Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-117-2017.pdf
PDF · 168.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, zast.: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ P. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX N. D. N., 2/ O. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX N. D. N., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: Mgr. Rastislav Škultéty, advokát so sídlom Radlinského 678/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, 3/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, XXX XX N. D. N., 4/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX N. D. N., o zaplatenie 7 552,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 1.9.2016 z istiny vo výške 7552,87 eur do 19.6.2017 v sume 136,54 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 20.6.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 10.8.2017 v sume 1,76 eur a v časti o zaplatenie časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 20.06.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 10.08.2017 v sume 82,67 eur, úroku z omeškania výške 8,00 % ročne od 11.08.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 27.03.2018 v sume 377,44 eur a v časti zmluvného úroku vo výške 1,00 % ročne z istiny vo výške 7552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 v sume 114,97 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7552,87 eur spolu so zmluvným úrokom o výške 1,00 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 vo výške 3,39 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 1,00 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 28.03.2018 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 28.03.2018 z istiny 7552,87 eur do zaplatenia po započítaním sumy 91,03 eur hradenej dňa 9.5.2018, a tiež sumu 55,46 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade plnenia jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
III. V zostávajúcej časti o zaplatenie istiny vo výške 315,02 eur a o´zaplatenie sumy 91,03 eur žalobu zamieta.
IV. Žalovaní 1/ až 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.7.2017 sa žalobca domáhal od žalovaných rozhodnutia súdu, ktorým by boli žalovaní 1/ až 4/ zaviazaní k zaplateniu sumy vo výške istiny 7552,87 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 % ročne od 1.9.2016 zo sumy 7552,87 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 136,54 eur, úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. od 20.6.2017 zo sumy 7552,87eur do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 370,48 eur s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným 1/ a 2/ zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 301/2315/1998, na základe ktorej bola žalovanému 1/ a 2/ poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 14804,95 eur (446000,-Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 1% s dobou splatnosti 30 rokov spolu s nenávratným príspevkom vo výške 4414,79 eur (133000,- Sk). Podľa čl. V. Splácanie úveru zmluvy o úvere dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi poskytnutý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 1% ročne na účet v banke, ktorý veriteľ oznámi písomne dlžníkovi do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z istiny úveru a úroku z úveru bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalobca zaslal žalovanému 1/ a 2/ výzvu na úhradu zo dňa 21.8.2014, v ktorej vyzval žalovaného, aby uhradil svoj dlh na omeškaných splátkach. Napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaného k úhrade dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní mali zlú platobnú disciplínu, mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradil časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradil vyššiu čiastku, ktorá sa započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaní boli v omeškaní. Žalovaný mal pri výške mesačnej splátky 47,63 eur ročne uhradiť sumu 571,56 eur, rozdiel medzi tým, čo mal žalovaný uhradiť a čo v skutočnosti uhradil, je vyznačený vždy príslušného roka, uvedené v listine História splácania. Žalovaný bol v k dátumu 20.7.2016 v omeškaní s 12 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 3 zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca je toho názoru, že v predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorých sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale ide o jeho plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Na podporu tohto tvrdenia dáva žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Obo 54/2007zo dňa 17.06.2008. Žalobca má za to, že vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom a to konkrétne vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v ustanoveniach §497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaný 1/ a 2/ dostal ku dňu 20.7.2016 do omeškania s úhradou 12 mesačných splátok. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so zmluvou o úvere dojednaný spôsobom odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod 3 zmluvy o úvere tak, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou 6 a viac splátok úveru, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti odstúpenia od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka zo strany žalobcu, ktorý obsahuje osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy a to konkrétne, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 22.7.2016, čím sa celý dlh stal splatným. Žalovaný 1/ zásielku prevzal dňa 1.8.2016, žalovaný 2/ zásielku prevzal dňa 1.8.2016, žalovaný III. odstúpenie neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola uložená dňa 27.7.2016 (fikcia doručenia) a žalovaný 4/ zásielku prevzal dňa 30.7.2016. Vzhľadom k odstúpeniu a k ustanoveniu článku VIII. ods. 3 zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere vrátane príslušenstva voči žalovanému pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 7552,87 eur, nesplateného zmluvného úroku k 22.7.2016 (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia článku V. zmluvy o úvere vo výške 78,- eur, nesplateného úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 55,28 eur a zmluvnej pokuty vo výške 763,08 eur. Výzva na úhradu bola žalovaným 1/ a 2/ zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne, čiže žalovaný 1/ a 2/ sa pred zaslaním samotného odstúpenia mal možnosť dozvedieť o tom, že je v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich z ustanovenia zmluvy o splácaní úveru. Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaného 1/ a 2/ k úhrade sumy 8449,23 eur (celková suma uvedená v odstúpení). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je osobitným ustanovením k všeobecným ustanoveniam Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. Záväzok zo Zmluvy je zabezpečený ručením tretími osobami, a to žalovaným 3/ a 4/. S odkazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obo33/2012 odstúpením od úverovej zmluvy nedochádza k zániku povinnosti splniť dlh. S odkazom na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Odo 629/2006 a 33 Cdo2878/2008 ručiteľ sa svojím ručiteľským záväzkom zaviazal uhradiť všetky finančné záväzky dlžníka vzniknuté na základe úverovej zmluvy, pokiaľ ich neuhradil dlžník, aj záväzky, ktoré vzniknú v budúcnosti podľa ust. § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odstúpenie od úverovej zmluvy podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka spôsobuje jedine zmenu splatnosti vrátenia úveru. Žalobca je štátny účelový fond. Podľa § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
spotrebiteľským úverom nie je úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu alebo bezúročný úver alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu. Ako prípad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje sú uvedené napr. zákon č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z.Z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z.z.. Zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Zákonodarca týmto negatívnym vymedzení subsumoval Zákon o ŠFRB do skupiny osobitných predpisov, na základe ktorých poskytované úvery nespadajú do kategórie "spotrebiteľský úver", t.j. úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským úverom. Zákonodarca predmetným ustanovením stanovil výnimku, že aj na úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti zákona o spotrebiteľoch, t.j. ktoré nie sú spotrebiteľskými úvermi sa vzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona; táto výnimka sa však nevzťahuje na Zákon o ŠFRB, čiže úver poskytovaný Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľským a nevzťahujú sa na neho ani predmetné ustanovenia. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné vykladať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, ergo nie je podriadený inému subjektu. V § 2 ods. 1 Zákona o ŠFRB je ustanovené, že správcom ŠFRB je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené je evidentné, že ŠFRB nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20 ods. 1 Zákona o ŠFRB. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. upravuje podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch. Ide o povahu, resp. podstatu samého vzťahu a to bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkových vzťahov. V týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt, ale objekt záväzkového vzťahu, t.j. dominantným znakom týchto vzťahov je obsahová stránka a nie vlastnosť subjektu - môže vzniknúť medzi osobami, ktoré nemajú povahu podnikateľských subjektov(nepodnikatelia). Z dikcie tohto zákonného kogentného ustanovenia, ktoré má prednosť pred zmluvnou úpravou vyplýva, že vymenované záväzkové vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, t.j. na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 261 ods. 6 ako i ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka pôsobia ako ius cogens, t.j. aplikáciu týchto zákonných ustanovení zmluvné strany v ich právnom vzťahu nemôžu vylúčiť. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261 ods. 6 v korelácii s ustanovením § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu Obchodného zákonníka, ktorý má v tejto časti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 120/2010 zo dňa 29.03.2012, ktorý skonštatoval, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca, je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a vzťahujú sa na ňu ustanovenia tohto právneho predpisu. K doručovaniu písomnosti listín žalobcu žalovaným žalobca uviedol, účinnosť adresovaných jednostranným hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozícii - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie "dostane sa do jeho dispozičnej sféry" je potrebné chápať ako objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Žalobca si dovoľuje uviesť, že rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil Ďalej žalobca poukázal na to, že účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. teória dôjdenia) - pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti
zachytávajúcej právny úkon. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, čo do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Uvedené argumenty žalobcu potvrdzujú aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo268/2011 zo dňa 08.06.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 129/2010 zo dňa 28.01.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 4074/2009 zo dňa 08.06.2011. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že výzva na úhradu a odstúpenie zasielané žalovanému 3/ bolo uložené na pošte dňa 27.7.2016. Od uvedeného okamihu sa zásielka dostala do sféry jeho dispozície a na základe vyššie uvedeného začal tento úkon žalobcu voči žalovanému pôsobiť. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s úhradou celkovej sumy po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle odstúpenia. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania je 0% ročne a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t.j. 8% ročne. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške 253,94 eur, režijný paušál v sume 8,58 eur, 20% DPH v sume 52,50 eur, čo spolu predstavuje 315,02 eur a náklad za výzvu na úhradu (2014) - úkon v sume 38,18 eur, režijný paušál v sume 8,04 eur, 20 % DPH v sume 9,24 eur, čo spolu predstavuje 55,46 eur.
2. Žalovaný 1/ a 2/ uviedli, že je pravda, že sa dostali do omeškania s platením úveru, ktorý im poskytol žalobca. Avšak po vypovedaní zmluvy bola medzi nimi uzatvorená dohoda navrhnutá žalovaným, na základe ktorej im boli určené splátky ich dlhu, ku ktorým boli pripočítané aj trovy právneho zastúpenia. Podmienku splnili a aj napriek tomu, žalobca odstúpenie od úverovej zmluvy nestornoval. Akceptáciou a splnením požiadaviek žalobcu došlo k novácii ich záväzku a preto dôvod pre vypovedanie úverovej zmluvy odpadol. Odstúpenie od zmluvy nebolo podľa ich informácií dodnes doručené žalovanému 3/, ktorý bol podľa ich informácií v cudzine.
3. Žalovaný 4/ uviedol, že si je vedomý záväzku plynúceho titulom ručenia zo zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 24.6.1999. Je však názoru, že je spravodlivé uspokojiť záväzok žalobcu v prvom rade zo strany dlžníkov 1/ a 2/ a až následne od ručiteľov, a to najskôr od ručiteľa, žalovaného 3/, ktorý je blízkou osobou žalovanej 2/.
4. V duplike zo dňa 8.8.2017 k replike žalovaných 1/ a 2/ žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o riadnom plnení záväzkov voči žalobcovi považuje za účelové, pretože z výpisu pohybov na účte (predložené žalovanými 1/ a 2/) za obdobie od 9/2016 do 6/2017 je zrejmé, že zo strany žalovaného 1/ a 2/ nebola uhradená splátka v mesiaci 03/2017 a 5/2017. Aj keď žalovaný 1/ a 2/ predložili emailovú komunikáciu s právnym zástupcom žalobcu ohľadom možnej dohody o splatení dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, z ktorej je zrejmé, že je potrebné vystaviť tzv. splátkové kalendáre v písomnej podobe s osvedčenými podpismi. K uzatvoreniu písomnej dohody, obsahom ktorej by bola dohoda o splatení dlhu voči žalobcovi nikdy nedošlo. Emailová komunikácia nie je relevantným dôkazom dôkazným prostriedkom už vôbec nie je dôkazom, ktorý je spôsobilý založiť nováciu spomínaného záväzku. V prípade doručovania listiny - odstúpenia od zmluvy žalovanému 3/ zotrval na svojich rozhodných skutočnostiach uvedených v žalobe. Vzhľadom však že žalovaný 1/ a 2/ dňa 18.7.2017 a 4.8.2017 vykonali úhradu v sume 138,30 eur, zabral žalobca čiastočne späť v časti úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 1.9.2016 z istiny vo výške 7552,87 eur do 19.6.2017 v sume 136,54 eur a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 20.6.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 10.8.2017 v sume 1,76 eur.
5. V duplike zo dňa 11.8.2017 k replike žalovaného 3/ žalobca zotrval na všetkých svojich prostriedkoch procesného útoku uvádzaných už v žalobe.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný 4/ nedostavil súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného 4/.
7. Po otvorení pojednávania, žalobca zotrval na podanej žalobe, nesúhlasil s tým, že boli splnené podmienky storno odstúpenia a že ide o nováciu záväzku. Žalovaní 1/ a 2/ predložili emailovú komunikáciu so žalobcom ohľadom možnej dohody o splatení dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úveru. V uvedenej komunikácii boli žalovanému 1/ a 2/ vysvetlené podmienky splatenia dlhu s tým, že ak s nimi súhlasia, je potrebné vystaviť tzv. splátkové kalendáre v písomnej podobe s osvedčenými podpismi ktoré by podrobne určili podmienky splácania dlhu. Avšak k takejto dohode nikdy nedošlo. Jednalo sa o predsúdnom riešení sporu, bola vypracovaná aj dohoda, bola žalovaným aj zasielaná, nebola však vrátená ani podpísaná. V zmluve o poskytnutí podpory nie je uvedené, že by bol žalobca povinný zasielať výzvy na úhradu aj ručiteľom. Žalovaní prevzali ručiteľský záväzku za splnenie dlhu žalovaných 1/ a 2/ voči žalobcovi a preto je rovnako zaviazaný na jeho splnenie s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Vyplýva to aj z článku VII ods. 2 kde je presne vymedzené, že ručitelia preberajú záväzok za dlžníkov splniť pohľadávku veriteľa, ak ju dlžníci nesplatia riadne a včas. Nesúhlasí s tvrdeniami, že žaloba je nedôvodná voči ručiteľom. Žalovanému 3/ bolo zaslané odstúpenie zo dňa 22.07.2016 na adresu ktorú uviedol v zmluve s tým, že zásielka sa vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu kedy k nej dôjde čo vyplýva z občianskeho zákonníka. Pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. V rozhodnutí NS SR 5Cdo 129/2010 súd konštatuje, že prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby keď dôjde osobe ktorej je určený. Od 08.08.2017 žalovaní 1/ a 2/ vykonali nasledovné čiastočné úhrady: dňa 11.09.2017 vo výške 69,15 eur, dňa 17.10.2017 vo výške 69,15 eur, dňa 06.11.2017 vo výške 69,15 eur, dňa 07.12.2017 vo výške 69,15 eur, dňa 08.01.2018 vo výške 69,15 eur, dňa 07.02.2018 vo výške 59,15 eur, dňa 13.03.2018 vo výške 69,15 eur a spomínaná platba dňa 13.04.2018 vo výške 91,03 eur, spolu 575,08 eur. O platbe zo dňa 09.05.2018, k tejto sa žalobca nevie vyjadriť, keď do dnešného dňa nenabehla na účet žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobu späť v časti v sume 82,67 eur v zmysle úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 20.06.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 10.08.2017, ďalej úroku z omeškania výške 8 % ročne od 11.08.2017 z istiny vo výške 7552,87 eur do 27.03.2018 vo výške 377,44 eur a zmluvný úrok vo výške 1 % ročne z istiny vo výške 7552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 ktorý je vo výške 114,97 eur. Žalovaný 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7552,87 eur spolu so zmluvným úrokom o výške 1 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 vo výške 3,39 eur po započítaní spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 28.03.2018 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 28.03.2018 z istiny 7552,87 eur do zaplatenia plus náklady s uplatnením pohľadávky vo výške 370,48 eur.
8. Žalovaní 1/ a 2/ po otvorení pojednávania uviedli, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k porušeniu predmetnej úverovej zmluvy s tým, že v dôsledku svojej nepriaznivej finančnej situácie nezaplatili v dohodnutých lehotách splatnosti splátky úveru tak, ako sa uvádza v žalobe. Potom ako žalobca od predmetnej úverovej zmluvy odstúpil, došlo medzi ním, resp. jeho právnym zástupcom a žalovanými 1/ a 2/ k mimosúdnemu jednaniu ktoré preukazuje výpis elektronickej komunikácie ktorý je prílohou vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/. Na základe tohto mimosúdneho konania bolo žalovaným 1/ a 2/ zo strany žalobcu navrhnuté, že v prípade, ak uhradia dlh voči žalobcovi vo výške 774,69 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 425,95 eur bude vykonané storno odstúpenia od úverovej zmluvy. Súčasne bolo žalovaným 1/ a 2/ navrhnuté, že je možné aby dlh voči žalobcovi a aj náhradu trov právneho zastúpenia splácali formou splátok tak, ako je uvedené v elektronickej správe právneho zástupcu žalobcu ktorá je prílohou vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ tento návrh akceptovali a začali uhrádzať žalobcovi zvýšené splátky vo výške 69,15 eur mesačne ktorých súčasťou bola aj splátka dlhu vo výške 21,52 eur mesačne a rovnako v splátkach vo výške 35,50 eur mesačne splácali a zaplatili aj trovy právneho zastúpenia ktoré požadoval tento v súvislosti s mimosúdnym rokovaním. V rámci opísaného mimosúdneho rokovania došlo k novácii pôvodného záväzku vyplývajúceho žalovaným 1/ a 2/ z úverovej zmluvy s ohľadom na neskoršie odstúpenie. V tomto zmysle teda nebola žaloba podaná dôvodne. V rámci mimosúdneho rokovania ktoré sa uskutočnilo pred týmto pojednávaním bola zo strany žalobcu navrhnutá zvýšená splátka dlhu vo výške 91,03 eur, pričom žalovaní túto zvýšenú splátku v mesiaci apríl a máj tohto roku žalobcovi zaplatili. Žalovanému 3/ nebola pred podaním žaloby doručená výpoveď resp. odstúpenie od úverovej zmluvy a rovnako nebol pred zaslaním odstúpenia od úverovej zmluvy vyzvaný žalovaný 3/ a ani žalovaný 4/ k zaplateniu dlhu za dlžníkov ktorými boli žalovaní 1/ a 2/. Tým, že si žalobca voči žalovaným 3/ a 4/ túto povinnosť nesplnil a nedal im možnosť predísť prípadnej žalobe, je voči žalovaným 3/ a 4/ žaloba taktiež nedôvodná a preto navrhujem, aby ju súd zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu. Čo sa týka dohody o splátkovom kalendári
ktorá mala nadväzovať na mimosúdne rokovanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/, takáto dohoda žalovaným nikdy nebola zaslaná a zvýšené splátky resp. splátky trov právneho zastúpenia uhrádzali výlučne na základe elektronickej komunikácie ktorú priložili k svojmu vyjadreniu k žalobe. Podľa § 546 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinnosťou veriteľa vyzvať. Takúto povinnosť nemôže žalobca opomínať, a to ani v prípade ak zmluva o úvere povinnosť vyzvať ručiteľov neobsahuje. Žaloba voči žalovanému 3/ a 4/ je z tohto dôvodu voči žalovaným 3/ a 4/ nedôvodná.
9. Po otvorení pojednávania žalovaný 3/ navrhol zamietnuť žalobu voči jeho osobe, pretože do dnešného dňa nebol vyzvaný na úhradu splátok. Vie o tom, že listina mu bola doručovaná, ale v tom čase bol služobne dva týždne v Číne.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovanými 1/a 2/ Zmluva o poskytnutí podpory zo dňa 24.06.1999 č.l. 12-14, príkazy na úhradu a faktúry č.l. 15-17, výzvy na úhradu zo dňa 21.08.2014 č.l. 18-19, história pohybov na účte č.l. 20-32, odstúpenia od úverovej zmluvy č. 301/2315/1998 zo dňa 22.07.2016 spolu s doručenkami č.l. 33-37, vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ k žalobe zo dňa 14.07.2017 č.l. 44, mailová komunikácia č.l. 45-47, história pohybov na účte č.l. 48, pohyby na účte č.l. 49-52, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.07.2017 č.l. 53-55, kópia rozsudku č.l. 56-57, dôvodová správa k Zákonu o ŠFRB č.l. 58, vyjadrenie žalovaného 4/ zo dňa 07.08.2017 č.l. 59-60, vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.08.2017 s prílohou č.l. 64-68, vyjadrenie žalobcu zo dňa 05.09.2017 č.l. 76-78, návrh novely Zákona o ŠFRB č.l. 79-80, kópia rozsudku č.l. 81-82, vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 18.09.2017 č.l. 83, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.08.2017 č.l. 85-89, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.09.2017 č.l. 93-97, kópia rozsudku č.k. 8Csp/132/2016 zo dňa 21.04.2017 č.l. 98-100, kópia rozsudku č.k. 5C/9/2015 zo dňa 28.03.2017 č.l. 101-102, vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.10.2017 č.l. 108-112, priemerné úrokové miery č.l. 113-135, vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.11.2017 č.l. 140143, dôvodová správa č.l. 144-155, postupy pri poskytovaní štátnej podpory prostredníctvom ŠFRB č.l. 156-161, rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 120/2010 zo dňa 29.03.2012 č.l. 162-164, rozsudok OS Dunajská Streda č.k. 6C 25/2015-114 zo dňa 21.03.2017 č.l. 165-167, postup pri poskytovaní štátnej podpory prostredníctvom ŠFRB č.l. 168, vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.01.2018 č.l. 176-182, doklady o úhradách č.l. 195-196.
11. Z predmetnej Zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 24.06.1999 resp. dňa 25.6.1999, ktorá je podpísaná žalobcom a všetkými žalovanými 1/ a 4/ žalobca uzavrel so žalovaným 1/ a 2/ podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona Národnej rady SR č. 124/1996 Z.z. v znení neskorších predpisovo Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá podpora výstavbu bytu vo forme nenávratného príspevku vo výške 133000,- Sk a vo forme úveru vo výške eur (446 000 Sk) pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 1 % s dobou splatnosti 30 rokov vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej doby splatnosti úveru o doby zaplatenia, a to 360-timi splátkami. Splátky prvá až 359. mesačná splátka bola stanovená vo výške 1435,- Sk (47,63 eur) a posledná, v poradí splátka 360. bola stanovená vo výške 1260,- Sk. V zmluve boli dojednané sankcie pre prípad neoprávneného použitia finančných prostriedkov z poskytnutej podpory. Podľa čl. VIII. bodu 3 sa zmluvné strany dohodli, že ak je dlžník v omeškaní so splátkami úveru po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov aj po zaslaní písomnej výzvy upomienky veriteľom. Veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru vrátane prislúchajúceho úroku. V takomto prípade má veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej vo výške 10% z dlžnej sumy do termínu 30 dní od dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. V zmysle čl. VII bod 1,2 návratnosť úveru je v súlade s § 546 až 550 Občianskeho zákonníka a § 303 až 312 Obchodného zákonníka zabezpečená ručením tretích osôb. Ručitelia svojim podpisom potvrdzujú, že boli oboznámení s obsahom ručiteľského záväzku a sú si vedomí toho, že sú povinní uspokojiť dlh, pohľadávku vyplývajúcu z poskytnutého úveru resp. jeho nesplatenej časti vrátane prislúchajúceho úroku v plnej výške ak ho nesplnil dlžník hoci bol na to veriteľom písomne vyzvaný.
12. Z listiny - výzvy žalobcu na úhradu zo dňa 21.8.2014 adresovanej žalovaným 1/ a 2/ a z listina žalobcu zo dňa 22.7.2016 - Odstúpenie od zmluvy úverovej zmluvy č.301/2315/1998 adresovanej všetkým žalovaným je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s platením jednotlivých splátok, pričom žalobca ich vyzval na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 571,73 eur listom zo dňa 21.8.2014. Z histórie pohybov na účte je zrejmé, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach nedošlo následkom čoho bola skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 22.7.2016 od zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 25.06.1999 odstúpil čím sa stal celý dlh žalovaných 1/ a 2/
splatný. Z uvedenej výzvy je zrejmé, že sa žalovaný 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s 12 splátkami, pričom nesplatená istina je vo výške 7552,87 eur, nesplatený úrok vo výške 78,- eur (ku dňu 22.7.2016), nesplatený úrok z omeškania vo výške 55,28 eur a zmluvná pokuta vo výške 763,08 eur. Žalobca súčasne vyzval touto listinou žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 8449,23 eur v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy. Žalovaný 1/ a 2/ odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.7.2016 prevzali dňa 1.8.2016. Odstúpení od zmluvy žalobca doručoval i žalovanému 3/, ktorému bola táto písomnosť doručovaná prostredníctvom poštového podniku na adresu uvedenú v zmluve (Z. XXX/X, N. D. N.), pričom si ju žalovaný 3/ v úložnej dobe neprevzal a žalovanému 4/, žalovaný 4/ ju prevzal dňa 27.7.2016.
13. Z emailovej správy zo dňa 31.8.2016 (č.l. 45-46) je zrejmé, že advokátsky koncipient zástupcu žalobcu žalovanej 2/ (na meno žalovanej 2/ znie adresát emailu) oznamuje, že k storno odstúpenia je potrebné: uhradiť úroky z omeškania vo výške 11,61 eur, zmluvnú pokutu vo výške 763,08 eur, uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 425,95 eur, V prípade ak nie je možné uhradiť dlžne sumy jednorázovo, môžu byť uhradené aj čiastkovo v 36 splátkach vo výške 21,52 eur (i spolu s riadnou mesačnou splátkou, t.j. v celkovej výške 69,15 eur mesačne) a trovy právneho zastúpenia v 12 mesačných splátkach vo výške 35,50 eur. Súčasne advokátsky koncipient zástupcu žalobcu uvádza, že v prípade súhlasu budú vystavené písomné splátkové kalendáre a zaslané na podpis. V závere emailovej správy advokátsky koncipient zástupcu žalobcu konštatuje, že po splnení podmienok (uvedených v tejto správe) bude môcť byť vykonané storno odstúpenia od úverovej zmluvy.
14. Z listín predložených žalovaným 1/ a 2/ (história pohybov na účte č.l. 48-52 a 195-196) je zrejmé, že dňa 12.8. 2016 bola v prospech žalobcu vykonaná úhrada vo výške 616,19 eur, dňa 16.9.2016, 7.10.2016, 10.11.2016, 8.12.2016, 9.1.2017, 9.2.2017, 19.4.2017, 19.4.2017, 7.6.2017 boli v prospech žalobcu vykonané úhrady, vždy vo výške 69,15 eur a dňa 12.4.2018 a dňa 9.5.2018 žalovaný 1/ uhrádzal žalobcovi sumu vo výške 91,03 eur.
15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
16. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Späťvzatie (čiastočné) došlo súdu dňa 30.8.2017, t.j. pred otvorením pojednávania súd a tiež žalobca čiastočne zobral žalobu späť potom ako súd vo veci otvoril pojednávanie. Strana žalovaných sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti nevyjadrila Súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 C.s.p. konanie v časti (výrok I.) zastavil.
18. Predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie istiny vo výške 7552,87 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 01.09.2016 do 27.03.2018 v sume 3,39 eur po započítaní, spolu so zmluvným úrokom vo výške 1 % ročne zo sumy 7552,87 eur od 28.03.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 28.03.2018 z istiny 7552,87 eur do zaplatenia a náklady s uplatnením pohľadávky vo výške 370,48 eur.
19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
22. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
23. Podľa § 24a Zákona č.129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách Na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 13, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), f), g), i) až k), m) až r), u), v) a x), §11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov 4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov; 4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) a ods. 6 Obchodného zákonníka platného a účinného v času uzatvárania Zmluvy o poskytnutí podpory (ďalej len Obchodný zákonník) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
25. Podľa § 263 Obchodného zákonníka sa strany môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, 669, 711, 720, 725, 729 a 743.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania účinného v rozhodnom období (v čase uzatvorenia zmluvy) zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania na financovanie štátnej podpory (ďalej len "podpora"), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. druhy podpory sú: ,a) úver, b) nenávratný príspevok, c) úhrada časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého bankou podľa osobitného predpisu. Podľa § 19 zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a podľa § 24 zákona č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania zrušuje sa zákon č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákonov.
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
29. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
30. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
31. Podľa § 303 ods. 1, § 306 ods. 1, 304 ods. 1, 2 a § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. 1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.
32. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
33. Podľa ust. § 324 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
34. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 506 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy (o úvere) odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 349 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
35. Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
36. Podľa ust. § 570 ods. 1, 2 a 571 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok. Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.
37. V zmysle zákona o štátnom fonde rozvoja bývania je stanovené, že správcom štátneho fondu rozvoja bývania je Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky Slovenskej republiky. V nadväznosti na toto je evidentné, že štátny fond rozvoja bývania nekoná samostatne, nakoľko je spravovaný vyššie uvedeným ministerstvom, čo podčiarkuje aj ďalšie ustanovenie v § 20ods. 1 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania, podľa ktorého podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút fondu ktorý schvaľuje minister. Štátny fond rozvoja bývania je účelovým fondom ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu t.j. financovanie priorít štátnej bytovej politiky schválených Vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Za pojmový znak "podnikania" za účelom dosiahnutia zisku možno považovať vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu), teda vyvíjaná činnosť podnikateľa s úmyslom dosiahnutia zisku. Účelom činnosti štátneho fondu rozvoja bývania však nie je dosahovanie zisku. Činnosť, ktorú štátny fond rozvoja bývania vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o štátnom
fonde rozvoja bývania je účelový fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory č. 301/2315/1998 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými podľa právneho názoru súdu nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Podľa názoru súdu ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o poskytnutí podpory formou úveru je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa §497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia tejto zmluvy sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo120/2010 z 29.03.2012 .
38. Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého si žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere (konk. zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru) podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa z vyššie uvedených dôvodov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 261 Obchodného zákonníka) a nie Občianskeho zákonníka (rozhodnutie NS SR 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013).
39. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané a ktoré skutočnosti neboli ani žalovanými 1/ a 2/ spochybnené, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania zo splácaním úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí podpory zo dňa 25.6.1999. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu na úhradu zo dňa 21.8.2014 v ktorej ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach (12 mesačných splátok). Výzvou na úhradu boli žalovaní vyzvaní na úhradu sumy 571,73 eur. Napriek výzve nedošlo zo strany žalovaného 1/ a 2/ k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so Zmluvou o poskytnutí podpory dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy, v čl. VIII bod 3. Žalobca odstúpil od tejto zmluvy listinou zo dňa 22.07.2016 , čím sa celý dlh stal splatným (istina úveru s úrokmi), veriteľ (žalobca) je oprávnený požadovať, aby dlžník (žalovaný 1/ a 2/) vrátil dlžnú sumu s úrokmi (ust. § 506 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ prevzali odstúpenie dňa 1.8.2016. Podľa čl. VIII Zmluvy o úvere v súlade s Obchodným zákonníkom bola návratnosť úveru zabezpečená ručením tretích osôb (žalovanými 3/ a 4/) ktorí v ručiteľskom vyhlásení ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí podpory vyhlásili, že sa dobrovoľne, slobodne a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok žalovaných 1/ a 2/, dlžníka voči veriteľovi. Obaja ručitelia (žalovaní 3/ a 4/) podpisom na Zmluve o poskytnutí podpory potvrdili, že sú si vedomí toho, že sú povinní dlh splniť ak ho nesplní dlžník, hoci bol na to veriteľom písomne vyzvaný. Žalovaným 1/ a 2/ bola poskytnutá lehota na plnenie v rozsahu 30 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy. A z dôvodu, že dlžník, žalovaný 1/ a 2/ nesplnili svoj záväzok v tejto lehote, t.j. po tom, čo ich na to veriteľ písomne vyzval dňa 22.7.2016 (do 31.8.2016) veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ručiteľov - žalovaných 3/ a 4/. Je v danom prípade irelevantná obrana žalovaného 3/, že žalovaný 3/ ako ručiteľ listinu - odstúpenie zo dňa 22.7.2016 neprevzal, pretože sa zdržiaval služobne v Číne. Bez ohľadu na to, že žalovaný 3/ o týchto svojich tvrdeniach aj napriek poučeniu nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy je rozhodujúce že sa táto listina dostala do sféry jeho vplyvu (§ 45 Občianskeho zákonníka), pretože žalobca ako veriteľ mu ju doručoval na adresu, ktorú žalovaný vo svojom ručiteľskom vyhlásení uviedol. Zároveň súd uvádza že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení nevyplýva povinnosť veriteľa pred podaním žaloby vyzvať na plnenie ručiteľa. Avšak žalobca ako veriteľ výzvu ktorú doručoval žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom zo zmluvy o poskytnutí podpory tak žalovanému 3/ i žalovanému 4/ doručoval. Právna skutočnosť odstúpenia od zmluvy o úvere nespôsobuje zánik záväzku t.j. nespôsobuje zánik povinnosti splniť dlh (Rozsudok NS SR 2Obo33/2012). O povinnosti plniť z ručiteľského vyhlásenia sa žalovaný 3/ (i žalovaný 4/) dozvedeli aj z doručenej žaloby, a i napriek tomu si svoj ručiteľský záväzok do rozhodnutia súdu nesplnili. A preto im súd uložil povinnosť z ručiteľského záväzku zo dňa 25.6.1999, t.j. splniť povinnosť dlžníkov, žalovaných 1/ a 2/ vrátiť neuhradenú istinu úveru i úroky z úveru.
40. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe ktorú ustanoví Vlády SR nariadením.
V súlade s ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Zz. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013 t.j. v danom prípade Nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 3 Nariadenia Vlády SR v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 % - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s úhradou ku dňu 1.9.2016 . Základná úroková sadzba ECB k 16.3.2016 je 0,00% a zvýšená o 8%-nych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania 8,00% ročne.
41. Okrem obrany žalovaných, že žalovaným 3/ a 4/ nevznikla povinnosť z ručenia (t.j. uspokojiť žalobcu pretože žalovaný 1/ a 2/, dlžníci neplnili, ani potom ako boli na plnenie vyzvaní), pretože samotní ručitelia neboli na plnenie vyzvaní, spornými medzi stranami zastali aj skutkové tvrdenia či medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi došlo k novácii záväzku po odstúpení od zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ boli názoru, že vzhľadom na emailovú správu zo dňa 31.8.2016 a následné konaním žalovaných 1/ a 2/ spočívajúcom vo vykonaných úhradách došlo k novácii záväzku zo zmluvy o poskytnutí podpory.
42. V zmysle ust. § 349 a nasl. Obchodného zákonníka ak sú splnené zákonom požadované predpoklady, zmluva zaniká doručením oznámenia oprávnenej strany o odstúpení od zmluvy druhej strane. V tom okamihu nastávajú aj účinky odstúpenia od zmluvy, zánik zmluvy (§ 349 ods. 1 Obchodného zákonníka). Preto ak chce odstupujúca strana účinky odstúpenia odvolať alebo zmeniť, musí tak urobiť v čase pred doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy alebo najneskôr súčasne s ním, lebo doručením oznámenia druhej strane je právny úkon zavŕšený. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, z ktorého musí jasne vyplývať vôľa oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy. Nie je potrebné, aby bol výslovne použitý termín odstúpenie (často sa používajú aj iné termíny, napríklad zrušenie zmluvy, zánik zmluvy a pod.). Podstatné však je, aby z prejavu vôle bolo jednoznačné, že strana od zmluvy odstupuje. Prejav vôle musí byť výslovný; nemožno ho urobiť konkludentne. Z prvej vety § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že odstúpenie od zmluvy pôsobí od okamihu odstúpenia (ex nunc). V tom je tiež rozdiel medzi Obchodným zákonníkom a všeobecnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 48 ods. 2), podľa ktorej odstúpenie pôsobí od počiatku (ex tunc). Po lehote uvedenej v ust. § 349 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka možno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť so súhlasom druhej strany.
43. Z ust. § 570 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že stanovenie umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť už nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho vzťahu sa nemenia . Dohodu o nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom možno platne uzavrieť, ak záväzok, ktorý má byť nahradený, je platný. Pojmovo je totiž vylúčené nahradiť záväzok, ktorý zanikol, novým záväzkom, pretože tým zanikol aj záväzkový právny vzťah účastníkov. Súd je názoru, že vzhľadom na účinky odstúpenia od zmluvy k novácii zmluvy o poskytnutí podpory (vo forme úveru) už nemohlo dôjsť, pretože zmluva o poskytnutí podpory formou úveru doručením odstúpenia žalovaným 1/ a 2/ (dňa 1.8.2016) ako taká zanikla, doručením odstúpenia však ale povinnosť žalovaných podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka vrátiť žalobcovi dlžnú sumu s úrokmi (a keďže sú v omeškaní i s úrokmi z omeškania) nezanikla (Rozsudok NS SR 2Obo33/2012) . Súd je však toho názoru, a to najmä vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaných 1/a 2/ a vzhľadom na znenie nimi predloženého listinného dôkazu - emailová odpoveď zo dňa 31.8.2016 zástupcu žalobcu o "storne odstúpenia od úverovej zmluvy" (č.l. 45-46) t.j. po odstúpení od zmluvy by prichádzalo do úvahy zo strany žalobcu ako odstupujúcej strany odvolanie alebo zmena účinkov odstúpenia od zmluvy podľa ust. § 349 Obchodného zákonníka (a nie o nováciu). Z obsahu a znenia tejto emailovej správy je zjavné že žalobca ako veriteľ pristúpi k "stornu odstúpenia od úverovej zmluvy" za súhlasu druhej strany a potom ako bude podpísaný splátkový kalendár. A keďže žalovaní splnenie týchto podmienok nepreukázali, t.j. že tak žalovaný 1/ ako i žalovaná 2/ súhlasili "so stornom" odstúpenia, že obaja žalovaní 1/ a 2/ podpísali splátkový kalendár. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaní 1/ a 2/ nespochybnili vyplýva, že žalobca vypracoval aj dohodu ktorá bola žalovaným aj zasielaná, nebola však vrátená ani podpísaná. Súd tak mal preukázané, že k odvolaniu ani k zmene účinkov odstúpenia od zmluvy o poskytnutí podpory nedošlo a preto sú žalovaní 1/ a 2/ povinný žalobcovi vrátiť istinu i s úrokmi z úveru (a keďže sú žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní, uplynula lehota 30 dní od prevzatia listiny - odstúpenia, sú povinní zaplatiť i úroky z omeškania podľa zásad § 369 Obchodného zákonníka).
44. Na základe týchto skutočností a záverov vykonaného dokazovania súd žalovaným 1/ a 2/ ako dlžníkom zo zmluvy o úvere a žalovaným 3/ a 4/ ako ručiteľom uložil povinnosť uhradiť žalobcovi zostatok istiny úveru i spolu s úrokmi, zohľadňujúc čiastočné úhrady žalovanými, ktoré vykonali po podaní žaloby (v ktorej časti vo výške úhrad zobral žalobca žalobu späť), okrem sumy 91,03 eur hradenej žalovanými 1/ a 2 / 9.5.2018, ktorú je žalobca povinný na priznané plnenia započítať, s tým že ak dlh splní jeden z nich, povinnosť ostatných zanikne. A keďže súd mal preukázané, že žalovaný dňa 9.5.2018 uhradili žalobcovi sumu 91,03 eur, čím v tejto časti dlh (čiastočne splnili) ich záväzok voči žalobcovi zanikol (§ 324 Obchodného zákonníka) v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2018 uviedol, že nemá vedomosť o úhrade, avšak žalovanými predložený dôkaz o úhrade sumy 91,03 eur (dňa 9.5.2018) žiadnym spôsobom nespochybnil a do rozhodnutia súdu v tejto časti žalobu nezobral späť.
45. Súd tiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie peňažného plnenia vo výške 315,02 eur ako časť nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to z dôvodu, že nejde náklady v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky. Táto podmienka v tomto konkrétnom prípade v časti 315,02 eur nie je splnená a to z toho dôvodu, že v čase kedy tieto náklady spočívajúce v odmene a náhrad za poskytovanie právnych služieb advokáta-spracovanie písomného úkonu advokátom - odstúpenie od zmluvy vznikli, pohľadávka ktorú si žalobca uplatnil v toto spore nebola zročná, zročnosť celého plnenia (predmet žaloby) nastala až potom ako bolo žalovaným 1/ a 2/ doručené odstúpenie a žalovaným uplynula lehota na plnenie uvedená v listine o odstúpení.
46. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Aj keď žalovaný 1/ a 2/ v rámci procesnej obrany žiadali o umožnenie plnenia dlhu v splátkach, tak žalovaný 1/ a 2/ nepredložili ale ani neoznačili žiaden dôkaz, o tom, že sú tu okolnosti (a také okolnosti súd nezistil o žiadnom zo žalovaných), ktoré by boli podkladom, dôvodom pre úvahu súdu o dlhšej lehote na plnenie, žalobca počas sporu nedeklaroval súhlas so splátkami a preto sú žalovaní povinní uloženú povinnosť splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd konanie zastavil v časti potom, čo žalobca v časti zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby plnili, žalovaní tak zavinili že konanie sa muselo zastaviť, žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti. V zostávajúcej časti žalobcovi ako úspešnému v spore (k zamietnutiu žaloby došlo len v nepatrnej časti k celkovému nároku, a to vo výške 91,03 eur ako časti príslušenstva a vo výške 315,02 eur) súd priznal nárok na náhradu trov konania voči druhej strane, t.j. žalovaným v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).