služby, a to za možnosť zmeny výšky a počtu splátok a za možnosť odkladu splátok (0,30 € x 60 a 0,99 € x 60) v sume 77,40 €.
26. Žalovaná síce v zmluve uviedla, že ide o doplnkové služby a pri poistení má uvedené, že ide o dobrovoľné, žalobca však vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 6. 2018 poprel, že by si sám výslovne požiadal o tieto doplnkové služby. Predmetná zmluva mu bola predložená na podpis ako celok, pričom konkrétny zamestnanec žalovanej, resp. zástupca nevysvetlil žalobcovi ako spotrebiteľovi, resp. sa ho výslovne neopýtal, či požaduje aj doplnkové služby vrátane poistenia. Doplnkové služby sú vopred naformulované v zmluve a úverových podmienkach vrátane poistenia. V danom prípade žalobca neuzavrel osobitnú poistnú zmluvu. Okresný súd v tomto prípade aplikoval ust. § 54 ods. 2 OZ
a uplatnil výklad o obsahu zmluvy, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší z dôvodu, že je evidentné, že tieto doplnkové služby pre spotrebiteľa nie sú výhodné, je povinný za nich platiť poplatky aj v prípade, že ich vôbec nevyužije, a to aj za tie mesiace, kedy ich podľa úverových podmienok ani využiť nemôže. Doplnkové služby ohľadom možnosti zmeny a počtu splátok a odloženia splátok sú službami, ktorých poskytnutie závisí od posúdenia veriteľa, teda nezískava na ich poskytnutie spotrebiteľ automaticky nárok a sú naformulované tak, že pre spotrebiteľa, ktorý svoje splátky platí riadne a včas (čo je jednou z podmienok ich uplatnenia) strácajú význam, pretože spotrebiteľ, ktorý nemá problém splácať pravidelne svoje splátky by nemal záujem o odklad splátok, príp. ich zmenu v počte a výške. Navyše, ak za nich musí platiť každý mesiac poplatok aj v prípade, že ich nevyužije. Okrem toho tieto doplnkové služby strácajú akýkoľvek význam ak je súčasne úver aj poistený, pretože práve poistenie ma kryť prípady, ak spotrebiteľ z nepredvídateľných dôvodov nebude môcť uhradiť splátky úveru. Takéto doplnkové služby nesledujú záujmy spotrebiteľa, sú preňho nevýhodné, pretože je zrejmé, že by ich ani nevyužil, preto je možné takéto doplnkové služby považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ. Žalovaná účelovo označila uvedené poplatky a poistné ako doplnkové služby, aby ich nemusela zahrnúť do celkových nákladov podľa § 2 písm. g) ZSU, čím sa snažila obísť uvedené ustanovenie, čo výslovne zakazuje ust. § 9 ods. 7 ZSU. Ak by uvedené doplnkové služby, z ktorých má ekonomický profit žalovaná, zahrnula do celkových nákladov úveru, bola by aj RPMN podstatne vyššia, ako to vypočítal aj žalobca po zadaní parametrov úveru do verejne dostupnej kalkulačky pre jej výpočet. Je viac ako pravdepodobné, že žalobca by nezískal úver za ponúknutých podmienok, ak by odmietol poskytnutie doplnkových služieb.
27. Okresný súd poukazuje aj na skoršie rozhodnutia súdov v skutkovo obdobnej veci, v ktorých dospeli k rovnakému právnemu záveru (napr. rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/163/2014, z 19. 2. 2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2016, z 23. 2. 2017) a okresný súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od skôr vyslovených právnych názorov odchýliť.
28. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že suma poplatkov za služby v podobe možnosti odkladu splátok, zmeny ich výšky a počtu a za poistenia mali byť zahrnuté do celkovej sumy nákladov za spotrebiteľský úver. Preto údaj o RPMN uvedený v zmluve pod bodom 40, ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (bod 44. zmluvy), sú v predmetnej zmluve uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU. Okresný súd sa už ďalej nezaoberal ďalšími náležitosťami zmluvy, ktoré namietal žalobca, pretože by viedli k rovnakému záveru, teda že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto v tejto časti by malo rozhodnutie súdu len akademickú povahu bez reálne dosahu na nárok žalobcu, ktorý je predmetom rozhodovania.
29. Žalobca sčasti plnil žalovanej bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, a to v rozsahu sumy prevyšujúcej istinu poskytnutého úveru, a to presne v sume 2 167,20 €, keďže mal súd za preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 1 500 € a žalovanej uhradila sumu 3 676,20 €. Okresný súd preto zaviazal vo výroku žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že plnenie v časti presahujúcej rámec istiny predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, pretože poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZSU.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej zo zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobca preukázal, že žalovanú vyzval na dobrovoľné plnenie listom z 25. 1. 2018, v ktorom určila lehotu na dobrovoľné plnenie do 31. 1. 2018. Od 1. 2. 2018 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 1. 2. 2018 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona