Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Csp/30/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom N. M. XX, právne zastúpený: advokátkou Mgr. Stanislavou Tichou, so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 339,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 339,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 12.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 339,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.01.2018 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

1.2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe jeho žiadosti o poskytnutie úveru, mu žalovaný predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047638, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 03.05.2014 podpísal. Vo formulári sa uvádzala poskytnutá čiastka (úverový limit) 840 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 45,01 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 890,42 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver a podpísal žiadosť/zmluvu pričom v takto podpísanej zmluve bola uvedená čiastka (úverový limit) 840eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 45,01 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1 890,42 eur , RPMN za úver 69,61 %, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver vo výške 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90 eur, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %.

1.3. Žalobca zároveň poukázal na to, že súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok „službu“ spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto „službu“ veriteľovi odplatu vo výške 120,58 eur , splatnú v deň uzavretia

tejto dohody, pričom bod 8.4. zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa - pohľadávky na poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za „službu“; obdobne bod 8 obsahuje Dohodu o poskytnutí služby aj vo vzťahu k revolvingovému úveru. Poskytnutý úver je podľa žalobcu potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu dátumu konečnej splatnosti úveru, pre absenciu údaju o presnej výške úveru, ďalej podľa žalobcu v zmluve absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a dohodu obsiahnutú v bode 8 zmluvy považuje žalobca za neplatnú rovnako aj súhlas so započítaním obsiahnutý v bode 8.4 zmluvy. Zároveň žalobca poukázal aj na nesúlad údaju o výške RPMN uvedený v návrhu na uzavretie zmluvy s údajom uvedeným v akceptácii zmluvy. Nakoľko na predmetný úver doposiaľ splatil celkovo sumu 1 059,19 eur, pričom úver mu bol poskytnutý vo výške 719,42 úver, rozdielu vo výške 339,77 eur sa domáha od žalovaného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po poslednej platbe, ktorú zaplatil žalovanému dňa 12.01.2018. 2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 14.03.2018 platobný rozkaz č.k. 8Csp/30/2018-17, ktorým vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu žalovaným, bol uvedený platobný rozkaz rušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Žalovaný v podanom odpore s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme považoval za nedôvodné, nakoľko návrh na uzavretie zmluvy, a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji o RPMN. Poukázal na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci konsenzuálne dohodnúť. Takáto dohoda zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil ani s názorom žalobcu, že v Zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500047638 absentujú viaceré náležitosti Zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom ktorých je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, v zmysle ktorého bezúročný môže byť úver len vtedy len vtedy, ak v ňom absentuje náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Vo vzťahu k termínu konečnej splatnosti úveru žalovaný poukázal v podanom odpore na to, že obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní podľa žalovaného vyplýva, že zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou . Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyžadovaná zákonom.. Predmetné oznámenie ó schválení úveru, zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Vo vzťahu k členeniu jednotlivých splátok žalovaný rovnako nesúhlasil s názorom žalobcu, pričom v tejto v súvislosti okrem iného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom najvyšší súd judikoval, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Ak by podľa žalovaného zákonodarca sledoval zámer, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu o neuvedení presného údaja o výške úveru, pričom uviedol, že suma úveru vo výške 840 eur bola v prospech žalobcu poskytnutá tak, že časť z tejto sumy bola súčasťou vzájomného vyporiadania (kompenzácie) pohľadávok a časť vyplatená v prospech účtu žalobcu. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý a ako vyplýva z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok. Zároveň samotné poskytnutie odkladu splátok predpokladá iniciatívne konania dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil, sa podľa žalovaného nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Žalovaný zároveň nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o neprimeranej výške odplaty, nakoľko

táto je podľa neho v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu.

4. Riadne predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vrátane žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, oznámením o schválení úveru, obchodnými podmienkami veriteľa, kartou klienta, prehľadom priemerných úrokových sadzieb z úverov za rok 2014, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Dňa 03.05.2014 žalobca podpísal tlačivo označené ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047638 (č.l. 8), predmetom ktorej bolo v bode 5. poskytnutie úveru vo výške 840 eur, so splatnosťou úveru (počtom splátok) 42, s výškou mesačnej splátky 45,01 eur, s ročnou úrokovou sadzou úveru 70,02 %, poskytnutá čiastka revolvingu je uvedená vo výške 442,90 eur. Ďalej je v tlačive uvedený údaj o výške ročnej úrokovej sadzby revolvingu vo výške 76,21 %, celková čiastka revolvingu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť je uvedená v sume 1 080,24 eur a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je uvedená vo výške 63,32 %. Ako účel čerpania úveru je uvedené zariadenie domácnosti. Žalovaný uvedené tlačivo podpísal dňa 12.05.2014.

5.2. V bode 8. uvedeného tlačiva, označeného ako dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je dojednanie o poskytnutí služby odkladu splátok úveru zo strany veriteľa, za odmenu 120,58 eur a poskytnutie služby odkladu splátok revolvingu za odmenu 62,64 eur.

5.3. Z oznámenia žalovaného (veriteľa) zo dňa 12.05.2014 o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500047638 (č.l. 8) vyplýva, že žalobcovi bol schválený úver vo výške 840 eur, so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 45,01 eur, dátum splatnosti 1. splátky 13.06.2014, dátum splatnosti poslednej splátky 13.11.2017, schválená výška revolvingu 505,54 eur. Zároveň je v tomto oznámení uvedená odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8, ods. 8.1, písm. a) Dohody o poskytnutí služby v sume 120,58 eur, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 1 890,42 eur, ročná úroková sadzba revolvingu je uvedená vo výške 76,21 %, a ako dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere je uvedený 12.05.2014.

5.4. Z karty klienta (č.l. 10) vyplýva že žalobca na poskytnutý úver splatil žalovanému celkovo sumu 1 059,19 eur.

5.5. Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (č.l. 13) vyplýva, že priemerná úroková miera spotrebiteľských a ostaných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala v roku 2014 hodnotu 10,58 %.

6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

6.1. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.2. Podľa § 52 ods.1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6.3. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2. ods. 3, ods. 5, ods. 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

6.4. Podľa § 54 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6.5. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6.6. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

6.7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel žalobca ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i zmluvné podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenami) mal žalovaný vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného a výšky úveru, pričom žalovaný obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohol reálne ovplyvniť ani neovplyvnil (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu.

8. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom táto absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým

mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi) pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/.

9. Je nepochybné, že ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 70,02 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera spotrebiteľských a ostaných úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala v roku 2014 hodnotu 10,58 %. Dohodnutá výška úrokov 70,02 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako šesťnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných v roku 2014.

10. Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi úroky v neúnosnej výške . Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,02 % ročne (ako podstatná zložka právneho úkonu) je v rozpore s dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky) , je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dôvody súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením§ 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

11. Nad rámec už judikovanej neplatnosti úverovej zmluvy ako takej, súd považuje za potrebné vyjadriť sa osobitne aj k poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade splátok (bod 8.1. zmluvy). Aj pri dojednaní tohto poplatku súd vidí vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku, a v tomto zmysle vrátane produktu poskytovaného nebankovou inštitúciou, pokiaľ veriteľ spotrebiteľovi neposkytuje nijakú službu, ale len hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobca uhradil poplatok (odplatu) bez ohľadu na to, či túto „hypotetickú“ možnosť už aj vzhľadom na podmienky, ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok, ako dlžník využije, alebo nevyužije. Nepochybne odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti bola len záujmom dodávateľa. V tejto súvislosti ide o nekalú obchodnú praktiku, pretože bola vykonaná v rozpore s odbornou starostlivosťou a podstatne narušuje ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa, ktorý v čase uzatvorenia Zmluvy sledoval získanie úveru na zariadenie domácnosti. Pre žalobcu uzatvorená dohoda, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru nemala žiadny praktický význam. Takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že jej podpisom nebol podmienený podpis úverovej zmluvy, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej. Ide o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade, s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nemohol aprobovať. Uvedená skutočnosť je tak len ďalším dôvodom vedúcim k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, keďže tento poplatok bol zo strany veriteľa hneď započítaný na sumu poskytnutého úveru, ide teda opätovne o podstatnú náležitosť predmetnej úverovej zmluvy a to v podobe skutočne poskytnutého plnenia spotrebiteľovi.

12. Nakoľko súd, s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, predmetnú úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami považuje za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, bol žalobca povinný vrátiť

žalovanému iba reálne mu poskytnutú sumu úveru vo výške 719,42 eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Všetko čo žalovanému zaplatil nad rámec tejto sumy je naopak bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Z predloženej karty klienta mal súd za preukázané, že žalobca celkovo splatil žalovanému sumu 1059,19 eur (rozdiel medzi poskytnutým plnením 719,42 eur a splateným plnením 1059,19 eur tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Súd preto podanej žalobe vyhovel a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania určené podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po úhrade poslednej splátky, ktorú žalobca zaplatil dňa 11.01.2018.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sumy tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.